Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/283/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: W. F., nar. X.XX.XXXX, bytom H. X. XX, L., v konaní zastúpený JUDr. Jaroslavom Belkom, advokátom so sídlom Fedákova 6, Bratislava proti žalovanému: Heineken Slovensko, a.s., Novozámocká 2, Hurbanovo, IČO: 36528391, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné

rozhodol:

Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa , dané žalobcovi písomným podaním žalovaného z 22.10.2009, je neplatné.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 24.866,19 eur brutto do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku .

Súd v prevyšujúcej časti návrh žalobcu z a m i e t a .

Súd návrh žalovaného na určenie dátumu skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 3 156,55 eur do rúk JUDr. Jaroslava Belka, právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno súdny poplatok za návrh vo výške 1.591,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 3.12.2009 domáhal určenia, že skončenie jeho pracovného pomeru u žalovaného okamžitým skončením pracovného pomeru podľa z 22.10.2009 je neplatné a pracovný pomer medzi účastníkmi konania trvá. Súčasne sa domáhal náhrady ušlej mzdy podľa ( ďalej len ) a náhrady trov konania. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 22.10.2009 mu bolo doručené “rozhodnutie“ žalovaného, že s ním okamžite končí pracovný pomer podľa pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď v zmysle informácií, ktoré má spoločnosť (žalovaný) k dispozícii sa v priebehu roku 2009 obohacoval na úkor spoločnosti tak, že prikazoval svojim podriadeným zamestnancom uskutočňovať predaj tovaru (tzv. voľného piva) tretím osobám a odovzdávať mu peňažné prostriedky získané z predaja tohto tovaru, hoci tento nebol na takýto účel určený a získané peňažné prostriedky si ponechal. Nesúhlas s uvedeným rozhodnutím žalovaného spolu s oznámením, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy žalovanému oznámil listom z 26.10.2009. Žalobca ďalej v návrhu uviedol, že si nie je vedomý žiadneho porušenia pracovnej disciplíny tak, ako to uvádza a skutkovo špecifikuje žalovaný a skutočnosti uvedené žalovaným v liste z 22.10.2009 popiera. Uviedol, že “rozhodnutie“ žalovaného považuje za neplatné lebo v ňom nie je dostatočne skutkovo špecifikované konanie - obohatenie na úkor zamestnávateľa - ktorým sa mal dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny v rozpore s , a , a tak je možné zameniť ho s iným dôvodom. Z “rozhodnutia“ žalovaného nie je zrejmé, kedy sa mal konkrétne dopustiť porušenia pracovnej disciplíny za účelom posúdenia dodržania jednomesačne (správne má byť dvojmesačnej) lehoty vedomosti žalovaného o porušení pracovnej disciplíny a tento nedostatok spôsobuje zameniteľnosť výpovedného dôvodu, keď nie je zrejmé voči ktorému konaniu “porušujúcemu pracovnú disciplínu“ sa má brániť a popierať jeho existenciu. Je nepreskúmateľné voči akému, žalovaným účelovo neurčito označenému skutku a dôvodu, teda ktorým skutkom a kedy urobeným sa dopustil obohatenia na úkor žalovaného.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov F.. a H. Vargu, prednesmi právneho zástupcu žalobcu a splnomocneného zástupcu žalovaného, oboznámením sa s okamžitým skončením pracovného pomeru, odpoveďou na oznámenie, oznámením žalobcu, opismi mzdových listov žalobcu, oznámením adresovaným závodnému výboru žalovaného, upresnením žalovaného na čl. 29-30, podnikovou kolektívnou zmluvou, vnútropodnikovým mzdovým predpisom, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou a dohodami o zmenách, splnomocneniami pre žalobcu, vyjadrením žalovaného na čl. 90-91, dohodou o vzájomnej spolupráci na čl. 92-93, oznámením na čl. 94 a dospel k týmto skutkovým a právnym záverom.

