Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_32C-200-2003.pdf
PDF · 147.11 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-32C/200/2003
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., C. X, zastúpený advokátkom: JUDr. Ivan Syrový, so sídlom Kadnárova 2, Bratislava, proti odporcom: 1. H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T. č. XX, X. a 2. T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. W. č. X, L., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Peter Hrčka, so sídlom Dudova 2, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: HAVRAN s.r.o., Mýtna 1, Bratislava, IČO: 35 840 820, zastúpený advokátom: JUDr. Miroslav Kučera, so sídlom Krajinská 30, Bratislava, o splnenie povinnosti vydať kľúče od bytu, a o vzájomnom návrhu odporcov na určenie neplatnosti právneho úkonu
- nájomnej zmluvy zo dňa 26.04.2001, takto
rozhodol:
. Súd návrh z a m i e t a .
II. Odporcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
III. Súd vzájomný návrh odporcov v 1. a 2. rade z a m i e t a .
IV. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Dňa 18.07.2003 bol súdu doručený návrh, ktorým navrhovateľ požadoval, aby súd odporcovi, pôvodne spoločnosti FARMER spol. s r.o., so sídlom v Bratislave uložil povinnosť vydať mu kľúče od bytu č. XX na C. X v X. a zabezpečiť mu nerušený výkon práv spojených s užívaním tohto bytu. Vlastníkom označeného bytu bola v čase podania žalobného návrhu vyššie označená obchodná spoločnosť. Návrh bol odôvodnený tým, že navrhovateľ je nájomcom predmetného bytu na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 26.04.2001, avšak odporca dňa 11.07.2003 za asistencie ďalších osôb svojvoľne vymenil zámok na vchodových dverách tohto bytu a kľúč navrhovateľovi nevydal, pričom ho vyzval, aby byt opustil. Konanie odporcu považoval navrhovateľ za rozporné so zákonom, keďže nájomný vzťah navrhovateľa k predmetnému bytu v čase jeho vypratania trval a do podania návrhu nezanikol. Konateľ odporcu jeho konanie odôvodňoval tým, že navrhovateľ za užívanie bytu neplatí nájomné, čo však nie je pravdivé a odporca naviac z dôvodu neplatenia nájomného nedal navrhovateľovi výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poukázal na svojvoľné jednostranné zvyšovanie pôvodne dohodnutého nájomného zo strany odporcu, pričom však poukázal na to, že výška nájomného dohodnutá účastníkmi v zmluve o nájme, ako aj jednostranné právne úkony odporcu, ktorými výšku nájomného zvyšoval boli v rozpore s ustanovením § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s cenovým výmerom Ministerstva financií SR č. R-1/1996 v znení neskorších opatrení MF SR, ktoré určujú maximálnu výšku nájomného za užívanie bytu, ktorú nie je možné prekročiť, pričom táto cenová regulácia sa vzťahovala aj na predmetný byt. Navrhovateľ dohodnuté ako aj jednostranne zvyšované nájomné platil až do konca apríla 2003. Keďže mu odporca napriek jeho námietke neplatnosti
časti zmluvy v rozsahu, v ktorom odporuje cenovému predpisu a výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia toto nevydal, inicioval na Okresnom súde Bratislava II konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Pôvodný odporca spoločnosť FARMER, spol. s r.o. vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu nespochybnil, že s pôvodnom vlastníčkou bytu č. XX na C. ul. č. X . v X. uzavreli kúpnu zmluvu o kúpe nehnuteľnosti, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva tohto bytu , pričom Okresný úrad Bratislava V - katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva k tomuto bytu pre túto spoločnosť do katastra nehnuteľností dňa 08.08.2001 rozhodnutím vydaným pod č. V XXXX/XX. Rovnako nespochybnil, že v zmysle dohody s pôvodnou vlastníčkou bytu dňom podania návrhu na vklad vstúpili do užívania tohto bytu a zaviazli sa uzatvoriť so správcom domu zmluvu o výkone správy. Mal však za to, že dňa 26.04.2001 nedošlo k uzavretiu platnej zmluvy o nájme medzi ním a navrhovateľom, nakoľko v čase jej podpísania nebola táto spoločnosť v právnom postavení vlastníka bytu a vo vzťahu k predmetu nájmu a navrhovateľovi v právnom postavení prenajímateľa. Až dňa 08.08.2001 nadobudlo právoplatností a právne účinky vkladu rozhodnutie Okresného úradu Bratislava V - katastrálny odbor č. V XXXX/XX. Z tohto dôvodu zastával názor, že uzavretiu zmluvy o nájme nedošlo dňa 26.4.2001 a absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu pôsobí ex tunc. Poukázal tiež na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 18C 8/04, v ktorom sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti nájomnej zmluvy s dôvodu jej rozpormi s cenovými predpismi a z tohto dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia.
Uznesením zo dňa 26.05.2004, bola pripustená zámena účastníka konania na strane odporcu vzhľadom na zmenu vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti. Vlastníkom bytu sa stala spoločnosť Havran, s.r.o. Uznesením č.k. 32C 200/2003-177 zo dňa 07.02.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 15Co 202/2008-222 zo dňa 24.09.2008 súd pripustil zámenu odporcu s novými vlastníkmi sporného bytu, súčasnými odporcami v 1. a 2. rade a s tým súvisiacu zmenu petitu návrhu. Svojim podaním zo dňa 04.03.2008 spoločnosť Havran, s.r.o. vstúpila do konania ako vedľajší účastník na strane odporcov, keďže deklarovala svoj právny záujem na výsledku konania vzhľadom ku skutočnosť, že odporcom v 1. a 2. rade odpredala byt, ku ktorému si svojim návrhom navrhovateľ uplatňoval nárok.
