Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-101-1992.pdf
PDF · 119.17 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/101/1992
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľky v prvom rade: U. H., bytom W. č. XX, D., navrhovateľa v druhom rade: X.. K. W., bytom N. č. 5, D. oboch zastúpených: JUDr. Milanom Škultétym, advokátom, AK Števove-Valašík-Škultéty, so sídlom 29.augusta č.5, 811 08 Bratislava proti odporcovi: Správa zariadení Úradu vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody č.1, 813 70 Bratislava, zastúpeného JUDr. Ing. Ivanom Bojnom, dvokátom, K Karloveská č.29, 8841 04 Bratislava o vydanie nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý vydať navrhovateľom v I. a II. rade každému v jednej polovici, záhradnú chatku nachádzajúcu sa na terajšej parcele č. XXXX/X zapísanej na J. úrade v D., Správa katastra Bratislava I na liste vlastníctva č. XXXX pre kraj Bratislavský, katastrálne územie Staré mesto spolu s pozemkami vytvorenými na základe geometrického plánu č. X/XXXX z XX.X.XXXX znalca z odboru geodézie a kartografie X.. X. X., úradne overeného Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Bratislava I pod číslom XXX/X, zo dňa XX.X.XXXX a označenými ako parcela č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXX m2, na ktorom sa nachádza záhradná chatka a parcela č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXmX, ktoré budú zapísané na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, na liste vlastníctva č. XXXX pre kraj Bratislavský, katastrálne územie Staré mesto, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku oproti vráteniu sumy X XXX,XXEUR / XX.XXX,XX J. / .
O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Právny predchodca navrhovateľov v prvom a druhom rade návrhom doručeným súdu dňa XX.III XXXX žiadal, aby súd zaviazal odporcu na vydanie nehnuteľnosti záhradnej chatky spolu s parcelou č. XXXX/ X o výmere XXX mX a parcelou č. XXXX/X o výmere XXX m2, ktoré pôvodne boli vedené v pozemkovej knihe pre katastrálne územie Bratislava vo vložke č.XXXX so všetkými súčasťami a príslušenstvom do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku oproti vráteniu sumy XX XXX,-Sk v rovnakej lehote v zmysle § 6 ods. 1 písmeno g/ zák.č. 87/1991 Zb. na tom skutkovom základe, že predmetnú nehnuteľnosť odpredal právnemu predchodcovi odporcu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Právny predchodca navrhovateľov sa domáhal vydania predmetnej nehnuteľnosti aj na tom skutkovo základe, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky pre vydanie nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak je zmluva neplatná, alebo bola zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Právny predchodca navrhovateľov mal za to, že zmluvy ktoré uzavrel s právnym predchodcom odporcu sú absolútne neplatné právne úkony v zmysle ustanovenia §37 ods.1 Občianskeho zákonníka z dôvodu ich neurčitosti a nezrozumiteľnosti.
Odporca žiadal predmetný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že na strane navrhovateľa nie sú naplnené skutkové okolnosti pre vyhovenie žalobnému návrhu, nakoľko v konaní nepreukázal, že by nehnuteľnosti opísané vyššie nechcel predať, a že kúpna cena bola určená
nesprávne v rozpore s platnou právnou úpravou platnou v rozhodnom období. Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal, že konal v tiesni a že by nehnuteľnosti odpredal za nápadne nevýhodných podmienok.
Súd v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom č.k. 101/92-52 zo dňa XX.X.XXXX tak, že návrh v celom rozsahu zamietol, nakoľko po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že zo všetkých uzavretých kúpnych zmlúv bola platne uzavretá len zmluva zo dňa XX.X.XXXX avšak pri jej uzatváraní nezistil, že by ju právny predchodca navrhovateľov uzatváral v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, teda nebola naplnená skutková podstata ustanovenia § 6 ods.1 písmeno g/ zákona č. 87/1991 Zb. Súd prvého stupňa zamietol aj návrh pôvodného navrhovateľa o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv s poukazom na tú skutočnosť, že otázku platnosti všetkých kúpnych zmlúv si vyriešil v konaní o uplatnenom reštitučnom nároku a dospel k záveru, že odporcu nie je možné zaviazať na vydanie nehnuteľnosti, ktorú platne vlastní.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 12 Co 4/96-136 zo dňa XX.XX.XXXX /v poradí prvým/ prvostupňový rozsudok/ v poradí prvý/ zrušil s tým, že navrhovateľ /v tom čase ešte právny predchodca navrhovateľov v prvom a druhom rade/ bol oprávnenou osobou v zmysle § 3 ods.1 zák č. 87/1991 o mimosúdnych rehabilitáciách , ktorý si uplatnil reštitučný nárok v zmysle § 6 ods.1 písmeno g/ zákona č. 87/91 Zb. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci navrhovateľ kúpne zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX uzavrel v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Úlohou súdu prvého stupňa v zmysle citovaného rozhodnutia odvolacieho súdu bolo, doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania, predmetom ktorého malo byť vypracovanie geometrického plánu, po podaní ktorého ,prvostupňový súd mal návrhu navrhovateľa bez ďalšieho dokazovania vyhovieť v celom rozsahu. Krajský súd v Bratislave citovaným uznesením pripustil späťvzatie návrhu navrhovateľom v časti o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie o tejto časti návrhu zastavil.
