Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-72-2006.pdf
PDF · 108.18 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/72/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred samosudkyňou JUDr. Evou Tulejovou v právnej veci navrhovateľa: Y. X., P. Y. XXX, XXX XX Q., Č. I. zastúpený : Mgr. Mária Argirová, Vlastenecké nám.10, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, sídlom Župné nám.13, Bratislava, o náhradu škody
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Súd nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.8.2006 sa voči odporcovi domáhal zaplatenia náhrady škody za vykonanú väzbu, ktorá trvala od 9.2.2000 do 31.5.2001 vo výške 2.200.000,- Sk. Svoj návrh odôvodnil nečinnosťou policajných zložiek pri zadokumentovaní prípadu a iných dôležitých skutočností ako je rekognícia, zabavenie dôkazného materiálu, operatívna činnosť policajného zboru ,sledovanie navrhovateľa bez akéhokoľvek záznamu .Ďalej namietal, že nečinnosťou policajného orgánu a konaním zapríčinili presvedčenie, že skutok z ktorého bol navrhovateľ obvinený sa mohol stať a tvrdil, že tým porušili základné právo a to obstarávanie dôkazov nielen proti obvinenému ale aj v prospech obvineného. Navrhovateľ tvrdil, že nezodpovedným konaním zapríčinili jeho zatknutie a následne súdnym konaním ho pripravili o slobodu v trvaní 16 mesiacov, ktoré trávil vo väzbe v Justičnom paláci v Bratislave. Navrhovateľ ďalej uviedol, že protiprávnym konaním ho pripravili o nemalé finančné prostriedky, a to za týždenné nákupy vo väzbe, balíky posielané do väzby, návštevy manželky vo väzbe, pojednávania a ušla mzda, spolu vo výške 194.500,- Sk. Navrhovateľ ďalej uviedol, že protiprávnym, konaním voči jeho osobe zapríčinili zneuctenie jeho mena na verejnosti, stratu slobody, občianskych práv, uplatnenie na trhu práce, zdravotné problémy, čím mu bola spôsobená škoda, ktorá sa dá ťažko vyčísliť. Navrhovateľ opierajúc sa o odškodnenie v medzinárodnom merítku žiadal o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000.000,- Sk a náhrady škody vo výške 194 500 Sk.
Navrhovateľ uviedol, že na základe podaných žiadostí zo dňa 2.8.2005, 26.9.2005 a 10.10.2005 požiadal odporcu o odškodnenie, avšak jeho žiadosť o odškodnenie zamietli. Navrhovateľ zastával názor, že jeho nárok na náhradu škody sa má posudzovať podľa ust. § 8 ods. 5 písm. b) zák.č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004., premlčacia lehota je podľa ust. § 19 citovaného zákona tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a teda svoj návrh podal včas. Príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím považuje okrem iného najmä výkon väzby a nemožnosť pracovať a to nielen na slobode, ale ani vo väzbe.
Odporca v písomnom stanovisku zo dňa 29.11.2007 žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu VZNESENEJ NAMIETKY premlčania jeho nárokov a nepriznať mu právo na náhradu trov konania. Odporca namietal označenie odporcu ako nedostatok návrhu. Má za to, že za škodu spôsobenú (nezákonným) rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom orgánu štátu zodpovedá štát, čiže Slovenská republika, lebo len ona je nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov, poukazujúc na ust. § 1 ods.1, § 18 ods.1 a § 25 ods.1 zákona č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Odporca uviedol, že v zmysle § 25 ods.2 v nadväznosti na § 9 ods. 1 zákona č.58/1969 Zb. v danej veci Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy len vystupuje a koná v mene štátu. Ministerstvo spravodlivosti SR samotné nie je vo veci pasívne legitimované. Správne označenie odporcu teda znie: "Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 813 11 Bratislava, Župné nám. č. 13, Slovenská republika".
