Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-95-2010.pdf
PDF · 95.38 KB
No categories available
10C/95/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľky D. W., nar. X. X. 1991, trvale bytom Q. XXX, okres D. P. proti odporkyni P. W., nar. X. X. XXXX, trvale bytom Q. XXX, okres D. Mikuláš, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 83 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, od 3. 5. 2010.
Zameškané výživné za obdobie od 3. 5. 2010 do 30. 6. 2010 v sume 85,79 eura je odporkyňa p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke najneskôr do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 3. 5. 2010, sa navrhovateľka domáhala voči odporkyni určenia výživného na plnoleté dieťa vo výške 150 eur mesačne, od 2. 4. 2009. V návrhu uviedla, že odporkyňa je jej matkou a na výživu jej neprispieva. Je študentkou 4. ročníka Hotelovej akadémie v Liptovskom Mikuláši. S odporkyňou nežije v spoločnej domácnosti. Býva v rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve so svojím otcom. Na jej žiadosti o prispievanie na výživné odporkyňa nereaguje. Štúdiom na strednej škole sa pripravuje na ďalšie povolanie. Otec jej mesačne poskytuje 150 eur. Iné príjmy nemá.
Odporkyňa s návrhom navrhovateľky nesúhlasila, nakoľko nemá prostriedky na to, aby platila navrhovateľkou navrhnuté výživné.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi, a to potvrdením o návšteve školy navrhovateľkou, listinnými dôkazmi, preukazujúcimi výdavky navrhovateľky, výpisom zo živnostenského registra odporkyne, správami Úradu práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, správou Daňového úradu Liptovský Mikuláš, správou Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, potvrdením o príjme odporkyne, listinnými dôkazmi, preukazujúcimi výdavky odporkyne a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 8C/240/2008, zistiac nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že po rozvode manželstva jej rodičov, na začiatku roku 2009, bola zverená do opatery matke, ktorá však odišla zo spoločnej domácnosti v auguste 2009.
Odporkyňa jej neprispievala finančne na potreby spojené s výživou, iba asi štyri krát jej poslala po 40 eur, naposledy asi v marci. Zostala bývať s otcom v rodinnom dome. Otec je pracovne v Čechách, býva sama. Od odchodu zo spoločnej domácnosti jej odporkyňa nekúpila nič, jeden krát jej dala 10 stravných lístkov po 2,70 eura. Snažila sa s odporkyňou dohodnúť, povedala jej, že sa dohodnú, a to bolo všetko. Otec jej dáva mesačne približne 200 eur. Elektriku platí otec, iné výdavky na bývanie nevznikajú. Navštevuje hotelovú akadémiu, 4. ročník, pričom sa jedná o 5-ročné štúdium. Do školy dochádza autobusom, kde sú výdavky 0,73 eura a 0,56 eura denne. Stravuje sa v škole, kde jeden stravný lístok stojí 1,13 eura. Výdavky v škole sú zvýšené v súvislosti s odbornou praxou, kde sa kupujú topánky, blúzky, nohavice, za približne 50 eur na rok. Výdavok na exkurzie je približne 20 eur za celý rok. Je zdravá, pravidelne užíva antikoncepciu, kde je výdavok 10 eur mesačne, nosí okuliare, kde je približne výdavok 50 eur na rám aj sklá. Majetok nevlastní. Odporkyňa sa s ňou nestretáva, príde raz za čas, aby si pobrala nejaké veci. Návrh si podala spätne preto, že jej to takto spísal právnik, a to od dovŕšenia 18. rokov. Auto, na ktorom jazdí, im zapožičal otcov brat, chodieva na ňom iba niekedy, lebo treba doňho tankovať. Mala záujem sa stretávať s matkou, ale nevidela záujem z jej strany. Priateľ u nej nebýva.
Odporkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že keď prišla domov, dcéra ju odignorovala, bolo to tak 3-4 krát. Poukázala na to, že navrhovateľka býva v dome s priateľom. Býva priamo v práci, kde si prerobila kancelárske priestory. Spláca pôžičky, ktoré boli zobraté ešte za trvania manželstva, a to 1500 Sk mesačne na pôžičkovú kartu Žolik, 25 eur mesačne po dohode s exekútorom na úhradu GE-money a Slovenskej sporiteľni, 1400 Sk Poštovej banke, pričom tieto prostriedky boli použité na nákup sedačky, fotoaparátu navrhovateľke, rádia, na bežné výdavky. Mesačne uhrádza nájomné 100 eur, a to od júna 2010, vrátane energií. Výška platby do CeTeLem je 40 eur. Okrem toho platí leasing 165 eur mesačne na auto Citröen Xsara, ktoré bolo kúpené pred 4 rokmi, a ktoré používa. Má príjem len z pracovného pomeru vo výške 350-380 eur mesačne v čistom. Príjem zo živnosti bol nulový, preto ani nepodala daňové priznanie. Naposledy zaplatila navrhovateľke asi 1. 5. 2010 sumu 40 eur. Okrem toho jej neprispela ničím. Vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov rodinný dom. Poukázala na to, že bývalý manžel kúpil navrhovateľke auto, ktorým chodí do školy, na diskotéky. Na navrhovateľku poberá rodinné prídavky, ktoré jej posiela na jej účet. Pripustila, že od augusta 2009 jej ich neposielala, ale určite ich posiela od začiatku tohto roka. Pokiaľ navrhovateľke posielala 40 eur, boli v nich obsiahnuté aj rodinné prídavky.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 8C/240/2008, súd zistil, že rozsudkom zo dňa 29. 1. 2009, č. k. 8C/240/2008-25, bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené. Súčasne bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola navrhovateľka, ktorá bola v tom čase ešte maloletá, zverená na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti odporkyne, otec navrhovateľky sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 132 eur mesačne.
Navrhovateľka je v školskom roku 2009/2010 žiačkou 4. ročníka Hotelovej akadémie v Liptovskom P.i. Cena cestovného lístka, uhrádzaného navrhovateľkou, predstavuje 0,73 eura, resp. 0,56 eura za cestu. Cena stravného lístka pre navrhovateľku predstavuje denne 1,13 eura.
Odporkyňa je zamestnaná v obchodnej spoločnosti Security - Alarm, s. r. o., kde jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od mája 2009 do mája 2010 predstavoval 412,84 eura. Odporkyňa vykonávala živnosť v období od 10. 2. 2009 do 3. 2. 2010. Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 nepodala. Nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Od 1. 4. 2004 poberá prídavky na dieťa na navrhovateľku, ktorých výška od 1. 1. 2010 predstavuje 21,99 eura mesačne.
Z listinných dôkazov, predložených odporkyňou, mal súd preukázané uzavretie leasingovej zmluvy s obchodnou spoločnosťou OTP Leasing, a. s., ktorej predmetom je finančný prenájom s následnou kúpou veci osobného automobilu Citröen Xsara, pričom výška mesačnej splátky predstavuje 4972,50 Sk, t. j. 165,06 eura. Z predložených faktúr od dodávateľa Eurospektrum, s. r. o. mal súd preukázanú výšku nájomného, fakturovaného odporkyni za mesiac apríl v sume 49,70 eura, za mesiac máj v sume 49,79 eura. Z výpisu z účtu odporkyne mal súd preukázané úhrady na účet navrhovateľky v roku 2010, a to dňa 26. 1. v sume 50 eur, dňa 1. 3. v sume 40 eur, dňa 25. 3. v sume 40 eur, dňa 1. 5. v sume 40 eur a
dňa 25. 6. v sume 80 eur, úhrady rodinných prídavkov, a to dňa 15. 1. 2010 v sume 21,25 eura a v sume 21,99 eura v mesiacoch február až jún 2010, úhradu splátok obchodnej spoločnosti GE-money a úhradu pôžičky Slovenskej sporiteľni, ako aj úhradu spoločnosti CeTeLem a úhradu poistného v sume 14,57 eura, 11,78 eura v mesiacoch január až máj. Z predloženej zmluvy o úvere, uzavretej medzi odporkyňou a Poštovou bankou, a. s. dňa 28. 8. 2008 mal súd preukázané poskytnutie úveru vo výške 60.000 Sk, s výškou mesačnej splátky 49,49 eura. Zo žiadosti o pôžičkovú kartu Žolik mal súd preukázané uzavretie zmluvy s výškou úverového rámca 36.000 Sk a základnou mesačnou splátkou 1200 Sk.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa Zákona o životnom minime.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v znení platnom od 1. 7. 2009, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 84,52 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku tohto rozsudku, mal preukázanú jeho dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporkyňa má vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, ktorá je jej dcérou, ktorú si dobrovoľne, v dostatočnom rozsahu neplní. Navrhovateľka a odporkyňa nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom. Navrhovateľka, napriek tomu, že je plnoletá, nie je schopná sama sa živiť, nakoľko sa pripravuje na budúce povolanie denným štúdiom, na hotelovej akadémii. Jedná sa o štúdium 5-ročné, teda aj v školskom roku 2010/2011 bude v štúdiu pokračovať. Výdavky na výživu navrhovateľky sú zvýšené v súvislosti s odbornou praxou, kde je nevyhnutné zabezpečiť ošatenie a obutie. Výška pravidelných mesačných výdavkov navrhovateľky
