Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/201/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci žalobcu O. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., B. XX, proti žalovanej X. R.. O. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. P., Y. č. XX, zastúpená JUDr. Danielou Komorovou, advokátkou, so sídlom v Banskej Bystrici, Kukučínova 20, v konaní o zaplatenie 15.000,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd r o z h o d n e osobitným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.11.2008 sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 15.000 EUR ako nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti podľa a nasl. . Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že na Okresný súd Košice II už podal dve žaloby, a to pod sp. zn. -695 a sp. zn. . V rámci žaloby sp. zn. predsedníčka senátu JUDr. Slávka Zborovjanová nariadila žalobcovo psychologické a psychiatrické vyšetrenie u žalovanej R.. O. Q.. Podľa žalobcu týmto nariadením Okresný súd Košice II vykonal voči žalobcovi justičný podvod, nakoľko žalovaná R.. Q. nemá mandát na takéto konanie. Nenachádza na zozname znalcov v oblasti psychiatrie v obvode Krajského súdu v Košiciach. Preto právna zástupkyňa žalobcu JUDr. Alica Verešová zakázala žalovanému vycestovať na podvodné psychiatrické vyšetrenie s tým, že sa jedná o trestný čin medicínskeho podvodu podľa voči osobe žalobcu. Z uvedeného dôvodu žalobca odmietol vycestovať aj na druhý termín psychiatrického vyšetrenia. Na urgenciu Okresného súdu Košice II. zo dňa 7.6.2007, aby sa žalobca podrobil psychiatrickému vyšetreniu nereagoval, nakoľko podľa žalobcu išlo o medicínsky podvod. Aj napriek tomu predsedníčka senátu -695 JUDr. Slávka Zborovjanová požiadala žalovanú R.. Q., aby spracovala znalecký posudok na osobu žalobcu, a to aj bez jeho prítomnosti a vyšetrenia. Žalovaná R.. Q. znalecký posudok vypracovala a predložila ho Okresnému súdu Košice II. Žalobca má za to, že žalovaná R.. Q. svojim konaním vykonala voči osobe žalobcu trestný čin podľa SR - medicínsky podvod. Z uvedeného dôvodu žiada žalobca voči žalovanej náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15.000,- EUR podľa ustanovení z dôvodu, že došlo k zásahu do osobnosti žalobcu, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia a mena. Žalobca v návrhu na začatie konania ďalej uviedol, že od roku 1998 je nezamestnaný, držia ho protiprávne v domácom väzení s odbornou psychiatrickou diagnózou F 61 -zmiešaná porucha osobnosti, ktorú žalobcovi nasadili za doporučený dopis, ktorý si žalobca dovolil napísať bývalému predsedovi vlády SR JUDr. Vladimírovi Mečiarovi s tématikou, že väznicu Košice - Šaca riadi a obhospodáruje 11 manželských párov a ich rodinní príslušníci, a že zo štátnej inštitúcie zriadili rodinný podnik.

K návrhu na začatie konania sa písomne vyjadrila žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 27.7.2008. V predmetnom podaní jednak vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti a vyjadrila sa i k samotnej žalobe. Žalovaná žalobcom uplatnený nárok neuznala. Ako to vyplýva aj zo samotného obsahu žaloby, žalobca je osobou, ktorá má tendenciu skutočnosti interpretovať tak, ako to vyhovuje jemu, pričom je zrejmé, že niektorým zákonitostiam nerozumie resp. ich nevie. Uviedla, že predmetný znalecký posudok podala ako znalec zapísaný v čase jeho vyhotovenia a aj v súčasnosti je zapísaná v zozname znalcov, prekladateľov a tlmočníkov, vedených na MS SR pre odbor psychiatria /liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria/ ev. č. 911536. Posudok vypracovala na základe uznesenia OS KE II sp. zn. zo dňa 17.7.2006, pričom posudok bol podaný a odoslaný OS KE II dňa 24.11.2007. Žalovaný bol opakovane predvolávaný k psychiatrickému a psychologickému vyšetreniu, pričom predvolania neakceptoval a v tejto veci robil prieťahy. Nakoniec na požiadanie súdu vypracovala uvedený znalecký posudok bez jeho osobného vyšetrenia, teda na základe údajov zo spisu a zdravotnej dokumentácie. Uvedené si podrobne preštudovala, ako to vyplýva z obsahu znaleckého posudku, v ktorom sa svojich záverov znalkyňa plne pridržiava. Aj aktuálne konanie žalobcu súvisí s jeho štruktúrou osobnosti /zo psychopatológie, ktorú v podrobne popisuje/ a takéto konanie žalobcu sa dalo predpokladať. Z uvedených dôvodov žiada žalovaná žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

Súd vykonal v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi (Žalobným návrhom, Rozsudkom OS KE II sp. zn. -695 zo dňa 11.12.2007, Rozsudkom OS KEII sp. zn. -129 zo dňa 17.10.2008, Pozvánkami žalovanej na psychiatrické vyšetrenie zo dňa 30.4.2007, 1.6.2007, Urgenciou KE II. zo dňa 7.6.2007, Výpisom zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR, odd. znalci, časť fyzické osoby, Lekárskou správou R.. T. zo dňa 30.9.1998, Potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 14.3.2005 o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, Potvrdením ÚPSVaR Košice zo dňa 28.1.2009 o poberaní dávok v hmotnej núdzi a príspevky k dávke, Podaním žalobcu zo dňa 14.1.2010 s prílohami na čl. 104-122, Podaním žalobcu zo dňa 26.3.2010 s prílohami na čl. 156 - 161, Lekárskou správou Psychiatrického oddelenia Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku zo dňa 9.4.1998 Rozsudkom OSKE I sp. zn. -10 zo dňa 10.9.1999, ostatným spisovým materiálom), výsluchom žalobcu i žalovanej, výsluchom svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu OS KE II sp. zn. , OS KE II sp. zn. , OS KE II sp. zn. , pričom zistil tento skutkový a právny stav veci:

