Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-101-2005.pdf
PDF · 96.32 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/101/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou F.. L. L. v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. A., B. C. L. V., C., G., X/ T. Q., B. O. XX, Bratislava, obaja právne zastúpení: P.. L. J., advokátka, K. XX, Bratislava, proti odporcom: X/ A. G., B. R.. XX. T. Y., Č., X/ G. F., B. L. A.Á. XX, obaja právne zastúpení: P.. E. A., advokátka, nám. M.R. V. 6, A., o určenie neplatnosti závetu, takto
rozhodol:
Súd určuje, že závet poručiteľa V. A., Z.. XX.X.Y., ktorý zomrel X.XX. Y., Z. B. O. XX, Bratislava, zo dňa X.XX.Y., je n e p l a t n ý.
O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhod-nutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom podaným na súd dňa XX.X.Y. domáhali, aby súd určil, že závet poručiteľa V. A. I. L. X.XX.Y. je neplatný a aby zaviazal odporcov 1/ Z.. F. A., X/ A. G. T. X/ G. F. k náhrade trov konania.
Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa X.XX.Y. zomrel ich otec, V. A.. V ko-naní o dedičstve predložili odporcovia mechanickým spôsobom napísaný závet poručiteľa zo dňa X.XX.Y., podpísaný menovaným za prítomnosti X svedkov, v ktorom tento uviedol, že všetok svoj majetok okrem zákonnej čiastky prináležiacej jeho manželke zanecháva rovným dielom odporcom. V rámci dedičského konania namietli ako zákonní dedičia absolútnu neplatnosť tohto závetu a uznesením tunajšieho súdu XD/XX/Y. I. XX.X.Y. bolo dedičské konanie prerušené a im bola uložená povinnosť domáhať sa neplatnosti závetu na príslušnom súde. I. bol poručiteľom napísaný X dni pred smrťou. Odporcovia ako aj závetní svedko- via ich napriek tomu, že mali telefonický kontakt, neinformovali o hospitalizácii otca a tiež zamlčali, že zomrel. X. za života neprejavil vôľu zanechať majetok v prospech tretích osôb a želal si, aby byt počas pobytu na Q. užíval navrhovateľ v 1. rade a po smrti manželky aby vyplatil ostatných dedičov. K. si želal, aby sa chata na K. po smrti nepredala a aby dedičia umožnili chatu navštevovať aj ostatným príbuzným. Navrhovatelia vyjadrili pochybnosť, že by poručiteľ bol schopný X dni pred smrťou posúdiť následky svojho konania a preto žiadali, aby súd predmetný závet vyhlásil za neplatný.
L. XX.XX.Y. zomrela odporkyňa v 1. rade, Z. F. A., pričom jej dedičmi sa stali ako závetní dedičia odporcovia v 2. a 3. rade a preto súd pokračoval v ko-naní len s uvedenými odporcami.
Na pojednávaní navrhovatelia doplnili, že závet tiež obchádza zákon, nakoľko obaja sú ako deti poručiteľa jeho zákonnými dedičmi a tento nespísal listinu o ich vydedení a nevy-dedil ich ani v rámci závetu. Navrhovateľ v 1. rade uviedol, že je synom poručiteľa z 1. man-želstva a od r. Y. Ž. V. G.. S otcom mal dobré vzťahy, tento mu bol aj vo G.-C. pomáhať, avšak s otcovou manželkou nevychádzali. V kontakte s otcom bol X-X krát ročne, keď bol na Q.. Z. si, ani si netelefonovali. G.. F. mu listom
z X.XX.Y. oznámil, že otec zomrel. E. prevzal XX.XX.Y., ani nevedel kedy bol pohreb, vedomosť o zhoršení zdravotného stavu otca nemal. Od poručiteľa neobdržal žiadne peniaze, skôr ho podporoval. Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že je dcérou poručiteľa z 1. manželstva. Po rozvode žila s matkou, ale vzťahy s otcom mala dobré. X. X-X roky sa stretávala s otcom tajne mimo bytu, lebo jeho žena to nemala rada. I. si, aby sa celá rodina aj po jeho smrti stretávala. O majetkových veciach nehovoril. Z. od neho XX.Y.,- Sk, skôr ona ich podporovala. V poslednom období nezvykla otcovi volať, skôr sa ozval on, preto neve-dela, že je hospitalizovaný, zistila to až od brata, keď prišiel z G.. F. jej otca bola vtedy už v ústave pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
Odporcovia vo svojom vyjadrení uviedli, že koncom novembra Y. V.olala A. G. D.. J. a oznámila jej, že poručiteľ je v nemocnici a bolo by potrebné sa postarať o jeho manželku, ich tetu, ktorá ich spolu s vychovávala ako vlastné deti. Preto spolu s G. F. navštívili o X dni poručiteľa v nemocnici. F. bol pri vedomí a prosil ju, aby sa starala o jeho manželku a na jej otázku, či má vyrozumieť jeho syna uvie-dol, že nie. S dcérou už dlhé roky neudržiaval žiadny kontakt. O necelý týždeň poručiteľ zo-mrel. Navrhovatelia sa pohrebu nezúčastnili. Z. spojené s vlastníctvom bytu po smrti poručiteľa zaťažujú výlučne A.. G.. O existencii závetu sa dozvedeli až u notárky. K okolnostiam jeho vypracovania sa nevedia vyjadriť, avšak tento spĺňa formálne náležitosti a preto žiadali návrh zamietnuť.