Právny zástupca žalobcu zhodne s písomným návrhom na pojednávaní konanom dňa 3.3.2010 uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručené žalobcovi je nedostatočne skutkovo vymedzené dôvodom rozviazania pracovného pomeru, a tak sa žalobca nemôže účinne brániť popieraním existenciu takého skutku, keď v okamžitom skončení pracovného pomeru nie je uvedený čas, kedy malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny, a tak nie je možné posúdiť včasnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a nie je uvedené koľkokrát sa žalobca mal dopustiť porušenia pracovnej disciplíny, nie je zrejmá ani intenzita jej porušenia. Keby v čase údajného porušenia pracovnej disciplíny bol žalobca práceneschopný, bez časového vymedzenia by žalovaný mohol skutok zameniť. Spresnil, že žalobca sa domáha náhrada mzdy od 26.10.2009, kedy žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní lebo okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, až do dňa pojednávania (3.3.2010) vo výške 14 377,88 eur brutto, pri priemernom dennom zárobku 151,41 eur brutto, určenom zo mzdy vyplatenej žalobcovi v III. štvrťroku roku 2009, ktorý je posledným štvrťrokom predchádzajúcim okamžitému skončeniu pracovného pomeru.

Žalobca prednes svojho právneho zástupcu doplnil výpoveďou tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo doručené v sídle firmy v Bratislave, kde mu ho osobne odovzdal personálny riaditeľ - pán F. Po prečítaní si okamžitého skončenia pracovného pomeru si jeho písomné vyhotovenie zobral, avšak jeho prevzatie odmietol podpísať. Žalovaný uviedol, že netuší aký jeho skutok považuje žalovaný za závažné porušenie pracovnej disciplíny a personálny riaditeľ mu pri odovzdávaní okamžitého skončenia pracovného pomeru oznámil, že na základe informácii, ktoré nijako nepodložil, mu firma nedôveruje, a preto s ním okamžite končia pracovný pomer.

Splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel v priebehu 3-4 týždňov predtým než okamžité skončenie doručil žalobcovi. Dozvedel sa to na stretnutí vrcholového manažmentu v Poprade, na základe ktorého prebehlo aj interné šetrenie u žalovaného výsledkom, ktorého bolo okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Čo sa týka objektívnej jednoročnej lehoty táto bola dodržaná s poukazom, že v okamžitom skončení je dôvod skutkovo vymedzený priebehom roku 2009, a teda keď bolo okamžité skončenie doručené 22.10.2009 bolo tak urobené v priebehu plynutia objektívnej lehoty, pričom išlo zo strany žalobcu o závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré bolo opakované. Závažnosť porušenia pracovnej disciplíny žalobcom odôvodnil poukazom na ustanovenie , , , , pracovným poriadkom

- body 9.1.1 g/, h/, l/, r/ odporcu. Čo sa týka skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia a tvrdenia žalobcu, že tento dôvod je zameniteľný, poznamenal, že je dôležité, aby dôvod rozviazania pracovného pomeru bol zrejmý samotnému zamestnancovi. O dôvode bol zamestnanec informovaný nielen 22.10.2009 pri stretnutí s personálnym riaditeľom Ing. F. za účasti generálnej riaditeľky pani J., ale aj na stretnutí, ktoré prebehlo 2-3 dni predtým, teda asi 19., resp. 20.10.2009 aj za jeho (splnomocneného zástupcu žalovaného) prítomnosti, prítomnosti žalobcu, prítomnosti A.. F. a pani A. H. - vedúcej oddelenia interného auditu, na ktorom stretnutí boli so žalobcom prediskutované všetky skutkové okolnosti zakladajúce dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorým navrhovateľ porozumel a potvrdil, že si je ich vedomý. Žalobca uznal, že skutkov, ktoré mu boli vytýkané sa dopustil, aj keď tieto nie sú vymedzené v samotnom okamžitom skončení, ale žalobca vie o aké skutky sa jedná a z toho dôvodu nie sú dané dôvody na vyhovenie návrhu žalobcu. Pre prípad vyhovenia návrhu s odkazom na navrhol rozhodnúť, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával a to vzhľadom na etické a morálne princípy činností zamestnávateľa a etické, profesionálne princípy vo vzťahu k jeho partnerom. Žalobca bol súčasťou najvyššieho manažmentu, bol regionálnym manažérom predaja pre oblasť Stredného Slovenska, bol vedúcim nižších zamestnancov a mal byť pre nich príkladom, no stratil dôveru zamestnávateľa na zastávanie takejto pozície. Z hľadiska náhrady mzdy si je žalovaný vedomý, že táto je závislá odo dňa vyhlásenia rozsudku avšak z opatrnosti navrhol, aby súd náhradu mzdy za čas prevyšujúci 12 mesiacov nepriznal. Čo sa týka rozsahu činností žalobcu, jeho pracovnej zodpovednosti navrhol ako svedka vypočuť jeho bezprostredne nadriadeného H.