Odporcovia v 1. a 2. rade sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu vyjadrili tak, že tento považujú za jednoznačne právne a vecne neopodstatnený, účelový, zavádzajúci a špekulatívny s nespochybniteľnou právnou a vecnou absenciou predmetu žaloby. Predmet žaloby vo vzťahu k uplatňovaným nárokom navrhovateľa z nájomnej zmluvy zo dňa 26.04.2001, uzavretej medzi ním a právnym predchodcom odporcov v 1. a 2. rade vychádza zo zmluvy, ktorá je neplatná od samého počiatku, pretože v čase jej uzatvorenia nebol právny predchodca odporcov, spoločnosť FARMER spol. s r.o., Bratislava vlastníkom predmetu nájmu, keďže vklad jeho vlastníckeho práva bol povolený pod č. V XXXX/XX až dňa 08.08.2001. Odporcovia v 1. a 2. rade nadobudli vlastnícke právo k predmetu nájmu v čase, kedy zo žiadnych dokumentov a dokladov nebolo zrejmé, že toto ich vlastnícke právo by malo byť zaťažené akýmikoľvek ťarchami, právnymi povinnosťami, resp. inými skutočnosťami, ktoré by ich mali zaväzovať na plnenie povinností vyplývajúcich z nájomných vzťahov ich predchodcov ako vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti. Svojim podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.02.2009 podali vzájomný návrh, ktorým žiadali súd, aby svojim rozhodnutím určil, že zmluva o nájme bytu č. XX nachádzajúceho sa na XX. poschodí bytového domu pod súp. č. XXXX na C. ul. č. X v X. uzatvorená dňa 26.04.2001 právnym predchodcom navrhovateľov v 1. a 2. rade tohto vzájomného návrhu bola neplatná od samého počiatku, pretože prenajímateľ z tejto zmluvy nebol ku dňu jej uzatvorenia vlastníkom predmetu nájmu. Súčasne si uplatnili náhradu trov konania. Vzájomný návrh odporcov bol odôvodnený tým, že sa stali vlastníkmi predmetného bytu na základe Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a povoleným vkladom vlastníckeho práva v príslušnom katastri nehnuteľností s titulom nadobudnutia V- XXXXX/XX zo dňa 12.10.2007 s tým, že ani v uvedenej kúpnej zmluve ani v príslušnom Liste vlastníctva č. XXXX - čiastočný, vedený Správou katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu, neboli deklarované žiadne ťarchy, povinnosti a záväzky predávajúceho, ktoré by bránili nadobudnutiu spoluvlastníctva navrhovateľov vzájomného návrhu k predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovatelia vzájomného návrhu sa o existencii nárokov p. U. z titulu nájmu predmetného bytu dozvedeli až po obdržaní uznesenia vydaného v predmetnom konaní dňa 07.02.2008, ktorým bola pripustená zámena účastníkov na strane odporcu a následným využitím ich práva nahliadnuť do súdneho spisu. Svoje vzájomné práva a nároky voči navrhovateľovi v pôvodnom konaní, ktoré odvodzovali z ich výlučného a ničím nezaťaženého
vlastníckeho práva k predmetnému bytu, si uplatnili z dôvodu, že predmetnú zmluvu o nájme zo dňa 26.04.2001 považovali za neplatnú od samého počiatku, pretože v čase jej uzatvorenia nebola spoločnosť FARMER spol. s r.o., so sídlom Bratislava vlastníkom predmetu nájmu., pretože podľa ich názoru iba vlastník môže nakladať s vecou ako svoju a dať túto vec do nájmu, čo v prípade deklarovaného vlastníka (prenajímateľa) v tejto zmluve v čase jej uzatvorenia nebolo splnené a tento sa stal vlastníkom nehnuteľnosti až po povolení vkladu vlastníckeho práva k nej príslušným katastrom nehnuteľností dňa 08.08.2001, t.j. prakticky 4 mesiace po termíne uzatvorenia nájomnej zmluvy. Z tohto pohľadu považovali rozhodnutie o vzájomnom návrhu za zásadnú prejudiciálnu otázku ďalšieho konania v predmetnom súdnom spore.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa pripojil k právnej argumentácii odporcov v 1. a 2. rade, pričom navyše zdôraznil, že navrhovateľ v súčasnosti neplatí nájomné za predmetný byt. V tejto súvislosti mal za to, že ak aj v predchádzajúcom konaní vedenom na OS BA II bol vyslovený názor, že nájomný vzťah vznikol konkludentne platením nájomného navrhovateľa, mohol tento nájomný vzťah aj obdobne konkludentne zaniknúť. Neplatením nájomného došlo podľa jeho názoru kvázi konkludentne k dohode o zániku nájmu. Opätovne zdôraznil, že spoločnosť Havran, s.r.o. resp. jej právny predchodca nemohol platne uzavrieť nájomnú zmluvu a to ani konkludentne, keďže v čase jej tvrdeného uzavretia nebol vlastníkom predmetného bytu. V tejto súvislosti poukázal na § 123 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje disponovať s jeho vecou výlučne vlastníkovi.
