Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-10C/76/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou Mgr. Andreou Novotnou v právnej veci žalobcu: T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K., N. č. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Eduardom Šoškom, advokátom so sídlom v Žiline, D. Dlabača č. 21, proti žalovanému: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XX, právne zastúpený V.. Romanom Kobellom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského č. 1730, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: K. W., a.s. M. J. X., so sídlom A., M. č. X, IČO: XX XXX XXX, v konaní o náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví vo výške 22.780,74 eur (686.292,55 Sk) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.709,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.04.2006 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 686.292,55 Sk spolu so 7%-ným úrokom z omeškania z tejto sumy odo dňa doručenia žaloby až do zaplatenia a náhrady trov tohto konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.05.2003 v čase okolo 16.50 hod. v obci J. došlo ku dopravnej nehode, pri ktorej žalobca utrpel ťažké zranenia - priečnu zlomeninu stehennej kosti vpravo na rozhraní strednej a dolnej tretiny s posunom úlomkov, šikmú zlomeninu pravej stehennej kosti na rozhraní krčka a tela stehennej kosti, roztrieštenú zlomeninu základného článku palca ľavej nohy s posunom úlomkov, zlomeninu druhej záprstnej kosti ľavej nohy bez posunu úlomkov, otras mozgu ľahkého stupňa, tržnú ranu na ploske ľavej nohy medzi palcom a druhým prstom a početné odreniny na ľavej dolnej končatine s predpokladanou dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní 1 roka. Uvedenú dopravnú nehodu zapríčinil žalovaný, ktorý bol rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 03.09.2003 uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa , , pričom zavinenie žalovaného bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v D. sp.zn. XTo/XXX/XXXX zo dňa 21.01.2004. Žalovaný tak zodpovedá aj za škody súvisiace s touto dopravnou nehodou. Pri škode na zdraví poškodenému vzniká osobitný komplex práv na jej náhradu, pričom žalobca si voči žalovanému uplatnil právo na náhradu bolesti, právo na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia ( ) a právo na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a po skončení pracovnej neschopnosti (§, 446, 447 ods. 1 ). S ohľadom