predstavuje 54,23 eura (25,80 eura cestovné, 22,60 eura výdavky na stravu v školskej jedálni, 5,83 eura pomerná časť výdavkov na ošatenie na odbornú prax a na exkurzie). Navrhovateľka nosí okuliare, kde jej vznikajú taktiež nepravidelné výdavky. Pravidelne vznikajú navrhovateľke aj výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby, školské pomôcky. Pokiaľ ide o navrhovateľkou tvrdené výdavky na užívanie antikoncepcie, k týmto súd neprihliadal, nakoľko mal za to, že nie je nevyhnutné ich vynaložiť. Výdavky na bývanie navrhovateľky v plnom rozsahu uhrádza jej otec. Pri hodnotení schopností a možností odporkyne súd prihliadal k jej príjmu, dosahovanému z pracovného pomeru a k dôvodným výdavkom, za ktoré posúdil výdavky na bývanie, ktorých aktuálna výška predstavuje 100 eur mesačne. Odporkyňa uhrádza väčšie množstvo úverov, z ktorých niektoré prevzala ešte v čase trvania manželstva. K uvedeným výdavkom však súd pri hodnotení jej schopností a možností neprihliadal, nakoľko výživné na dieťa je prednostnou povinnosťou rodičov, ktorá predchádza ostatné finančné záväzky rodičov. Súd prihliadol aj k zásade práva dieťaťa na životnú úroveň rodičov. Navrhovateľka tvrdila, že otec jej mesačne poskytuje na výživné 200 eur. Pokiaľ by jej teda bol súd priznal ňou požadované výživné, predstavoval by jej mesačný príjem 350 eur. Odporkyni vznikajú výdavky 100 eur mesačne na bývanie a, pokiaľ by platila navrhovateľkou žiadané výživné, predstavoval by jej disponibilný príjem len 162,84 eura, čo je menej ako polovica z príjmu navrhovateľky. Po prihliadnutí k súdom určenému výživnému a dôvodným výdavkom, zostane odporkyni disponibilný príjem 229,84 eur mesačne, čo je o 53,16 eura menej ako príjem navrhovateľky. Je pritom potrebné uviesť, že u navrhovateľky vznikajú aj výdavky na cestovné a výdavky súvisiace so školou. Súd prihliadol aj ku skutočnosti, že odporkyňa sa s navrhovateľkou nestretáva, nad rámec výživného jej neprispieva. Pokiaľ aj odporkyňa poukazovala na to, že navrhovateľka neprejavovala záujem o stretnutia s ňou, je potrebné uviesť, že v konaní o výživnom súd neskúma dôvody nestretávania sa rodičov a detí. Prihliada len k existujúcemu faktickému stavu. Zohľadniac všetky uvedené kritériá a skutočnosti, súd určil odporkyni povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 83 eur mesačne.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol, nakoľko nemal preukázané, že by bolo v schopnostiach a možnostiach odporkyne prispievať na jej výživu vyššou sumou.
Počiatok platenia výživného súd určil od začatia konania, t. j. od 3. 5. 2010, nakoľko, v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, možno priznať výživné na plnoleté dieťa len od začatia súdneho konania. Navrhovateľka si výživné za obdobie maloletosti neuplatňovala. Zameškané výživné vzniklo za obdobie od 3. 5. 2010 do 30. 6. 2010 vo výške 85,79 eura (za mesiac máj 2010 v pomernej časti, prepočítanej podľa počtu dní, za 29 dní vo výške 77,65 eura, za mesiac jún 2010 vo výške 83 eur, spolu 160,65 eura, pričom od zameškaného výživného bolo odpočítané už uhradené výživné, avšak bez prídavkov na dieťa, ktoré boli jeho súčasťou, mesačne v sume 21,99 eura, nakoľko tieto sú nárokom dieťaťa, ktorý mu vypláca štát, pričom ich poskytnutím rodičom dieťaťu si nemôže rodič plniť vyživovaciu povinnosť; v mesiaci máj zaplatila odporkyňa navrhovateľke 40 eur, čo, po odpočítaní rodinných prídavkov, predstavuje 18,01 eura, z toho pomerná časť za 29 dní predstavuje 16,85 eura, za mesiac jún zaplatila 80 eur, čo, po odpočítaní rodinných prídavkov, predstavuje 58,01 eura, spolu teda bolo na zameškané výživné započítané 74,86 eura). Vzhľadom na výšku zameškaného výživného, ktorá nie je vysoká v pomere k príjmom odporkyne, súd uložil odporkyni povinnosť uhradiť ho navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd nerozhodoval o trovách konania, nakoľko, podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, je rozhodnutie o trovách konania rozhodnutím návrhovým, pričom v konaní ani jeden z účastníkov neučinil návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.