V predmetnej veci bol dňa 13.03.2009 vyhlásený rozsudok, ktorým súd návrhu navrhovateľa vyhovel, odporcov v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne odovzdať navrhovateľovi kľúče od bytu č. XX, ktorý sa nachádza na XX. poschodí bytového domu na C. ulici č.. v X., súpisné č. XXXX, na parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, zapísaný na I. č. XXXX pre obec X., katastrálne územie X. - L. ktorý bude vyprataný v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť navrhovateľovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním tohto bytu. Vzájomný návrh odporcov na určenie neplatnosti právneho úkonu
- nájomnej zmluvy zo dňa 26.04.2001zamietol. Citovaný rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 238/2009-311 zo dňa 17.02.2010 a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že zmluvu zo dňa 26.04.2001 nebol právny predchodca odporcov spoločnosť FARMER, s.r.o. oprávnený uzavrieť, nakoľko nebol vlastníkom predmetného bytu. Týmto sa stal až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 08.08.2001. Súdu prvého stupňa teda uložil zaoberať sa otázkou spôsobu vzniku nájmu predmetného bytu navrhovateľovi, t.j. či k nemu došlo prípadne konkludentne, ku ktorému záveru dospel Okresný súd Bratislava II vo svojom rozsudku č.k. 18C 8/2004 zo dňa 11.02.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 309/04-132 zo dňa 06.04.2006. Ďalej uložil súdu prvého stupňa náležite sa vysporiadať aj so skutočnosťou, či tento nájom skončil, alebo či ešte trval v čase, keď sa odporcovia v 1. a 2. rade stali vlastníkmi predmetného bytu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.10.2007 a ak by bol trval, v tom prípade sa vysporiadať aj s otázkou, či v danom prípade je možné uprednostniť nájomné právo voči právu vlastníckemu, ktoré možno obmedzovať len vo výnimočných prípadoch, prípadne sa v tomto smere vysporiadať aj s otázkou dobrých mravov (§ 3 OZ) a to aj vzhľadom k tomu, že navrhovateľ má od júna 2006 uzavretú novú nájomnú zmluvu k inému bytu na dobu neurčitú.
Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v intenciách jeho rozhodnutia č.k. 4Co 238/2009-311 zo dňa 17.02.2010 vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi a to predovšetkým nájomnou zmluvou zo dňa 26.04.2001, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 18C 8/2004, najmä kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, dokazovanie ďalej doplnil dovypočutím navrhovateľa, výsluchmi odporcov v 1. a 2. rade, svedka G.. Q. I., oboznámil sa s navrhovateľom predloženou zmluvou o podnájme zo dňa 01.08.2003, nájomnou zmluvou zo dňa 16.06.2006, jej dodatkom č. 1 zo dňa 01.08.2007 a dodatkom č. 2 zo dňa 05.08.2009, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Dňa 04.04.2001 bola medzi predávajúcou H. O., rod. G. ako predávajúcou a spoločnosťou FARMER, spol. s r.o., Bratislava ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na XX.
poschodí bytového domu na C. ulici č.. v X., súpisné č. XXXX, na parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, zapísaný na I. č. XXXX pre obec X., katastrálne územie X. - L.. V zmysle čl. V bod 3 citovanej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena kupujúcim predávajúcej vyplatená pri podpísaní tejto zmluvy zmluvnými stranami. V tento deň bol podaný aj návrh na vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech kupujúceho. V zmysle čl. VI bod 3 citovanej zmluvy predávajúca odovzdá a kupujúci prevezme predmet zmluvy v deň podania návrhu na vklad v katastri nehnuteľností. Vklad vlastníckeho práva spoločnosti FARMER, spol. s r.o. k predmetnému bytu bol povolený príslušným katastrálnym úradom pod V - XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX.
Dňa 26.04.2001 uzavrela spoločnosť FARMER, spol. s r.o. ako prenajímateľ s navrhovateľom ako nájomcom nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenechal prenajímateľ nájomcovi do užívania vyššie popísanú nehnuteľnosť s účinnosťou od 01.05.2001, pričom zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.
V zmysle čl. V nájomnej zmluvy sa nájomca zaviazal, že odo dňa popísania zmluvy o nájme bude platiť prenajímateľovi za užívanie bytu a služby s tým spojené nasledujúce platby: a) nájomné mesačne 990,- Sk, b) služby (zálohovo) mesačne v zmysle rozpisu zálohových platieb predpísaných správcom bytu - Bytovým podnikom Bratislava - Petržalka. Podľa článku VI citovanej zmluvy boli tieto platby dohodnuté v dobe uzatvorenia zmluvy a podľa údajov zachytených v tejto zmluve. Pri zmene okolností rozhodujúcich pre stanovenie týchto úhrad sa primerane zmení aj výška príslušných úhrad, počínajúc mesiacom, ktorý nasleduje po vzniku dôvodov pre zmenu. Prenajímateľ sa zaviazal, že oznámi zmenu úhrady nájomcovi spolu s dôvodmi, ktoré viedli k zvýšeniu nájmu bytu písomne. Nájomca sa zaviazal tieto úhrady platiť.
Ustanovenie čl. VII. citovanej zmluvy obsahovalo dohodu zmluvných strán, že nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu sú splatné mesačne dopredu k prvému dňu daného mesiaca. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak je nájomca v omeškaní s platbou za nájom, alebo za služby spojené s užívaním bytu viac ako 7 kalendárnych dní vyzve prenajímateľ nájomcu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatil dlžnú čiastku aj s úrokom zo meškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania ž do zaplatenia dlžnej sumy. ... V prípade ak tak nájomca neučiní, považuje sa táto nájomná zmluva za zmluvu uzavretú na dobu určitú, ktorej platnosť končí posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bola doručená výzva na zaplatenie dlžnej čiastky.