na uvedenú škodovú udalosť na základe zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného s vedľajším účastníkom na strane žalovaného tento vedľajší účastník poskytol žalobcovi čiastočné plnenie vo výške 20.175,- Sk, z čoho bolo určené bolestné vo výške 14.175,- Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.000,- Sk. Znaleckým posudkom znalca MUDr. Miroslava Váňu, CSc. zo dňa 22.03.2006 bola stanovená výška bolestného na 507,50 bodov a výška sťaženia spoločenského uplatnenia na 170 bodov, čo pri hodnote 60,- Sk za 1 bod predstavuje bolestné vo výške 30.450,- Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 10.200,- Sk. V danom prípade sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa podľa vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov účinnej v čase vzniku škody, ktorý odôvodňuje mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca poukázal na charakter závažných poranení a uskutočnených operačných výkonov, ak aj na skutočnosť, že predmetnou dopravnou nehodnou došlo k predĺženiu jeho pravej dolnej končatiny približne o 2 cm a k poškodeniu stehenného svalu, v dôsledku čoho je jeho pracovné a spoločenské uplatnenie najmä z dôvodu trvalého poškodenia dolných končatín (napr. obmedzenie rotácie pravého bedrového kĺbu, kŕčovité bolesti stehenného svalu, bedrového a kolenného kĺbu a pod.) výrazne zhoršené. Okrem toho žalobca poukázal aj na psychickú traumu, ktorá pramení z uvedenej dopravnej nehody, pri ktorej mu zomrela dlhoročná priateľka. Jej smrť žalobca veľmi zle znášal a dokonca sa pokúsil siahnuť si na život, avšak zásahom rodiny mu bola poskytnutá rýchla pomoc. Žalobca pred poškodením zdravia športoval a vykonával ťažšie práce, pričom v súčasnosti je obmedzený v športových činnostiach a celkovo poškodenie zdravia má na jeho život nepriaznivé dôsledky, pretože je obmedzený v hľadaní si zamestnania na stavbe a iných obdobných prácach. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol zvýšiť odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 20-násobku základného bodového ohodnotenia, ktoré po odpočítaní sumy uhradenej zo strany poisťovne predstavuje bolestné vo výške 325.500,- Sk (30.450,- Sk - 14.175,- Sk = 16.275,- Sk x 20) a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 84.000,- Sk (10.200,- Sk - 6.000,- Sk = 4.200,- Sk x 20). Okrem týchto nárokov predstavujúcich právo na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške 200.091,- Sk a po skončení pracovnej neschopnosti vo výške 76.701,55 Sk. Žalobca bol v dôsledku uvedenej dopravnej nehody dlhodobo práceneschopný, a to od 16.05.2003 do 23.07.2004. Hoci v čase dopravnej nehody nebol zamestnaný, mal nastúpiť do pracovného pomeru v spoločnosti W., spol. s r.o., Dolný K., o čom svedčí potvrdenie tejto spoločnosti zo dňa 02.03.2005. Judikatúra Najvyššieho súdu SR rieši aj prípady, keď poškodený v čase úrazu síce nepracoval, avšak preukázateľne mal do zamestnania nastúpiť a len v dôsledku úrazu sa tak nestalo. Aj v takomto prípade totiž dochádza ku strate na zárobku, ktorý je dôsledkom poškodenia zdravia, a to odo dňa, kedy by poškodený nebyť úrazu do zamestnania nastúpil (Rc 10/99). Žalobca mal nastúpiť do zamestnania v uvedenej spoločnosti dňa 01.06.2003 ako elektrikár, kde mu bol určený nástupný plat vo výške 14.500,- Sk. Preto si žalobca uplatnil nárok na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, t.j. za obdobie od 01.06.2003 do 23.07.2004. K vyčísleniu uplatnenej náhrady za stratu na zárobku počas tohto obdobia vo výške 200.091,- Sk dospel nasledovne: 14.500,- Sk / 21,74 Sk (koeficient priemerných dní) = 669,97 Sk (mzda za 1 deň), celkovo 300 dní práceneschopnosti, 300 x 666,97 Sk = 200.091,- Sk. Judikatúra Najvyššieho súdu SR ďalej rieši aj prípady, keď poškodený má nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ak v čase vzniku škody nebol zamestnaný a nedosahoval žiadny zárobok, pričom poškodený musí preukázať, že po skončení pracovnej neschopnosti sa chcel stať osobou zárobkovou činnou. Žalobca mal záujem po skončení jeho práceneschopnosti zamestnať sa vo viacerých firmách, avšak z dôvodu poškodenia zdravia nebol nikde prijatý. Opätovne oslovil spoločnosť W., spol. s r.o., F. K., ktorá mu ponúkla zamestnanie pred úrazom, avšak na túto pozíciu už mali dohodnuté miesto pre inú osobu. Napokon sa dňa 01.01.2005 zamestnal na Y., F. K.. Preto si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, t.j. za obdobie od 24.07.2004 do 31.12.2004. K vyčísleniu uplatnenej náhrady za stratu na zárobku počas tohto obdobia vo výške 76.701,55 Sk dospel nasledovne: 14.500,- Sk / 21,74 Sk (koeficient priemerných dní) = 669,97 Sk (mzda za 1 deň), celkovo 115 dní, 115 x 666,97 Sk = 76.701,55 Sk. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil v súlade s ustanovením .

