Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-55-2010.pdf
PDF · 130.59 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-2C/55/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom v právnej veci navrhovateľky: A. F., nar. XX.X.XXXX,. bytom P. S. XXX,. L., právne zastúpenej: Mgr. J. F., advokátom so sídlom P. č. XX, R., proti odporkyni: M. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom P. X,. B., právne zastúpenej: JUDr. J. P., advokátkou so sídlom M. X,. B., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd určuje, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 rodinného domu so súp. č. 436, postaveného na parc. registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod č. 954/2, ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 473m2, ktorý je Správou katastra R., Katastrálnym úradom v Ž. vedený na liste vlastníctva č. 939 pre obec a katastrálne územie L..
Navrhovateľke sa priznáva náhrada trov konania vo výške 384,29,- eur, ktoré jej je odporkyňa povinná zaplatiť v lehote do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.5.2010 sa navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou v pomere 1 stavby rodinného domu so súp. č. 436, postavenej na parc. registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod č. 954/2, ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 473m2, ktorý je Správou katastra R. Katastrálneho úradu v Ž. vedený na LV č. 939 pre obec a katastrálne územie L. a náhrady trov tohto konania.
Navrhovateľka svoj návrh po skutkovej stránke odôvodnila tým, že dňa 28.2.2000 s odporkyňou uzavrela darovaciu zmluvu s vecným bremenom doživotného úžitku a doopatrovania, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra R. Katastrálneho úradu v Ž. dňa 5.4.2000 pod č. V430/2000. Na základe darovacej zmluvy odporkyňa od navrhovateľky bezplatne nadobudla spoluvlastnícky podiel v pomere 1 k stavbe rodinného domu so súpisným č. 436. V čl. III. ods. 2 darovacej zmluvy sa odporkyňa zaviazala, že navrhovateľku doopatruje do jej smrti a primerane sa postará o jej potreby. Navrhovateľka v ďalej vo svojom návrhu uviedla, že prvý spoluvlastnícky podiel v pomere 1 k predmetnému domu odporkyňa nadobudla v dedičskom konaní po zomrelom manželovi navrhovateľky a otcovi odporkyne J. F., ktoré bolo vedené Štátnym notárstvom v L. M. pod sp. zn. D 1172/84. V dedičskom konaní odporkyňa s ostatnými dedičmi uzavrela dohodu, v zmysle ktorej nadobudla spoluvlastnícky podiel bez povinnosti vyplácať ostatných dedičov, okrem iného aj navrhovateľkinho syna a brata odporkyne L. F., pretože namiesto výplatku sa zaviazla na doživotnú opateru o navrhovateľku. Odporkyňa už viac ako 15 rokov žije v B., niekoľko rokov sa o navrhovateľku osobne stará jej syna a brat odporkyne L. F. s manželkou. Týmto plní záväzok odporkyne, ktorý vznikol na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v L. M. sp. zn. D 1172/84 - 12 zo dňa 28.9.1984 a taktiež na základe darovacej zmluvy, ktorú navrhovateľka s odporkyňou uzatvorila dňa 28.2.2000. Z dôvodu, že odporkyňa sa zaviazala
doopatrovať navrhovateľku do jej smrti, jej brat L. F. a ostatní súrodenci sa vzdali v dedičskom konaní nároku na vyplatenie hodnoty ich zákonných podielov. Brat odporkyne sa nielen vzdal svojho nároku na vyplatenie hodnoty jeho zákonného podielu, ale spolu so svojou manželkou sa o navrhovateľku osobne stará a plní povinnosti odporkyne. Na základe uvedenej skutočnosti navrhovateľka nadobudla presvedčenie, že ostatné deti darovaním spoluvlastníckeho podielu odporkyni poškodila. S úmyslom dať veci do poriadku odporkyňa navrhla, aby jej darovaný spoluvlastnícky podiel vrátila. Na tento návrh odporkyňa reagovala listom zo dňa 3.3.2010, ktorý adresovala bratovi L. F., pričom v liste ho vyzvala, aby jej do 15. dní vydal bezdôvodné obohatenie vo výške 4.800,- eur za obdobie mesiacov február 2008 až február 2010 z titulu protiprávneho užívania rodinného domu, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Tiež sa mu vyhrážala, že ak neprehodnotí svoje správanie voči matke bude nútená podať voči nemu žalobu na vypratanie nehnuteľnosti. V rodinnom dome, ktorý bol od 5.4.2000 vo výlučnom vlastníctve odporkyne býval brat odporkyne L. F. s jej vedomím a súhlasom. Až do písomnej