Navrhovateľ C. W. - pôvodný navrhovateľa dňa X.X.XXXX zomrel. V zmysle osvedčenia o dedičstve D XXX/XX, A. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX sú právnymi nástupcami pôvodného navrhovateľa jeho deti a to navrhovateľka v prvom rade, navrhovateľ v druhom rade.
Súd po zrušení rozsudku v zmysle záverov citovaného uznesenia Krajského súdu v Bratislave nariadil vo veci znalecké dokazovanie uznesením č.k. 10 C 101/92-157 zo dňa XX.X.XXXX, vypracovaním znalecké posudku súd poveril znalca X.. K. D., uznesenie na podnet znalca bolo zmenené uznesením č.k. 10 C 101/92-162 zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bol zmenený a doplnený výrok uznesenia tak, že úlohou znalca bolo vylúčiť pôvodné časti parciel XXXX/X, XXXX/X, ktoré sa nachádzali v parcele č.XXXX/X kat. územie Staré Mesto, Bratislava, vypracovať geometrický plán, v ktorom presne mal zamerať pôvodné časti pozemkov-parciel XXXX/X,XXXX/X, ktoré boli zabrané do nového členenia parciel v rámci výstavby hotela D. kat. územie Staré Mesto, Bratislava mimo XX m2, ktoré neboli vo vlastníctve navrhovateľa, zároveň znalec mal oceniť nehnuteľnosti zamerané v geometrickom pláne za účelom vyrúbenia súdneho poplatku. Uznesením číslo konania 10 C 101/92-174 zo dňa XX.X.XXXX bol vypracovaním znaleckého posudku poverený znalec X.. X. X..
Znalec dňa XX.X.XXXX súdu zaslal vypracovaný znalecký posudok číslo X/XXXX v zmysle ktorého navrhovatelia v prvom a druhom rade /descendenti navrhovateľa/ upravili petit návrhu podaním zo dňa XX.XX.XXXX, ktorému súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vyhovel v celom rozsahu.
Podľa ustanovenia § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Na námietky vznesené odporcom na súdnom pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX súd neprihliadol vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu /§ 226 O.s.p./.
Krajský súd Bratislave uznesením číslo konania 8 Co 258/06-335 zo dňa XX.XX.XXXX /v poradí druhým/ zrušil rozsudok súdu prvého stupňa /v poradí druhý/ v dôsledku vytknutej procesnej vady v tom smere, že súd prvého stupňa porušil ustanovenie §95 ods.1.2 O.s.p. tak, že uznesením nerozhodol o pripustení zmeny žalobného návrhu navrhovateľov v zmysle ich podania zo dňa XX.XX.XXXX, zmenu návrhu iba konštatoval v zápisnici z pojednávania konanom dňa XX.X.XXXX tak, že konaná o návrhu navrhovateľov v zmysle písomného podania navrhovateľov zo dňa XX.XX.XXXX. Súd túto vadu odstránil tým, že na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX pripustil poslednú zmenu žalobného návrhu v zmysle písomného podania navrhovateľov zo dňa XX.X.XXXX doručeného súdu dňa XX.X.XXXX a v zmysle prednesu právneho zástupcu navrhovateľov na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX v znení uvedenom vo výroku rozsudku.