Svedkyňa F. R. vo svojej výpovedi uviedla, že je zamestnankyňou žalovaného. Žalobcu osobne nepozná a ani o ňom do 22.10.2009 nevedela. V uvedený deň jej zatelefonovali z personálneho oddelenia, aby sa tam dostavila, keďže do polhodiny príde pán F. - riaditeľ ľudských zdrojov, ktorý potrebuje s ňou niečo prejednať. Pán F. jej odovzdal oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa (čl. 16) a súčasne ju oboznámil, že žalobca porušil pracovnú disciplínu, keď žiadal od svojich podriadených predaj voľného piva a utŕžené financie mu museli odovzdávať. Ona vyšla von z personálneho oddelenia a zatelefonovala členovi trojčlenného závodného výboru - pánovi F., ktorý nemal výhrady, v prípade porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, s okamžitým skončením jeho pracovného pomeru. S tretím členom závodného výboru pánom J. sa jej podarilo skontaktovať až neskôr, preto po dotelefonovaní s pánom F. svojím podpisom na prevzatom prípise adresovanom závodnému výboru potvrdila, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu v spoločnosti Heineken bolo prerokované. Kolegyňa z personálneho oddelenia ju informovala, že žalobca je predvolaný na poobedňajšie hodiny do sídla spoločnosti v Bratislave. Je bežné, že niektoré odborárske záležitosti, pokiaľ sú nevyhnutné, riešia telefonicky. Zápisnicu z tohto zasadnutia závodného výboru nemá. Po tom ako oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podpísala ako prerokovanú, prevzala ju kolegyňa z personálneho a jedno vyhotovenie je založené v spisoch odborovej organizácie. Skutok kladený za vinu žalobcovi považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, avšak závodnému výboru nebolo preukázané, že by sa žalobca tohto skutku dopustil. Takúto požiadavku na preukázanie spáchania skutku žalobcom nepredniesla ani voči riaditeľovi Ing. F.. Nevie, prečo to nežiadala. Konkrétny dátum, kedy sa mal žalobca tohto skutku dopustiť jej taktiež nebol oznámený, bolo jej oznámené, že to bolo v priebehu roku 2009.