výzvy zo dňa 3.3.2010 odporkyňa nikdy a žiadnym spôsobom nespochybnila právo jej brata L. F. bezplatne bývať v rodinnom dome, hoci bola jeho výlučnou vlastníčkou. Vzhľadom na skutočnosť, že v rodinnom dome má navrhovateľka zreteľné právo doživotného užívania, je logické, že syn L. F. sa o ňu stará a staral práve v tomto rodinnom dome. Písomná požiadavka odporkyne zo dňa 3.3.2010, aby odporkyni syn navrhovateľky a jej brat L. F. do 15. dní vydal bezdôvodné obohatenie vo výške 4.800,- eur z titulu protiprávneho užívania rodinného domu, ktorého je výlučnou vlastníčkou, je hrubým porušením dobrých mravov. Písomná hrozba odporkyne zo dňa 3.3.2010, podľa ktorej chcela podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti, ak jej jej brat a syn navrhovateľky L. F. neprehodnotí správanie voči navrhovateľke považuje za psychický nátlak na jeho osobu a porušenie dobrých mravov. Toto konanie odporkyne navrhovateľka považuje aj za hrubý nevďak voči svojim ostatným súrodencom. Z tohto dôvodu navrhovateľka výzvou zo dňa 3.4.2010 vyzvala odporkyňu, aby jej vrátila darovaný spoluvlastnícky podiel v pomere 1 k stavbe rodinného domu so súp. č. 436. Konaním odporkyne bola naplnená dikcia § 630 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa môže darca domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo poruší dobré mravy. V zmysle ustálenej súdnej praxe došlo na základe navrhovateľkinho jednostranného právneho úkonu voči odporkyni ako obdarovanej, ktorá svojim správaním k navrhovateľke ako darcovi, resp. členom jej rodiny hrubo porušila dobré mravy k zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Zápis obnoveného vlastníckeho práva možno dosiahnuť iba na základe rozsudku súdu, ktorým bude určené, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou predmetného rodinného domu, čím je daný i naliehavý právny záujem na určení, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že darovacia zmluva bola správou katastra preskúmaná, bola posúdená ako platná a jej platnosť do dňa podania návrhu nikto nenapadol, navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko navrhovateľka mala možnosť domáhať sa plnenia, a to vrátenia daru, pričom poukázala na judikatúru, pokiaľ sa darkyňa domáha vrátenia daru z dôvodu, že si odporkyňa neplní povinnosti ustanovené v čl. III. ods. 2 darovacej zmluvy, na ktoré sa zaviazala, že darkyňu - navrhovateľku doopatruje, uvedené ustanovenie nevyžaduje osobnú starostlivosť, a preto sa po dohode s jej rodinou rozhodla umožniť svojej švagrinej - M. F., ktorá bola v tom čase nezamestnaná, aby si vybavila opatrovateľský príspevok na starostlivosť o navrhovateľku, rodinný dom je prispôsobený na bývanie iba pre jednu rodinu, pričom ak by sa mala starať o navrhovateľku, musel by sa jej brat s celou rodinnou vysťahovať z domu a hľadať si iné bývanie, čo je nereálne, navrhovateľka bola zmanipulovaná na podanie výzvy na vrátenie daru, toto tvrdenie podporuje aj tá skutočnosť, že odporkyňa je s navrhovateľkou v dennom telefonickom styku, pričom navrhovateľka odporkyni nikdy nenaznačila, že trvá na osobnej starostlivosti odporkyne. Odporkyňa ďalej spochybnila podpis darkyne na žiadosti o zrušenie daru zo dňa 24.1.2010, tiež vzniesla aj námietku premlčania, nakoľko zo samotného textu žiadosti navrhovateľky vyplýva, že navrhovateľka podala žiadosť po trojročnej lehote od kedy sa dozvedela o údajnom porušovaní povinnosti odporkyne stanovenej v zmluve. Vzhľadom na uvedené skutočnosti teda navrhla odporkyňa návrh zamietnuť.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 28.6.2010 v plnom rozsahu zotrval na podanom návrhu, k vyjadreniu odporkyne k návrhu uviedol, že pokiaľ právna zástupkyňa odporkyne napadla nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou polovice nehnuteľností, a že by sa navrhovateľka mala domáhať žalobou na plnenie vrátenia daru, poukázal na dikciu § 630 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého k obnoveniu vlastníckeho