Žalovaná v čase podania znaleckého na duševný stav žalobcu bola a doteraz je zapísaná ako znalkyňa v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR, v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria a Psychiatria /liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria/ pod ev. č. 911536. Uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 22.9.2006 bola žalovaná ustanovená v predmetnej veci za znalca za účelom vypracovania posudku na osobu žalobcu. Úlohou znalkyne bolo odpovedať na 12 otázok uvedených v uznesení OS KE II sp. zn. zo dňa 17.7.2006 /hlavne posúdiť psychický stav žalobcu v čase jeho hospitalizácie od 1.4.1998 a ukončenia jeho pracovného pomeru v stálej štátnej službe a za tým účelom vyžiadať zdravotnú dokumentáciu /kópiu/ z archívu Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku - psychiatrické oddelenie, vysvetliť vzťah medzi určenou diagnózou F 61 a F 69, určiť, či bola diagnóza p. Z., ktorú ručil LPK II dňa 26.5.1998 a ÚLPK dňa 25.6.2005 určená správne, či všeobecný lekár mohol určiť u p. Z. odbornú psychiatrickú diagnózu a vystaviť práceneschopnosť od 1.4.1998 do 39.9.1998, t.j. 6 mesiacov bez kontroly u odborného lekára, či je možné mať práceneschopnosť na diagnózu F 69 a vyhotoviť prepúšťaciu správu zo dňa 30.9.1998 s diagnózami F 61, M 54 a M 42, či mohli lekári Lekárskej Posudkovej komisie 2 použiť na zmenu zdravotnej kvalifikácie žalobcu odbornú diagnózu F 61 bez písomného doporučenia odborného lekára psychiatra R.. X., či mohol byť žalobca uznaný za práceneschopného s diagnózou, s ktorou bol prepustený zo služobného pomeru, čo a aké dôvody viedli R.. X. na hospitalizáciu žalobcu do Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, keď žalobca nebol psychiatricky vyšetrený na jeho oddelení, pretože patril k R.. Z., prečo nedošlo k zmene na doklade o práceneschopnosti žalobcu z diagnózy F 69 na diagnózu F 61 a z akého dôvodu nebol žalobca na túto diagnózu liečený v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku ani v Leteckej vojenskej nemocnici v Košiciach, vyjadriť sa k zistenej diagnóze, k liečeniu a k súčasnému zdravotnému stavu žalobcu, popísať vývoj a prognózu zmeny zdravotného stavu, či pacient so zistenou diagnózou môže držať zbrojný pas, či žalobca môže vykonávať funkciu v samostatnom strážnom oddelení ochrany a obrany Nápravno - výchovného ústavu.

Zo znaleckého posudku č. 116/2007 zo dňa 24.11.2007 znalkyne R.. O. Q. o posúdení duševného stavu žalobcu súd zistil, že podkladom pre spracovanie znaleckého posudku boli podklady dodané zadávateľom /Uznesenie OS KE II zo dňa 17.7.2006, 22.9.2006, 12.10.2006/, spisový materiál súdu zaslaný v 01/2007, zadanie otázok, na ktoré je potrebné v znaleckom posudku odpovedať v 2/2007, podklady obstarané znalcom /zdravotná dokumentácia zapožičaná z archívu ÚVN Psychiatrické oddelenie - Ružomberok/. Znalkyňa podala znalecký posudok na základe štúdia a zdravotnej dokumentácie. Na str. 26 znalkyňa uviedla: „ Zhrnutím uvedených skutočností je možné s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že u menovaného sa jedná o vývoj paranoidne kverulačného bludu, pričom začiatok uvedeného môžeme datovať od obdobia 90. rokov, keď začal postupne so svojimi predovšetkým paranoidne kverulačnými aktivitami. Uvedená porucha sa vyvíja plíživo, chronicky a už premorbídne sa prejavuje jeho osobnosť svojhlavosťou, sklonom k abnormným interpretáciám, zvýšenou senzitivitou, egocentrickými prejavmi, sebapreceňovaním, nekritickosťou voči sebe, hyperkritickosťou voči okoliu /viď výpoveď jeho bývalej manželky/. Postupne na báze pocitu nespravodlivosti /nakoľko mu nebola zvýšená platová trieda/ sa rozvíjajú jeho kverulačné /sťažovateľské/ aktivity, ktoré sa nabaľujú a vedú k skutočnosti, že zaberajú stále väčšiu časť jeho života. Každé pre neho neúspešné vyriešenie prípadu sa stáva zdrojom ďalšieho množstva sťažností, pričom situácie spracováva paranoidne - teda úkorne /tak, že sú zamerané voči jeho osobe/ a nim iniciované spory nemajú konca. To, čo je pre neho nepríjemné resp. čo mu nevyhovuje, pociťuje ako veľkú neprávosť a celý štát má mať záujem na náprave alebo na pomste. Nedokáže reálne zhodnotiť svoje agresívne prejavy v správaní, zatracovania. Pre jeho logiku existuje v zákonoch len to, čo sa dá použiť pre jeho dobro. Posudzovaný sa vyznačuje výraznou konzekvenciou /dôslednosťou/, detailizovaním a tiež tým, že pravidelne vzťahuje všetky svoje kvarulácie k prvému prehratému resp. neúspešnému procesu / neuznanie jeho platového zaradenia/. Uvedená porucha je indikovaná k psychiatrickej liečbe ,ktorú však menovaný od začiatku odmieta, je k svojim neprimeranostiam v správaní nekritický, necíti sa duševne chorý. Vzhľadom k uvedenému by bolo na mieste posúdenie jeho duševného stavu a v prípade, že by sa táto porucha potvrdila a posudzovaný by i naďalej psychiatrickú liečbu odmietal, je na zváženie iniciovať návrh na úpravu spôsobilosti k právnym úkonom."