Na základe oznámenia navrhovateľa dňa 13.02.2004 bolo Policajným orgánom oddelenia skráteného vyšetrovania Petržalka stred pod číslom ČVS: ORP-437/Pst-2003-V vydané uznesenie, ktorým bolo podľa § 160 dos. 1 Tr. Poriadku začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko bol dostatočne odôvodnený záver, že dňa 11.07.2003 bolo I. U., nar. XX.XX.XXXX neoprávnene vniknuté do bytu, ktorý má od 01.05.2001 v nájme od spoločnosti FARMER, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave na ul. U. XX a následne bol nájomcom z uvedeného bytu proti svojej vôli vysťahovaný.
V priebehu konania dňa 28.11.2003 previedla spoločnosť FARMER, spol. s r.o. vlastnícke právo k predmetnému bytu na spoločnosť Havran, s.r.o., pričom Katastrálny úrad v Bratislave - Správa katastra Bratislava V povolil vklad vlastníckeho práva k tomuto bytu pre spoločnosť Havran, s.r.o. do katastra nehnuteľností dňa XX.XX.XXXX rozhodnutím vydaním pod č. V XXXX/XX.
Obchodná spoločnosť Havran spol. s r.o. previedla vlastníctvo predmetného bytu v 1 - ici na H. R. a v 1 - ici na T. X.. Vklad kúpnej zmluvy bol o prevode vlastníctva bytu do podielového spoluvlastníctva odporcov v 1. a 2. rade, ktorá bola uzavretá dňa 05.10.2007 bol povolený rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pod V - XXXXX/XX zo dňa 12.10.2007. V zmysle vyhlásenia zmluvných strán v čl. IX bod 1 zmluvy predávajúci prehlásil, že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne iné dlhy, ťarchy, vecné bremená, záložné ani iné práva tretích osôb, okrem tých, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy, alebo priamo zo zákona.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v súvislosti s uzavretím nájomnej zmluvy k predmetnému bytu ho oslovil konateľ spoločnosti FARMER, spol. s r.o., ktorý ho uistil, že je oprávnený jednať za pôvodného prenajímateľa. Riadne podpísali zmluvu, kde si dohodli aj výšku nájomného. Prenajímateľovi nájomné
pravidelne uhrádzal aj po jeho zvýšení na sumu 1.990,- Sk. Od mesiaca máj 2003 mu prenajímateľ opätovne zvýšil nájomné na sumu 2.990,- Sk. Po právnej porade s jeho právnou zástupkyňou v mesiacoch máj a jún 2003 takto zvýšené nájomné nezaplatil, keďže ho ubezpečila, že je tam regulovaná a cena a vyrátala mu, koľko by mal platiť reálne. Preto za uvedené mesiace zaplatil iba sumu 803,- Sk. Za mesiac júl 2003 však už uhradil na účet prenajímateľa plnú ním požadovanú sumu. Dňa 11.07.2003 ho navštívil konateľ prenajímateľa v sprievode troch príslušníkov SBS, ktorí ho vyzvali, aby sa obliekol, že ho idú vysťahovať. Vtedy volal aj policajtov, ale hliadka bola odvolaná s odôvodnením, že ide o občiansko-právny spor. Ešte v ten deň vymenili na byte zámok a zamedzili mu prístup do bytu. Hoci mu prenajímateľ tvrdil, že riadne neplatí nájomné, nebola to pravda, ako sa neskôr preukázalo v konaní na Okresnom súde Bratislava II. Dali mu 12 hodín na vysťahovanie, čo nestihol a veci z bytu mu odviezli na neznáme miesto. Keďže od 12.07.2003 byt fakticky neužíval, prestal platiť aj nájomné a niekoľko dní na to podal žalobu na vydanie kľúčov od bytu. V prípade, ak by mu odporcovia umožnili v predmetnom byte bývať, mal by o to záujem a platil by nájomné v zmysle nájomnej zmluvy.
Na doplnenie svojej výpovede v neskoršom konaní uviedol, že za okolností v podstate zapríčinených právnym predchodcom odporcov predal dokonca zdedený rodičovský dom, keď bol v tom, že kúpnu cenu použije na zakúpenie bytu na C. ul. podľa ustanovenia v nájomnej zmluve zo dňa 26.04.2001, čo mu však napriek skoršiemu prísľubu konateľ prenajímateľa neskôr odmietol. V súčasnosti pracuje ako vrátnik. Býva u starších ľudí, pričom nevie, čo bude neskôr. Nasťahovaním sa do bytu na C. by považoval svoju bytovú otázku za vyriešenú.
Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že byt na C. ul. Kúpil z výťažku z predaja bytu jeho matky po jej smrti. Po prevode bolo v katastri všetko v poriadku. Byt kupovali cez realitnú kanceláriu a nemali ani tušenie o akomkoľvek spore. Do bytu sa nasťahovali v r. 2007.
Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že v prípade, ak by súd návrh vyhovel, museli by ísť aj s odporcom v 1. rade sami do podnájmu. Výška nájomného ako si ho predstavuje navrhovateľ by im nepostačovala na pokrytie vlastných nákladov spojených s bývaním. Vyjadrila ľútosť nad situáciou navrhovateľa, avšak uviedla, že v prípade vyhovenia návrhu by sa sami dostali na ulicu. Za byt dali všetky svoje finančné prostriedky. Kúpili ho s tým, že tam nie je žiadna ťarcha a potom, čo ho prerobili im začiatkom roku 2008 prišiel papier, že majú odovzdať kľúče a byt uvoľniť. V realitnej kancelárii ich ubezpečovali, že to musí byť omyl. Navrhovateľa žiadnym spôsobom nepoškodili a podľa jej názoru by sa mal domáhať finančného vyrovnania s firmou, ktorá mu byt prenechala.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 18C 8/04 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 11.02.2004, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 309/04 - 132 zo dňa 06.04.2006 súd uložil spoločnosti FARMER, spol. s r.o. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 68.186,- Sk spolu s príslušenstvom, pričom vo svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, že dňa 26.04.2001 tieto subjekty uzavreli nájomnú zmluvu, podľa ktorej navrhovateľ počnúc mesiacom máj 2001 začal prenajímateľovi platiť nájomné vo výške 99,- Sk mesačne, okrem toho platil aj preddavky na plnenie poskytované s užívaním bytu. Odvolávajúc sa na čl. VI zmluvy o nájme odporca navrhovateľovi jednostranne zvýšil nájomné listom zo dňa 13.07.2001 na sumu 2.990,- Sk mesačne od augusta 2001 a listom zo dňa 25.03.2002 na sumu 3.990,- Sk mesačne od apríla 2002. Od mája 2003 už navrhovateľ platil nájomné len vo výške 811,- Sk mesačne. K uzavretiu nájomnej zmluvy došlo podľa právneho názoru vysloveného v citovanom rozhodnutí konkludentne dňom 08.08.2001, kedy sa prenajímateľ stal vlastníkom bytu, keďže bolo preukázané, že navrhovateľ byt od 26.04.2001 užíval a prenajímateľovi platil nájomné a odporca toto nájomné prijímal. Pokiaľ ide o otázku ceny nájomného za užívanie predmetného bytu, z príslušných cenových predpisov vyplynulo, že na predmetný byt sa vzťahuje cenová regulácia nájomného a to podľa Opatrenia MF SR č. R-1/2001 v maximálnej cene 410,- Sk mesačne a podľa Opatrenia MF SR č. R-1/2003 v maximálnej cene 777,- Sk mesačne. Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľovi voči odporcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v rozdiele medzi nájomným dohodnutým v zmluve a regulovaným nájomným podľa cenového predpisu, pričom konštatoval, že nájomná zmluva bola neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 40a OZ v rozsahu, v ktorom odporovala všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách.
Navrhovateľ dňa 01.08.2003 uzavrel zmluvu o podnájme s Y. L. na dobu neurčitú, v ktorej nie je presne špecifikovaný predmet podnájmu.
Dňa 26.06.2006 navrhovateľ ako nájomca uzavrel s Q. I. ako prenajímateľom zmluvu o nájme, na základe ktorej prenajímateľ ako vlastník bytu na J. ulici v X. prenechal nájomcovi jednu izbu v jeho byte, ktorá má samostatný vchod, pričom kúpeľňa a WC sa nachádza v uvedenej izbe. Zmluva bola uzavretá pôvodne na dobu určitú a to do 31.08.2008, pričom jej platnosť bola predĺžená najskôr Dodatkom č. 1 zo dňa 01.07.2008 do 31.08.2009 a Dodatkom č. 2 zo dňa 05.08.2009 do 31.08.2011.
Svedok G.. Q. I., S.. vo svojej výpovedi uviedol, že v štvorizbovom byte, z ktorého jednu izbu so samostatným vchodom užíva navrhovateľ, býva aj so svojou manželkou. Izba v užívaní navrhovateľa napriek samostatnému vchodu nie je zvlášť odčlenená a nebolo príslušným úradom rozhodnuté o jej charaktere ako samostatného bytu. Nájomnú zmluvu uzatvárali pred štyrmi rokmi, pričom ju dohodli na určité obdobie a po jej vypršaní ju viac krát obnovovali. Momentálne ju majú uzavretú do konca augusta 2011. Čo sa týka klauzuly v zmluve o jej možnom vypovedaní, túto si presadil navrhovateľ. Dĺžku nájmu ustálili po vzájomnej dohode. Sú však s manželkou, ktorá je bezpodielovou spoluvlastníčkou bytu a so zmluvou súhlasila, veľmi radi, že majú takého nájomcu, ako je navrhovateľ. Z asi desiatky nájomníkov, s ktorými mali skúsenosti je najzodpovednejší, pedantný, udržiava príkladný poriadok. Uviedol, že nepredpokladá, že by nájomnú zmluvu z akéhokoľvek dôvodu nepredĺžili. Závisí to od vôle navrhovateľa. Berie to tak, že je to až do smrti ktoréhokoľvek z nich.
Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 673 OZ nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.
Podľa § 685 ods. 1 OZ nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 687 ods. 1 OZ prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.
Podľa § 680 ods. 2 OZ ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.
Podľa § 680 ods. 3 OZ ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.
Zmena vlastníctva a súčasne tým aj zmena na strane prenajímateľa nemá bez ďalšieho za následok skončenie nájomného vzťahu. Naopak, do tohto vzťahu vstupuje nový vlastník predmetu nájmu a to so všetkými právami a povinnosťami predchádzajúceho prenajímateľa.
Pre rozhodnutie vo veci v predmetnom konaní bolo podstatné vyriešiť si predovšetkým otázku platnosti, resp. neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 26.04.2001 uzavretej medzi spoločnosťou FARMER, spol. s
r.o. ako prenajímateľom a navrhovateľom ako nájomcom (z uvedeného dôvodu bol samostatný vzájomný návrh odporcov v 1. a 2. rade uplatnený v tomto konaní podaný nadbytočne, keďže uvedenou otázkou by sa súd bez ohľadu na podanie vzájomného návrhu zaoberal ako otázkou predbežnou). Nakoľko však odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu na požadovanom určení trvali, súd musel rozhodnúť o takomto návrhu samostatným výrokom.
