Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/255/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľky : M. Š., nar. X.. X.XXXX,. bytom Ž. č. XXXX/XX,. V. proti odporcovi : M. Š., nar. XX.. X.XXXX,. bytom sídl. L. č. XXXX/XX,. V., o návrhu navrhovateľky o výživné na manželku, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 4.12.2009 domáhala určenia výživného na manželku vo výške 150 Eur od 19.11.2009. Návrh odôvodnila tým, že dňa 17.10.2009 uzavreli manželstvo s odporcom. Po niekoľkých dňoch sa u odporcu prejavilo agresívne správanie, zmenil sa. Začali bývať samostatne v prenájme. Dňa 19.11.2009 sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval k rodičom a podal návrh na rozvod manželstva. Uviedla, že navštevuje 3. ročník SOU V., náklady spojené s užívaním bytu má 250 Eur mesačne, okrem toho má výdavky spojené so stravou, ošatením a školskými pomôckami.

Navrhovateľka, vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela 17.10.2009 a bolo rozvedené 22.2.2010. Výživné od odporcu žiadala od novembra 2009, kedy odporca odišiel zo spoločnej domácnosti do 22. 2.2010 vo výške 150 Eur. Uviedla, že výživné žiada z dôvodu, že študuje, má výdavky so školou , kde si kupuje zošity, pričom nevedela uviesť, koľko za ne zaplatila a okrem toho stravu, v škole platila za lístky 10 Eur na dobu 15 dní a okrem toho aj lekárovi za vyšetrenie a lieky. Okrem toho mala náklady s bývaním, lebo si s odporcom vzali do nájmu byt, prvú platbu nájomného platila jej matka, ďalšiu zaplatil odporca za mesiac november 2009 a ďalšie platby platila ona vo výške 250 Eur z peňazí, ktoré mala na účte z poistky. Uviedla, že nemali spísanú zmluvu

o nájme, mali len ústnu dohodu a nájom mohli kedykoľvek ukončiť. V byte zostala bývať z dôvodu, že prenajímatelia nemali ďalších nájomcov a jednak preto, že s rodičmi sa mali sťahovať do iného bytu a bolo vhodné, aby nejaké veci zostali uložené v tomto byte. Uviedla, že poberá prídavky na dieťa 21 Eur mesačne.

Navrhovateľka potvrdila, že do bytu chodieval aj jej bývalý priateľ, niekedy každý deň v týždni, niekedy sa neukázal aj dva dni, ale nebýval tam s ňou, chodili tam aj iní kamaráti a kamarátky.

Odporca, vypočutý ako účastník konania uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Potvrdil, že nájom za byt zaplatila matka navrhovateľky na mesiac október, druhú zaplatil on a v mesiaci november aj odišiel zo

spoločnej domácnosti s tým, že navrhovateľka mala možnosť kedykoľvek nájom zrušiť a bývať u rodičov. Uviedol, že v byte zostala bývať so svojim priateľom M. J., s ktorým chodila pred uzavretím manželstva, ale podvádzalo ho s ním aj počas trvania manželstva.

Svedkyňa, I. Z., matka navrhovateľky uviedla, že účastníci konania žili spolu asi mesiac, potom nastali medzi nimi vážne konflikty. Uviedla, že nevie o tom, že by dcéra mala nadviazaný iný vzťah počas trvania manželstva. V byte mávala pánske aj dámske návštevy. Potvrdila, že za byt zaplatila prvú splátku ona, druhú zaplatil odporca. Potom si platila nájom navrhovateľka z poistky. Uviedla, že navrhovateľka zostala bývať v prenajatom byte preto, že bola tehotná, oni bývali v dvojizbovom byte a hľadali väčší byt pre nich spoločný a preto jej povedali, aby zostala s vecami v prenajatom byte. V súčasnosti býva navrhovateľka s nimi.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne, oboznámil listinné dôkazy a to sobášny list, potvrdenie o návštev školy, pripojený spis a z neho výpovede účastníkov konania č.l. 13 a 14, rozsudok č.k. - 17 z 22.2.2010 a zistil takýto skutkový a právny stav:

Účastníci uzavreli manželstvo 17. 10.2009, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom č.k.

- 17 zo dňa 22 .2.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 9.3.2010.