Svedok H. Y. uviedol, že je zamestnancom žalovaného a počas trvania pracovného pomeru žalobcu v tejto spoločnosti bol jeho priamym nariadeným. Je obchodným manažérom pre celé Slovensko, žalobca pracoval ako regionálny obchodný manažér pre Stredné Slovensko v segmente P. Na zasadnutí manažérov 15.10.2009 v Poprade zistil nejasnosti ohľadne výdaja voľného piva, keďže boli rozdiely v evidencii u P. kontraktov a mal podozrenie, že voľné pivo sa predáva tretím osobám. Takéto podozrenie vyslovil aj regionálny distribučný manažér. Preto na druhý deň 16.10.2009 o 15.00 hod. robili náhodnú kontrolu všetkých povoleniek na výdaj voľného piva v kancelárii žalobcu na pobočke v B. lebo uvedený problém vyskočil v B. regióne. Keďže podozrenie sa potvrdilo, zvolali na 19.10.2009 sedenie s každým, kto má prístup k voľnému pivu. Dňa 19.10.2009 počas rozhovorov s jednotlivými podriadenými žalobcu osve bolo zistené, že žalobca dal pokyn na predaj voľného piva tretej osobe - oblastnému vedúcemu predaja, či už na akcii V., ale aj pri akcii Čremošné. Na žalobcovi bolo vidno, že zistenia sú pre neho šokom, zostal prekvapený asi z toho, že sa na to prišlo. Takýto predaj je zakázaný, preto sa žalobcu pýtal, kto ho poveril vydaním takéhoto pokynu a kde skončili peniaze z uvedených predajov. Žalobca na jeho otázky 19.10.2009 odpovedal, že príkaz nedostal, keďže ani on (svedok) a ani jeho priamy nadriadený mu takýto príkaz nedal. Svedok ďalej uviedol, že žalobca nevedel vysvetliť kde skončili peniaze utŕžené za predaj voľného piva. Pri otázke, či ich použil na vlastné účely, žalobca pokrčil ramenami. Nepoprel to a nasledujúci pracovný deň, počas sedenia u riaditeľa ľudských zdrojov pána F. sa žalobca priznal k predaju voľného piva. Pod voľným pivom je potrebné rozumieť to, že pokiaľ zákazník dodrží zakontrahovaný objem predaja piva, je mu poskytnutá na základe zmluvy zmluvná odmena v podobe dohodnutého objemu voľného piva, ktoré dostáva v ročných plneniach. Ku každému voľnému pivu je urobená výdajka s dátumom a účelom výdaja. Na základe toho sa dal zistil presný objem použitia voľného piva neoprávneným spôsobom ako aj dátum, čiže pokiaľ bolo na povolenke napísané akcia O., dá sa to porovnať s výdajkou a z toho zistiť, že voľné pivo neskončilo v O., lebo bol vydaný príkaz žalobcom, aby to pivo bolo predané a peniaze mu boli odovzdané. Svedok nevedel uviesť výšku škody, avšak uviedol že Heineken bol určite poškodený. Žalobca svojvoľne zmenil účel použitia voľného piva. Svedok k dobe, po ktorú mal žalobca predávať voľné pivo prostredníctvom tretích osôb uviedol, že je možné že to bolo mesiac, dva, možno dlhšie. K možnosti takéhoto predaja aj v roku 2008 uviedol, že to nemá podložené, preto sa môže vyjadrovať len ku konkrétnym zisteniam. Akcia V. bola asi v júli 2009 a akcia O. bola v auguste 2009. V čase skončenia pracovného pomeru žalobcu dňa 22.10.2009 mal zamestnávateľ zistené, koľkokrát žalobca voľné pivo predával prostredníctvom tretích osôb lebo 19.10.2009 prišli na nezrovnalosti pri akcii V., O.. Detailnejšie ich prejednávali 20.10.2009, kedy sa venovali aj ostatným akciám za prítomnosti žalobcu, Mgr. Martina Baku (splnomocnený zástupca žalovaného), personálneho riaditeľa a pani Zity Bencziovou, napr. akcia Vrátna, kedy bolo predávané voľné pivo prostredníctvom tretích osôb ako kompenzácia za zimné permanentky na lyžovanie, bolo to v hodnote 8 sudov, okolo cca 10.000,- Sk.

Žalovaný v podaní doručenom súdu 9.3.2010 spresnil, že žalobca sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel na stretnutí vrcholového manažmentu, ktoré sa uskutočnilo v Poprade v dňoch a uvedený dátum považuje za určujúci pre začatie plynutia dvojmesačnej subjektívnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Uviedol, že výplatný termín mzdy je 12. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ďalej upozornil na chybu v hlavičke dokladu o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom, keď toto nebolo prerokované so Závodným výborom odborového zväzu potravinárov Hurbanovo, ale so Základnou odborovou organizáciou Heineken Slovensko, a.s. pivovar v Hurbanove. Súčasne uviedol, že žalobca nebol odborovo organizovaný. U žalovaného boli v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom činné 3 odborové organizácie a v súlade s bolo okamžité skončenie prerokované s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa., pričom členmi závodného výboru uvedenej odborovej organizácie sú Klára Sládeková - predsedníčka a členovia Štefan Pupák a Jozef Kmeť.