K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2006, v ktorom uviedol, že žalobcom uplatnená náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je neprimeraná a nezodpovedá jeho vytrpeným bolestiam a skutočnému sťaženiu spoločenského uplatnenia. Plnenie, ktoré bolo žalobcovi vyplatené zo strany

poisťovne žalovaného, v celkovej výške 20.175,- Sk je podľa neho primerané. Preto vo zvyšnej časti navrhol nárok žalobcu na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zamietnuť. Zároveň navrhol v celom rozsahu zamietnuť aj nárok žalobcu na náhradu za stratu na zárobku, keďže vyjadrenie spoločnosti W., spol. s r.o., F. K. o tom, že u nej mal žalobca odo dňa 01.06.2003 nastúpiť do zamestnania ako elektrikár, považuje za účelové, nezakladajúce sa na pravde a samo o sebe nič nepreukazujúce.

Vedľajší účastník na strane žalovaného sa k podanej žalobe vyjadril podaním urobeným telefaxom dňa 16.10.2006, ktoré bolo ešte v ten istý deň doplnené predložením jeho originálu. Uviedol, že má k dispozícii len lekárske posudky zo dňa 15.07.2004 a 21.07.2004 ohľadne bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, ktoré sa odlišujú počtom bodov od znaleckého posudku, na ktorý poukázal žalobca v žalobe. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú náhradu za stratu na zárobku, vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol voči tomuto nároku za obdobie od 01.06.2003 do 04.10.2004 námietku premlčania, keďže ku dopravnej nehode došlo dňa 16.05.2003, pričom žalobca sa domáha náhrady predpokladaného zárobku za obdobie rokov 2003 a 2004 a tento svoj nárok uplatnil žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.04.2006, ktorá bola vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného doručená až dňa 04.10.2006, teda až v tento deň sa tento vedľajší účastník dozvedel o charaktere uplatneného nároku zo strany žalobcu. Keďže sa jedná o predpokladaný zárobok, žalobca mal o jeho výške vedomosť už v čase vzniku dopravnej nehody, teda ho vedel vyčísliť, avšak urobil tak až po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej doby.

Na pojednávaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe, pričom sa pridržiaval dôvodov v nej uvedených. Uviedol, že nesúhlasí s námietkou premlčania nároku na náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 01.06.2003 do 04.10.2004, pretože žalobca si tento nárok uplatnil vtedy, keď sa o ňom dozvedel. Žalobca bol pred úrazom nezamestnaný, pričom nárok na dávky v nezamestnanosti mu nevznikol. Žalobcom predložený znalecký posudok, ktorým bolo obodované bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, bol vypracovaný na základe žiadosti žalobcu. Lekárske posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu s dátumami predchádzajúcimi vypracovaniu uvedeného znaleckého posudku boli vypracované na základe požiadania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, pričom mu boli žalobcom predložené.