V závere znaleckého posudku R.. Q. zodpovedala na súdom uložené otázky nasledovne: 1. Konštatujem, že v čase hospitalizácie posudzovaného v ÚVN v Ružomberku /1.4.98 - 9.4.98/ sa v rámci vývoja hore popísanej poruchy jednalo o poruchu osobnosti s paranoidnými, schizoidnými a kveralačnými črtami /obsahmi/, ktoré však nedosahovali hĺbku bludu, teda sa jednalo o zmiešanú poruchu osobnosti /F 61/ a nie je dôvod uvažovať o tom, že by uvedená diagnóza bola určená nesprávne. K tejto diagnóze lekári dospeli na základe štandardných vyšetrení a na základe pozorovania jeho správania. Znalec teda hodnotí psychický stav navrhovateľa v čase jeho hospitalizácie od 1.4.98 v ÚVN v Ružomberku zhodne ako ho diagnosticky zhodnotili lekári PO v ÚVN. 2. Diagnóza F 69 znamená nešpecifikovanú poruchu osobnosti, teda bližšie nevysvetľuje, ktoré osobnostné prejavy sú akcentované resp. patologické, diagnóza F 61 bližšie určuje, ktoré osobnostné črty sú akcentované resp. patologické, teda len presnejšie určuje o akú poruchu osobnosti sa jedná. Vo všeobecnosti sa však v oboch prípadoch jednalo o poruchu osobnosti a teda ani jednu ani druhú diagnózu nemožno považovať za nesprávnu. 3. Jedná sa o dg - teda zmiešaná porucha osobnosti, LPK a ÚLPK vychádzala so záverov predchádzajúcich psychiatrických vyšetrení a nie je dôvod uvažovať o tom, že bola určená nesprávne. 4. Všeobecný lekár môže stanoviť aj odbornú diagnózu, chcem však podotknúť, že R.. T. - služobný lekár posudzovaného pri stanovení diagnózy vychádzal zo záverov psychologického vyšetrenia /2/1998 - Y.. H./ a následne inicioval odborné psychiatrické vyšetrenie, pričom sa jednalo o štandardný medicínsky postup. Všeobecný lekár môže vystaviť práceneschopnosť až do doby 1 roka, pričom pri tomto prípade pri dĺžke práceneschopnosti prihliadal na charakter práce, ktorú posudzovaný vykonával a keďže sa jednalo o prácu, kde môžu byť určité osobnostné dispozície resp. nevhodné osobnostné črty prekážkou k tomu, aby ju vykonával v požadovanej kvalite, mohol mu vystaviť PN aj bez kontroly u odborného lekára /ak navyše posudzovaný odbornú pomoc a liečbu odmietal/. 5. Vzhľadom k tomu, že som vysvetlila, že nie je podstatnejší rozdiel medzi dg F61 a F69,môže byť práceneschopnosť vystavená na dg F69 a vyhotovená prepúšťacia správa má v závere dg F61 / táto sa bližšie špecifikovala po čase/. K dg M54, M42 sa vyjadriť neviem, tieto nepatria do môjho znaleckého odvetvia /psychiatria/. Uvedené nezhody v diagnózach /F61, F69/ sú nepodstatné a majú skôr administratívny charakter.