Platný Občiansky súdny poriadok upravuje výslovne, čoho sa môže účastník v konaní domáhať, čiže aké sú právne prípustné druhy návrhov na začatie konania z hľadiska petitu sporov. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou sa teda navrhovateľ domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však navrhovateľ môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, že by ukladal splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Podľa ustálenej judikatúry ak má otázka, o ktorej sa má rozhodnúť na základe návrhu o určenie, povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ak možno priamo žalovať určenie existencie alebo neexistencie samotného práva alebo právneho vzťahu. Teda tam, kde možno žalovať určenie existencie práva či povinnosti, nemožno spravidla žalovať určenie neplatnosti zmluvy, či iných úkonov a právnych skutočností.
Pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu odporcu na určení neplatnosti zmluvy v zmysle vyššie uvedeného bolo potrebné posúdiť, či rozhodnutím o takomto návrhu by sa odstránila neistota v právnom postavení odporcu. Súd má za to, že rozhodnutím o návrhu o určení neplatnosti písomnej nájomnej zmluvy by nedošlo k zmene právneho postavenia odporcov, keď navyše táto otázka bola vyriešená v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 238/2009-311 zo dňa 17.02.2010 ako otázka predbežná, pričom jeho právnym názorom je súd prvého stupňa v predmetnom konaní viazaný. Preto súd protinávrh odporcov v 1. a 2. rade z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení zamietol.
Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 238/2009-311 zo dňa 17.02.2010, z ktorého vyplýva, že prenajímateľ nebol v čase uzavretia zmluvy dňa 26.04.2001 oprávnený takúto zmluvu uzavrieť, ergo uvedenú zmluvu nemožno považovať za uzavretú platne, sa súd v intenciách naznačených odvolacím súdom zaoberal otázkou spôsobu vzniku nájmu k predmetnému bytu. Súd dospel k záveru, že k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo konkludentne dňom 08.08.2001, kedy sa pôvodný prenajímateľ stal vlastníkom bytu, keďže bolo preukázané, že navrhovateľ byt od 26.04.2001 užíval a prenajímateľovi platil nájomné a odporca toto nájomné prijímal. Súd mal teda za to, že medzi jej účastníkmi došlo k zmluvnému konsenzu o jej obsahu, t.j. o podstatných náležitostiach takejto dohody (essentialia negotii), pričom však v časti, v ktorej odporovala všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, bola relatívne neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 40a OZ v rozsahu, ku ktorému záveru dospel Okresný súd Bratislava II sp. zn. 18C 8/04 v rozsudku zo dňa 11.02.2004, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 309/04 - 132 zo dňa 06.04.2006.
Po prevode vlastníckeho práva zo spoločnosti FARMER, s.r.o. do práv prenajímateľa v súlade s ust. § 680 ods. 2 OZ vstúpila spoločnosť Havran, s.r.o., ktorá následne previedla vlastnícke právo k predmetnému bytu na odporcov v 1. a 2. rade. Napriek ďalšej zmene vlastníckeho práva k predmetu nájmu sú v súčasnosti odporcovia v 1. a 2. rade plne pasívne legitimovaní s poukazom na citované ustanovenie § 680 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého v dôsledku zmeny vlastníctva prenajatej veci vstúpili ako nadobúdatelia do právneho postavenia prenajímateľa so všetkými právami a povinnosťami prenajímateľa, keďže od podania návrhu do dňa rozhodnutia vo veci samej nebola ani zo strany právnych predchodcov odporcov, ani zo strany samotných odporcov v 1. a 2. rade daná navrhovateľovi kvalifikovaným spôsobom výpoveď z nájmu bytu.
Súd teda dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná existencia žiadneho dôvodu ukončenia nájomného vzťahu navrhovateľa k bytu č. XX na C. ul. č. X . a právne vzťahy medzi účastníkmi konania sa naďalej riadia pôvodne platne konkludentne uzavretou nájomnou zmluvou, ktorá bola dohodnutá na dobu neurčitú, keďže z postupu pôvodných účastníkov tohto zmluvného vzťahu nevyplývajú žiadne pochybnosti o tejto skutočnosti (zmluvné strany sa touto nevýslovne uzavretou zmluvou riadili odo dňa jej uzavretia až do svojpomocnej deložácie navrhovateľa ako nájomcu, t.j. po dobu viac ako 2 rokov, pričom k nútenému vyprataniu odporcu zo strany vtedajšieho prenajímateľa nepochybne nepristúpil z dôvodu, že by nájomný vzťah bol zanikol uplynutím doby, na ktorý bol dohodnutý, ale v dôsledku odkazu na iné zmluvné ustanovenie textu písomne vypracovanej zmluvy /vyššie cit. čl. VII./, ktorej obsah tvoril napriek neplatnosti zmluvy ako takej právny rámec vzťahov medzi účastníkmi, z ktorého je možné vyvodzovať podstatné náležitosti konkludentne uzavretej nájomnej zmluvy. Rovnako je súd toho názoru, že k zániku nájomnej zmluvy, resp. k zmene doby, na ktorú bola uzavretá z neurčitej na dobu určitú nemohlo v danom prípade dôjsť ani uplatnením klauzuly dohodnutej čl. VII nájomnej zmluvy a to s poukazom predovšetkým na odvolacím súdom naznačenú neplatnosť zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. K uvedeným následkom by však nemohlo dôjsť ani za hypotetickej konkludentnej akceptácie takéhoto ustanovenia zmluvnými stranami a to s poukazom na relatívnu neplatnosť ustanovenia o výške dohodnutého nájomného, na ktoré bolo spomínané zmluvné ustanovenie viazané, ktorej neplatnosti sa navrhovateľ úspešne dovolal v konaní vednom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 18C 8/04. Ak totiž navrhovateľ nemal povinnosť platiť nájomné v dohodnutej výške, ale maximálne vo výške regulovaného nájomného, pričom túto povinnosť si do núteného vysťahovania sa z bytu preukázateľne riadne plnil, nemohlo za žiadnych okolností dôjsť k naplneniu takéhoto zmluvného ustanovenia, ktoré sa navyše podľa názoru súdu priečilo zákonu.