Z rozvodového spisu súd z výpovedí účastníkov konania zistil, že účastníci žili spolu v prenajatom byte krátko, potom, čo sa odporca dozvedel od priateľov, že sa navrhovateľka stretáva v bývalým priateľom, s ktorým chodila po baroch. Pred uzavretím manželstva sa poznali mesiac, uviedol, že v júni 2010 sa narodí navrhovateľke dieťa, nevie kto je jeho otcom. Navrhovateľka k príčinám rozvratu manželstva uviedla, že s bývalým priateľom sa stretli dvakrát v bare, tehotná zostala v septembri. Uviedla, že v prenajatom byte býva sama, peniaze si požičala od známych .

Podľa § 71 ods.1 Zák. o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Z vykonaného dokazovanie mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky nebol podaný dôvodne a preto ho súd zamietol.

Súd zistil, že účastníci konania boli manželia od 17.10.2009 do 9. 3.2010, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva. Navrhovateľka žiadala priznať výživné od 19.11.2009, pričom návrh podala dňa 4.12.2009 a žiadala priznať výživné do 22.2.2010, išlo teda o výživné v trvaní cca 2,5 mesiaca. Napriek tomu, že navrhovateľka preukázala, že v čase trvania manželstva v rozhodnom období bola študentkou a odporca pracoval, súd nepriznal navrhovateľke výživné z dôvodu, že manželstvo účastníkov trvalo veľmi krátku dobu, a i keď sa v rozvodovom konaní nezistila jednoznačne príčina rozvratu manželstva účastníkov konania, súd vychádzal predovšetkým z toho, že navrhovateľka žiadala priznať výživné vo výške 150 Eur, pričom ako najväčšiu položku vo svojich nákladoch uviedla nájomné, ktoré platila v rozhodnom období za nájom bytu, ktorý si vzali ešte spoločne s odporcom. Nebolo v konaní sporné, že prvú splátku nájmu zaplatila matka navrhovateľky a druhú odporca, ktorý sa však potom, čo odišiel zo spoločnej domácnosti v byte nezdržiaval a neplatil ani nájom za byt. V konaní nebolo sporné ani to, že nájom bolo možné kedykoľvek ukončiť, pričom navrhovateľka zdôvodnila to, že zostala bývať sama v prenajatom byte preto, že prenajímatelia nemali ďalšieho nájomcu a ďalším dôvodom bola tá skutočnosť, že rodičia navrhovateľky, s ktorými žije v súčasnosti navrhovateľka v spoločnej domácnosti, hľadali väčší byt pre nich aj navrhovateľku a preto považovali za vhodné, aby navrhovateľka s vecami zostala v prenajatom byte. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa - matka navrhovateľky. Súd preto neuznal náklad navrhovateľky za nájom, pričom tento platila navrhovateľka vo výške 250 Eur mesačne.

Súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky vychádzal aj zo zásady dobrých mravov, pričom má za to, že aj napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku porušovania dobrých mravov sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Pomôckou môže byť morálne vymedzenie obsahu manželstva (§ 18), podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického, psychického násilia, nevery a opustenia manžela. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní. I keď v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka počas trvania manželstva obnovila vzťah so svojim bývalým partnerom, potvrdila však, že sa stretávali a aj tá skutočnosť, že navrhovateľka ako tehotná navštevovala bar, pričom toto považovala za svoju osobnú vec, pričom odporca pracoval, súd považoval za konanie, ktoré sa prieči dobrým mravom a ktoré viedlo k rozvratu manželstva a aj preto nepriznal navrhovateľke výživné.

Súd upustil od vypočutia ďalších svedkov, ktorí mali byť vypočutí k tomu, či navrhovateľka žila v prenajatom byte s bývalým partnerom, lebo súd považoval vykonané dokazovanie za postačujúce pre rozhodnutia o návrhu navrhovateľky.

Súd rozhodol podľa o náhrade trov konania, keď odporca bol v konaní úspešný , ale nežiadal priznať náhradu trov konania, preto mu ich súd nepriznal.

Navrhovateľka bola od platenia súdneho poplatku oslobodená podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v platnom znení, pretože však nebola v konaní úspešná, súd nezaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť ,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.