6. Lekári Lekárskej Posudkovej komisie 2 mohli použiť na zmenu zdravotnej kvalifikácie navrhovateľa diagnózu F61 bez písomného doporučenia odborného lekára psychiatra R.. X., vychádzali zo záverov psychiatrickej hospitalizácie vo VÚN v Ružomberku. 7. Navrhovateľ mohol byť uznaný za práceneschopného s diagnózou, s ktorou bol prepustený zo služobného pomeru. X. MUDr. X. viedli k doporučeniu psychiatrickej hospitalizácie v 3/98 skutočnosti, ktoré zistil pri psychiatrickom vyšetrení, tieto vzbudili u neho podozrenie, že sa môže jednať o vážnejšiu duševnú poruchu a preto sa rozhodol a navrhol posudzovanému Z. Z. diagnostický pobyt na Psychiatrickom oddelení VÚN v Ružomberku, s čím on súhlasil. Je to bežný, štandardný medicínsky postup. To, prečo sa rozhodli pre VÚN v Ružomberku, ja neviem vysvetliť, ale nepovažujem to ani za podstatné. 9. Uvedené „nezrovnalosti" často majú administratívny charakter, jedná sa prakticky o tú istú diagnózu. Čo sa týka druhej časti otázky - posudzovaný bol vo VÚN na diagnostickom pobyte a bol liečený na túto diagnózu /absolvoval pohovory s ošetrujúcim lekárom, mal nasadenú medikamentóznu liečbu/. To že on sa staval voči liečbe negativisticky /odmietavo/ je prejavom nekritickosti, neuvedomovania si svojich neprimeraností v správaní a nebolo možné ho k liečbe nútiť nasilu. 10. K tomu, aby bolo možné jednoznačne sa vyjadriť k jeho súčasnému psychickému stavu, je potrebné jeho psychiatrické resp. i psychologické vyšetrenie, na ktoré by sa musel menovaný osobne dostaviť. Vzhľadom k doterajšiemu vývoju ochorenia však nemožno vylúčiť, že sa u neho t. č. jedná o závažnú duševnú poruchu. 11. Na držanie zbrojného pasu by mali byť splnené aj určité osobnostné kritéria a nepovažujem za správne, ak by človek s uvedenými osobnostnými dizpozíciami držal zbrojný preukaz. K tejto otázke by sa skôr mohol vyjadriť psychológ. 12. Ja nepoznám bližšie charakter práce v samostatnom strážnom oddelení ochrany a obrany Nápravno- výchovného ústavu a nemyslím, že zodpovedanie tejto otázky spadá do kompetencie znalca - psychiatra. V každej práci totiž existujú určité kritéria, ktoré zamestnanec musí splniť a týkajú sa aj jeho osobnostných vlastností. Prácu v NVS považujem za náročnú a zodpovednú, nakoľko títo zamestnanci prichádzajú do kontaktu s obvinenými, pričom osobnosť s popísanými osobnostnými črtami prináša na pracovisko/ a to akékoľvek/ konflikty a neistotu. Vzhľadom k uvedenému nepovažujem za vhodné, ak takýto človek pracuje na tomto mieste, najmä, ak odmieta psychiatrickú liečbu.

Zo žalobného návrhu je zrejmé, že sa žalobca voči žalovanej domáha nemajetkovej ujmy v sume 15.000,- eur z dôvodu zásahu do jeho osobnostných práv v zmysle ust. a nasl. /najmä života a zdravia, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, súkromia a mena /čl. 1, 2/, ku ktorému podľa žalobcu došlo tým, že žalovaná spracovala znalecký posudok na duševný stav jeho osoby v rámci konania vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. , a to napriek tomu, že žalobcu nikdy nevidela a nevyšetrovala, pričom znaleckým posudkom žalovaná potvrdila u žalobcu diagnózu „zmiešaná porucha osobnosti", zatiaľ čo on žiadnou chorobou netrpí. V dôsledku určenia tejto diagnózy žalobca tvrdí, že bol prepustený zo služobného pomeru, rozpadlo sa manželstvo, nevie sa nikde zamestnať.

Z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 20.1.2010 súd zistil, že žalobca žiadal pripustenie zmeny návrhu na začatie konania, pričom si okrem v návrhu na začatie konania uplatnenej ochrany osobnosti s tým spojenej nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,-eur, uplatnil aj náhradu ušlej mzdy vo výške 116.554,- eur, ušlých odmien vo výške 3.319,38 eur, výdavkov na poštovné vo výške 125,51 eur, výdavkov na kopírovanie a kancelárske potreby vo výške 319 eur, ako i náhradu za každoročné povinné rehabilitačné liečenie vo výške 13.240,- eur, a to z toho dôvodu, že žalovaná potvrdila jeho diagnózu podvodom. Výšku škody žalovaný vypočítal podľa výplatných pások.

Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. -140 zo dňa 23.2.2010 nepripustil zmenu návrhu tak, ako ju navrhol žalobca na pojednávaní dňa 20.1.2010, a to vzhľadom na dovtedajšie výsledky konania. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.3.2010.

Na pojednávaní dňa 20.1.2010 žalobca ďalej uviedol, že podľa neho žalovaná nemá mandant na vykonávanie znaleckého dokazovania na jeho osobu, nakoľko žalobca má všetky doklady v Leteckej vojenskej nemocnici. Žalovanú nikdy nevidel, ani ho nevyšetrovala. JUDr. Zborovjanová v mesiaci máj 2007 podmienila ďalší postup v konaní vypracovaním znaleckého posudku na osobu žalobcu. Preto sa žalobca obrátil na advokátsku kanceláriu na odbornú pomoc, kde mu bolo povedané, že nemá vycestovať do Banskej Bystrice, pretože žalovaná nemá mandát voči jeho osobe. Preto

ignoroval aj ďalšiu pozvánku na vyšetrenie 17.6.2007 u R.. Q., ako aj ďalšie termíny. Žalobca žalovanej vyčíta, že ho nikdy nevidela, nevyšetrovala a aj napriek tomu na neho spracovala znalecký posudok. Na základe podvodného znaleckého posudku prehral súd prvého stupňa, aj súd druhého stupňa. Žalovaná mu potvrdila diagnózu F 61 zmiešaná porucha osobnosti, ktorú nikdy nemal, nikdy sa na túto chorobu neliečil, v jeho zdravotnej dokumentácii sa táto diagnóza nenachádza. Ani vo výpise z účtu žalobcu v Spoločnej zdravotnej poisťovni, kde sú vykázané všetky odborné vyšetrenia, nie sú vykázané psychiatrické diagnózy.