Žalobca vo výpovedi na pojednávaní dňa 13.05.2008 uviedol, že k nehode, v dôsledku ktorej došlo ku škode na jeho zdraví, došlo v piatok podvečer dňa 16.05.2003, pričom najbližšie dni si vôbec nepamätá a na svoj život si spomína až od utorka rána nasledujúceho týždňa. Údajne aj počas týchto dní komunikoval s okolím, avšak on si na to vôbec nespomína. Hneď po nehode bol odvezený do nemocnice, kde ležal 14 dní na ortopedickom oddelení. Mal poškodené obe končatiny, a to najmä stehennú kosť na pravej nohe, ktorá bola polámaná a tiež boli na nej potrhané svaly. Okrem toho mal pomliaždený palec na ľavej nohe. Tieto jeho zranenia si vyžiadali celkovo 5 operácií, pričom prvé 2 operácie absolvoval ešte počas jeho pobytu v nemocnici, kde mu vkladali do pravej nohy klin a 4 šróby a podrátovali mu palec na ľavej nohe. Ďalšie operácie už absolvoval po prepustení z nemocnice, pričom prepustený bol na vlastnú žiadosť. Počas týchto ďalších operácií mu povoľovali pravú nohu, pretože mu ju pôvodne moc natiahli a tiež mu vyťahovali vložené šróby a klin. Najväčšie problémy mu po týchto zákrokoch spôsobovali hematómy, čo sú zrazeniny lymfy, ktoré mu spôsobovali bolesť. Musel brať lieky na utíšenie bolesti, ako napr. Tramal, Tralgit alebo Degan. Posledná operácia mu bola vykonaná zhruba tretí rok po nehode. V súčasnosti má pravú nohu o niečo dlhšiu a malíček na ľavej nohe má zasa o pol centimetra kratší. Niekoľko týždňov po nehode sa z dôvodu svojho zlého psychického stavu pokúsil o samovraždu, v dôsledku čoho musel týždeň ležať v nemocnici na IIS-ke. Po vykonaných operáciách musel nohu rehabilitovať, takže doma cvičil, pričom to dosť bolelo. Mal síce absolvovať rehabilitačné cvičenia v nemocnici, avšak v dôsledku pretrvávajúcej bolesti radšej cvičil doma, pretože sa mu nikde chodiť nechcelo. Bolesti v pravej nohe máva síce až dodnes, avšak v porovnaní so stavom predtým je to už oveľa lepšie. Chodí bez barly, avšak kríva. V súčasnosti nemôže robiť žiadnu ťažkú prácu, pretože keď pravú nohu zaťaží, bolí ho. Pred nehodou pritom robieval rôzne po stavbách. V čase nehody mal 21 rokov. Vyštudovaný je ako elektrikár v obore silnoprúdu. Pred úrazom chodieval do posilňovne. Tiež hral rekreačne futbal a karate a občas aj lyžoval. Všetky tieto športové vyžitia už v súčasnosti robiť nemôže, pretože ho noha pri jej zaťažení bolí. Pred nehodou chodieval tiež na kolieskové korčule, pričom tento jediný druh vyžitia môže realizovať aj v súčasnosti. Pokiaľ ide o jeho vtedajší plánovaný nástup do zamestnania, bolo mu konateľom spoločnosti W., spol. s r.o., F. K. prisľúbené, že dňa 01.06.2003 nastúpi v tejto spoločnosti do zamestnania, kde

však už v dôsledku nehody nenastúpil. V uvedenej spoločnosti pracovali tiež jeho otec a brat. Aj on v tejto spoločnosti už v minulosti pracoval, keď ukončil školu. Odo dňa 01.01.2005 sa zamestnal ako elektrikár na Y., F. K., kde sa jeho nástupný plat pohyboval okolo 14.000,- Sk až 15.000,- Sk v hrubom. Neskôr na pojednávaní dňa 12.05.2010 žalobca pridržiavajúc sa svojej doterajšej výpovede uviedol, že jeho zdravotný stav je už v podstate stabilizovaný. Zhruba pred rokom a pol si urobil štátne skúšky na Technickej inšpekcii v obore silnoprúdu, ktorý vyštudoval, takže odvtedy v tejto oblasti podniká na základe živnosti spoločne so svojim otcom a bratom, ktorí majú svoje vlastné živnosti.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že žalobcom požadované zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 20-násobku základného bodového ohodnotenia je neprimerane vysoké. Zároveň spochybnil znalecký posudok predložený žalobcom ohľadne bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže bol vypracovaný so značným časovým oneskorením, pričom na jeho vypracovanie nebol žiadny dôvod. Podľa neho sa malo vychádzať z pôvodných lekárskych posudkov vypracovaných v roku 2004, na podklade ktorých žalobca obdržal plnenie zo strany poisťovne žalovaného. Žalovaný sa zároveň pripojil k námietke premlčania vznesenej zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, pričom podľa neho je nárok žalobcu na náhradu za stratu na zárobku premlčaný za obdobie od 01.06.2003 do 13.04.2004. Žalobcovi však podľa neho v danom prípade vôbec nevznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku, keďže žalobca v čase nehody nebol zamestnaný a nemal teda žiaden zárobok. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie . V prípade žalobcu nebola naplnená podmienka pre to, aby sa mohlo vychádzať z tzv. pravdepodobného zárobku, pretože v rozhodujúcom období podľa , t.j. v období od januára do marca 2003, žalobca nedosiahol žiadnu mzdu. totižto v ustanovení hovorí, že pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol na začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Pokiaľ ide o žalobcom predložené potvrdenie spoločnosti W., spol. s r.o., F. K., toto považuje za účelové a nezakladajúce sa na pravde. Rovnako spochybňuje aj nástupný plat žalobcu uvedený v tomto potvrdení, keďže je tam uvedené, že jeho výška 14.500,- Sk závisí od podaného výkonu. Naviac uvedené potvrdenie bolo vystavené danou spoločnosťou niekoľko mesiacov pred jej zánikom, pričom uvedená spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra v dôsledku zamietnutia návrhu na vyhlásenia konkurzu. Preto takéto potvrdenie vystavené predĺženým subjektom je nedôveryhodné. Pokiaľ si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania, tento neprichádza do úvahy, keďže o uplatnených nárokoch rozhoduje súd.

Vedľajší účastník na strane žalovaného na pojednávaní uviedol, že ani on nepovažuje znalecký posudok na bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vypracovaný v roku 2006 za dôvodný, keďže už v roku 2004 boli vypracované lekárske posudky, na základe ktorých žalobca prijal plnenie a nijakým spôsobom tieto posudky vtedy nenamietal. Ani on nevidí dôvody na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu. Zotrval na ním vznesenej námietke premlčania ohľadne časti nároku na náhradu za stratu na zárobku. Zároveň sa pripojil k vyjadreniu žalovaného ohľadne hodnovernosti potvrdenia spoločnosti W., spol. s r.o., F. K., ktoré je aj podľa neho účelové. Uviedol, že sám žalobca vypovedal, že v uvedenej spoločnosti pracovali jeho otec a brat, takže aj z tohto dôvodu sa mu uvedené potvrdenie javí ako nehodnoverné. Poukázal ešte na skutočnosť, že v uvedenom potvrdení sa uvádza nástupný plat žalobcu vo výške 14.500,- Sk "v závislosti od podaného výkonu", z čoho je zrejmé, že reálny plat žalobcu v skutočnosti nemusel byť takýto. Tiež poukázal na skutočnosť, že v tomto konaní je dôkazné bremeno plne na strane žalobcu. Ďalej sa pripojil k vyjadreniu žalovaného ohľadne uplatneného úroku z omeškania, ktorý ani podľa neho nie je možné takto požadovať, pretože až neplnením peňažného dlhu vzniká nárok na úrok z omeškania.

Súd sa vo veci ďalej oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. XT/XX/XXXX a zároveň vypočul svedka J.. V. W., konateľa spoločnosti W., spol. s r.o., F. K., ktorá bola dňom 03.01.2006 vymazaná z obchodného registra.

Keďže medzi účastníkmi konania bola sporná výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu (toto bodové ohodnotenie bolo najskôr stanovené posudkom o bolestnom zo dňa 15.07.2004 a posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 21.07.2004 vypracovanými V.. C. M., ortopédom Nemocnice s poliklinikou Dolný Kubín a následne znaleckým

posudkom MUDr. Miroslava Váňu, CSc., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Chirurgia a Traumatológia vypracovaným dňa 22.03.2006 na základe požiadania žalobcu), uznesením tunajšieho súdu č.k. -87 zo dňa 19.11.2009 bol na podanie znaleckého posudku ustanovený znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Chirurgia a Traumatológia MUDr. Karol Orlovský, ktorého úlohou bolo vyčísliť bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v súvislosti so zraneniami, ktoré žalobca utrpel pri dopravnej nehode dňa 16.05.2003. Následne tento ustanovený znalec vo veci vypracoval dňa 01.02.2010 znalecký posudok č. 001/2010, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 08.02.2010 a s ktorým sa súd taktiež oboznámil. Voči tomuto znaleckému posudku neboli zo strany účastníkov konania vznesené žiadne námietky.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.09.2003 bol terajší žalovaný ako obžalovaný uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa , účinného do 31.12.2005 tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a smrť preto, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, a to na tom skutkovom základe, že dňa 16.05.2003 okolo 16.50 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 306 ev.č.: F.-XXX P. po ceste č. I/70 od obce J. na obec W., pričom v km 10,950 z dôvodu nevenovania sa vedeniu motorového vozidla pri prejazde pravotočivej zákruty prešiel do protismeru, kde sa čelne zrazil s protiidúcim osobným motorovým vozidlom zn. M. XXX ev.č.: F. XX-XX, pričom pri tejto dopravnej nehode utrpela spolujazdkyňa Y. V., nar. XX.XX.XXXX ťažké zranenia, ktorým na mieste nehody podľahla a terajší žalobca ako vodič utrpel zranenia - priečnu zlomeninu stehennej kosti vpravo na rozhraní strednej a dolnej tretiny s posunom úlomkov, šikmú zlomeninu pravej stehennej kosti na rozhraní krčka a tela stehennej kosti, roztrieštenú zlomeninu základného článku palca ľavej nohy s posunom úlomkov, zlomeninu druhej záprstnej kosti ľavej nohy bez posunu úlomkov, otras mozgu ľahkého stupňa, tržnú ranu na ploske ľavej nohy medzi palcom a druhým prstom a početné odreniny na ľavej dolnej končatine s predpokladanou dobou liečenia 6 až 8 mesiacov, za čo bol terajšiemu žalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba na 3 roky a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky s tým, že podľa účinného do 31.12.2005 boli poškodení - terajší žalobca a Q. V. so svojim nárokom na náhradu škody odkázaní na konanie o občianskoprávnych veciach. Tento rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. XTo/XXX/XXXX zo dňa 21.01.2004 zrušený vo výroku o treste a terajšiemu žalovanému bol uložený nepodmienený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, pre výkon ktorého bol zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 roky. Uvedený rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.2004.

V súvislosti s touto dopravnou nehodou, ktorú zavinil žalovaný, žalobca utrpel vyššie uvedené zranenia, v dôsledku ktorých bol práceneschopný v období od 16.05.2003 do 23.07.2004. Uvedený úraz žalobca utrpel vo veku 21 rokov. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaným dňa 01.02.2010 znalcom MUDr. Karolom Orlovským bolo stanovené bodové ohodnotenie bolestného žalobcu na 620,01 bodov a bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu na 150 bodov.

Podľa ustanovenia , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ustanovenia , pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa ustanovenia vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia účinnej do 31.07.2004 (ďalej už len ""), odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa ustanovenia vyhlášky č. , sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len ""). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa ustanovenia vyhlášky č. , pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa ustanovenia vyhlášky č. , suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliadne na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa .

Podľa ustanovenia až 3 vyhlášky č. , výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Oba druhy odškodnenia (odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia) teda predstavujú náhradu tzv. nemateriálnej ujmy, ktorej účelom je umožniť postihnutému obstarať si náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení v živote.

S ohľadom na vyššie uvedený znalecký posudok č. 001/2010 zo dňa 01.02.2010 žalobcovi prináleží odškodnenie titulom bolestného suma 37.200,60 Sk, t.j. 1.234,83 eur (620,01 bodov x 60,- Sk/1 bod) a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia suma 9.000,- Sk, t.j. 298,75 eur (150 bodov x 60,- Sk/1 bod).

Zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného boli žalobcovi uhradené nasledovné sumy: dňa 26.07.2004 suma 20.175,- Sk (669,68 eur), ktorá pozostávala z náhrady za bolestné vo výške 14.175,- Sk (470,52 eur) a z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.000,- Sk (199,16 eur) a dňa 03.03.2010 (po vypracovaní znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 01.02.2010) suma 862,63 eur, ktorá pozostávala z náhrady za bolestné vo výške 763,30 eur z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 99,33 eur.