Odporca zastával názor, že v zmysle § 5 ods.1 zákona č. 58/1969 Zb. sa odškodňuje strata na ušlom zárobku, náklady obhajoby a nemajetková ujma za škodu na zdraví, ak k nej došlo v súvislosti s väzbou. Poukázal na to, že dôkazné bremeno na preukázanie nárokov na odškodnenie spočíva na poškodenom, ktorý musí preukázať nezákonnosť rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, ďalej preukázať vznik skutočnej škody a konečne príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Odporca namietal, že všetky nároky navrhovateľa na odškodnenie podľa zákona č. 58/1969 Zb. sú premlčané. Odporca poukázal na to, že podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené. Odvolávajúc sa na ust. § 5 a § 6 predmetného zákona, odporca poukazuje na skutočnosť, že premlčacia doba bola zákonodarcom určená na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe a rozhodnutím o treste. Premlčacia doba je v týchto prípadoch objektívna a jednoročná. Začiatok plynutia premlčacej doby je určený ku dňu, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zastavení trestného stíhania, oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce k miernejšiemu trestu, než ktorý bol vykonaný. V zmysle § 9 zákona č. 58/1969 Zb. nároky na náhradu škody je potrebné predbežne prerokovať na ústrednom orgáne štátu, jednoročná premlčacia lehota spočíva počas doby predbežného prerokovania veci najdlhšie však počas 6 mesiacov (§ 22 ods.3 zákona č.58/1969 Zb.). Odporca poukázal na skutočnosť, že premlčacia doba spolu trvá maximálne jeden a pol roka a v predmetnej veci nadobudol oslobodzujúci rozsudok jeho trestnej veci právoplatnosť dňa 29.12.2004. Navrhovateľ uplatnil svoj nárok na odškodnenie návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava V. až dňom 16.8.2006. Odporca sa premlčania nárokov navrhovateľa výslovne dovolával.
Odporca je názoru, že nároky navrhovateľa sú neopodstatnené a nepreukázané , tak ako sú uvedené v jeho návrhu a nemajú oporu v ustanoveniach zákona č. 58/1969 Zb. Navrhovateľ nepreukázal vznik skutočnej škody.
Odporca zastával názor, že zákon č. 58/1969 Zb. na rozdiel od neskoršieho zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004 nemá nijaké zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali odškodniť ujmu nemajetkovú takej povahy, akú uvádza navrhovateľ vo svojom návrhu. Preto považoval jeho nárok na náhradu údajnej nemajetkovej ujmy bez základu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov pojednávania, vyšetrovacím spisom č. KUV-144/99, vyšetrovacím spisom č. PPZ - 16/BOK-I-2005, prostredníctvom dožiadaného spisu Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1T 41/00, listinnými dôkazmi založenými v spise a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Súd z trestného spisu Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 1 T 41/00 zistil, že voči navrhovateľovi bolo uznesením Krajského úradu vyšetrovania PZ v Bratislave zo dňa 10.2.2000, ČVS: KUV 144/1999 vznesené obvinenie pre prípravu na trestný čin vraždy formou návodu podľa § 7 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného zákona.
Navrhovateľ bol uznesením Okresného súdu Bratislava zo dňa 11.2.2000, č.k. 3 Nt 13/00 vzatý do väzby s tým, že väzba začala dňom zadržania, t.j. 9.2.2000.
Krajský prokurátor v Bratislave podal proti navrhovateľovi obžalobu pod č.k. 2 Kv 120/99 zo dňa 1.8.2000.
Uznesením zo dňa 31.5.2001 NS SR zrušil rozsudok KS v Bratislave zo dňa 7.2.2001, sp.zn.7.2.2002 a navrhovateľ bol uznesením Najvyššieho súdu SR prepustený z väzby na slobodu dňa 31.5.2001.
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.11.2004, sp.zn. 1 T 41/00 bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby krajskej prokuratúry v Bratislave podľa ust. § 226 ods. 1 písm. a Tr. Por. Zo dňa 1.8.2000,sp. zn. 2Kv 120/99 ,ktorá mu kládla za vinu prípravu na trestný čin vraždy podľa ust. § 7 ods. 1,§ 219 ods. 1 Tr. Zák. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 29.12.2004.