Súdu prvého bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave číslo konania 8 Co 258/06-335 zo dňa XX.XX.XXXX ďalej vytknuté, že sa nevenoval zisteniu, či záhradná chatka postavená na pozemku vydania ktorého sa navrhovatelia návrhom domáhajú existuje a či je možné o nej rozhodnúť v zmysle návrhu navrhovateľov, ktorým sa domáhajú jej vydania. Súd prvého stupňa sa venoval zisteniu skutkového stavu v tom smere či chatka, ktorej vydania sa navrhovatelia domáhajú reálne existuje. Z výpovede navrhovateľov súd mal za preukázané, že chatka existuje síce v stave značného poškodenia, ktoré však nebráni tomu, aby súd chatku považoval za nehnuteľnosť pevne spojenú so zemou pevným základom v zmysle ustanovenia § 119 Občianskeho zákonníka o vydaní ktorej rozhodol, nakoľko existuje. Je irelevantné v akom technickom stave sa predmetná stavba nachádza podstatné je to ,že existuje a bolo potrebné o jej vydaní rozhodnúť.
Súdu prvého stupňa bolo odvolacím súdom ďalej v poradí druhom zrušujúcom uznesení vytknuté, že odôvodnenie rozsudku vyhláseného na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX bolo stručné, k tejto okolnosti súd poukazuje na citované uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa číslo konania 12 Co 4/96-136 zo dňaXX.XX.XXXX /v poradí prvé zrušujúce rozhodnutie citované ako prvé v odôvodnení rozsudku/, v ktorom odvolací súd jednoznačne konštatoval, že v prejednávanej veci boli splnené predpoklady pre vydanie veci podľa ustanovenia § 6 ods.1 písmeno g /zákona č. 87/1991 Zb. a úlohou súdu prvého stupňa bolo len nechať vypracovať geometrický plán v súlade s ktorým, mal vydať nehnuteľnosť navrhovateľom. Z obsahovej stránky bolo potrebné súdom len konštatovať v rozhodnutí záver znalca a v súlade s vypracovaným geometrickým plánom súd podľa záverov rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave návrhu navrhovateľov vyhovel bez ďalšieho dokazovania vyžadujúceho si obsahový opis v rozsudku. Krajský súd Bratislave v zrušujúcom uznesení číslo konania 8 Co 258/06-335 zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa číslo konania 10C 101/92-295 v spojení s opravným uznesením zo dňa XX.X.XXXX číslo konania 10C 101/92-324 uviedol, že právny názor obsiahnutý v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu /v poradí prvom/ vychádza vždy z určitého skutkového základu, založenom na dokazovaní pred súdom prvého stupňa, prípadne doplnenom dôkazmi v odvolacom konaní, to však neznamená, že tento skutkový základ sa nemôže v konaní, ktoré nasleduje po zrušení napadnutého rozhodnutia zmeniť. V prípade doplňovania dokazovania môžu účastníci produkovať nové tvrdenia s novými dôkazmi, čo môže mať za následok aj zmenu skutkového stavu, z ktorého vychádzal právny názor odvolacieho súdu, čo by mohlo ďalej znamenať, že viazanosť súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu by nebola namieste. Viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa teda platí len za predpokladu, že po zrušení napadnutého rozhodnutia nedôjde k natoľko zásadnej zmene skutkového stavu veci, ktorá by vylučovala aplikáciu právneho názoru súdu vyššieho stupňa na nový skutkový stav. Úlohou súdu prvého stupňa teta v intenciách zrušujúceho uznesenia okrem uvedených nedostatkov vyššie bolo aj zistiť skutkový stav namietaný právnym zástupcom odporcu v konaní súdu prvého stupňa po prvom zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave ako aj počas konania o odvolaní voči prvostupňovému rozsudku druhého v poradí.
Odvolací súd v druhom zrušujúcom uznesení zaviazal súd prvého stupňa venovať sa obsahu písomného oznámenia odporcu doručeného odvolaciemu súdu dňa XX.X.XXXX v ktorom oznamoval, že mohlo prísť k plošnému prieniku pozemkov novovytvorenej parcely č.XXXX/X /ktorá je predmetom vydania v prejednávanej veci/ a časti parcely č.XXXX/X, na ktorú si uplatnila reštitučný nárok S. Frťalová, a o ktorom prebieha reštitučné konanie na Obvodnom pozemkovom úrade pod č.k. XXXX/ XXXX/D v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. Prvostupňový súd mal skutkový stav preveriť pribratím
znalca do konania. Súd požiadal znalca X.. X. X., znalca z odboru geodézia a kartografia, ktorý písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX doručeným súdu dňa XX.X.XXXX súdu oznámil, že hranica novovytvoreného pozemku s parcelným číslom XXXX/X v bodoch 1, 2, 3, X kopíruje hranicu medzi pôvodnými pozemkami a parcelným číslami XXXX/X, XXXX. Znalec súčasne konštatoval, že táto hranica nezasahuje ani do pôvodného pozemku s parcelným číslom XXXX a už vôbec nie do pôvodného pozemku XXXX. Toto vyjadrenie nebolo spochybnené účastníkmi konania a preto súd upustil od nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézia a kartografia a to znalcom X.. X. X., úlohou ktorého by bolo zodpovedanie na predmetnú spornú okolnosť.