Na pojednávaní uviedli, že si uvedomujú, že závet je relatívne neplatný nakoľko obchádza neopomenuteľných dedičov. L. konanie po manželke poručiteľa je skončené a to vydaním osvedčenia o dedičstve XD Y./Y., ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.X.Y., kde majetok po menovanej, teda aj časť predmetného bytu, zdedili oni ako závetní dedičia. H. v 1. rade uviedla, že medzi ňou a jej bratom a poručiteľom a jeho manželkou bol veľmi blízky vzťah, ako medzi rodičmi a deťmi. O vôli nechať závet nevedeli. Z. ich X - X Y. týždenne a pomáhali im, iní príbuzní za nimi nechodili. Keďže pracuje v dome dô-chodcov, vybavila tam umiestnenie pre manželku poručiteľa. Q. sa o nich miesto ich vlastných detí, ktoré na seba nenechali žiadny kontakt, preto im nemohli dať vedieť o hospi-talizácii, ani o úmrtí. Až po pohrebe v byte poručiteľa našli kontakt na jeho syna, ktorému dali vedieť. S dcérou podľa jej vedomostí neudržiaval poručiteľ žiaden kontakt. Odporca v 2. rade potvrdil výpoveď svojej sestry.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, odporcov, znaleckým posudkom a výsluchom znalca z odvetvia psychiatria F.. J. F., výsluchmi svedkov: D.. J. J., P. Q., G. U., listinnými dôkazmi a to: závetom V. A. I. X.XX.Y., správou o hospitalizácii poručiteľa, čestným prehlásením A. H., úmrtným listom J.. F. F., vyhlásením X. T. P. O.-V., dedičským spisom po por. XD/XX/Y., ako aj ďalším obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Od XX.XX.Y. do svojej smrti dňa X.XX.Y. bol poručiteľ hospitalizovaný v nemoc-nici pre náhle tŕpnutie pravej strany tváre, zhoršovanie reči a slabosť pravých končatín, ako aj bolesti na hrudníku.
L. X.XX.Y. podpísal poručiteľ V.Á. A. závet napísaný strojom, v ktorom okrem zákonnej čiastky prináležiacej svojej manželke zanechal svoj majetok rovným dielom odporcom. K. uviedol, že dcére M. daroval za života sumu XX.Y.,- Sk a napriek tomu, že má vedomosť o zdravotnom stave jeho aj jeho manželky, sa o nich viac ako X rokov nestará, nenavštevuje ich a neposkytuje im pomoc. Q. U. daroval sumy X.Y.,-, XX.Y.,- T. XX.Y.,- Sk. Napriek tomu, že z G. často chodí na Q., tiež sa o nich nezau-jíma a neposkytuje im pomoc. Napriek tomu, že im príbuzní jeho manželky podali správu o jeho hospitalizácii a vážnom zdravotnom stave ho v nemocnici ani raz nenavštívili. I. podpísali ako svedkovia D.. J. J., J.. F. F., Ľ.J. J., I. K..