Na otázku súdu, o aké neoprávnené zásahy do osobnostných práv žalobcu ide, žalobca uviedol, že tým, že bol na jeho osobu spracovaný znalecký posudok, žiadny zamestnávateľ ho nezamestná, a je nezamestnaný od doby prepustenia. Tým pádom je nezamestnaný neprávom a je na zozname nezamestnaných od roku 1998 . Nevie sa nikde uplatniť, a to kvôli tomu, že figuruje diagnóza F 61. Morálne je úplne znehodnotený a vylúčený zo spoločnosti. Od roku 1998 nie je nikde zamestnaný, ani v súčasnosti nepracuje a poberá sociálne dávky vo výške 118 eur. Na invalidnom dôchodku nie je, ale poberá ešte výsluhový dôchodok vo výške 4.000,-Sk mesačne. Kvôli tomu sa s nim rozviedla i manželka. Tým sa znížila jeho dôstojnosť, vážnosť v spoločnosti.

Na pojednávaní dňa 24.3.2010 žalobca opätovne uviedol, že žalobou sa domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 15.000 eur titulom nemajetkovej ujmy a to na základe toho, že žalovaná vypracovala na neho znalecký posudok bez jeho vedomia, bez jeho vyšetrenia a bez platných dokladov jeho zdravotnej dokumentácie. Nakoľko znalkyňa potvrdila v znaleckom posudku u neho neexistujúcu diagnózu F 61 za Mečiarov dopis, zabezpečila mu trvalé domáce väzenie a pobyt na zozname nezamestnaných SR, čím bol trvale odpísaný z občianskeho života. Pani znalkyňu nikdy nevidel a jeho zdravotná dokumentácia je úplne iná, preto žiada predložiť, na základe čoho vypracovala znalkyňa súdno-znalecký posudok. Taktiež žalobca chcel vedieť, ktorý odborný lekár vydal potvrdenie k dg F 61, nakoľko on patrí do Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach. Žalovanú doporučeným listom žiadal, aby dala od toho ruky preč, pretože ide o medicínsky podvod. Svojim posudkom tak žalovaná zabránila žalobcovi rekvalifikáciu na inú prácu v spoločnosti, zabránila mu pravidelnej rehabilitácii, na ktorý mal nárok v sume 439,49 eur + úroky Spôsobila mu nervozitu, nespavosť, má vysoký cholesterol a zdravotný stav sa mu rapídne zhoršil. Kvôli tomu sa s nim manželka po 25-tich rokoch manželstva rozviedla a jeho deti odvtedy s ním nekomunikujú. V tejto súvislosti žalobca založil do spisu Výpis z účtu žalobcu vedený v Spoločnej zdravotnej poisťovni, ktorým preukazuje, že nikdy nikto ho neliečil na diagnózu F61 a ani na ňu nikdy nemaródoval. Umelú maródku mu vyvolali zástupcovia väzenstva za Mečiarov dopis.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že návrh na začatie konania pôsobí chaoticky a zmätene. Žalobca neuvádza, ku akému konkrétnemu zásahu do jeho osobnostných práv malo dôjsť. Znalecký posudok vypracovala ku termínu 24.11.2007 na základe uznesenia súdu. Postupovala štandardne tak, ako pri vypracovaní iných znaleckých posudkov. Po obdržaní unesenia súdu sa snažila nakontaktovať na žalobcu, aby sa dostavil na psychiatrické vyšetrenie. Nakoniec reakciou bol list žalobcu zo dňa 8.5.2007. Keďže bola vyzvaná Okresným súdom Košice II, aby vypracovala znalecký posudok aj bez jeho vyšetrenia na základe dokladov obsiahnutých v spise a na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie, znalecký posudok spracovala. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala zo spisového materiálu a z dostupnej zdravotnej dokumentácie. Zdravotnú dokumentáciu si vyžiadala z Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, kde žalobca bol hospitalizovaný v dobe od 1.-9.4.1998. Taktiež v spisovom materiáli sa nachádzalo veľa dôkazov, ktoré sa týkali zdravotného stavu žalobcu. K správe E.. P., ktorá podľa žalobcu vylúčila poruchu osobnosti, žalovaná uviedla, že to nie je pravda. Poukazuje na spisový materiál, ktorého súčasťou je lekárska správa zo dňa 10.11.2003 a kde je písané, že pacient je v ambulancii pre poruchu osobnosti paranoidne schizoidná od augusta 1998. E.. P. teda v žiadnom prípade túto diagnózu F61 nepoprela. Pri vypracovaní znaleckého posudku ďalej žalovaná vychádzala zo záverov vyšetrenia vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku, kde sa jednalo o 9-dňovú hospitalizáciu a diagnostický pobyt, ktorý bol indikovaný na základe psychiatrického vyšetrenia E.. R. X., ktorý pri svojom vyšetrení zistil, že u žalobcu by sa mohlo jednať o závažné duševné ochorenie. Závery z vyšetrenia v Ružomberku sú súčasťou znaleckého posudku, kde je každý deň hospitalizácie popísaný. Čiže to, ako sa žalobca správal, či tam boli nejaké psychopatologické zmeny, opakovane sa žalobca podroboval pohovorom s lekármi, opakovane sa podrobil psychologickému vyšetreniu a bolo pozorované jeho správanie, pričom na základe psychiatrických vyšetrovacích metód bol stanovený diagnostický záver. Teda bola stanovená diagnóza zmiešaná porucha osobnosti s paranoidne schizoidnými rysmi v akutálne hraničnej dekompenzácii, čo znamená, že to nie je stav, kedy možno pacienta liečiť nútene. Keďže