Súd v konaní sa zaoberal námietkami odporcu v konaní, že právny predchodca navrhovateľov v čase keď bol oslovený, aby predal nehnuteľnosti, ktorých vydania sa návrhom v merite veci domáha odpredával aj svoje ďalšie nehnuteľnosti, za účelom získania finančných prostriedkov. Súd mal v konaní preukázané, že právny predchodca navrhovateľov uzavrel s manželmi T. písomnú kúpnu zmluvu dňa XX.XX.XXXX, z obsahu ktorej vyplýva, že odpredal manželom T. do ich bezpodielového vlastníctva nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, Katastrálne územie Bratislava, vedené v evidencii nehnuteľnosti strediska geodézie Bratislava - Mesto pre katastrálne územie Bratislava, pod parcelným číslom XXXX/X záhradu o výmere XXXmX, parcelu číslo XXXX/X záhradu vo výmere XXXmX, parcelu číslo XXXX/X ostatné plochy vo výmere XXmX a parcelu číslo XXXX/X záhradu vo výmere XXmX za kúpnu cenu XX XXX,-Kčs. V konaní nebolo preukázané z akých pohnútok právny predchodca navrhovateľov predmetnú kúpnu zmluvu uzavrel. Odporca v konaní nepredložil žiaden dôkaz potvrdzujúci jeho tvrdenia, že právny predchodca navrhovateľov si riešil svoju nepriaznivú finančnú situáciu.
Súd mal v konaní preukázané, že pôvodná parcela 2158/1 - záhrada vo výmere XXX mXa parcela XXXX/X - ostatná plocha vo výmere XXX m2 boli vo vlastníctve právneho predchodcu navrhovateľov. Táto okolnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola. Z obsahu znaleckého posudku č. X/XX vypracovaného znalcom X.. K. D., znalcom z odboru geodézie a kartografie a z odboru stavebníctva, odvetvia oceňovanie nehnuteľnosti vyplýva záver, že podľa zistenia z predložených listinných podkladov vyplýva, že časť pôvodnej parcely č.XXXX/X vo výmere XXmX označenej bodmi A,B,G - zelený kolor v znaleckom posudku bola na podklade geometrického plánu č. XXXX-XXXX-XXX-XX zo dňa X.X.XXXX včlenená do parcely uvedenej v katastri nehnuteľností pod číslo XXXX/X a bola od právneho predchodcu navrhovateľov odkúpená kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Zostávajúca časť pôvodnej parcely XXXX/X vo výmere XXXmX podľa geometrického plánu č.XXXX-XXXX-XXX-XX a geometrického plánu č. XXXXX zakreslená v grafickom nákrese v znaleckom posudku žltým kolorom a definovaná bodmi B,C,D,E,F,G,B bola odčlenená do parcely vedenej katastri nehnuteľností pod číslo XXXX/X. Odkúpenie bolo realizované kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX a oprava nezrovnalosti vo vykupovanej výmere bola vykonaná dodatkom k predmetnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý však nezodpovedal správnemu určeniu upresnenej časti parcely XXXX/X a správne malo byť uvedené, že odčlenenie parcely č. XXXX/X je vo výmere XXXmX podľa geometrického plánu č.XXXX-XXXX-XXX-XX. Podľa celkového zistenia znalec uviedol, že vyplýva, že pozemky parcelné číslo XXXX/X a číslo XXXX/X boli v celosti zabrané do nového členia parciel v rámci výstavby budov a okolitých zariadení teraz vo vlastníctve odporcu.
Z obsahu znaleckého posudku číslo X/XXXX vypracovaného X.. X. X. vyplýva, že vyhotovil geometrický plán, z obsahu ktorého vyplýva, že z pôvodných častí parciel číslo XXXX/X a XXXX/X nachádzajúcich sa na terajšej parcele číslo XXXX/X v geometrickom pláne vytvoril novú parcelu číslo XXXX/X o výmere XXXmX a zvyšná časť z pôdnej parcely navrhovateľov číslo XXXX/X sa nachádza v novo vytvorenej parcele číslo XXXX/X o výmere XXmX.