Súd z výsluch navrhovateľa zistil, že u odporcu si uplatnil predbežné prejednanie nároku a to žiadosťami zo dňa 3.8.2005, 26.9.2005,10.10.2005,avšak bezúspešne.
Súd z odpovede odporcu zo dňa 3.10.2005 zistil, že žiadosť navrhovateľa na odškodnenie podľa zák. 514/2003 Z.z. je bezpredmetná, pretože udalosť na základe ktorej bola uplatnená náhrada škody nastala dňom účinnosti citovaného zákona a preto nie je daný titul na odškodnenie podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
Súd z výsluchu navrhovateľa zistil, že si uplatňuje škodu, ktorá súvisí s jeho pobytom vo väzbe. ktorý považuje za nezákonný .Uplatnil si náklady, ktoré vznikli počas väzby na prilepšenie stravovania a to nákupom l kávy, čaju a iné veci, ktoré neboli dostupné v bufete s tým, že od 16.2.2000 do 23.1.2001 minul 49.000,- Sk. Uviedol, že mal nárok raz za týždeň minúť 500,- Sk v bufete, aby si mohol prilepšiť v strave a iné podmienky boli na Vianoce. Na jeho žiadosť bol zvýšený limit asi na 1.000,-Sk.poznamenal,že peniaze míňal svoje, mal ich z predaja auta. Ďalej uviesol ,že mu vznikli ďalšie náklady a to pokiaľ ide o balíky, ktoré mu boli posielané do väzby pričom nárok na balík mal jedenkrát do mesiaca, boli to spotrebné veci, ale doklady o tom nemá. Ďalej vo výsluchu uviedol, že ho navštevovala priateľka vo väzbe raz za mesiac. V tom čase ešte nebol ženatý, oženil sa 31.8.2002. Náklady na návštevu predtým ešte mojej priateľky boli 1.000,- sk. Išlo zhruba o 10 návštev. Chodila vlastným autom škoda Fabia a cestovala z Koprivnice do Bratislavy, čo je zhruba 250km. Pokiaľ ide o náklady na pojednávania, tak je to asi 10 jeho osobných pojednávaní ,pričom doklady o cestovnom nemal a cestoval vlastným autom Citroen Xsara ŠPZ 1T2 69/09 rok výroby 2002 a uplatnil si náklady vo výške 20.000,-Sk. Je v tom zahrnutá diaľničná známka, 10 dňová známka stojí 140,- Sk a ďalšie náklady určil len odhadom pretože nemal o tom žiadne doklady. Ohľadom svojho zamestnania navrhovateľ vypovedal, že dňa 2.2.2000 uzatvoril zmluvu s RTS Pneumat, s.r.o. Nový Jičín, kde mal nastúpiť ako recepčný. Vzhľadom na to, že bol vzatý do väzby, nemohol v zmysle uzatvorenej zmluvy nastúpiť dňa 15.2.2000 do práce.
Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 16.2.2008 si uplatnil ušlú mzdu na základe pracovnej zmluvy za obdobie od 15.2.2000 do 31.5.2001 počas väzby vo výške 107229 Sk v prepočte na Euro 3559,33€.Špecifikoval nákupy vo väzbe v roku 2000 a v roku 2001 celkove 36464 Sk t.j. 1144 €. Ďalej si uplatnil náklady súvisiace s návštevou priateľky t.č. manželky a to cestovné autom počas väzby a to 10 návštev cca 1000 Sk t.j. 10000 Sk v prepočte na Euro 331,94 €. Navrhovateľ si uplatnil náklady v súvislosti s posielaním balíkov za obdobie 16 mesiacov vo výške 34 440 Sk t.j. 1141€.Navrhovateľ si uplatnil majetkovú ujmu 197 183 Sk t.j. 6545€ a nemajetkovú ujmu vo výške 2 000 000.- a Sk t.j. 66338 €. Navrhovateľ poukázal na to, že neoprávnená väzba a obvinenie zásadným spôsobom naštrbili jeho dôveru v ľudí, pričom zdôraznil, že jeho sebavedomie trpí u zatvorenosťou, opatrnosťou a najmä obavou, aby sa situácia nezopakovala. Tvrdil, že kvalita jeho života nebude nikdy dostatočným odškodnením v pravom slova zmysle ale len čiastočným zadosťučinením.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že dňa 9.2.2000 ho zobrali do väzby na základe rozhodnutia súdu. Výkon väzby zasiahol do jeho súkromia, slobody a narušili sa mu veľmi vzťahy v rodine. K nemajetkovej ujme uviedol, že 2.000.000,- Sk zodpovedá okolnostiam , pričom vo výkone
väzby bol 16 mesiacov, čo došlo k jeho strate slobody. Navrhovateľ má za to, že síce nie je verejne známa osoba, ale na základe toho vplyvu médií a oznámenia urobili zo mňa vraha, čím som sa stal verejne známou osobou.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. ( § 27 ods.2 zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov)
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. (§1 ods.1 zákon č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.)
Ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť. (§3 zákon č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom)
Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený. (§5 ods.1 zákon č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom)
Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. (§9 ods. 1 zákon č.58/1969 Zb o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.)
Ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. (§10 zákon č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom)
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. (§18 ods. 1 zákon č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom)
Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie. (§22 ods. 3 zákon č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom)
Právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo
rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené. (§23 zákon č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom)
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a nesporné že navrhovateľ bol uznesením Okresného súdu Bratislava zo dňa 11.2.2000, č.k. 3 Nt 13/00 vzatý do väzby s tým, že väzba začala dňom zadržania, t.j. 9.2.2000.Uznesením zo dňa 31.5.2001 NS SR zrušil rozsudok KS v Bratislave zo dňa 7.2.2001, sp.zn.7.2.2002 a navrhovateľ bol uznesením Najvyššieho súdu SR prepustený z väzby na slobodu dňa 31.5.2001.Uznesenie NS SR sp. zn. 3To 19/2001 zo dňa 31.5.2001 bol navrhovateľ podľa ust. § 72 ods. 1 Tr. Por. prepustený z väzby na slobodu. Uznesenie NS SR sp. zn. 3to 19/2001 zo dňa 31.5.2001 došlo na Krajský súd 21.8.2001 /č.l 356 KS 1T 41/00/ spolu s uznesením NS SR sp. zn 3 To 19/2001 zo dňa 31.5.2001 ,ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1T 41/00 podľa ust. § 258 ods. 1 písm. b ,c Tr. Por. ,§ 259 ods. 1Tr.por. na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci boli doručené KS v BA dňa 21.8.2001 a navrhovateľovi boli uvedené rozhodnutia doručené dňa 8.10.2001/č.l. 363 sp. zn. KS BA 1T 41/00/.
V tomto konaní bolo nesporné, že navrhovateľ si požiadal žiadosťami o o odškodnenie zo dňa 2.8.2005 a predbežné prerokovanie návrhu podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z.. Súd v danom prípade uznal námietku premlčania odporcu .
Zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu obsiahnutej v zákone. č. 58/1969 Zb. je, aby každá zákonom predpokladaná majetková ujma spôsobená nesprávnym a nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe bola odčinená. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou nezákonným rozhodnutím.