práva dochádza doručením listu, ktorým darca vyzve obdarovaného na vrátenie daru, aj v prípade, že takáto výzva pred podaním návrhu nie je, doručením samotnej žaloby o vrátenie resp. určenie vlastníckeho práva sa vlastne obdarovanému doručí výzva darcu, aby vrátil dar. Konkrétny prípad je špecifický, nakoľko navrhovateľka ako darkyňa daru darovala obdarovanej ako odporkyni ideálnu polovicu nehnuteľnosti, pričom ideálna polovica sa nedá vypratať, táto povinnosť sa nedá vymôcť ani v exekučnom konaní, navrhovateľka sa tiež nemôže domáhať žalobou vypratania nehnuteľnosti, nakoľko odporkyňa uvedenú nehnuteľnosť neužíva, jedinú možnosť, ktorú mala navrhovateľka bola možnosť podať návrh a tým dosiahnuť deklaratórne obnovenie vlastníckeho práva. Uviedol, že dôvody, pre ktoré sa navrhovateľka domáha vrátenia daru je výzva odporkyne podaná prostredníctvom jej právnej zástupkyne, ktorou vyzvala brata - syna navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.800,- eur, pričom brat odporkyne - L. F., nehnuteľnosť užíva a poskytuje navrhovateľke celodennú starostlivosť, zo súdnej praxe je zrejmé, že ak je starostlivosť zabezpečená aj prostredníctvom inej osoby, nie je to dôvod na vrátenie daru. Ďalším dôvod, pre ktorý sa navrhovateľka domáha od odporkyne vrátenia daru je správanie a vyhrážky odporkyne voči synovi navrhovateľky L. F., aby prehodnotil správanie voči navrhovateľke, nakoľko v opačnom prípade podá návrh na vypratanie nehnuteľnosti, jedná sa o hrubý psychický nátlak, a preto sa navrhovateľka domáha vrátenia daru. K vznesenej námietke premlčania zo strany odporkyne uviedol, že výzva zo strany odporkyne, aby syn L. F. prehodnotil správanie voči navrhovateľke bola datovaná v roku 2010 a v roku 2010 bola aj doručená navrhovateľke, teda odo dňa doručenia sa začína počítať premlčacia lehota, teda odo doručenia listu odporkyne navrhovateľke.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi zotrvala na podanom návrhu, uviedla, že čiastka jej chýba pre druhé deti, odporkyňa ju ani nedoopatrovala, nemala jej to darovať, nemala to robiť, nakoľko to urobila predčasne, ak ju odporkyňa nemôže doopatrovať a bývať pri nej z kapacitných dôvodov, mala by ju aspoň častejšie navštevovať. Na záver svojej výpovede dodala, že jej je ľúto hlavne jej syna, ktorý býva pri mne a ktorý ju opatruje, v dome je málo miesta, syna nemôže vyhnať, nakoľko je nezaopatrený.
Právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na vyjadrení zo dňa 15.6.2010, doplnila, že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníčkou polovice rodinného domu, ktorý darovala odporkyni, k podmienkam na vrátenie daru uviedla, že k tomu, aby súd mohol o tom rozhodnúť je potrebné, aby tieto podmienky posúdil ako prejudiciálnu otázku, pričom v tomto konaní sa jedná o súd prvého stupňa, a teda tento nemôže s konečnou platnosťou prejudiciálne posúdiť, či podmienky boli splnené, nakoľko rozhodnutie musí byť ohľadom prejudiciálneho posúdenia podmienok právoplatné. Ďalej uviedla, že v darovacej zmluve nebolo vyslovene uvedené, že sa má odporkyňa osobne o navrhovateľku starať, napriek tejto skutočnosti bola odporkyňa pripravená presťahovať sa k navrhovateľke, na toto však neboli vytvorené reálne podmienky, nakoľko sa jedná o trojizbový dom, v ktorom býva brat odporkyne - syn L. s rodinou, ktorá má 5 detí a navrhovateľka sama vyjadrila vôľu, že sa musí zachovať súčasný stav, nakoľko brat nemá kde bývať. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, teda bolo po vzájomnej dohode dohodnuté, že sa bude starať o navrhovateľku brat s tým, že za toto môže dom bezplatne užívať. List, ktorý zaslala odporkyňa a kde uviedla a upozornila ho, že ak sa nebude správať voči matke dobre bude musieť zaplatiť odporkyni nájomné, v tomto liste sa nikomu nevyhrážala, brata len upozornila na to, že on prvý porušil dohodnutú dohodu ohľadom opatrovania matky - navrhovateľky. Samotná navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že v dome nie sú splnené podmienky na to, aby s ňou bývala odporkyňa. Doplnila, že odporkyňa namieta aj tú skutočnosť, že podpis navrhovateľky na návrhu nie je pravým podpisom. Odporkyňa aj naďalej trvá na vznesenej námietke premlčania, nakoľko navrhovateľka si uplatnila svoje právo po dobe dlhšej ako tri roky, pričom aj v samotnom liste zo dňa 21.4.2010 uviedla, že už pred troma rokmi mala možnosť domáhať sa vrátenia daru, doposiaľ tak neurobila, teda z tohto listu je tiež zrejmé, že tak urobila po uplynutí potrebnej doby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť.
Odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že prvýkrát jej matka - navrhovateľka povedala o tom, čo na ňu chystajú súrodenci, t. j. že chcú, aby vrátila matke dar koncom januára 2010, pričom jej povedala, že ju na to nahovorila sestra odporkyne O. F.. K domu, ktorý je predmetom sporu uviedla, že ona býva v B. 15 rokov, pričom matka jej darovala dom pred 10 rokmi, matku navštevovala pravidelne, ako náhle matka dosiahla 70. rok svojho veku 10 rokov chodila k nej na Vianoce, niekedy u nej bývala dva týždne, niekedy viac, v poslednom čase matku nenavštevovala, nakoľko sama pred rokom a viac
utrpela ťažkú chorobu, na ktorú sa liečila, v súčasne dobe sa lieči na neurológii, tieto skutočnosti jej neumožňovali, aby matku v poslednom čase navštevovala častejšie. K domu uviedla, že tento je malý, myslela si, že keď tam bude bývať jej brat, ktorý sa bude o matku starať, pričom bolo dohodnuté aj s jeho manželkou, že za to dostanú zaopatrovací príspevok, že vlastne pomôže bratovi tým, že sa nebude starať o matku osobne, ale budú sa starať o matku oni a budú mať za to príspevok. K výzve, ktorou vyzvala brata, aby platil nájomné uviedla, že jednu polovicu zdedila po svojom otcovi, do domu som investovala, nepočítala s tým, že brat, ktorý sa ožení bude v tomto dome tak dlho bývať, myslela si, že keď bude chcieť do domu prísť, príde tam bez väčších problémov. Doplnila, že súrodenci jej v poslednom čase neumožňujú, aby som sa mohla s matkou telefonicky kontaktovať.
Svedok L. F., brat odporkyne a syn navrhovateľky vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že o tom, že jeho matka podala návrh sa dozvedel od matky a jej právneho zástupcu, medzi ním a odporkyňou neexistovala žiadna dohoda o tom, že by sa sestra nemala starať o matku, donedávna nevedel o tom, že matka darovala polovicu domu sestre, toto mu povedala až sestra O., k starostlivosti o matku uviedol, že toto vzniklo tak, že odporkyňa navrhla vzhľadom k tomu, jeho manželka prestala poberať rodičovský príspevok, aby sa starala o matku, dodal, že uvedenom dome býval bezplatne a býva tam už 52 rokov, vôbec nevedel o tom, že matka darovala polovicu domu, dozvedel sa to až vtedy, keď si chcel niečo k domu pristaviť, nakoľko má vo vlastníctve polovicu stavebného pozemku a polovicu lúky, až potom, keď mu sestra doniesla papiere, mu povedala, že matka darovala polovicu domu sestre - odporkyni. O tom sa dozvedel niekedy minulý rok alebo začiatkom tohto roku, pričom už nevedel presne uviesť, kedy sa o tom dozvedel. Na otázku uviedol, že odporkyňa matku telefonicky kontaktuje, 1x do roka ju berie k sebe, avšak matka sa od nej vždycky vráti psychicky zničená. Potvrdil, že odporkyňa financovala opravu domu, matka si vyžaduje celodennú starostlivosť posledné tri roky, on jej pomáha pri kúpaní alebo keď treba niečo zdvihnúť, odviezť ju alebo podobne. Dodal, že aj on investoval niečo do domu, robil izoláciu v dome, urobil škarpu, stenu, povodňovú zábranu, opravil komín, nakoľko okolo domu je vždy potrebné niečo opraviť.