Vzhľadom na námietky odporcu, že právny predchodca navrhovateľov nepredal svoje pozemky v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok súd doplnil dokazovanie a to opätovným výsluchom navrhovateľov v prvom a druhom rade. Z obsahu výpovede navrhovateľky v prvom rade ako aj z obsahu výpovede navrhovateľa v druhom rade mal súd preukázané, že ich otec bol opakovane právnym predchodcom odporcu vyzývaný, aby odpredal svoje pozemky, vydania ktorých sa v konaní domáhajú. Otec navrhovateľov bol autoritatívne vyzvaný, aby odovzdal kľúče od záhrady a aby sa vysťahoval zo
záhradnej chatky, ktorú užíval na celoročné bývanie. Vzhľadom na vtedajšie nedemokratické politické zriadenie otec navrhovateľov nedobrovoľne podpísal kúpnu zmluvu zo dňa XX.X.XXXX s jej dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX /ako aj ďalšie zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, ktorá nebola zaevidovaný v katastri nehnuteľností/. Pravne významnou bola kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX. Z obsahu zmluvy zo dňa XX.X.XXXX nevyplýva, že by právny predchodca navrhovateľov dobrovoľne odpredával predmetné nehnuteľnosti. Z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že právny predchodca odporcu formuloval jednotlivé body zmluvy autoritatívne ako napríklad v bode 1. Zmluvy "zaberá sa parcela č. XXXX/X a parcela č.XXXX/X v celosti. Kúpna cena v sume XX XXX,XXKčs bola stanovená v zmysle písomného znaleckého posudku číslo XX zo dňa X.X.XXXX vypracovaného X. C.. Tento znalecký bol podrobený kontrolnému znaleckému posudku a to v prejednávanej veci. Vypracovaním kontrolného písomného znaleckého posudku bol poverený znalec X.. K. D., ktorý konštatoval v písomnom znaleckom posudku číslo XX/XXXX, že kúpna cena v uvedenej zmluve bola určená v neprospech právneho predchodcu navrhovateľov o -XXXX,-Sk v percentách -XX,X %.
Súd j v konaní sa venoval námietkam odporcu, ktorý uviedol, že rozdiel v cene vo výške XXXX,-Kčs predstavuje však rozdiel medzi uznaným ocenením podľa znaleckého posudku XX/XX vypracovaným znalcom D. - XXXXX,-Kčs a kúpnou cenou uvedenou v kúpnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX bez dodatku
- XXXXX,XXKčs. Nakoľko však odvolací súd vo svojom zrušovacom uznesení konštatoval, že prevod nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu bol právoplatne uskutočnený na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX s jej dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX je potrebné zohľadniť kúpnu cenu v súvislosti s oboma týmito zmluvami. Odporca poukázal, že pre určenie kúpnej ceny bol rozhodujúci Občiansky zákonník a to ustanovenie § 399 Občianskeho zákonníka platného v rozhodnom období, ktorý v odseku 1 uvádzal, že z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť vec kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť za ňu predávajúcemu dohodnutú cenu a odsek 2 uvedeného ustanovenia uvádzal, že dohodnutá cena kúpenej veci nesmie presahovať cenu určenú podľa cenových predpisov. Ak nemožno takto cenu určiť určí sa odhadom. Uvedené ustanovenie jednoznačne stanovuje len hornú hranicu určenia ceny nie spodnú hranicu. Odkaz na citovaného ustanovenie Občianskeho zákonníka obsahuje aj vyhláška 156/1975 Zb. o správe národného majetku v § 29 ods. 4. Podľa názoru odporcu kúpna cena v kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX bola určená teda odhadom a kúpna cena v zmluve zo dňa XX-X-XXXX bola určená na základe znaleckého posudku X.. %C.. Odporca konštatoval, že ním vypočítaný rozdiel X,XX% treba považovať za tak malý, ktorý nezakladá dôvod existencie nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní zmlúv. Teda podľa názoru odporcu pokiaľ by aj bola vyplatená suma nižšia ako dohodnutá podľa platných kúpnych zmlúv, mal navrhovateľ možnosť domáhať sa vyplatenia rozdielu v kúpnej cene. Podľa názoru odporcu nie je možné v tejto súvislosti akceptovať tvrdenia navrhovateľov spochybňujúce túto možnosť vzhľadom na vtedajší režim štátneho zriadenia, ktorý v tom čase existoval, aj keď režim v tomto období bol nedemokratický, určité možnosti hájenia práva však bezpochyby poskytoval. V rozhodnom období platné právne predpisy stanovovali len povinnosť tieto cenové predpisy v kúpnych zmluvách neprekročiť a táto podmienka podľa odporcu bola splnená.