žalobca sa odmietavo staval k liečbe, k spolupráci s psychiatrami, bol prepustený domov do domáceho liečenia a na základe tohto diagnostického postupu boli potom realizované ďalšie postupy ,ktoré viedli k tomu, že lekárska posudková komisia preradila žalobcu zo skupiny A do skupiny D, to znamená, že nie je schopný práce v ZVJS. Znalecký posudok bol spracovaný teda len pre účely konkrétneho súdneho konania, nebol verejne známy a dostupný, nebol publikovaný. To znamená, že nebola tu možnosť, aby sa širšia verejnosť alebo obec oboznámila s jeho obsahom. Ako znalkyňa si pri spracovávaní znaleckého posudku bola vedomá následkov trestnoprávnych. Žalobcu nepoznala, nemala teda dôvod byť voči nemu zaujatá a nemala dôvod napísať taký posudok, ktorý by nebol odrazom jeho psychiatrického vyšetrenia. Pritom znalecký posudok bol v konaní na OS KE II sp. zn. jedným z dôkazov a nebol jediným dôkazným prostriedkom, na základe ktorého súd rozhodol. Znalkyňa ďalej poukazuje na str. 26 znaleckého posudku, kde zdravotný stav žalobcu bol skonštatovaný s vysokou pravdepodobnosťou. Žalovaná má preto za to, že na základe tohto jej konania nijakým spôsobom nemohla zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Nemala na to žiadny dôvod ani záujem. K nútenému psychiatrickému vyšetreniu žalovaná uviedla, že pri nástupe na psychiatrické vyšetrenie pacient podpíše tlačivo o dobrovoľnom vstupe na liečenie, ktoré bolo zo strany žalobcu podpísané. Žalovaná udáva, že podpis žalobcu videla aj v zdravotnej dokumentácii, ktorú mala k dispozícii.

Svedkyňa R.. L. Z. uviedla, že žalobca je jej bývalým manželom. Rozviedli sa pred 11 rokmi v roku 1999. Z výsluchu svedkyne vyplynulo, že dôvodom rozvodu jej manželstva so žalobcom bolo klamstvo, podvody, alkohol, nevera. Ďalším dôvodom je to, že nepracoval dva roky pred rozvodom manželstva. Dôvody, prečo žalobca nepracoval, nevie uviesť, stále bol napitý a keď sa ho pýtali, aby sa k niečomu vyjadril, tak si pozbieral svoje veci a odišiel k matke. Svedkyňa uviedla, že manžel mal stále problémy v práci, v robote bol opitý, zaspal v robote. Nie je to problém? Počas manželstva viackrát menil zamestnanie a všade mal problémy, stále bol ožratý. Aspoň tvrdil, že jemu stále niekto ubližuje a stále bol chudák. Svedkyňa ďalej uviedla, že nevedela o vypracovaní znaleckého posudku o duševnom stave žalobcu, avšak tento znalecký posudok nemohol naštrbiť nijakým spôsobom vzťahy so žalobcom pred rozvodom, ani po rozvode. Nevedela o tom, že manžel navštevoval psychiatra a spočiatku ani nevedela, že bol hospitalizovaný v Ružomberku. Skutočnosť, že bol žalobca psychiatricky liečený, nie je dôvodom jej rozvodu manželstva so žalobcom. Už 11 rokov je so žalobcom rozvedená a stále od neho nemá pokoj. Sústavne ju špehuje a hádže jej niečo do schránky.

Z výsluchu svedka R.. R. T. súd zistil, že svedok pracoval a pracuje ako vedúci lekár zdravotného zariadenia v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Žalobcu pozná ako pacienta, s ktorým sa stretol. Spomína si na to, že žalobca bol zo zdravotných dôvodov prepustený a odvtedy ho pozná len zo súdov. Podľa jeho poznámok bol žalobca prepustený v roku 1998 a odvtedy sa vláči so žalobcom po súdoch. Žalobca ho totiž zažaloval o 800.000 eur z toho titulu, že bol žalobca prepustený zo služobného pomeru. V tom čase bol svedok ošetrujúcim lekárom žalobcu, pričom žalobcu neprepúšťal. Žalobca bol prepustený generálnym riaditeľstvom väzenskej a justičnej stráže, pričom odvtedy si žalobca myslí, že mu nejakým spôsobom ublížil pri prepustení, a to uvedením diagnózy.

Z výsluchu svedka R.. Y. Z. súd zistil, že si na žalobcu ako pacienta nespomína. Po predložení lekárskej správy svedok uviedol, že sa so žalobcom asi stretol, avšak neeviduje žalobcu ako svojho pacienta, pravdepodobne bol žalobca pacientom nebohého R.. X.. Po nahliadnutí do obsahu lekárskej správy svedok uviedol, že on sa k diagnostickým záverom u žalobcu nevyjadroval.

Súd nepristúpil k výsluchu svedkov R.. L. R. a R.. R. P. z dôvodu, že R.. R. P. zomrel a R.. L. R. zo zdravotných dôvodov. Po oboznámení sa s obsahom lekárskej správy o zdravotnom stave R.. R. účastníci konania nepožadovali výsluch uvedeného svedka.