Zo znaleckého posudku a výsluchu znalca F.. J. F., znalca z od-vetvia psychiatria vyplynulo, že poručiteľ bol do nemocnice prijatý pre náhlu cievnu moz-govú príhodu. Po nasadenej liečbe neprichádzalo k zlepšeniu, jeho stav sa komplikoval. V deň podpisu závetu mal ráno teplotu XX,X stupňa, pričom v jeho veku to zodpovedá teplote XX-XX stupňov u mladého človeka a bol mu naordinovaný K., ktorý má útlmové vlastnosti opiátu. V čase podpisu závetu bol obmedzene schopný samostatne, racionálne a objektívne spravovať svoj majetok a rozhodovať o nakladaní s ním pre prípad smrti. R. si síce hlavné základy, ale v prípade podrobnejšej konfrontácie by bol zmätený. V čase podpisu netrpel duševnou chorobou, bol mentálne zdravý. X. chápal, že podpisuje závet a tento mu predkladala
dôveryhodná osoba. Napriek tomuto diskomfortu mohol síce vlastnoručne podpísať závet, avšak s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou si ho nepre-čítal. P. obsah nebol v tom čase schopný posúdiť.
Z prehlásenia sestry poručiteľa T. H., vyplynulo, že jej brat mal vždy dobré vzťahy so svojimi deťmi z prvého manželstva. Po odchode syna U. L. G.-C. ho dcéra T. ďalej navštevovala, syn po zmene režimu tiež otca navštevoval, ich vzťahy boli dobré a poručiteľ nikdy neuvažoval o ich vydedení. K. svedok P. Q., manžel navrhovateľky uviedol, že sa stretal s poručiteľom v čase, keď tento trávil čas v Bratislava a to asi dva krát do mesiaca. S jeho manželkou, ako s dcérou, mal poručiteľ dobrý vzťah, stretali sa spolu vonku v meste, do roka chodili spolu tak X -X krát na kávu, aby mali väčší kľud. So synom mal tiež vynikajúci vzťah. X., že na chalupe sa stretol asi X krát aj s odporcami. O jeho hospitalizácii nevedeli.
Taktiež X. O. T. P. O. vo svojom vyhlásení, ako aj svedok G. U. vo výpovedi potvrdili, že sa s poručiteľom poznali z chatovej oblasti. Q. do odchodu do emigrácie chodil s otcom na chatu pravidelne, po zmene režimu ho tiež pravidelne navšte-voval, dcéra chodievala s otcom tiež na chatu dva tri krát do roka. X. mal syna rád a ich vzťah bol dobrý. X. bol skôr zo strany jeho manželky voči deťom poručiteľa.
Z vykonaného zisťovania súd preveril, že závetných svedkov Ľ. J. T. I. K. sa nepodarilo predvolať a J.. F. F. zomrel X.XX.Y.. Z výpovede D.. J. J. ako závetnej svedkyne vyplynulo, že s poručiteľom a jeho manželkou mala blízky vzťah, bola ich susedou a v kontakte boli niekoľkokrát denne. X. vie, syn poručiteľa pár krát navštívil, s dcérou poručiteľ neudržiaval kontakty. V prípade ich choroby sa o nich starala rodina X.. A. - odporcovia a aj ona im pomáhala. A. p. A. diagnostikovali T. chorobu, poručiteľ prvý krát spomenul vôľu spísať závet, aby ju zabezpečil. V r. Y. sa mu zhoršil zdravotný stav a bol hospitalizovaný, ona za ním chodila denne. Po X dňoch sa mu uľavilo, chodili za ním odporcovia a keď sa pýtala, či má informovať jeho deti, tak to zamietol. X. ju vtedy spísaním závetu a dal jej rukou písané poznámky, čo má obsahovať. Q. teda závet v zmysle poznámok, ktoré však už nemá a ako svedkov zavolala brata, p. K. ako susedu a p. F. ako bratovho kamaráta. X. k poručiteľovi do izby, listinu si prečítal, nič nepovedal, ona to ešte nahlas prečítala, podpísal sa a následne sa podpísali aj oni ako svedkovia. V miestnosti boli prítomní všetci spoločne. X. bol v dobrom zdravotnom a psychickom stave. I. vzala k sebe a potom ho predložila notárke. A. na deti poručiteľa nemala, až keď upratovali byt, našli tam adresu syna a poslali mu oznámenie o jeho smrti.