Vzhľadom na prednesené tvrdenia odporcu súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľnosti, vypracovaním písomného znaleckého posudku súd poveril znalkyňu X.. O. I., ktorá súdu doručila znalecký posudok číslo XX/XXXX. Úlohou znalkyne bolo podať súdu písomný kontrolný znalecký posudok v lehote do XX dní odo dňa doručenia spisu 10 C 101/ 1992 a doručiť súdu písomný znalecký posudok v troch vyhotoveniach spolu so znaleckou doložkou, vyúčtovaním znaleckej odmeny a spisom 10C 101/ 1992, v ktorom mala zodpovedať na nižšie uvedené otázky:
1 / v ktorom písomnom znaleckom posudku
a/ vypracovanom znalcom X. C. č. XX zo dňa X.X.XXXX / číslo list spisu XXX-XXX/
b/ vypracovanom znalcom X.. K. D. č. XX zo dňa XX.X.XXXX /číslo listu spisu XX a nasl./
je správne určená cena oplotenia, trvalých porastov ,rekreačnej chatky a vonkajších úprav nachádzajúcich sa na pozemkoch s bývalými parcelnými číslami XXXX/X o výmere XXXmX, XXXX/
X o výmere XXX mX teraz na pozemku s parcelným číslom XXXX/X o výmere XXXmX,, pozemku s parcelným číslom XXXX/X o výmere XXmX nachádzajúcich sa v Bratislavskom kraji, okrese Bratislava I, obci Bratislava Staré Mesto, katastrálnom území Staré Mesto, vedných na liste vlastníctva číslo XXXX v súlade s platnou právnou úpravou platnou ku dňu XX.X.XXXX.
2/ v prípade, že ani jeden znalec v písomnom znaleckom posudku uvedenom v bode 1 / cenu oplotenia, trvalých porastov, rekreačnej chatky a vonkajších úprav nachádzajúcich sa na pozemkoch s bývalými parcelnými číslami XXXX/X o výmere XXXmX, XXXX/X o výmere XXX mX teraz na pozemku s parcelným číslom XXXX/X o výmere XXXmX, pozemku s parcelným číslom XXXX/X o výmere XXmX nachádzajúcich sa v Bratislavskom kraji, okrese Bratislava I, obci Bratislava Staré Mesto, katastrálnom území Staré Mesto, vedných na liste vlastníctva číslo XXXX neurčil v súlade s platnou právnou úpravou platnou ku dňu XX.X.XXXX bolo úlohou znalca ich cenu určiť a vyčísliť v súlade s platnou právnou úpravou ku dňu XX.X.XXXX.
Znalkyňa v závere písomného znaleckého posudku konštatovala
1/ na ocenenie nehnuteľnosti bola použitá vyhláška č. 47/1969Zb. platná pre oceňovacie obdobie k požadovanému dátumu t.j. k podpisu kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX
2/uvedená vyhláška podľa záverov znalkyne striktne stanovuje ceny stavieb v osobnom vlastníctve
3/cena vonkajších úprav sa rovná výške obstarávacím nákladov v čase ocenenie znížených spravidla o 2% za každý rok veku vonkajšej úpravy
4/obstarávacie náklady bolo možné vypočítať podľa cenníkov rozpočtových položiek, alebo použiť predpisy pre znalcov podľa literatúry platnej od roku XXXX vydanej pre Slovenskú ako aj Českú republiku
5/na základe preštudovaného spisu znalkyňa konštatovala, že rozdielnosti v oboch posudkoch sú zapríčinené inými východiskovými podkladmi pre ocenenie.