Podľa , (1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. (2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

Podľa Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 citovaného zákona Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného vznikol dňom 1.10.2006 na základe pracovnej zmluvy z 26.7.2006 v pracovnom zaradení Supervízor predaja pre Horeca - Sales supervisor Horeca. Účastníci konania uzavreli viacero dohôd o zmene pracovnej zmluvy, a to 20.4.2007, 24.5.2007, 26.2.2008, 5.3.2008 (zmena pracovného zaradenia na Regionálny manažér predaja - Regional sales manager a miestom výkonu práce Žilina, Mlynské nivy 41, Bratislava), 15.7.2008, 2.4.2009, 1.6.2009, 14.7.2009 (hrubá základná mesačná mzda v 18. mzdovej triede je 2368 € pri 37,5 hod. týždennom pracovnom čase). Pracovný pomer žalobcu žalovaný skončil písomným okamžitým skončením pracovného pomeru podľa , ktoré bolo vyhotovené dňa 22.10.2009 a žalobca vo svojej výpovedi potvrdil tvrdenia žalovaného, že uvedený rozväzovací právny úkon žalovaného mu bol aj doručený 22.10.2009. Skutočnosť, že žalobca v uvedený deň odmietol podpísať prevzatie písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru preto súd považoval za bezvýznamnú, keďže účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi nastali dňom 22.10 2009 ( druhá veta ). Dvojmesačná lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením uvedená v začala žalobcovi plynúť 23.10.2009. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného bolo dňa 22.10.2009 prerokované s predsedníčkou Podnikového výboru odborového zväzu potravinárov Heineken Slovensko a.s., ktorá bola aj predsedníčkou Závodného výboru základnej odborovej organizácie Heineken Slovensko a.s. pivovar v Hurbanove, pričom žalobca nebol odborovo organizovaný. Žalovaný dôvod rozviazania pracovného pomeru žalobcu okamžitým skončením pre závažné porušenie pracovnej disciplíny skutkovo vymedzil tým, že “V zmysle informácií, ktoré má naša spoločnosť k dispozícii, ste sa v priebehu roku 2009 obohacovali na úkor našej spoločnosti resp. spoločnosti Heineken Slovensko Distribúcia, spol. s r.o. a to tak, že ste prikazovali svojim podriadeným zamestnancom uskutočňovať predaj tovaru (tzv. voľného piva) tretím osobám a následne Vám odovzdávať peňažné prostriedky získané z predaja tohto tovaru, hoci tento nebol na takýto účel určený a získané peňažné prostriedky ste si ponechali. Z uvedeného vyplýva, že ste sa dopustili závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle ust. , a , ako aj ust. bodu 9.1.1 písm. g), h), l), a r) Pracovného poriadku.“

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v , ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď ). Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď ). Z ustanovenia vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. Pritom výklad prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou výkladu prejavu vôle nie je možné „nahrádzať“ alebo „dopĺňať“ vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú síce mal, ale neprejavil ju.