V písomnom vyjadrení svedok R.. L. R. zo dňa 14.4.2010 uviedol, že v júni 2010 bude mať 76 rokov a má vážne zdravotné problémy, o čom predložil súdu lekársku správu. Svedok uviedol, že pozvanie za svedka na pojednávanie na OS KE II ho prekvapilo a nečakal to. Všetko, čo vie o prípade O. Z., je vysvetlené v spise , ktorý Okresný súd Košice II postúpil na Okresný súd v Ružomberku. Obsahom spisu bola žaloba žalobcu voči svedkovi, pričom od svedka žalobca žiadal odškodné vo výške 500.000,-Sk. O. Z. dňa 15.2.2006 poslal na Okresný súd v Ružomberku žiadosť o zastavenie súdneho konania, pričom Okresný súd v Ružomberku dňa 28.4.2006 konanie v právnej veci O. Z. proti odporcovi R.. L. R. v konaní o ochranu osobnosti zastavil.

Zo záveru lekárskej správy Psychiatrického oddelenia Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku zo dňa 9.4.1998 ohľadom žalobcu súd zistil, že sa jednalo „o 46 ročného pacienta, ktorý upozornil na seba početnými sťažnosťami na rôzne rezortné a aj najvyššie štátne orgány, pričom ako hlavný dôvod svojho konania uvádza pocit nedostatočného platového ohodnotenia. Nakoľko v sťažnostiach uvádza množstvo údajov a skutočností, ktoré sa pri preverovaní ukázali ako nepravdivé, naviac štýl a spôsob sťažností bol veľmi neobvyklý, vzniklo podozrenie, že menovaný trpí nejakou psychickou poruchou, ktorá môže obmedzovať jeho spôsobilosť k výkonu služby príslušníka ZVJS SR. Psychiatrickým vyšetrením bolo potvrdené, že menovaný trpí zmiešanou poruchou osobnosti, s prejavmi paranoidnými, schizoidnými a kverulačnými, aktuálne v hraničnej dekompenzácii. Nakoľko pacient sa cíti zdravý, bez subjektívnej potreby liečby, psychopatologický obraz sa môže vyvíjať rôznym, sociálne rušivým smerom. Jeho ďalšie zaradenie v ZVJS SR považujeme za nevhodné. Navrhujeme zhodnotiť posudkove pred LPK MS SR".

Z predložených listinných dôkazov súd ďalej zistil, že žalobca pracoval v Nápravno-výchovnom ústave Košice-Šaca od 1.8.1983 ako samostatný strážny ochrany a obrany. Zo služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže SR bol žalobca prepustený dňom 30.9.1998. podľa na základe skutočnosti, že menovaný podľa rozhodnutia ÚLPK GR ZVJS Bratislava zo dňa 26.6.1998 bol uznaný neschopným služby v ZVJS SR. Žalobca voči personálnemu rozkazu NVÚ podal odvolanie. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže SR rozhodnutím zo dňa 20.8.1998 potvrdil prepustenie zo služobného pomeru žalobcu a odvolanie žalobcu zamietol.

Súd vyhodnotil dokazovanie v súlade s ust. , a to tak, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Súd právne posudzoval prejednávaný spor v súlade s príslušnými ustanoveniami v znení neskorších zmien a doplnkov.

Podľa ust. , fyzická osoba má právo na ochranu osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa ust. , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ust. , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. l najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ust. , výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.

V súlade s článkom 10 listinu základných práv a slobôd /ods. 2/ každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Priznanie zadosťučinenia v peniazoch súdom v zmysle ust. predpokladá splnenie zákonom kvalifikovaných podmienok, t.j. ak morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nedostačujúcim a neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle ust. taxatívne stanovené dve kritéria, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať ex offo. Sú to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Z uvedeného vyplýva, že zadosťučinenie v peniazoch prichádza do úvahu len vtedy, keď morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nedostačujúcim. Súd má za to, že ak neoprávnený zásah má širokú publicitu, takýto zásah v podstate zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z citovaného ust. teda vyplýva, že sa poskytuje ochrana osobnosti len v prípade závažného porušenia občianskej cti, ktoré porušenie predstavuje zásah do osobnosti občana. Tento zásah musí

byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Musí ísť o jednanie proti mravnej integrite, znižovaniu dôstojnosti, vážnosti a cti a jednanie z hľadiska k spoluobčanom a taktiež o jednanie, ktoré ohrozuje postavenie a uplatnenie osoby v spoločnosti.

Rozsah chránených práv spätých s osobnosťou človeka a s jej rozvojom je vymedzený všeobecne v . Pre prípad porušenia uvedených chránených práv ust. upravilo možnosť domáhať sa súdnej ochrany.

Predmetom tohto konania je iba náhrada nemajetkovej ujmy z titulu ochranu osobnosti. Preto súd predbežne riešil otázku, či konaním žalovanej došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu v zmysle žalobného návrhu /života a zdravia, občianskej cti a dôstojnosti, mena/. Respektíve či konanie žalovanej zasiahlo do jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti, pretože nemajetková ujma je podľa nepoužiteľná v súvislosti s nemajetkovou ujmou na ochranu života a zdravia.

Vychádzajúc z uvedeného, preukázanie zásahu do chránených práv je povinnosťou žalobcu. Na jeho strane je dôkazné bremeno, aby preukázal, že došlo k zásahom do osobnostných práv a že vznikli také následky, ktoré je potrebné odstrániť.