6/nadobúdacie alebo takzvané obstarávacie náklady použité v posudku znalca C. nie sú podložené podrobnou kalkuláciou, z tohto dôvodu ich znalkyňa nemohla hodnotiť či sú správne alebo nie, niektoré jednotkové ceny použil podľa literatúry Oceňování nemovitostí
X/Ing. D. použil na stavenie jednotkových cien celoštátne platný predpis pre znalcov
8/oceňovanie vonkajších úprav podľa znalkyni spôsobuje značné problémy hlavne pre komplikovanosť použitia podrobnej cenovej kalkulácie a v súčasnosti už ani nie sú k dispozícii podrobné kalkulačné a cenové predpoklady pre uvedené obdobie roku 1977
9/v prílohe posudku doložený materiál spracovaný staviteľom C. N. v období cenovej úrovne roku XXXX pre účely oceňovania nákladov drobných úprav na pozemku hlavne pre svojpomocné práce je výpovedným dokumentom aj pre prácu znalca a je použiteľné pre znaleckú činnosť
10/znalcom vypracované nové ocenenie je v zmysle odstránenia chybných výpočtov a podľa platných predpisov .
11/podľa názoru znalkyne akceptácia ceny ku dňu predaja nehnuteľnosti je v kompetencii súdu
Z obsahu písomného znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa konštatovala, že rozdielnosti v oboch posudkoch sú zapríčinené inými východiskovými podkladmi pre ocenenie oceňovaných objektov. Súd má za to, že z posudku ďalej vyplynulo, že nadobúdacie respektíve obstarávacie náklady použité v posudku X.. C. neboli podložené podrobnou kalkuláciu, z tohto dôvodu ich znalkyňa nehodnotila či sú správne alebo nie, X.. D. použil na stanovenie jednotkových cien celoštátne platný predpis pre znalcov a preto v zmysle uvedenej konštatácie znalkyňou súd v zmysle citovaného bodu 11 akceptoval cenu oceňovaných objektov ku dňu predaja nehnuteľností v zmysle zmluvy zo dňa XX.X.XXXX ustálenou znalcom X.. D. a nie X.. C.. U. X.. C. neocenil objekty ktoré sa v čase predaja nehnuteľností nachádzali vybudované na odpredávaných nehnuteľnostiach napríklad žumpu, suché WC, záhradnú sprchu z čoho
vyplýva, že právnemu predchodcovi navrhovateľov bola vyplatená nižšia kúpna cena, než ktorá mala byť stanovená podľa platnej právnej úpravy. Z obsahu znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou X.. I. vyplýva, že znalkyňa ocenila oceňované objekty o sumu X XXX,-Sk vyššou aj pri absencií ocenia chýbajúcich položiek čo je rozdiel, ktorý v roku XXXX bol vzhľadom na životnú úroveň obyvateľstva značný.
Podľa ustanovenia § 3 ods.1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 zákona, pokiaľ je štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a má trvalý pobyt na jej území.
Podľa ustanovenia § 4 ods.1 cit. zákona povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona vec držia, s výnimkou
a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka však neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri XXXX.
Podľa ustanovenia § 6 ods.1,písmeno g/ cit. zákona povinnosť vydať vec sa vzťahuje na tie prípady, keď v rozhodnom období vec prešla na štát na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
Súd na základe vykonaného dokazovania návrhu navrhovateľov v celom rozsahu vyhovel. Právny predchodca navrhovateľov bol v čase podania žalobného návrhu osobou oprávnenou v zmysle citovaného ustanovenia § 3 zákona č. 87/1991 Zb., odporca je osobou povinnou a súd na základe vykonaného dokazovania má za to , že bola naplnená skutková veta citovaného ustanovenia § 6 ods.1, písmeno g/ zákona č. 87/1991 Zb..
Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písmeno g/ zákona č. 87/1991 Zb., na ktorý sa navrhovatelia vo svojom návrhu odvolávajú, stanovuje ako podmienky pre vydanie veci kúpnu zmluvu uzavretú v tiesni, ktorá musela byť súčasne uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok. Nápadne nevýhodné podmienky i tieseň je povinný v konaní preukázať navrhovateľ. Podmienku nápadne nevýhodných podmienok, za ktorých bola kúpna zmluva uzatvorená je možné skúmať len v takom prípade, keď je jednoznačne určená skutočná výška kúpnej ceny, pretože len od nej sa odvíja posúdenie toho, či táto cena bola primeraná, nevýhodná alebo nápadne nevýhodná. V tomto smere je potrebné vychádzať z existencie platných zmlúv, ktorými prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam z právneho predchodcu navrhovateľov na štát, a ktoré stanovujú kúpnu cenu v celosti na sumu XX XXX,XXKčs /kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej bola stanovená kúpna cena na sumu X XXX,XXJ., kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX, v ktorej bola stanovená kúpna cena na sumu XX XXX,XX Kčs/. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že právnemu predchodcovi navrhovateľov bola vyplatená len kúpna cena určená v zmluve zo dňa XX.X.XXXX vo výške XX XXX,XX J. v zmysle finančného poukazu zo dňa XX.X.XXXX, z obsahu ktorého vyplynulo, že právnemu predchodcovi navrhovateľov bolo oznámené právnym predchodcom odporcu, že mu bude na účet vedený ŠBČS v Bratislave mesto poukázaná predmetná kúpna cena, táto skutočnosť bola potvrdená aj predloženým listinným dôkazom a to potvrdením vystaveným Slovenskou štátnou sporiteľňou. Vyplatenie iných súm právnemu predchodcovi navrhovateľov odporca listinnými dôkazmi nepreukázal, preto súd nemohol prihliadnuť na jeho súčet kúpnych cien v ďalších zmluvách. V konaní odporca nepreukázal svoje tvrdenia, že vzhľadom na veľký počet uzatvorených zmlúv na predmet prevodu mohlo byť reálne, že právnemu predchodcovi navrhovateľov bolo poskytnuté plnenie dokonca vyššie ako dohodnuté v platných kúpnych zmluvách. Súd neakceptoval argumentáciu odporcu týkajúcu sa platenia notárskych poplatkov, nakoľko v konaní nepreukázal, kto zo zmluvných strán notárske poplatky skutočne zaplatil. V zmluve zo dňa XX.X.XXXX nie ustanovenie, v ktorom by sa zmluvné strany dohodli, ktorá zmluvná strana bude predmetné poplatky platiť. Súd na základe vykonaného dokazovania má za to, že podmienka "nápadne nevýhodných podmienok" bola preukázaná, nakoľko kúpna cena, za ktorú reálne odporca nehnuteľnosti od právneho predchodcu navrhovateľov odkúpil nebola učená správne . Bola určená na základe znaleckého posudku X.. C., ktorý tak ako uviedla znalkyňa X.. I. nepostupoval v súlade s platnou právnou úpravou.
Navrhovatelia v konaní preukázali, že ich právny predchodca uzavrel zmluvu dňa XX.X.XXXX v tiesni. Stav tiesne súd mal preukázaný výpoveďou právneho predchodcu navrhovateľov, na ktorého neprimerane doliehalo konanie zamestnancov právneho predchodcu odporcu, ktorí ho vyzývali, aby nehnuteľnosť odpredal. Právny predchodca navrhovateľov predmetné konanie považoval za nátlak a vzhľadom na nedemokratické zriadenie v bývalej Čekoslovenskej federatívnej republike, cítil sa byť v ohrození, že ak by nerešpektoval návrhy právneho predchodcu odporcu vystavil by seba aj rodinu možný represáliám. Stav tiesne konajúcej osoby treba vždy posúdiť individuálne so zreteľom na všetky okolnosti vťahujúce sa daný prípad. Tieseň je teda stav, v ktorom sa nachádza konajúca osoba a ktorý na konajúcu osobu pôsobí tak, že neprípustným spôsobom obmedzuje slobodu rozhodovania konajúcej osoby a ktorá v takomto stave urobí právny úkon, ktorý by inak neubila. Z výpovedí navrhovateľov mal súd preukázané, že otec nemal nikdy v úmysle nehnuteľnosti opísané v úvode odôvodnenia rozsudku odpredať. Záhradu spolu s chatkou užíval na celoročné bývanie, taktiež nehnuteľnosti užívali navrhovatelia spolu so svojimi rodinami. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pre právneho predchodcu navrhovateľov nestratilo na význame vlastníctvo k nehnuteľnostiam a nestalo sa pre neho príťažou.
Súd v prejednávanej veci sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľov, že ich právnemu predchodcovi mal právny predchodca odporcu pri odkúpení pozemkov poskytnúť náhradné ubytovanie.. Táto argumentácia je neprípustná vzhľadom na skutočnosti, že náhradné ubytovanie sa v prípade odkúpenia záhrady, na ktorej bola postavená záhradná chatka v zmysle platného občianskeho zákonník a v rozhodnom období neposkytovalo, teda skúmanie tejto otázky je právne irelevantné.
Podľa ustanovenia § 151 ods.3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ustanovenia § 151 ods.3 O.s.p. vzhľadom na právnu zložitosť veci.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§205ods.2 O.s.p./