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery, prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb., sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné. Zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je, aby každý zásah štátu do majetkovej alebo nemajetkovej sféry občana, spôsobený nesprávnym postupom alebo nezákonným rozhodnutím, bol odčinený. V opačnom prípade by občan, proti ktorému bolo vznesené obvinenie, musel niesť dôsledky takéhoto rozhodnutia, aj keď sa ukázalo nesprávnym a trestné konanie skončilo tak, že na tohto občana treba hľadieť ako na nevinného.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že nárok navrhovateľa na náhradu škody a uplatnenie nemajetkovej ujmy za nezákonnú väzbu nepreukázal .Súd v danom prípade poukazuje na to, že väzba je procesný inštitút uplatnený v rámci trestného konania, pričom zákonnosť alebo nezákonnosť väzby sa väzby sa nikdy nemôže viazať na výsledok trestného konania vo veci samej t.j. či bude v danom prípade navrhovateľovi uložená vina a trest alebo či bude spod obžaloby oslobodený. Podľa názoru súd výsledok trestného konania vo veci samej vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1T 41/00,kde podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.11.2004 bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby Krajského prokurátora v Bratislave podľa ust. § 226 písm. a Tr.por. nemalo vplyv na uplatnenie náhrady škody ani nemajetkovej ujmy za väzbu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 29.12.2004. Navrhovateľ si uplatnil náhrady škody a nemajetkovej ujmy až po právoplatnosti rozsudku t.j. po 29.12.2004.,pričom žiadosti o odškodnenie boli podané dňa 3.8.2005, 26.9.2005,10.10.2005 u odporcu. V tomto konaní bolo nesporné, že odporca nevyhovel žiadostiam navrhovateľa a nepriznal mu náhradu škody ani nemajetkovú ,ktorú si uplatnil z nezákonnej väzby podľa zák. 514/2003Z.z.Navrhovateľ namietal, že náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy je nutné posudzovať podľa právneho predpisu 514/2003Z,z, pretože k uplatneniu práva za nezákonnú väzbu došlo až nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Krajského súdu Bratislava 1T 40/2000 zo dňa 10.11.2004,ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 29.12.2004 teda v čase účinnosti právneho predpisu 514/2003 Z.z. ,ktorý nadobudol účinnosť od 1.7.2004.Súd v danom prípade sa nestotožnil s argumentáciou odporcu pretože náhrada škody a nemajetková ujma za väzbu sa neviaže na výsledok trestného konania vo veci samej a nezávisí od ukončenia trestnej veci. V tomto konaní bolo preukázané, že navrhovateľ bol uznesením Okresného súdu Bratislava zo dňa 11.2.2000, č.k. 3 Nt 13/00 vzatý do
väzby s tým, že väzba začala dňom zadržania, t.j. 9.2.2000 a dňa 31.5.2001 prepustený na slobodu uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3 To 19/20001 zo dňa 31.5.2001. predmetná vec sa posudzuje podľa ust. § 27 zák. 514/2003 z.z. z čoho vyplýva ,že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi a to znamená, že navrhovateľ si uplatnil náhradu škody za nezákonnú väzbu, pričom rozhodnutie o vzatí do väzby bolo vydané Okresným súdom Bratislava zo dňa 11.2.2000, č.k. 3 Nt 13/00 dňa 11.2.2000 a rozhodnutie o prepustení z väzby na slobodu bolo vydané Najvyšším súdom Slovenskej republiky, sp.zn. 3 To 19/20001 dňa 31.5.2001 teda v čase účinnosti zákona 58/1969 Zb. a na ktorú vec sa tento predpis aplikuje. Podľa názoru súdu navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 16.8.2006,pričom navrhovateľovi lehota na uplatnenie práva na predbežné prejednanie nároku u odporcu začala plynúť odo dňa kedy sa dozvedel o skutočnosti zakladajúcej právo na náhradu škody a to v deň prepustenia z väzby na slobodu t.j. 31.5.2001. V zmysle § 9 ods.1 zák. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako je nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom, t.j. Ministerstvom spravodlivosti. V zmysle § 10 zák. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho uspokojenej časti na súde. Súd má za to, že posudzovaná lehota v uvádzanom prípade začala plynúť dňom 31.5.2001. V zmysle § 23 zák. 58/1969 Zb. sa právo na náhradu škody premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že navrhovateľ mal nárok uplatniť náhradu škody na Ministerstve spravodlivosti SR do 30.11.2001 a na príslušnom súde do 30.5.2002. Súd návrh navrhovateľa zamietol pretože lehota na uplatnenie práva mu uplynula na súde dňom 30.5.2002,pričom navrhovateľ návrh na súd podal až dňa 16.8.2006 teda po lehote.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na úspech odporcu v konaní. Súd odporcovi trovy konania nepriznal pretože mu nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15
dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo
dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
/ §205 ods. 1 O.s.p. /
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
/ § 205 ods. 2 O.s.p. /