V tejto súvislosti súd poukazuje na svedeckú výpoveď bývalej manželky Mgr. Viery Fülepovej zo dňa 12.5.2010, ktorá vyvrátila tvrdenie žalobcu o tom, že znalecký posudok žalovanej mal nejaký vplyv na rozpad jej manželstva so žalobcom. Vo svojej výpovedi uviedla, že „dôvodom rozvodu bolo klamstvo, podvody, alkohol a nevera žalobcu. Ďalej uviedla, že žalobca nepracoval preto, lebo bol stále opitý a mal stále problémy v zamestnaní, ktoré riešil alkoholom. Mal problémy aj v iných zamestnaniach a tak išiel do Šace a furt bol ožratý". Svedkyňa svojou výpoveďou charakterizovala vzťah žalobcu ako tyrana, ktorý ju ponižoval pred deťmi a potvrdila, že skutočnosť, že žalobca bol v starostlivosti psychiatrov, nebol v žiadnom prípade dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva z jej strany.

Taktiež vo svedeckej výpovedi ďalší svedok MUDr. Milan Siládi /ošetrujúci lekár žalobcu/ uviedol, že v čase skončenia služobného pomeru žalobca bol vyšetrený v Prešove v psychologickom centre svojho vtedajšieho zamestnávateľa, kde bolo zistené, že sa jedná o psychickú labilnú osobu, so zvýšenou tenziou a ancioizitou s paranoidnými tendenciami. Išlo o pacienta s paranoidnými a schizoidnými tendenciami. Svedok potvrdil, že Vojenská nemocnica v Ružomberku diagnostikovala u žalobcu zmiešanú poruchu osobnosti s paranoidnými a schizoidnými a kverulačnými prejavmi. Obsah tejto svedeckej výpovede a hodnotenie psychiatrického stavu žalobcu korešponduje s obsahom znaleckého posudku žalovanej.

Žalobca doteraz nešpecifikoval, ktorého konkrétneho porušenia z uvedených práv, ktorým zákon poskytuje ochranu, sa mala žalovaná dopustiť. Sústavne opakuje „že bol vyhodený" zo Zboru väzenskej a justičnej stráže na základe posudku žalovanej, že bol voči nemu podaný „podvodný posudok," ale nešpecifikuje, ktoré z jeho osobnostných práv bolo porušené, akým spôsobom, v akej intenzite a ktorému porušeniu osobnostného práva má súd poskytnúť právnu ochranu.

Žalovaná ku dňu spracovania znaleckého posudku bola a doteraz je zapísaná v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR. Znalecký posudok na duševný stav žalobcu podala ako súdom ustanovená znalkyňa na základe Uznesenia Okresného súdu Košice II v konaní sp. zn. . Znalecký posudok bol spracovaný len pre toto konkrétne konanie 20C, znalecký posudok nebol verejne známy, dostupný, nebol publikovaný. Nebola tu teda možnosť, aby sa širšia verejnosť alebo obec oboznámila s jeho obsahom.

Na strane 26 znaleckého posudku žalovaná skonštatovala zdravotný stav žalobcu, pričom tento zdravotný stav bol skonštatovaný s vysokou pravdepodobnosťou.

Poslednou dôležitou skutočnosť v danom prípade, na ktorú je treba poukázať je to, že súd nevidí súvislosť medzi znaleckým posudkom MUDr. Kašparovej z roku 2007 a prepustením žalobcu zo služobného pomeru v roku 1998, keď žalobca uviedol, že kvôli potvrdenej diagnóze F 61 za Mečiarov dopis /u neho neexistujúcej/ sa nevie nikde uplatniť. Svojim posudkom mu zabezpečila trvalé domáce väzenie, zabránila mu rekvalifikácii na inú prácu. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalovaná znalecký posudok vypracovala ku dňu 27.11.2007, žalobca bol prepustený zo služobného pomeru

k 30.9.1998 /teda pred deviatimi rokmi spätne dozadu/, kedy diagnóza žalobcu „zmiešaná porucha osobnosti" bola psychologickými a psychiatrickými vyšetreniami u neho potvrdená a na základe čoho bol žalobca právoplatne prepustený zo služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže. Podľa podkladov, ktoré sa v spise nachádzajú, prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bolo v súlade so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy je možno konštatovať, že žalovaná svojim konaním nijakým spôsobom nezasiahla do práv a oprávnených záujmov žalobcu chránených v ustanoveniach a nasl. . Za znalkyňu bola žalovaná ustanovená zákonným spôsobom a znalecký posudok vypracovala na základe uznesenia a pokynov súdu, pričom diagnóza žalobcu bola dávno predtým zistená psychologickými a psychiatrickými vyšetreniami žalobcu.

V zmysle R 103/1967 poskytuje ustanovením ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, z hľadiska vzťahu občana k ostatný spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

Súd však konštatuje, že v danom spore zo strany žalovanej nešlo o také konanie. Žalovaná v rámci plnenia si svojich zákonných povinností ako znalkyne, na základe svojej odbornosti a na základe pokynu súdu hodnotila, ustálila zdravotný stav žalobcu /s vysokou pravdepodobnosťou/, keďže žalobca sa psychiatrickému vyšetreniu odmietol podrobiť. Vzhľadom na vyššie popísanú dôkaznú situáciu a právne dôvody súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodne osobitným uznesením.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (, ).