Odporcovia navrhli v priebehu dokazovania toto doplniť výsluchmi svedkov X.. B., P. A. T. U. O., ktorí ako susedia mali vypovedať k vzťahom v rodine poručiteľa. Keďže už bolo ku vzťahom v rodine vykonané dokazovanie výpoveďami a vyjadreniami vyššie uvedených svedkov a známych, súd tento dôkaz nepova-žoval za potrebný na rozhodnutie vo veci a uvedený návrh na doplnenie dokazovania zamie-tol.
Podľa § 37ods. X H. zákonníka účinného v čase spísania závetu, (ďalej len H.. zák.) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 476 ods. 1, X cit. H.. zák. poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Podľa § 469a ods. X a/, b/ cit. H.. zák. poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
Podľa § 469a ods. X,X cit. H.. zák. pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2. O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a XXX; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Podľa § 476 b cit. H.. zák. závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Q. sa musia na závet podpísať.
Podľa § 476 b cit. H.. zák. maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. X. tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že podaný návrh je dôvodný.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poručiteľ zanechal po sebe závet, v ktorom svoj majetok, okrem čiastky prináležiacej jeho manželke, zanechal odporcom rov-ným dielom. K. závet mal formálne znaky vyžadované vo vyššie cit. ust. § 476 a § 476b H.. zák.. Keďže šlo o alografný závet, t.j. nebol vlastnoručne písaný, tento bol vlastnoručne podpísaný poručiteľom pred súčasne prítomnými svedkami, ktorí boli dokonca vo väčšom počte než zákon ustanovuje a ktorí sa taktiež na závet podpísali a obsahoval aj deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. R. skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.
Q. dôvodov neplatnosti predmetnej listiny, ktorých sa navrhovatelia domáhali, súd dospel pri preverovaní dôvodov relatívnej neplatnosti k záveru, že závet by bol neplatný v časti, v ktorej menovaný opomenul svojich zákonných dedičov, keďže nespísal listinu o ich vydedení a časť v závete, v ktorej uvádza, aké sumy dal svojim deťom za života a vytýka im, že sa o neho nestarali, súd vyhodnotil len ako všeobecné odôvodnenie jeho vôle zanechať majetok iným osobám a nie ako listinu o vydedení, keďže neobsahuje jednoznačne prejavenú vôľu k vydedeniu potomkov. Z. závetu v tejto časti nebola medzi účastníkmi sporná.
X. skúmaní absolútnej neplatnosti súd dospel k záveru, že závet ako právny úkon ne-splnil požiadavku vážnosti vôle vyjadrenú v už cit. § 37 ods. X H.. zák. X. svojich záveroch súd vychádzal zo znaleckého posudku a z výpovede znalca, ktorý uviedol, že poručiteľ síce mohol závet podpísať, avšak s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote si ho neprečítal a nebol v čase podpisu schopný v plnej miere samostatne, racionálne a objektívne spravovať svoj majetok a to vzhľadom na jeho zdravotný stav a podané lieky. Napriek tvrdeniu svedkyne J., ktorá uviedla, že menovaný bol v dobrom zdravotnom a psychickom stave a bol schopný reálne a jasne uvažovať, tvrdeniu znalca svedčí i skutočnosť, že v závete, ktorý mala menovaná pripraviť na základe pokynov poručiteľa, sa nachádza i časť, v ktorej vytýka svojim deťom - navrhovateľom, že napriek tomu, že vedeli o jeho hospitalizácii a vážnom zdravotnom stave, ho v nemocnici ani raz nenavštívili. Z dokazovania však vyplynulo, že poručiteľ sám výslovne nechcel, aby jeho deti boli o hospitalizácii vyrozumené, čo odporuje tejto časti jeho závetu a poukazuje na rozpor vo vôli poručiteľa. Súd konštatuje, že z výpo-vede menovanej svedkyne vyplynulo, že tiež nebola splnená podmienka výslovného prejave-nia vôle v zmysle § 476b H.. zák., keďže poručiteľ nijako slovne pred podpisom závet neko-mentoval a nevyjadril tú skutočnosť, že ide o jeho vôľu a preto z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol, že predmetný závet je neplatný.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1, ods. X O.s.p., podľa ktorých o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § X66 sa nepoužije. R. odsekov 1 a X platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd teda po vyčíslení
trov účastníkmi v lehote X pracovných dní od právoplatnosti rozsudku rozhodne o trovách konania samostat-ným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava D., písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona