Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/231/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom, vo veci navrhovateľov : 1/ F. B., bytom X. XXX, X., 2/ F. G., trvale bytom X. XXX, X., 2/ O. A., bytom A. XXX, U., všetci zast. JUDr. Darinou Michalkovou, advokátkou so sídlom Kolárska 4, Bratislava, proti odporcovi : L. F., bytom Ľ. G. 8, B., zast. JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom so sídlom Riečna 2, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., VIENNA INSURANCE GROUP, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO : 00 585 441, o náhradu škody a ochranu osobnosti s návrhom na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o návrhu navrhovateľa v 1/ rade o zaplatenie sumy 8.318,48 eura zastavuje.

Súd konanie v časti o návrhu navrhovateľa v 2/ rade o zaplatenie sumy 3.132,32 eura, ďalej o zaplatenie pozostalostnej renty v sume 3.792,91 eura a napokon aj v časti o platenie pozostalostnej renty v sume 192,62 eura mesačne zastavuje.

Súd konanie v časti o návrhu navrhovateľky v 3/ rade o platenie pozostalostnej renty vo výške 33,19 eura mesačne zastavuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1/ rade peňažnú sumu vo výške 10.000 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 2/ rade peňažnú sumu vo výške 17.000 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke v 3/ rade peňažnú sumu vo výške 34.000 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1/ rade náhradu trov konania vo výške 1.726,08.- eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, právnej zástupkyni navrhovateľa v 1/ rade, JUDr. Darine Michalkovej, advokátke so sídlom Kolárska 4, Bratislava.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 2/ rade náhradu trov konania vo výške 165,97.- eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, právnej zástupkyni navrhovateľa v 2/ rade, JUDr. Darine Michalkovej, advokátke so sídlom Kolárska 4, Bratislava.

Navrhovateľke v 3/ rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa v prejednávanej veci svojim návrhom domáhali, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 1/ rade sumu 1.250.605,-Sk, navrhovateľovi v 2/ rade jednorázovo sumu 1.191.046,50 Sk a platiť pravidelne sumu 5.033,-Sk mesačne a navrhovateľke v 3/ rade jednorázovo sumu 1.601.549,-Sk a platiť pravidelne sumu 4.473,664 Sk mesačne.

Neskôr, v priebehu konania, navrhovatelia so súhlasom odporcu a vedľajšieho účastníka zobrali postupne návrh v časti späť, žiadali konanie v späťvzatej časti zastaviť a žiadali, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť peňažnú sumu vo výške 33.193,92 eura navrhovateľovi v 1/ rade, peňažnú sumu vo výške 33.193,92 eura navrhovateľovi v 2/ rade a navrhovateľke v 3/ rade jednorázovo peňažnú sumu vo výške 49.790,88 eura : platiť pozostalostnú rentu vo výške 99,58 eura mesačne v období od 1.9.2003 do 31.12.2004 a vo výške 111,31 eura mesačne počnúc dňom 1.1.2005.

Na úvod sa žiada uviesť, že nie je dôvod zaoberať sa v odôvodnení rozsudku tvrdeniami navrhovateľov, ich dôkaznými návrhmi, dôkazmi a tiež vyjadreniami odporcu a vedľajšieho účastníka, ktoré sa týkajú tej časti konania, v ktorej bol návrh vzatý späť a konanie bolo zastavené. Preto sa aj toto odôvodnenie týka len tých otázok, ktoré boli predmetom meritórneho posúdenia zo strany súdu. Vo vzťahu k zastavenej časti konania možno poukázať na to, že k späťvzatiu návrhu došlo (s výnimkou časti pozostalostnej náhrady navrhovateľke v 3/ rade) z dôvodu postupného uhradenia náhrady škody vedľajším účastníkom na základe dodatočného nahlásenia poistnej udalosti zo strany odporcu.

Navrhovatelia v návrhu a v priebehu konania vo vzťahu k relevantným okolnostiam prejednávanej veci poukázali na to, že odporca viedol 23.augusta 2003 o 21.21 v B. po F. ulici smerom na A. ulicu osobné motorové vozidlo zn. F. XXX, EČ BA-XXX BM tak, že prešiel na chodník a narazil do D.. K. G., L. A. a navrhovateľa v 1. rade. Týmto konaním sa dopustil trestného činu ublíženia na zdraví podľa . Následkom konania odporcu D.. K. G., nar. 20. marca 1975 a pani L. A., nar. 20. marca 1977 zomreli a navrhovateľ v 1. rade utrpel otvorenú trieštivú zlomeninu píšťaly nad členkom, nestabilnú šikmú zlomeninu hornej časti tela pravej ihlice, odlomenie zo zadnej hrany ľavej členkovej kosti, špirálovité nestabilné zlomeniny proximálnych článkov 3. až 4. prsta ľavej ruky, otras mozgu, zmliaždenie mäkkých tkanív hlavy, zmliaždenie ľavej ruky, hlbokú odreninu kože ľavého predkolenia. Zranenia si vyžiadali dlhodobé liečenie a pracovnú neschopnosť, ktorá pretrvávala od 24. augusta 2003 až do 20. augusta 2004.

Vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy poukázali navrhovatelia na to, že navrhovateľ v 1/ rade bol snúbencom zomrelej A. D., navrhovateľ v 2/ rade bol manžel zomrelejA. rod. Kobyľanovej. V čase úP.lej žili v spoločnej domácnosti a spoločne hospodárili. Jej náhle úmrtie spôsobilo negatívny zásah do psychickej stránky ich osobnosti. Navrhovateľka v 3. rade je vdovou, zomreli jej dvaja manželia, neskôr dve najstaršie dcéry. Strata dieťaťa je pre rodiča len nesmieme ťažko, ak vôbec, prekonateľná. V prípade navrhovateľky v 3. rade je celkový zásah do psychiky znásobený predchádzajúcimi úmrtiami manželov. Napokon uviedli, že navrhovateľ v 2/ rade priamo videl, ako auto narazilo do jeho manželky.

Po právnej stránke poukázali navrhovatelia na to, že právo na súkromie a nedotknuteľnosť súkromného a rodinného života je zakotvené v SR a na medzinárodnej úrovni je toto právo obsiahnuté v ustanovení čl. 8 ods. 1 (Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd: Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Náhrada škody v súlade s ustanovením a nasl. predstavuje náhradu škody majetkovej povahy. Ide o škodu na veciach (skutočná škoda) a o škodu spočívajúcu v poklese majetku alebo v jeho nenavŕšení, ku ktorým by bez škodlivého zásahu nedošlo v prípade, že hrozí alebo bola spôsobená ujma v nemajetkovej sfére života, je možné aplikovať aj prostriedky občianskoprávnej ochrany podľa a nasl. .

Ustanovenie garantuje fyzickej osobe právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Pod pojmom osobnosť sa rozumie integrita fyzickej osoby v zmysle telesnom (ochrana života a fyzického zdravia), ale aj v zmysle psychickom a tiež morálnom. Násilná smrť blízkeho príbuzného zavinená konaním odporcu v rozpore správnymi predpismi predstavuje neodstrániteľný zásah do psychiky navrhovateľov. Nakoľko životy zomretých nie je možné navrátiť, majú v súlade s právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Usmrtenie blízkeho príbuzného je tiež zásahom do práva na rodinný život a podstatne negatívne mení jeho ďalší priebeh. Priama prítomnosť pri násilnej smrti takejto osoby, ako aj vysoká miera psychickej naviazanosti na usmrtenú osobu predstavujú činitele zvyšujúce zásah do psychickej integrity a následne aj života osoby postihnutej stratou. Nezákonný zásah odporcu spočívajúci v usmrtení D.. K. G. a L. A. navrhovateľov postavil pred úplne novú životnú situáciu. Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade príliš skoro stratili svoje životné partnerky a navrhovateľka v 3/ rade dve dcéry. Ich úmrtie zmenilo ich súkromie, narušilo už vybudovanú stabilitu domova. Nakoľko ich životy nemôžu byť vrátené, považujú za primerané žiadať od odporcu náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá by mala kompenzovať stratu osobnej istoty a starostlivosti, ktorú im D.. K. G. a L. A. poskytovali. Takýto zásah nemožno zvrátiť, ani celkom odstrániť, avšak sú v takomto prípade splnené predpoklady pre splnenie náhrady nemajetkovej ujmy, pričom najmä z výpovedi účastníkov konania vyplynula závažnosť následkov na ich strane.

Vo vzťahu k otázke aktívnej legitimácie poukázali na to, že táto je u navrhovateľov nepochybne daná pre ich vzťah s nebohými. Čo sa týka extenzívneho výkladu ustanovení o ochrane osobnosti, usmrtenie blízkeho príbuzného je takým zásahom do práva na rodinný a súkromný život, ktorý je neporovnateľný s príkladmi uvádzanými právnym zástupcom odporcu. Protiprávnym konaním odporcu došlo k nenávratnej deštrukcií rodinných vzťahov navrhovateľov, z vykonaných dôkazov vyplynulo, že viedli usporiadaný rodinný život, mali príkladné citové väzby, smrťou stratili možnosť prežívať s týmito osobami lásku, radosť, ktorú do ich smrti prežívali. Poukázali v tejto súvislosti aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo 16.12.1992 vo veci N. c/a N.S.R. (251-B), v ktorom súd okrem iného konštatoval, že nepovažuje za možné, ani za nutné vyčerpávajúco definovať pojem súkromný život, pričom by bolo reštriktívne obmedziť tento pojem na „ vnútorný kruh“, v ktorom môže jedinec žiť svoj vlastný osobný život podľa svojich predstáv a úplne z neho vylúčiť svet nezahrnutý do tohto kruhu. Rešpektovanie súkromného života musí podľa toho zahŕňať do určitej miery aj právo rozvíjať a vytvárať vzťahy s ostatnými ľudskými bytosťami Právo na súkromie teda inkorporuje oprávnenie fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a slobodne rozvíjať interpersonálne vzťahy na emocionálnej báze, a to vzťahy medzi príslušníkmi rodiny budované na mimoriadne silných vzájomných väzbách. Pri reálnej existencii takýchto vzťahov určitej kvality medzi ľudskými bytosťami dochádza porušením práva na život jednej z nich k absolútnej a nezvratnej deštrukcii všetkých vybudovaných citových väzieb a tým k neoprávnenému zásahu do práva na súkromný a rodinný život pozostalých. Táto relevantná skutočnosť potom, za splnenia zániku medziľudských vzťahov a väzieb určitého stupňa intenzity, podľa navrhovateľov zakladá ich právo na ochranu osobnosti v zmysle a nasl. .

Na preukázanie svojich tvrdení navrhovatelia navrhli v priebehu konania vo vzťahu k relevantným skutkovým okolnostiam vykonať dokazovanie : rozhodnutiami v trestnom konaní, výsluchom navrhovateľov, ako aj listinnými dôkazmi ohľadne výšky dôchodku navrhovateľky v 3/ rade.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa v prvom rade nedošlo, nakoľko medzi jednotlivé aspekty ochrany

osobnosti v občianskom práve patrí právo na telesnú integritu a teda aj právo na ochranu života a zdravia, avšak prostriedky občianskoprávnej ochrany podľa prichádzajú do úvahy len vtedy, keď hrozí alebo bola spôsobená ujma v osobnostnej, teda nemajetkovej sfére života a zdravia. Smrť blízkej osoby spôsobená konaním odporcu sa nedá považovať za zásah do osobnostných práv tretej osoby a takéto ponímanie sa vymyká účelu zákona. Navrhovateľka v 3/ rade si v návrhu uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy 1 500 000, Sk z titulu zásahu do psychiky, v zmysle a 13 , nakoľko odporca svojim konaním spôsobil smrť jej dcér. Ako navrhovateľka uvádza zásah je znásobený predchádzajúcimi úmrtiami jej manželov. Viazanie výšky nemajetkovej ujmy na tragické udalosti v osobnom živote navrhovateľky, ktoré neboli spôsobené vinou odporcu považuje odporca za nedôvodné a neoprávnené. V zmysle všeobecného výkladu občianskeho práva je subjektom ochrany - čiže oprávneným, teda aktívne legitimovaným na uplatnenie práva na ochranu osobnosti vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej smeroval neoprávnený zásah. Za neoprávnený zásah sa však v zmysle tohto výkladu nedá považovať negatívny dopad smrti blízkej osoby spôsobenej odporcom na navrhovateľa v 2/ a 3/ rade, nakoľko tu nie je splnená podmienka smerovania zásahu proti navrhovateľovej osobnosti. Navrhovateľova psychická trauma je len dôsledkom straty života blízkej osoby, za ktorú odporca už nesie zodpovednosť vo všetkých smeroch.

Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Odporca sa v zmysle tohto výkladu nedopustil voči navrhovateľom žiadneho neoprávneného zásahu, nakoľko jeho konanie nesmerovalo voči ich osobám. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Strata blízkej osoby však navrhovateľov z hľadiska spoločenského postavenia nijako nediskriminuje ani im v ďalšom živote nespôsobuje ujmu v zmysle ochrany ich osobnosti, nech je akokoľvek tragická.

Osobnostné práva sú charakterizované ako právnymi predpismi priznanú a vymedzenú možnosť každého občana podľa svojej vôle nakladať so svojou osobnosťou, resp. jednotlivými stránkami svojej osobnosti voči ostatným subjektom s rovným právnym postavením vo svojom osobnom a majetkovom záujme, t.j. pre všestranné uplatnenie a slobodný rozvoj. V zmysle uvedeného však odporca osobnostné práva navrhovateľov nijako nenarušil.

Že došlo k dopravnej nehode a všetky skutkové okolnosti týkajúce sa priebehu nehody a s tým súvisiacich tragických následkov boli objasnené v rámci trestného konania a existuje právoplatný rozsudok v trestnej veci. Chýba tu však príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom a jeho následkom vo sfére príbuzného. Napokon poukázal na to, že nároky príbuzných v prípade úmrtia riešia špeciálne ustanovenia , ktoré obsahujú osobitnú úpravu a majú ako lex specialis prednosť pred . Návrh v takejto podobe predstavuje príliš extenzívny výklad. Frustrácií akou je strata blízkej osoby, je v živote človeka viacero, pričom podobnou situáciou je aj rozvod manželstva, avšak aj iné straty osobného charakteru. Výklad, z ktorého vychádzajú aj navrhovatelia, že je v takomto prípade na mieste použitie ust. , ide nad rámec zmyslu a účelu tejto právnej úpravy. To, čo sa odškodňuje je upravené výslovne zákonom a ak by nemalo byť postačujúce to, čo ako odškodnenie zákon výslovne upravuje, nepochybne by to právna úprava obsahovala. Extenzívny výklad pritom v tomto prípade nie je prijateľný, keď by v konečnom dôsledku znamenal napríklad aj to, že pokiaľ v súvislosti s rozvodom manželstva, by jeden manžel utrpel určitú traumu, mohol by sa domáhať obdobnej náhrady a to nie je možné, pričom extenzívny výklad by sa potom mohol uplatňovať aj v mnohých iných prípadoch. Išlo by tu totiž taktiež narušenie rodinných vzťahov a možnosti prežívať spoločne lásku a radosť. Napokon, čo sa týka pozostalostnej renty, je síce pravdou, že zákon upravuje aj vyživovaciu detí voči rodičom, avšak v danom prípade súd nerozhodol o tom, že nebohá dcéra navrhovateľky v 3/ rade jej bola povinná platiť výživné a navrhovateľka v 3/ rade sa toho na súde ani nedomáhala. Vzhľadom na uvedené, preto žiadajú návrh v časti, v ktorej návrh nebol vzatý späť zamietnuť, a v prípade úspechu priznať náhradu trov konania, ktorých výšku vyčíslia dodatočne. Pokiaľ by súd však dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, uplatnená výška je celkom neprimeraná možnostiam a schopnostiam odporcu, ktorému sa po ukončení výkonu trestu nepodarilo nájsť zamestnanie, s priateľkou čaká dieťa, ku ktorému mu vznikne vyživovacia povinnosť.

Odporca navrhol vo veci vykonať dokazovanie výsluchom navrhovateľov, a rozhodnutím v trestnej veci odporcu.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení uviedol, že dňa 23.08.2003 sa stala dopravná nehoda tak, ako je uvedené v žalobnom návrhu. Dopravnú nehodu spôsobil odporca tým, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam, ako aj stavu a povahe vozovky, vošiel na chodník, kde zrazil tri osoby a poškodil priečelie reštaurácie. Ohľadom nárokov navrhovateľov na nemajetkovú ujmu, vedľajší účastník konštatoval, že rešpektuje hodnotu zdravia ako aj nevyčísliteľnú hodnotu života a uznáva, že akékoľvek odškodnenie v peniazoch sa subjektívne (ale vzhľadom na hodnotu zdravia a celého života aj objektívne) javí neprimeraným. Do pozornosti konajúceho súdu však musí dať tú právne relevantnú skutočnosť, že , sa z hľadiska rozsahu poistenia zodpovednosti netýka uplatnených nárokov. V tejto súvislosti sa pritom prikláňa k právnemu názoru odporcu uvedenom vo vyjadrení zo dňa 03.01.2006 a vo veci náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľa v 2/ a 3/ rade namieta ich aktívnu legitimáciu.

Dôkazné návrhy vedľajší účastník neprezentoval.

Súd v konaní vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV vo veci , ďalšími listinnými dôkazmi a výsluchom navrhovateľov ako účastníkov konania, pričom po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ustálil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie súdu vo veci :

V konaní nebolo ani medzi účastníkmi sporné a naviac vyplynulo z vykonaných dôkazov (najmä z rozsudku vo veci ) že odporca viedol 23.augusta 2003 o 21.21 v B. po F. ulici smerom na A. ulicu osobné motorové vozidlo zn. F. XXX, EČ BA-XXX BM tak, že prešiel na chodník a narazil do D.. K. G., L. A. a navrhovateľa v 1. rade. Týmto konaním odporca z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a smrť viacerých osôb preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti dopravy a dopustil sa trestného činu ublíženia na zdraví podľa , za čo bol právoplatne odsúdený. Poškodení navrhovatelia boli odkázaní s celým nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.

Navrhovateľ v 1/ rade vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že po skončení práceneschopnosti v septembri 2004 odletel do T. hľadať si prácu a zmeniť prostredie. Spočiatku pracoval na stavbe, po troch mesiacoch začal pracovať ako maliar v profesii, na ktorú má kvalifikáciu. Čo sa týka samotnej udalosti, prebral sa v nemocnici a bolo mu povedané, že ich niekto zrazil a on je na tom najhoršie. Pýtal sa ako je na tom jeho snúbenica, lekár mu povedal, že ráno určite príde za ním snúbenica, kamarát a švagriná. Ráno nikto neprichádzal, nikto sa o tom nechcel sním rozprávať, vypytoval sa stále ohľadne ostatných. Potom okolo jedenástej po vizite došiel p. G., ktorý mu povedal, že jeho snúbenica aj jeho manželka na mieste zomreli. Pamätá si, že keď mu to p. G. povedal, chvíľu ešte hrešil, no potom zaspal a prebral sa až večer. Večer a ďalšie dni nechcel jesť, dávali mu výživu. Potom sa vrátil do ich bytu, vydržal tam len štyri dni, bytu sa vzdal a vrátil sa k rodičom. Potom chodieval na kontroly, žil s rodičmi, ktorí sa o neho starali, napokon odišiel do T.. Od jeho odchodu zo Q. je dnes prvý deň, čo je na Q., dúfal, že sa na Q. nikdy nevráti. Keď je v zahraničí, po psychickej stránke je to lepšie. So snúbenicou mali plány do budúcnosti, chceli si zobrať úver a kúpiť si byt, nejaké peniaze mali, z predaja bytu na východe, kde predtým sedem rokov žili v spoločnej domácnosti. Po dovolenke, na ktorú práve išli, si chceli zobrať úver. Zobrať sa chceli už aj predtým, no vzhľadom na okolnosti sa to nedalo realizovať, snúbenica bola operovaná, dokončovala školu, v roku 2003 by ju bola skončila. Po operáciách jej lekár povedal, že už môže mať aj deti a ani v tomto smere nie je obmedzená, chceli mať totiž spolu rodinu. Tak dlho to riešili a plánovali, až to preplánovali. Všetko bolo dobré až do tej nehody.

Z výpovede navrhovateľa v 2/ rade vyplynulo, že s manželkou najprv štyri roky spolu chodili, potom sa zobrali a v čase jej úmrtia boli osem rokov manželmi. V manželstve s manželkou žiadne problémy nemali, z manželstva žiadne deti nepochádzajú. Manželka bola mladšia od neho, ešte aj počas manželstva študovala a po skončení V. školy K. v A. sa zamestnala v Krajskom štatistickom úrade v X.. Plánovali, že budú mať spolu deti, obaja chceli mať tri deti. Zobrali si hypotéku, kúpili byt v X., ktorý začali splácať. Išli na dovolenku do K. a vtedy sa to vlastne stalo. V bežnom pracovnom týždni obaja chodili do práce, on chodieval vždy na asi 18 až 20 dní do Bratislavy pracovať a potom bol 10 dní doma. Vo voľnom čase

chodievali v týždni na masáže alebo do sauny, manželka často chodievala hrávať volejbal, chodievala hrávať na zimné turnaje v U., on tam chodieval s ňou. V nedeľu chodievali do kostola, navštevovali sa so susedmi, manželka mala spolužiačku v I., chodievali aj tam, niekedy aj dvakrát za mesiac. Okrem toho chodievali aj k jeho rodičom a tiež aj k svokre na návštevu. V lete chodievali na dovolenku, do lesa na huby, kúpať sa na L. alebo na V.. V tom čase si postupne zariaďovali byt, ktorý spomínal, robili v ňom drobné úpravy a zariaďovali postupne nábytkom a všetkým, čo bolo k životu treba.

Z výpovede navrhovateľky v 3/ rade vyplynulo, že v deň, keď došlo k dopravnej nehode sa s dcérou ešte telefonicky rozprávala asi o pol deviatej. O havárii najprv nevedela, na druhý deň keď išla z kostola o desiatej jej prišiel švagor povedať k čomu došlo. Nechcela tomu veriť. Potom prišiel lekár so sanitkou, pichli im nejaké ukľudňujúce lieky, bolo to strašné a také je to dodnes. Pochovala dvoch manželov, boli s nimi veľmi na seba naviazaní. Mala tri dcéry. Veľmi sa tešila, že sa im darí, všetky tri študovali, najmladšia ešte na strednej, ktorú pred rokom skončila, dve staršie študovali na vysokých školách, K. už mala ukončenú O. fakultu v A., už ako inžinierka pracovala, L. by bola o rok ukončila magistru na G. fakulte, pedagogiku. V čase nehody tak ako aj v súčasnosti žila v A., bývala s ňou už len najmladšia dcéra, ktorá v tom čase chodila ešte na strednú školu. V tom čase navrhovateľka ešte pracovala na sociálnom odbore Okresného úradu vo Svidníku, pracovisko v Giraltovciach. Pracovala tam do konca roka 2004, jej zárobok tam predstavoval okolo 6.800,-Sk mesačne. V práci skončila z dôvodu odchodu do starobného dôchodku v riadnom termíne. S dcérou K., aj s L. sa navštevovali, K. bývala u nej, až do obdobia asi rok pred nehodou, L. bývala v Prešove už od roku 1995, navštevovali sa často. Každý víkend a niekedy aj cez týždeň. Obe dcéry jej pomáhali aj fyzicky, aj finančne, finančne jej prispievali na poplatky, poistky, mali po otcovi aj podiel na rodinnom dome. Čo sa týka sumy, ťažko povedať, vždy keď nejaký spotrebič vypovedal službu, tak jedna alebo druhá spotrebič kúpila, L. jej stále prispievala aj na poplatky, čo bolo treba. K. zarábala asi okolo 10.000,-Sk, L. asi menej, nemala ešte dokončenú vysokú školu. Potom ako došlo k nehode, bolo to hrozné, nechcela sa stretávať s ľuďmi, začala sa liečiť na vysoký krvný tlak, predtým tieto problémy nemala. V súčasnosti bežný deň trávi v záhrade a bežnými činnosťami okolo domu, keď sa naskytne nejaká možnosť brigády, niečo upratať alebo vypomôcť, každú možnosť využije, hoci aj za pár korún. Je to veľká zmena, človeku sa nechce ani žiť.

Je potrebné uviesť, že súd výpovede všetkých troch navrhovateľov vyhodnotil ako plne hodnoverné, nakoľko, hoci ide o navrhovateľov, ktorí sú osobne vo veci zainteresovaní, ich výpovede neboli v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, nevyplynula z nich v žiadnom smere tendencia vypovedať prehnane priaznivo v ich prospech ani snaha zveličovať opisované skutočnosti, pričom priebeh udalostí opísali v zásade vecne. Ich výpovede neobsahujú ani žiadne vnútorné rozpory, ktoré by ich mohli spochybniť. Napokon, hodnovernosť ich výpovedí nenamietal v konaní v žiadnom smere ani odporca. Výpovede navrhovateľov tak tvoria základ pre skutkové zistenia súdu týkajúce sa vzťahov navrhovateľov zo zomrelými.

Takto zistený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne :

V záujme prehľadnosti odôvodnenia je potrebné zohľadniť, že navrhovateľ v 1/ rade, no tiež navrhovateľ v 2/ rade napokon (keďže zvyšné uplatnené nároky boli v priebehu konania uspokojené vedľajším účastníkom) požadovali už len zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti podľa , pričom navrhovateľka v 3/ rade okrem náhrady nemajetkovej ujmy žiadal priznať tiež pozostalostnú rentu podľa ustanovenia . Pri náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch pritom každý z navrhovateľov vychádzal z iného vzťahu k zomrelým blízkym osobám. Najvhodnejšie je zaoberať sa samostatne nárokmi uplatnenými titulom ochrany osobnosti v prípade všetkých trov navrhovateľov a nárokom navrhovateľky v 3/ rade na pozostalostnú rentu v zmysle .

Vo vzťahu k otázke splneniu predpokladov pre samotné priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v prípade všetkých troch navrhovateľov možno uviesť nasledovné :

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , , Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

V prvom rade treba zdôrazniť, že vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľov, o ktoré opierali dôvodnosť návrhu, predmetom tohto konania boli priamo osobnostné práva navrhovateľov a nie osobnostné práva ich blízkych, ktorí zomreli. Navrhovatelia pritom opierali uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy o tvrdenie, že v dôsledku protiprávneho konania odporcu došlo k zásahu do súkromia navrhovateľov, ktorého súčasťou je aj právo rozvíjať a vytvárať vzťahy s ostatnými ľudskými bytosťami, osobitne vzťahy na emocionálnej báze, teda vzťahy medzi príslušníkmi rodiny budované na citovo mimoriadne silných vzájomných väzbách. Konaním odporcu pritom podľa navrhovateľov došlo k deštrukcii všetkých vybudovaných citových väzieb a tým k neoprávnenému zásahu do práva na súkromný a rodinný život navrhovateľov ako pozostalých.

Preto nie je dôvodná námietka nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľov v 2/ a 3/ rade vznesená odporcom a vedľajším účastníkom. Predmetom konania totiž nebola ochrana osobnostných práv zomrelých (v súlade s ), ale chránené záujmy navrhovateľov, čo nepochybne zakladá aktívnu legitimáciu všetkých troch navrhovateľov v tomto konaní.

Súd vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného v priebehu konania z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že konanie odporcu, ktorý pri dopravnej nehode spôsobil usmrtenie D.. K. G., L. A. v danom prípade predstavuje neoprávnený zásah do osobnostných práv, konkrétne do súkromia a rodinného života, navrhovateľov.

Aby bolo možné hovoriť o zásahu do súkromia určitej osoby usmrtením inej osoby, musí medzi dotknutou a zomrelou osobou preukázateľne existovať kvalifikovaný, konkrétny blízky osobný citový vzťah. Len v prípade takéhoto vzťahu totiž prichádza do úvahy násilné pretrhnutie (deštrukcia) vybudovaných citových väzieb dotknutej osoby a len v takomto prípade môže predstavovať konanie pôvodcu zásahu v tomto zmysle zásah do súkromia dotknutej osoby.

V nadväznosti na to, čo vyplynulo z vykonaných dôkazov, možno konštatovať, že v prípade všetkých troch navrhovateľov tu silné citové väzby medzi nimi a zomrelými D.. K. G., L. A. existovali. Je síce pravdou, že exaktne nemožno existenciu citového vzťahu ako takého dokazovaním prostredníctvom výsluchu účastníkov zistiť. Možno však skutkovo ustáliť formálne právnym poriadkom zakotvený (manželstvo a príbuzenstvo predkov a potomkov), prípadne všeobecne v spoločnosti uznaný (snúbenec a snúbenica) status, pri ktorom sa bez ďalšieho predpokladá blízky citový vzťah, ako aj ďalšie skutkové okolnosti, z ktorých možno bezpečne usudzovať, že takýto vzťah tu existuje (dĺžka trvania vzájomného vzťahu, spoločné bývanie pri absencii problémov vo vzťahu, zamýšľané uzavretie manželstva, spoločné plánovanie budúcnosti, vrátane založenia rodiny a splodenia potomkov).

V prípade navrhovateľa v 1/ rade možno hovoriť o citových väzbách vytvorených s L. A., ktorá bola jeho snúbenicou a s ktorou už 7 rokov žili v spoločnej domácnosti. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov pritom možno konštatovať, že ich vzťah bol harmonický a nepochybne medzi nimi existovalo silné citové puto. Navrhovateľ a jeho snúbenica mali v najbližšom období v úmysle zobrať si spoločne úver a kúpiť byt, uzavrieť manželstvo (skôr sa nevzali len vzhľadom na okolnosti, keď snúbenica bola operovaná, dokončovala školu, ktorú by bola v roku 2003 skončila) a založiť si rodinu, pričom ako navrhovateľ uviedol

vo svojej výpovedi, po počiatočných zdravotných ťažkostiach lekár snúbenici potvrdil, že už môže mať deti, čo mali s navrhovateľom aj v úmysle.

V prípade navrhovateľa v 2/ rade existovala citová väzba vytvorených s D.. K. G., ktorá bola už 8 rokov jeho manželkou, pričom pred uzavretím manželstva 4 roky spolu chodili. Žili v spoločnej domácnosti, ich manželstvo bolo harmonické, zariaďovali si práve spoločné bývanie. Trávili spolu voľný čas, chodievali na prechádzky, návštevy k rodine i priateľom, do kostola a venovali sa spoločne aj iným aktivitám, bežným v harmonických manželstvách, chodievali spolu na dovolenky (k nehode došlo krátko pred odchodom na dovolenku do Turecka). Zatiaľ síce deti nemali, ale mali to v úmysle, obaja chceli mať tri deti.

V prípade navrhovateľky v 3/ rade nemožno pochybovať o citových väzbách vytvorených s oboma zomrelými, ktoré boli jej dcérami, s ktorými mala blízky vzťah, často sa navštevovali (každý víkend a niekedy aj cez týždeň). Vzájomne si pomáhali, dcéry jej pomáhali fyzicky, aj finančne, finančne jej prispievali na poplatky, poistky, mali po otcovi aj podiel na rodinnom dome.

Pre úplnosť sa žiada poukázať na to, že v prípade ani jedného z navrhovateľov z vykonaných dôkazov ani iných zdrojov nevyšli v priebehu konania najavo žiadne skutočnosti, ktoré by existenciu popísaného blízkeho vzťahu navrhovateľov so zomrelými čo i len sčasti spochybňovali, pričom v tomto smere neprezentovali žiadne námietky, skutkové tvrdenia ani dôkazy odporca ani vedľajší účastník.

Možno teda zhrnúť, že v prípade všetkých troch navrhovateľov došlo v dôsledku konania odporcu k okamžitému, násilnému pretrhnutiu úzkych citových väzieb navrhovateľov k zomrelým D.. K. G., L. A..

Súčasťou osobnostných práv, ktorých ochrana je v právnom poriadku (na úrovni zákona) zabezpečená prostredníctvom ustanovení a nasl. , je aj právo na súkromie, ktoré v sebe zahŕňa aj právo vytvoriť si a aj udržiavať vzťahy s inými, predovšetkým v oblasti citovej, aby tak daná osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť aj v tejto oblasti. Protiprávne narušenie týchto vzťahov inou osobou potom predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život dotknutej fyzickej osoby.

Preto konanie odporcu, ktoré je predmetom prejednávanej veci, za ktoré bol odporca právoplatne odsúdený v trestnom konaní a ktorým došlo k násilnému protiprávnemu pretrhnutiu väzieb navrhovateľov so zomrelými predstavuje neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľov a v danej veci boli splnené predpoklady pre priznanie ochrany osobnostným právam navrhovateľov v zmysle ustanovenia .

Navrhovatelia v prejednávanej veci spomedzi zákonných prostriedkov ochrany uplatnili len náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Predpoklady na priznanie tejto náhrady sú naplnené vtedy, ak došlo k zásahu do osobnostných práv, avšak poskytnuté zadosťučinenie sa nezdá postačujúce, a to najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.

V tomto smere treba konštatovať, že v prípade ak ide o zásah do súkromia usmrtením blízkej osoby, spravidla sú predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy naplnené. Ťažko si totiž predstaviť, že by v prípade natoľko závažného zásahu mohlo vzniknutú nemajetkovú ujmu dostatočne zmierniť priznanie iného zadosťučinenia (napr. vo forme ospravedlnenia).

Čo sa týka výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, podľa výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto kritériá vytvárajú základný rámec, v ktorom sa súd môže (a zároveň musí) pri úvahe o výške náhrady pohybovať.

Vo vzťahu k výške priznanej náhrady v prípade navrhovateľov možno uviesť nasledovné :

V prípade všetkých troch navrhovateľov súd pri úvahe o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z hľadiska okolností zásahu zohľadnil, že k zásahu došlo zo strany odporcu spáchaním trestného činu, ktorý bol síce spáchaný z nedbanlivosti, avšak išlo o hrubé porušenie predpisov o premávke na pozemných komunikáciách, naviac pod vplyvom alkoholu, ktorého dôsledkom bolo usmrtenie Q.y A. aXX.X.XXXX,XG..

V prípade navrhovateľa v 1/ rade z hľadiska závažnosti vzniknutej ujmy súd zohľadnil predovšetkým to, že L. A. bola snúbenicou navrhovateľa v 1/ rade, pričom ich harmonický vzťah trval už 7 rokov, plánovali kúpiť spolu byt, uzavrieť manželstvo, mať spolu deti a v dôsledku zásahu došlo k okamžitému násilnému ukončeniu ich vzťahu a spoločného života. O subjektívnom prežívaní tejto straty navrhovateľom do určitej miery vypovedá aj skutočnosť, že navrhovateľ v podstate krátko po zotavení sa zo zranení, ktoré pri nehode utrpel, vycestoval do zahraničia, kde žil a pracoval a na Slovensko sa vrátil prvý krát až v čase svojej výpovede dňa 23.5.2007, teda po približne 3 rokoch od jeho odchodu.

V prípade navrhovateľa v 2/ rade z hľadiska závažnosti vzniknutej ujmy súd zohľadnil predovšetkým to, že zomrelá D.. K. G. bola jeho manželkou, ich partnerský vzťah trval prakticky 12 rokov, pričom manželia boli 8 rokov, ich manželstvo bolo harmonické, plánovali mať spolu deti, zariaďovali si nový spoločný byt. Pokračovaniu ich vzťahu, vzájomnému harmonickému spolužitiu, zdieľaniu spoločných radostí i ťažkostí, násilne zamedzilo usmrtenie jeho manželky, ktorého bol navrhovateľ navyše priamym svedkom.

V prípade navrhovateľky v 3/ rade z hľadiska závažnosti vzniknutej ujmy súd zohľadnil predovšetkým to, že stratila v jednom okamihu dve dcéry, s ktorými mala pekný vzťah, tešila sa s ich úspechov, vzájomne si pomáhali, často sa, napriek tomu, že nežili už v spoločnej domácnosti, stretávali a delili sa tak spoločne o pozitívne i negatívne stránky ich života. Hoci je pravdou, že úmrtie dvoch manželov navrhovateľky nebolo zapríčinené odporcom a odporca nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť psychiku navrhovateľky s tým súvisiacu, nemožno ani túto okolnosť celkom opomenúť. Taktiež treba v súvislosti s navrhovateľkou poukázať na to, že vzhľadom na jej vek (53 rokov v čase nehody) a zaužívaný spôsob života na Slovensku, osobitne v podmienkach Kalnišťa (U.), kde navrhovateľka žije, keď v dôchodkovom veku (do akého prichádzala navrhovateľka) je mimoriadne významnou a dôležitou pozitívnou stránkou života radosť z detí a ich potomkov (vnúčat), je vnútorné prežívanie pozitívnych udalostí v dôsledku usmrtenia jej dvoch dcér, ktoré obe plánovali mať deti, mimoriadne oklieštené (hoci nie celkom stratené, keďže jej jedna dcéra zostala).

Súd ďalej pri úvahe o výške náhrady zohľadnil aj skutočnosť že určitá satisfakcia bola navrhovateľom poskytnutá už samotným výrokom, ktorým súd (právoplatne) odsúdil odporcu za spáchanie daného skutku a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody.

Taktiež však nemožno opomenúť správanie odporcu, ktorý doposiaľ (hoci treba zohľadniť, že bol po určitú dobu vo výkone trestu odňatia slobody, i keď v 1. NVS) neprejavil voči žiadnemu z navrhovateľov ľútosť, osobne sa im neospravedlnil, ani v toto smere nevyvinul žiadnu snahu (aspoň to nebolo preukázané ani to nevyšlo najavo) pričom naviac, hoci bola zo strany jeho právneho zástupcu prezentovaná verbálne snaha o mimosúdne vyrovnanie, žiadne ani len symbolické odškodnenie žiadnemu z navrhovateľov doposiaľ neuhradil.

Napokon súd nemohol, v záujme primeraného zohľadnenia a vyváženia záujmov všetkých zúčastnených, opomenúť ani súčasnú majetkovú a zárobkovú situáciu odporcu, ktorému sa po návrate z výkone trestu nepodarilo získať zamestnanie a ktorému naviac v najbližšej dobe vznikne vyživovacia povinnosť voči dieťaťu.

Po zohľadnení všetkých týchto okolností súd vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že náhradou, ktorá je spôsobilá na rozdiel od prípadného nepeňažného zadosťučinenia aspoň zmierniť následky

neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti navrhovateľov je v prípade navrhovateľa v 1/ rade suma 10.000.- eur, navrhovateľa v 2/ rade suma 17.000,- eur a navrhovateľky v 3/ rade suma 34.000,- eur. Preto súd odporcu zaviazal na zaplatenie náhrad jednotlivým navrhovateľom v uvedenej výške a vo zvyšku návrh zamietol.

Pre úplnosť sa žiada vysporiadať s obranou odporcu, ktorý v konaní namietal, že právna úprava v takomto prípade upravuje odškodnenie osobitne, osobitná právna úprava má prednosť pred uplatnením inštitútu ochrany osobnosti a uplatnenie extenzívneho výkladu v tomto prípade nie je prípustné. Odporca tak v skutočnosti poukazoval na potrebu uplatnenia základného princípu - princípu proporcionality v prejednávanej veci.

Je pravdou, že nesystematické navyšovanie nárokov, ktoré vznikli z titulu náhrady škody za vzniknutú imateriálnu ujmu nie je prípustné, nakoľko by v konečnom dôsledku viedlo k porušeniu princípu proporcionality, keďže by malo za následok znásobovanie ohodnotenia a odškodnenia totožnej nemajetkovej ujmy poškodených.

Súd však na rozdiel od odporcu dospel k záveru, že použitie tohto princípu nie je v prejednávanej veci na mieste. Jeho použitie je totiž podmienené tým, že jednotlivé uplatnené nároky sa opierajú o totožný základ. O totožnosti základu však v danej veci nemožno hovoriť. Porušenie práva na život a zdravie, u ktorému v danej veci tiež došlo je totiž odlišné od porušenia práva na súkromie a rodinný život. Ustanovenia právnych predpisov, na ktoré odporca poukazoval síce pokrývajú (z hľadiska odškodnenia) zásah do práva na život a zdravie, nepokrývajú však z hľadiska odškodnenia zásah do práva na súkromie a rodinný život. Oba tieto zásahy stoja na odlišných základoch, pričom navrhovatelia v predmetnej veci svoj návrh opierajú o tvrdenie, že došlo k zásahu do ich súkromia a rodinného života, nie do ich práva na zdravie a život. Takýto zásah ale nie je pokrytý žiadnym iným ustanovením, než ustanoveniami o ochrane osobnosti (na rozdiel napr. od G. republiky, kde jednorázové odškodnenie pozostalých príbuzných zabezpečuje ustanovenia , ). Preto súd dospel k záveru, že aplikácia ustanovení a nasl. v prejednávanej veci je plne na mieste, uplatnené nároky treba podľa tejto právnej úpravy posudzovať a námietky odporcu v tomto smere súd vyhodnotil ako nedôvodné.

Vo vzťahu k návrhu navrhovateľky na priznanie pozostalostnej renty možno uviesť nasledovné :

Podľa , fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé že jedným zo základných predpokladov pre priznanie tejto renty je zistenie, že dotknutej osobe zomrelý poskytoval alebo bol povinný poskytovať výživné. Pre posúdenie splnenia tohto predpokladu je pritom rozhodujúci okamih smrti povinnej osoby.

Pri posudzovaní týchto okolností je rozhodujúci zistený skutkový stav a jeho posúdenie podľa ustanovení Zákona o rodine o vyživovacej povinnosti (totožnom type). Túto otázku súd posudzuje ako otázku predbežnú, pričom ak nie je bezpečne preukázané, že bolo výživné platené alebo ak súd, vychádzajúc z príslušných ustanovení Zákona o rodine dospeje k záveru, že vyživovacia povinnosť zomrelej osoby voči danej oprávnenej osobe tu neexistovala, nemôže škodcu zaviazať na platenie pozostalostnej renty.

V prejednávanej veci navrhovateľka v 3/ rade vychádzala z toho, že dcéra L. A. jej prispievala na výživu sumou vo výške 4.000.- Sk mesačne, neskôr tvrdila, že išlo o sumu 99,58.- eura (3.000,- Sk) mesačne . Ide tu teda o vyživovaciu povinnosť plnoletej dcéry voči matke.

Podľa , Zákona o rodine (z.č. , v znení účinnom ku dňu úmrtia L. A.), deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom slušnú výživu, ak to potrebujú. Každé dieťa plní túto vyživovaciu povinnosť takým dielom, aký zodpovedá pomeru jeho schopností a možností k schopnostiam a možnostiam ostatných detí.

Vychádzajú z dokazovaním ustáleného skutkového stavu veci, keď bolo preukázané, že navrhovateľka v 3/ rade v čase smrti jej dcéry ešte pracovala a dosahovala zo zamestnania príjem vo výške približne 6.800,- Sk mesačne, naviac poberala vdovský dôchodok vo výške 2.189,- Sk mesačne a jej nebohá dcéra v tom čase tiež pracovala a dosahovala príjem vo výške približne 10.000,- Sk mesačne, teda pre účely posúdenia vyživovacej povinnosti približne rovnaký príjem, pri absencii iných relevantných skutkových okolností na ktoré pamätá ustanovenie v spojení s , Zákona o rodine, ktoré mohli v čase smrti dcéry vyživovaciu povinnosť dcéry voči matke ovplyvniť, možno konštatovať, že v rozhodnom čase tu neexistovala vyživovacia povinnosť nebohej dcéry voči jej matke - navrhovateľke v 3/ rade. Okrem toho treba poukázať na to, že bezpečne nebolo v konaní preukázané, že dcéra L. poskytovala navrhovateľke výživné dobrovoľne, keď navrhovateľka vo svojej výpovedi síce uviedla, že jej dcéry vypomáhali, prispievali jej na poplatky a keď sa jej niečo pokazilo, tak to kúpili, avšak uviedla tiež, že dcéry boli aj spoluvlastníčkami domu, v ktorom navrhovateľka bývala. Za týchto okolností potom nemožno príspevky dcér (a teda aj dcéry I.) jednoznačne hodnotiť ako výživné vyplácané matke (tak, ako ho chápe ustanovenie ods. X,X Zákona o rodine)

Vzhľadom na uvedené preto súd dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady pre priznanie pozostalostnej renty vymedzené v ustanovení a v tejto časti návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením , druhá veta a podľa Čo sa týka časti, v ktorej bolo konanie zastavené, treba poukázať na to, že v tomto prípade bol dôvodne podaný návrh vzatý späť pre správanie odporcu, presnejšie vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorý po začatí konania, na základe nahlásenia poistnej udalosti odporcom, uhradil postupne navrhovateľom poistné plnenia súvisiace s danou poistnou udalosťou a navrhovatelia následne práve v rozsahu plnenia poisťovne zobrali svoje návrhy v zodpovedajúcej časti späť. Preto boli vo vzťahu k tejto časti konania splnené predpoklady na to, aby súd o trovách konania rozhodol podľa druhá veta a zaviazal odporcu na náhradu trov konania podľa uvedeného ustanovenia. Vo zvyšnej časti boli navrhovatelia v 1/ a 2/ rade úspešní a navrhovateľka v 3/ rade bola úspešná v prevažnej časti, pričom vo vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy rozhodnutie záviselo od úvahy súdu. Preto vo vzťahu k tejto časti boli splnené predpoklady na to, aby súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania podľa

Navrhovatelia boli v konaní zastúpení advokátom. Právna zástupkyňa navrhovateľov však v lehote do 3 dní od vyhlásenia rozsudku nedoručila súdu vyčíslenie trov právneho zastúpenia a preto súd musel postupovať podľa ustanovenia a mohol priznať navrhovateľom iba náhradu trov konania, ktoré vyplynuli zo súdneho spisu, teda náhradu zaplatené súdne poplatky za návrh, a aj to iba v prípade navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, keďže žiadne iné trovy navrhovateľov zo spisu nevyplynuli. Navrhovateľ v 1/ rade zaplatil súdny poplatok v sume 52.000,- Sk a preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady trov konania navrhovateľa v 1/ rade celkovo vo výške 1.726,08.- eura. Navrhovateľ v 2/ rade zaplatil súdny poplatok v sume 5.000,- Sk a preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady trov konania navrhovateľa v 1/ rade celkovo vo výške 165,97.- eura. Nakoľko navrhovateľke bolo súdom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a zo spisu ani žiadne iné jej trovy nevyplynuli, súdu nezostalo iné, než v súlade s ustanovením tejto navrhovateľke náhradu trov konania napokon nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho

písomného vyhotovenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. ( )

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k

vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože

sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a);

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

( )