Súd s ohľadom na zistené okolnosti danej veci dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť žalobcu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyhlášky č. Súd preto priznal žalobcovi mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť vo výške 7-násobku základného bodového ohodnotenia bolestného. Zohľadnil pritom úhrady zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalobcovi by tak ako 7-násobok základného bodového ohodnotenia bolestného prináležala suma 8.643,81

eur (1.234,83 eur x 7), od čoho boli odpočítané úhrady zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného - dňa 26.07.2004 úhrada 470,52 eur a dňa 03.03.2010 úhrada 763,30 eur, v dôsledku čoho žalobcovi po odpočítaní týchto úhrad prináleží mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť vo výške 7.409,99 eur. Súd takéto mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť priznal žalobcovi s ohľadom na ním vytrpené bolesti, keďže žalobca pri dopravnej nehode utrpel viaceré bolestivé zranenia (najmä zlomeniny dolných končatín), ktoré si následne vyžiadali niekoľko operačných zákrokov, čo žalobcovi spôsobovalo ďalšiu bolesť vrátane bolesti vytrpenej v rámci pooperačnej rekonvalescencie (ktorú komplikoval vznik hnisavého ložiska na stehne pravej dolnej končatiny) a rehabilitácie. Žalobca tak musel v dôsledku pretrvávajúcich bolestí dlhodobo užívať utišujúce prostriedky proti bolesti. Z týchto dôvodov súd považoval priznané odškodnenie za bolesť za primerané. Vo zvyšnej časti predstavujúcej rozdiel medzi nárokom na odškodnenie bolestného uplatneným žalobou (suma 325.500,- Sk) a priznaným odškodnením (suma 7.409,99 eur) súd žalobu zamietol, nakoľko v tejto časti považoval nárok žalobcu za nedôvodný.

Ďalej súd v súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia priznal žalobcovi zvýšenie odškodnenia za sťaženie jeho spoločenského uplatnenia vo výške 2-násobku základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa vyššie citovaného ustanovenia vyhlášky č. Súd tak nevyhovel návrhu žalobcu na mimoriadne zvýšenie tohto odškodnenia podľa vyhlášky č. , keďže v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia žalobca sa podľa názoru súdu nejedná o výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa. Podľa názoru súdu v tomto prípade postačuje zvýšenie odškodnenia vo výške 2-násobku základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, pričom takéto zvýšenie na druhú stranu odôvodňuje skutočnosť, že žalobca utrpel úraz vo veku 21 rokov, teda na začiatku produktívneho veku, v dôsledku čoho je jeho uplatnenie v osobnom, pracovnom a športovom živote s ohľadom na obmedzenú hybnosť pravého bedrového kĺbu a úplnú stuhnutosť kĺbov palca ľavej nohy (trvalé poškodenia zdravia žalobcu) sťažené. Z týchto dôvodov sa súdu javilo odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu len vo výške základného bodového ohodnotenia ako nedostatočné. Žalobcovi by tak ako 2-násobok základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia prináležala suma 597,50 eur (298,75 x 2), od čoho boli odpočítané úhrady zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného - dňa 26.07.2004 úhrada 199,16 eur a dňa 03.03.2010 úhrada 99,33, v dôsledku čoho žalobcovi po odpočítaní týchto úhrad prináleží zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 299,01 eur. Vo zvyšnej časti predstavujúcej rozdiel medzi nárokom na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia uplatneným žalobou (suma 84.000,- Sk) a priznaným odškodnením (suma 299,01 eur) súd žalobu zamietol, nakoľko v tejto časti považoval nárok žalobcu za nedôvodný.

Podľa , strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

Podľa v znení účinnom do 31.07.2004, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským.

Podľa v znení účinnom do 31.07.2004, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite je rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom dosahovaným po poškodení s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku.

Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na náhradu za stratu na zárobku počas a po skončení jeho pracovnej neschopnosti (ktorá trvala v období od 16.05.2003 do 23.07.2004), súd žalobu v celej tejto časti zamietol. Žalobca totižto podľa názoru súdu spoľahlivo nepreukázal, že mal byť odo dňa 01.06.2003 zamestnaný v spoločnosti W., spol. s r.o., F. K. a že len v dôsledku úrazu (dopravnej nehody) sa tak nestalo. Hoci súdu predložil listinný dôkaz o tejto ním tvrdenej skutočnosti (potvrdenie spoločnosti W., spol. s r.o., F. K. zo dňa 02.03.2005), súd vyhodnotil toto potvrdenie iba ako nezáväzný prísľub uvedenej spoločnosti ohľadne možného zamestnania žalobcu, keď ani z následnej výpovede svedka J..

V. W. (konateľa uvedenej spoločnosti, ktorá bola dňom 03.01.2006 vymazaná z obchodného registra) v spojení s dokladmi, ktoré tento svedok predložil, nevyplynulo, že by existovala príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia žalobcu (ktorý bol v čase úrazu nezamestnaným) a jeho nenastúpením do tvrdeného zamestnania tak, ako to má na mysli judikát R 10/91 (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.08.1988 vedený pod sp.zn. ). V tejto súvislosti je totiž potrebné zdôrazniť, že z uvedeného potvrdenia spoločnosti W., spol. s r.o., F. K. síce vyplynulo, že dňom nástupu žalobcu do pracovného pomeru mal byť deň 01.06.2003, avšak z neskôr predloženej pracovnej zmluvy uzavretej so zamestnancom Q. K. dňa 06.10.2003 vyplynulo, že zamestnávateľ (spoločnosť W., spol. s r.o., F. K.) potreboval uvedeného zamestnanca až po viac ako štyroch mesiacoch odo dňa, kedy mal žalobca nastúpiť do pracovného pomeru v tejto spoločnosti. V tomto medziobdobí potom zamestnávateľ zabezpečoval svoju činnosť prostredníctvom svojich dovtedajších zamestnancov a nemal teda potrebu zamestnávať iného (nového) zamestnanca, ako by to vyplývalo z predloženého potvrdenia. Bez významu nie je ani fakt, že z predlženého dôkazu (pracovnej zmluvy uzavretej so zamestnancom Q. K.) ďalej vyplynulo, že tento zamestnanec bol zamestnaný iba na dobu určitú, na základe čoho je možné mať pochybnosti o zamestnaní žalobcu na dobu neurčitú. Z týchto dôvodov teda podľa názoru súdu nemožno vychádzať z tzv. pravdepodobného zárobku žalobcu, ktorý bol v čase úrazu nezamestnaným, a preto bol celý jeho nárok na náhradu za stratu na zárobku či už počas jeho pracovnej neschopnosti, tak aj po jej skončení do 31.12.2004 ako nedôvodný zamietnutý. Preto sa súd ďalej nezaoberal ani námietkou premlčania vznesenou voči časti uplatneného nároku na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti žalobcu zo strany žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a to aj napriek tomu, že by sa javila súdu ako dôvodná.

Napokon pokiaľ ide o žalobcom uplatnený úrok z omeškania požadovaný z celej žalovanej sumy, teda z celkového odškodnenia žalobcu z titulu ublíženia na zdraví, aj v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže v prípade priznaných nárokov (odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia) sa jednalo o nároky, o výške ktorých rozhoduje súd, preto sa žalovaný nemohol doposiaľ dostať do omeškania s ich zaplatením ( ) a pokiaľ ide o nárok na náhradu za stratu na zárobku počas a po skončení pracovnej neschopnosti žalobcu, tento bol z vyššie uvedených dôvodov ako celok zamietnutý, a teda nemohlo byť priznané ani jeho príslušenstvo v podobe úroku z omeškania.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd s poukazom na prvá veta rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42

ods. 3 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto

rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia

svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon

č. ).