Svedok Ľ. B., manžel odporkyne vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že o prebiehajúcom súdnom konaní sa dozvedel od svojej manželky, k starostlivosti odporkyne o navrhovateľku uviedol, že odporkyňa má navrhovateľku rada, veľmi si ju váži, svokru vždy brávali na Vianoce k nim do bytu do B., svokre prispôsobovali aj voľný čas, či cez letné dovolenky alebo na Veľkú noc, aby sa o ňu mohli starať a tráviť s ňou voľný čas, chodievali na L.. Pokiaľ bola u nich navrhovateľka, o ňu sa starali, strihali jej nechty, chodievali s ňou ku kaderníkovi, venovali sa jej. Na otázky uviedol, že vzťahy medzi odporkyňou a súrodencami nie sú najlepšie, manželka posielala svojej matke balíky, vždy, keď zanášali svokru autom z B. domov jej nakúpili potraviny, mlieko, všetko vo väčšom množstve. Doplnil, že jeho manželka investovala do nehnuteľnosti, do domu, nakoľko sa prerábalo kúrenie, vymieňal sa plynový sporák.
V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to s darovacou zmluvou s vecným bremenom doživotného úžitku, a to opatrovania pre darcu, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 18.2.2000, na základe uvedenej darovacej zmluvy navrhovateľka, ako darkyňa darovala odporkyni, ako obdarovanej svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1 z nehnuteľnosti, a to rodinného domu súp. č. 436 s príslušenstvom, ktorý je postavený na pozemku parc. č. KN 954/2, katastrálne územie L., na základe uvedenej zmluvy sa odporkyňa ako obdarovaná zaviazala darkyňu doopatrovať až do jej smrti a primerane sa postarať o jej potreby. Vklad uvedenej zmluvy bolo povolený do katastra nehnuteľností dňa 5.4.2000, súd sa ďalej oboznámil aj s výpisom z LV č. 1117 zo dňa 15.1.2000, z ktorého vyplýva, že vlastníkom parc. 954/2 sú odporkyňa a jej brat L. F., každý v podiele 1, s rozhodnutím Štátneho notárstva v L. M. sp. zn. D 1172/84 zo dňa 28.9.1984, na základe ktorého odporkyňa nadobudla polovicu rodinného domu súp. č. 436 v Lúčkach po poručiteľovi J. F., nar. XX.X.XXXX,. zomr. dňa XX.X.XXXX,. so žiadosťou navrhovateľky, ako darkyne adresovaný odporkyni, aby jej táto vrátila dar, s odpoveďou odporkyne na výzvu na vrátenie daru zo dňa 3.3.2010, s výzvou na vrátenie daru zo dňa 3.4.2010, na základe ktorej právny zástupca navrhovateľky požiadal odporkyňu o vrátenie daru, ako aj s listom navrhovateľky zo dňa 21.3.2010 adresovanému právnej zástupkyne s poukazom na list odporkyne zo dňa 3.3.2010, s dodatkom k zmluve o pripojení so spoločnosťou T- Com zo dňa 18.1.2010, s uznesením obvodného oddelenia Policajného zboru v R. zo dňa 25.4.2010, na základe ktorého poverený príslušník odmietol trestné oznámenie odporkyne pre podozrenie z prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Súd sa tiež oboznámil aj so žiadosťou o zrušenie darovacej zmluvy zo dňa 24.1.2010, na základe ktorej sa navrhovateľka domáhala voči odporkyni vrátenia daru - rodinného domu. Súd sa oboznámil aj s výpisom z LV č. 939 zo dňa 24.5.2010, z ktorého vyplýva, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. 436 postaveného na parc. č. 954/2, v katastrálnom území L..
Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Na základe vykonaného dokazovania, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, výsluchmi účastníkov konania a výsluchmi svedkov mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka ako darkyňa uzatvorila s odporkyňou ako obdarovanou dňa 18.3.2000 darovaciu zmluvu s vecným bremenom doživotného úžitku a doopatrovania pre darcov, na základe ktorej navrhovateľka darovala odporkyni svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1 z nehnuteľnosti, a to rodinného súp. č. 436 s príslušenstvom, ktorý je postavený na pozemku parc. č. KN 954/2 katastrálne územie L., ktorý bol zapísaný na LV č. 939 pre obec a katastrálne územie L.. V čl. III. bod 2 darovacej zmluvy sa odporkyňa ako obdarovaná zaviazala doopatrovať navrhovateľku do jej smrti a primerane sa postarať o jej potreby. Vklad v uvedenej darovacej zmluve bol povolený Okresným úradom v R. - odborom katastra nehnuteľností dňa 5.4.2000. Z výpisu z LV č. 1117 mal súd za preukázané, že vlastníkmi pozemku, na ktorom je nehnuteľnosť postavená, t. j. parc. č. 954/2, katastrálne územie L. sú odporkyňa a jej brat L. F., každý v spoluvlastníckom podiele 1. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v L. M. sp. zn. D 1172/84-12 zo dňa 28.9.1984 vyplynulo, že odporkyňa nadobudla 1 rodinného domu súp. č. 436 s príslušenstvom po poručiteľovi jej otcovi J. F. zomr. dňa 19.8.1984, pričom dedičia sa vyporiadali dohodou o dedičstve, ktorú štátne notárstvo schválilo. Na základe tejto dohody nadobudla odporkyňa polovicu rodinného domu súp. č. 436 v obci L.. Navrhovateľka listom, ktorý nebol opatrený dátumom požiadala odporkyňu ako obdarovanú o vrátenie daru, teda 1 rodinného domu súp. č. 436 s príslušenstvom, ktorý je postavený na pozemku č. KN 954/2 L. z toho dôvodu, že zdravotný stav navrhovateľky si vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť, ktorú namiesto odporkyne poskytuje jej brat a syn navrhovateľky L. F. s manželkou a ďalší súrodenci, navrhovateľka ďalej v žiadosti o vrátenie daru uviedla, že by chcela dať veci do poriadku, nakoľko sa o ňu starajú jej súrodenci, pričom v darovacej zmluve bola zakotvená povinnosť odporkyne doopatrovať navrhovateľku do jej smrti a primerane sa o ňu postarať, pričom navrhovateľka na záver svojej žiadosti uviedla, že žiadosť napísala jej dcéra O. F., nakoľko jej to zdravotný stav nedovolil, aby to napísala sama. Na základe uvedenej žiadosti odporkyňa listom zo dňa 3.3.2010 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne adresovanom svojmu bratovi a synovi navrhovateľky L. F. uviedla, že s navrhovateľkou štyri až päťkrát týždenne telefonuje, pričom list - žiadosť o vrátenie daru bez dátumu nepovažuje za vôľu jej matky, k starostlivosti o matku uviedla, že má záujem presťahovať sa do L., avšak jej švagriná z dôvodu hrozby straty bývania si vybavila opatrovateľský príspevok, aby si tak zabezpečila možnosť bývania v rodinnom dome, pričom odporkyňa mala záujem presťahovať sa do L. a starať sa o matku spolu so svojim manželom. V odpovedi na výzvu ďalej uviedla, že matka je vystavená neustálemu psychickému vydieraniu a permanentnému stresu zo strany L. F. a jeho súrodencov, v záujme ochrany svojej matky uviedla, že bude nútená požiadať rodinu
L. F. o vypratanie nehnuteľnosti, nakoľko túto užíva protiprávne, vzhľadom ku skutočnosti, že nebola uzatvorená nájomná zmluva a L. F. užíva nehnuteľnosť protiprávne vyzvala ho, aby jej v lehote do 15. dní uhradil bezdôvodné obohatenie vo výške 4.800,- eur za obdobie mesiacov február 2008 až február 2010 a sumu 200,- eur za každý ďalší mesiac, ktorú nehnuteľnosť bude obývať, pričom táto čiastka mala byť kompenzáciou za to, že nehnuteľnosť bezplatne užíval. Vo výzve ďalej uviedla, že ak neprehodnotí L. F. svoje správanie voči navrhovateľke bude nútená podať žalobu na vypratanie, nakoľko nemá žiadny titul na užívanie nehnuteľnosti, ktorá je v jej vlastníctve. Listom zo dňa 3.4.2010 právny zástupca navrhovateľky vyzval odporkyňu na vrátenie daru z toho dôvodu, že v čl. III. ods. 2 darovacej zmluvy sa odporkyňa zaviazala, že navrhovateľku doopatruje do jej smrti a postará sa primerane o jej potreby, o navrhovateľku sa už niekoľko rokov stará jej brat L. F., čím plní záväzok odporkyne, ktorý jej vznikol na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v L. M. sp. zn. D 1172/84 zo dňa 28.9.1984 a tiež na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 28.2.2000. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporkyňa sa zaviazala doopatrovať navrhovateľku, jej brat a ostatní súrodenci sa vzdali v dedičskom konaní nároku na vyplatenie hodnoty ich zákonných podielov. Poukázal na písomnú výzvu zo dňa 3.3.2010, na základe ktorej odporkyňa vyzvala syna navrhovateľky, aby jej zaplatil bezdôvodné obohatenie vo výške 4.800,- eur a tiež aj písomnú hrozbu, podľa ktorej podá odporkyňa žalobu na vypratanie nehnuteľnosti ak jej brat L. F. neprehodnotí svoje správanie voči matke. Dodal, že odporkyňa do 3.3.2010 žiadnym spôsobom nespochybnila práva brata L. F. bývať v rodinnom dome, pričom nakoľko má navrhovateľka v rodinnom dome zriadené právo doživotného užívania a brat sa o ňu stará je logické, že tam býva tiež s ňou. Na záver výzvy uviedol, že týmto konaním odporkyňa hrubo porušila dobré mravy, nakoľko jej list zo dňa 3.3.2010 možno považovať za hrubý nevďak voči ostatným súrodencom.
Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, kedy dôjde k prejavu jeho vôle u darovaného. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný vzťah a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka ako darkyňa vyzvala listom zo dňa 24.1.2010, listom, ktorý nebol opatrený dátumom, ako aj listom zo dňa 3.4.2010 prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporkyňu ako obdarovanú na vrátenie daru, a to 1 nehnuteľnosti - rodinného domu so súp. č. 436 postavenom na parc. č. 954/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 473 m2, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. 939 pre obec a katastrálne územie L.. Dôvodom vrátenia daru bola tá skutočnosť, že odporkyňa na výzvu navrhovateľky, aby vrátila darovanú nehnuteľnosť vyzvala brata L. F., syna navrhovateľky, aby jej vydal do 15. dní bezdôvodné obohatenie vo výške 4.800,- eur za obdobie február 2008 až február 2010 z titulu protiprávneho užívania rodinného domu, ktorého je výlučnou vlastníčkou a tiež ho vyzvala, že ak neprehodnotí svoje správanie voči matke - navrhovateľke, bude nútená podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti. Na základe týchto skutočností teda navrhovateľka vyzvala odporkyňu na vrátenie daru.
Súd mal za preukázané, že odporkyňa obdržala list - žiadosť navrhovateľky o vrátenie daru, na ktorý reagovala odpoveďou na výzvu zo dňa 3.3.2010. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Tiež mal za preukázané, že navrhovateľka ako darkyňa uskutočnila prejav vôle a vyzvala odporkyňu ako obdarovanú na vrátenie daru.
Pokiaľ odporkyňa listom zo dňa 3.3.2010 vyzvala svojho brata L. F. na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.800,- eur za protiprávne užívanie jej nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. 436, pričom ho vyzvala, že ak neprehodnotí správanie voči matke - navrhovateľke, bude nútená podať žalobu na vypratanie, odporkyňa týmto konaním hrubo porušila dobré mravy, nakoľko sa správala k členom rodiny - bratovi a synovi navrhovateľky tak, že to porušuje hrubo dobré mravy. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle čl. III. bod. 2 darovacej zmluvy, ktorú uzatvorili účastníci konania dňa 28.2.2000 sa odporkyňa zaviazala doopatrovať darkyňu do jej smrti a primerane sa postarať o jej potreby, aj keď mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že odporkyňa telefonicky kontaktuje navrhovateľku, brávala ju k sebe dlhé roky na Vianoce a starala sa o ňu, pričom aj samotná odporkyňa utrpela ochorenie, ktoré jej znemožnilo osobne sa starať o navrhovateľku, avšak pokiaľ vyzvala svojho brata, ktorý poskytuje navrhovateľke osobnú starostlivosť a ktorý sa v prospech odporkyne v dedičskom
konaní vzdal svojho zákonného podielu - výplatku z nehnuteľnosti, a to rodinného domu súp. č. 436 a odporkyňa aj napriek tejto skutočnosti vyzvala ho na vydanie bezdôvodného obohatenia a hrozila mu podaním žaloby o vypratenie nehnuteľnosti, za takýchto okolnosti súd nemal pochybnosti o tom, že odporkyňa svojim správaním hrubo porušila dobré mravy tak, ako to má na mysli § 630 Občianskeho zákonníka. Súd konštatuje, že sa jedná o hrubé porušenie dobrých mravov s poukazom na tieto skutočnosti, brat odporkyne je člen rodiny, teda osobou blízkou darcovi, jedná sa o príbuzného v priamom rade. L. F. ako svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že sa osobne stará o svoju matku a z tohto dôvodu býva aj s ňou v nehnuteľnosti, ktorá vlastnícky patrí odporkyni. Za takýchto okolností teda súd nemal najmenšie pochybnosti o tom, že odporkyňa hrubo porušila dobré mravy. Odporkyňa v konaní nepreukázala, že navrhovateľka neprejavila vôlu a záujem o vrátenie daru, tiež nepreukázala, že by jej brat nútil spolu so súrodencami navrhovateľku, aby sa domáhala vrátenia daru.
Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľka darovala odporkyni iba ideálnu polovicu rodinného domu, pričom odporkyňa predmetnú nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy neužíva a nebýva v nej, navrhovateľka nemala inú možnosť iba podať návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, navrhovateľka preukázala súdu naliehavý právny záujem, nakoľko bez takého určenia by vzhľadom na jej výzvu na vrátenie daru bolo právne postavenie neisté. O tejto skutočnosti nemal súd žiadnych pochýb.
Pokiaľ odporkyňa spochybnila podpis navrhovateľky a spochybňovala aj jej prejav vôle, súd v tejto skutočnosti konštatuje, že samotná navrhovateľka uviedla, že návrh podala sama a dobrovoľne a tento aj podpísala.
Odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vzniesla námietku premlčania súd však považoval uvedenú námietku za bezdôvodnú, nakoľko mal za preukázané, že navrhovateľka dostala od odporkyne list v roku 2010, a teda od roku 2010 mohla uplatniť svoje právo po prvý raz, súd považuje za právne bezvýznamné tvrdenie odporkyne, že samotná navrhovateľka v liste uviedla, že už pred troma rokmi sa mohla domáhať vrátenia daru. Táto skutočnosť bola len v rovine konštatovania navrhovateľky, samotná navrhovateľka v liste neuviedla, na základe akých skutočností by sa mohla domáhať vrátenia daru, nepopísala konkrétne konanie odporkyne, pre ktoré by sa mohla domáhať vrátenia daru. Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľka vyzvala odporkyňu na vrátenie daru, odporkyňa je povinná vrátiť navrhovateľke všetko čo na základe darovacej zmluvy prijala. S poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka darovala odporkyni polovicu rodinného domu, ktorý v súčasnej dobe odporkyňa neužíva, nemohla sa navrhovateľka domáhať vypratania uvedenej nehnuteľnosti ani vrátenia daru.
Súd teda mal za preukazné, že odporkyňa hrubo porušila hrubé mravy, a teda žiadosť navrhovateľky o vrátenie daru bola dôvodná, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a určil, že navrhovateľka je vlastníčkou 1 rodinného domu so súp. č. 436, postavenej na parc. č. C KN 954/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 473m2, katastrálne územie L., ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. 939 pre obec a katastrálne územie L..
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal navrhovateľke, ktorá mala vo veci plný úspech, právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práv proti odporkyni, ktorá vo veci úspech nemala.
Účelne vynaložené trovy konania navrhovateľky pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 99,50,- eur a z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené nasledovne:
- právny zástupca navrhovateľky si uplatnil odmenu za 4 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd - vyhotovenie návrhu na začatie konania, ďalšia porada s klientom od 14:40 do 16:00 hod., účasť na pojednávaní od 12:00 do 14:30 hod.), právny zástupca navrhovateľky si uplatnil odmenu za 1 úkon podľa § 11 ods. 1 písm. c) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z., teda odmena za 1 úkon právnej
pomoci predstavuje 1/13 výpočtového základu pre rok 2010, t. j. sumu 55,49,- eur, súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky odmenu za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, účasť na pojednávaní konanom dňa 28.6.2010), t. j. súd mu priznal odmenu vo výške 4x 55,49,- eur, nakoľko právny zástupca navrhovateľky si uplatnil pokiaľ sa týka úkonu právnej služby
- účasť na pojednávaní konanom dňa 28.6.2010 odmenu v dvojnásobnej výške vzhľadom na trvanie pojednávania. Celkom bola teda odmena za úkony právnej služby priznaná vo výške 255,95,- eur.
Súd tiež priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky aj náhradu hotových výdavkov, a to 4 x režijný paušál k úkonom právnej služby vykonanej v roku 2010, každý vo výške 7,21,- eur, teda spolu 28,84,- eur. Celkom boli teda trovy právneho zastúpenia priznané vo výške 284,79,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní
odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) -ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, je
potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal
na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy;/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.