K samotnému porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom uvedenému v okamžitom skončení pracovného pomeru súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru ( ods. l písm. b/ ) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami , ), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru ( ods. l písm. b/ a ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou ). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ods. l písm. b/ sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. V danej veci bolo vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďou bezprostredne nadriadeného vedúceho žalobcu, preukázané, že žalobca sa mal dopustiť porušenia pracovnej disciplíny, keď dával podriadeným pokyn na predaj “voľného piva“, avšak v konaní nebolo nesporne preukázané, že by išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď žalovaný v tomto sporovom konaní nevyprodukoval žiadny dôkaz o porušení pracovnej disciplíny, jej intenzite a aj o rozsahu prípadného obohatenia sa žalobcu na úkor spoločnosti (žalovaného), resp o následkoch porušenia pracovnej disciplíny žalobcu pre žalovaného. Ani zo skutkového odôvodnenie porušenia pracovnej disciplíny v zrušujúcom prejave žalovaného nie je zrejmá jej závažnosť a v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru z 22.10.2009 navyše nie je nezameniteľným spôsobom uvedené ani kedy sa žalobca dopustil porušenia pracovnej disciplíny a kedy sa žalovaný o tom ktorom porušení dozvedel, najmä, keď z výpovede svedka Martina Vargu (č.l. 83) vyplýva, že na nezrovnalosti prišli 19.10.2009 pri akcii Terchová (asi júl 2009), akcii Čremošné (august 2009), akcia Y. avšak žalovaný v písomnom upresnení doručenom súdu 9.3.2010 (č.l. 29) uvádza, že o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru sa žalovaný dozvedel v dňoch , pričom svedok vypovedal, že v uvedených dňoch nadobudol len podozrenie, že voľné pivo sa predáva tretím osobám. Uvedený svedok ako bezprostredne nadriadený vedúci žalobcu nevedel uviesť, ako dlho pred okamžitým skončením mal žalobca predávať voľné pivo a navyše, zostal sporný dátum, kedy žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu, zistil dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Podľa svedka však na základe údajov z povolenky a z výdajky, s dátumom a účelom výdaja,. sa dal zistil presný objem použitia voľného piva neoprávneným spôsobom ako aj dátum. .S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru z 22.10.2009 je neurčitý, nie je vymedzený tak, aby z neho bolo zrejmé kedy a akým spôsobom mal žalobca porušiť pracovnú disciplínu vzhľadom na jeho pracovnú náplň a funkciu, ktoré porušenie by malo za následok výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru. Konkrétny skutok, so zreteľom na ktorý bol žalovaným zrušujúci prejav daný, nebolo možné z neho zistiť ani na základe výkladu v zmysle , najmä po tvrdení žalovaného, že išlo o opakované konanie zo strany žalobcu. Keďže okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo určité, nebola splnená jedna z formálnych podmienok pre platné skončenie pracovného pomeru. Dôvod uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru - obohacovanie sa na úkor spoločnosti prikazovaním svojim podriadeným uskutočňovať predaj tovaru tretím osobám a následne žalobcovi odovzdávať peňažné prostriedky získané z tohto predaja - je podľa názoru súdu dôvod nejasný, nekonkrétny a v konečnom dôsledku i nepreukázaný zo strany žalovaného v sporovom konaní, v ktorom dôsledkom neunesenia dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, t.j. neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Vzhľadom na to súd rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 22.10.2009 je neplatné. S poukazom na uvedené súd nemal za preukázané ani žiadne okolnosti odôvodňujúce vyhovieť návrhu žalovaného, že od neho nie je možné spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, a preto jeho návrh súd zamietol

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave, b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení v zmysle musí byť kvalifikovaný - naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. Prípady osobitného postupu v zmysle vyššie uvedeného vyplývajú tiež z . V zmysle tohto ustanovenia neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Uvedené ustanovenie ( ) priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu; tým je však zároveň - z aspektu - vylúčené, aby sa niektorý z nich z rovnakého právneho dôvodu (základu) žalobou podanou v zmysle domáhal proti druhému účastníkovi určenia, že pracovný pomer trvá (rozhodnutie o takejto určovacej žalobe by predpokladalo prejudiciálne posúdiť platnosť alebo neplatnosť skončenia pracovného pomeru). Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu v časti určenia, že jeho pracovný pomer u žalovaného trvá zamietol.