Obranu vedľajšieho účastníka na strane odporcov, podľa ktorého k zániku nájomnej zmluvy došlo konkludentne neplatením nájomného, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, s poukazom na ustanovenie § 673 OZ per analogiam, keďže podľa názoru súdu nebol navrhovateľ ako nájomca povinný platiť nájomné, keďže nemohol prenajatú nehnuteľnosť užívať dohodnutým spôsobom po svojom nedobrovoľnom opustení bytu, ku ktorému bol donútený protiprávnym svojpomocným konaním právneho predchodcu odporcov, ktorí nerešpektovali jeho práva ako nájomcu predmetného bytu.
S poukazom na uvedené teda súd dospel k záveru, že navrhovateľ ako riadny nájomca predmetného bytu, ktorého právo nájmu doposiaľ nezaniklo, má v zmysle ustanovenia § 687 ods. 1 OZ právo na to, aby mu bol prenechaný predmet nájmu v stave spôsobilom na riadne užívanie a aby mu bol zo strany prenajímateľa zabezpečený plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Dobré mravy, hoci ide o zákonný pojem, nie sú v zákone priamo definované. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných zásadách morálky, u ktorých je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Ide predovšetkým o ustanovenia zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy prináleží vždy, od prípadu k prípadu, sudcovi. Dobré mravy je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na daný čas a miesto.
Právo bývania je základným ľudským právom. K obmedzeniu základných práv a slobôd môže dôjsť v prípade ich kolízie, avšak iba v záujme iného základného práva. V prípade záveru o opodstatnenosti priority jedného z dvoch v kolízii stojacich základných práv je nevyhnutnou podmienkou konečného rozhodnutia tiež využite všetkých možností minimalizácie zásahu do druhého z nich. V danom prípade
bolo potrebné porovnávať práva navrhovateľa ako nájomcu predmetného bytu proti tomu, kto mu bráni v jeho realizácii a práva vlastníkov bytu, síce obmedzených existujúcim nájomným vzťahom, ktorý však vznikol nie z ich vôle, resp. prioritne užívacieho práva vlastníkov bytu, ktorým si súčasne realizujú vlastnú potrebu bývania. Pokiaľ by dôsledkom realizácie slabšieho z týchto práv bolo, že by vlastníci stratil ľudsky dôstojnú možnosť bývania, nie je možné dať prednosť právu nájomcu pred realizáciou základného ľudského práva bývania vlastníka bytu. Za takýchto podmienok by o rozpor výkonu práva nájomcu s dobrými mravmi nešlo iba v prípade, ak by vlastníci svojim konaním sami svojvoľne spôsobili poškodenie práv nájomcu.
V posudzovanej veci po vykonanom a doplnenom dokazovaní v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 238/2009-311 zo dňa 17.02.2010 súd dospel k záveru, že realizáciou práva navrhovateľa by v tomto prípade došlo k obmedzeniu tak vlastníckeho práva, avšak predovšetkým ústavne zaručeného ľudského práva odporcov na bývanie, pričom však navrhovateľ má v tomto čase potrebu bývania zabezpečenú dôstojným spôsobom. Podmienky za ktorých v súčasnosti býva (užíva 1 samostatnú izba so samostatným vchodom a príslušenstvom) kvalitatívne zodpovedajú podmienkam na bývanie v byte, ktorého užívania sa domáha (ide o jednoizbový byt o výmere celkovo 24,12 m2, vrátane príslušenstva). V tejto súvislosti z hľadiska posúdenia predmetu sporu cez pohľad dobrých mravov je potrebné zdôrazniť, že hoci odporcovia sú vlastníkmi predmetného bytu a sú teda v spore plne pasívne legitimovaní s poukazom na ust. § 680 ods. 2 OZ, sami svojim správaním nedali príčinu k tomuto sporu a voči odporcovi sa osobne nedopustili žiadneho protiprávneho, resp. amorálneho konania. Predmetný byt odporcovia v 1. a 2. rade nadobudli práve za účelom realizácie svojho základného ľudského práva na bývanie.
Viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 238/2009-311 zo dňa 17.02.2010 mal teda súd za to, že v posudzovanom prípade je potrebné prihliadať na ust. § 3 Občianskeho zákonníka v záujme zmiernenia neprimeranej tvrdosti, ktorá by mohla vzniknúť bezprostredným uskutočnením výkonu práva navrhovateľa na užívanie bytu, ktorý nepochybne odporcovia - fyzické osoby, ako právni nástupcovi pôvodného prenajímateľa, resp. prenajímateľov - právnických osôb, potrebujú pre seba. Uvedená skutočnosť sama o sebe zakladá výpovedný dôvod z nájmu bytu. V dôsledku možného využitia práva odporcov na vypovedanie nájmu by sa teda ani v prípade vyhovenia návrhu situácia navrhovateľa a ním tvrdená neistota jeho bývania výrazne nezlepšila a to bez ohľadu na jeho eventuálne právo na bytovú náhradu, keď ani výkon tohto práva navrhovateľa by nemusel požívať ochranu, rovnako s poukazom na ust. § 3 OZ, s prihliadnutím na okolnosti vzniku pasívnej legitimácie odporcov a súčasnú relatívne stabilne vyriešenú bytovú situáciu navrhovateľa. Hoci nájomná zmluva, na základe ktorej užíva navrhovateľ v súčasnosti 1 izbu so samostatným vchodom a príslušenstvom, je formálne platná do 31.08.2011, podľa vyjadrenia prenajímateľa, ktorý v konaní vypovedal ako svedok, ďalšie trvanie nájomného vzťahu (ktorý trvá už od júna 2006, t.j. po dobu viac ako 4 roky) závisí v podstate na vôli navrhovateľa, z čoho v konečnom dôsledku vyplýva väčšia stabilita zabezpečenia jeho základného práva na bývanie, než by tomu bolo v prípade vyhovenia návrhu. Vo vzťahu ku skutočnosti, že na byt na C. sa vzťahovala cenová regulácia nájomného, je potrebné uviesť, že nakoľko je v súčasnosti vo vlastníctve odporcov ako fyzických osôb, s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 23. apríla 2008 č. 01/R/2008 o regulácii cien nájmu bytov sa t. č. na uvedený byt citované opatrenie nevzťahuje. Výška nájmu teda nie je obmedzená žiadnym právnym predpisom a určuje ju dohoda prenajímateľa a nájomcu. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v rozhodnutí č.k. 4Co 238/2009-311 zo dňa 17.02.2010 súd teda návrh s poukazom na ust. § 3 ods. 1 OZ zamietol, keď má za to, že takýmto rozhodnutím môže byť dosiahnutá spravodlivá rovnováha medzi ochranou legitímneho záujmu navrhovateľa a ústavou zaručenými základnými právami odporcov na bývanie.
Je však potrebné zdôrazniť, že prostredníctvom § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nezakladajú ani nemenia, resp. nerušia subjektívne práva a povinnosti vyplývajúce z existujúceho občianskoprávneho vzťahu. Nakoľko žaloba bola zamietnutá s tým, že výkon inak podľa názoru súdu nesporného práva navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi, nedošlo k zániku nájomného vzťahu a z neho vyplývajúcich práv a povinností. Povinnosti odporcov ako prenajímateľov predmetného bytu naďalej trvajú, avšak štát, reprezentovaný súdom, plnenie ich povinností vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam prípadu a
situácii v čase vyhlásenia rozsudku odmieta (aktuálne) vynútiť. Súčasne nezaniklo právo navrhovateľa vyplývajúce mu z existujúceho nájomného vzťahu, avšak pokiaľ nedôjde k zmene skutočností, ktoré majú za následok rozpor výkonu jeho práva s dobrými mravmi, nie je tomuto právu možné poskytnúť ochranu.
Podľa § 142 ods.1 O.s.p., v časti konania o návrhu navrhovateľa o vydanie kľúčov odporcom ako procesne úspešným účastníkom konania právo na ich náhradu voči navrhovateľovi ako procesne neúspešnému účastníkovi. Súd však o trovách rozhodol za použitia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju účastníkov v priebehu konania a pod. V danom prípade súd pri úvahe, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa prihliadal predovšetkým ku skutočnostiam, ktoré navrhovateľa viedli k podaniu predmetnej žaloby. Vychádzal tiež z toho, že ochrana právu navrhovateľa nebola poskytnutá iba s prihliadnutím na dobré mravy všeobecne, pričom však postoj a jednanie samotného navrhovateľa v priebehu konania súd za rozporné s dobrými mravmi nepovažoval. Naopak práve konaním právneho predchodcu odporcov, ktoré nepochybne nemalo oporu v zákone, bolo neprimerane zasiahnuté do práv navrhovateľa. Súd tiež prihliadal k okolnostiam nezákonného vypratania navrhovateľa z bytu a tiež k tomu, že hoci odporcovia nedali priamo príčinu k vedeniu tohto sporu, po tom, čo sa po kúpe bytu, ktorého užívania sa navrhovateľ v tomto konaní domáhal, dozvedeli o prebiehajúcom konaní a teda aj o právnej vade viazanej na predmet kúpy, mohli si nároky tejto právnej vady u uplatniť u predávajúceho, k čomu však nepristúpili. Bol to práve navrhovateľ, ktorému hoci nie priamo konaním a zavinením súčasných odporcov v 1. a 2. rade, vznikla značná ujma na jeho právach, preto za zohľadnenia všetkých uvedených okolností súd považoval postup podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a uplatnenie zásady zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej by navrhovateľ musel znášať okrem vlastných trov i náklady odporcov súvisiace s týmto konaním za neprimerane tvrdé a nespravodlivé.
V časti konania o vzájomnom návrhu odporcov vzniklo v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na zásadu procesného úspechu právo na náhradu vzniknutých trov navrhovateľovi. Súd však aj v tejto časti o náhrade trov rozhodol za použitia § 150 ods. 1 O.s.p., keď návrh odporcov na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 26.04.2001 zamietol z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení a súčasne nadbytočnosti takéhoto určenia. Súd však zohľadnil, že táto otázka bola vyriešená v konaní pred odvolacím súdom ako otázka predbežná, pričom odvolací súd zjavne akceptoval argumentáciu žalovanej strany a jeho právnym názorom bol súd prvého stupňa pri opätovnom rozhodnutí vo veci viazaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.