Keďže žalobca po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru podaním doručeným žalovanému dňa 30.10.2009 oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, žalovaný je povinný žalobcovi ako svojmu zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy podľa . Žalobca si v návrhu uplatnil náhradu mzdy, ktorú spresnil tak, že sa domáha náhrady od 26.10.2009 v sume vyčíslenej ku každému pojednávaniu (k 3.3.2010 sumou 14 377,88 eur brutto, k 20.4.2010 sumou 22 622,69 eur, k 8.6.2010 sumou 24 555,65 eur), pričom na pojednávaní vo veci dňa 8.6.2010 navrhol zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 26.10.2009 do 8.6.2010 vo výške 26 319,13 eur. Súd s poukazom na ustanovenie pripustil v časti požadovanej náhrady mzdy uvedenú zmenu petitu. V súlade s , a súd z opisu mzdového listu žalobcu za rok 2009 zistil, že jeho priemerný hodinový zárobok zo mzdy vyplatenej v treťom štvrťroku 2009 brutto je 21,6378 eur (3 002,66 eur júl 2009 hodín 150 + 2 741,98 eur august 2009 hodín 120 + 3 180,94 eur september 2009 hodín 142,50 = 8 925,58 eur : 412,50 hodín = 21,6378 eur ) x 163,10 (priemerný mesačný počet hodín pri 37,5 hodinovom pracovnom čase, keď priemerný počet kalendárnych týždňov pripadajúcich na jeden mesiac je nemenný a predstavuje 4,3482 týždňa, po zaokrúhlení 4,35 týždňa) = 3 529,13 eur mesačne. Súd považoval nárok žalobcu na náhradu mzdy za dôvodný až odo dňa, kedy žalobca doručil žalovanému oznámenie o tom, že trvá na tom, aby ho zamestnával, teda od 30.10.2009 do 31. mája 2010, a to s poukazom na splatnosť náhrady mzdy podľa , keď v čase rozhodovania súdu vo veci nebola náhrada mzdy za šesť pracovných dní mesiaca jún 2010 (od 1.6.2010 do 8.6.2010) ešte splatná.. Za deň 30.10.2009 priznal súd žalobcovi náhradu mzdy vo výške 162,28 eur (7,5 hod. x 21,6378 eur) a za mesiace november 2009 až máj 2010 sumu 24 703,91 eur (7 mesiacov x 3 529,13 eur mesačne), úhrnom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 24 866,19 eur brutto a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s keď žalobca mal v konaní len čiastočný úspech, no jeho neúspech súd považuje za pomerne nepatrný. Súd potom žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 3 156,55 eur pozostávajúcu z odmeny právneho zastúpenia žalobcu podľa vyhlášky č. za 2 úkony ( prevzatie veci a príprava zastupovania, podanie návrhu 7.12.2009) po 53,49 eur ( citovanej vyhlášky) a po 403, eur ( citovanej vyhlášky zo základu 24 866, eur) a x režijný paušál po 6, eur, za 4 úkony (pojednávanie 3.3.2010, .4.2010, písomné podanie z 29.4.2010, pojednávanie 8.6.2010) po 55,49 a po 403,34 eur a 4 x režijný paušál 7,21 eur, keď úkon ďalšia porada s klientom z 8.3.2010 súd nepovažoval za účelný, navyše netrval celú hodinu (č.l. 99), z hotových výdavkov, ktoré pozostávajú z náhrady straty času za 6 polhodín vo výške 72,12 eur (6 x 12,02 eur), náhrady cestovného vo výške 37,49 eur (0,183 eur x 206 km), náhrada PHM 12,- eur pri cene 1,- eur/l km, úhrnom po 121,61 eur za každú cestu na pojednávania v dňoch z 3.3.2010, 20.4.2010, 8.6.2010 a späť. Náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa .

Súd v súlade s uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 1 591,- eur (99,50 eur v časti určenia + 1 491,50 eur v časti náhrady mzdy) na účet Okresného súdu Komárno.

Lehoty na plnenie súd žalovanému určil v súlade s

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.