Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-3S/83/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci navrhovateľa: T.. U. U., bytom Q., I. XX, proti odporcovi: SR - zastúpená Národným bezpečnostným úradom, Bratislava, Budatínska 30, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 12.5.2009 domáhal náhrady škody voči štátu - Slovenskej republike zastúpenej Národným bezpečnostným úradom ( ďalej len NBÚ ) a náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím Národného bezpečnostného úradu v súvislosti s vykonávaním bezpečnostnej previerky navrhovateľa, ktorý bol príslušníkom Policajného zboru. Navrhovateľ uviedol, že ako príslušník Policajného zboru potreboval pre výkon svojho povolania vykonanie bezpečnostnej previerky a odporca vykonal previerku nezákonným spôsobom v dôsledku čoho bol navrhovateľ poškodený, diskvalifikovaný v ďalšom zamestnaní. Nemohol zastávať akúkoľvek funkciu v policajnom zboru v dôsledku čoho sám z policajného zboru odišiel. Domáhal sa náhrady škody vo výške 40.000,-Eur z dôvodu nezákonného rozhodnutia a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla tým, že prišiel o prácu a nemohol zotrvať v zamestnaní, pretože kolegovia znevažovali jeho prácu a začali mu podrážať nohy. V priebehu konania svojím podaním navrhovateľ minimalizoval - upresnil svoj návrh a naďalej trval na náhrade škody 14.752,-Euro ako náhradu za ušlú mzdu bez úrokov z omeškania a 1.2048,-Euro náhradu nemajetkovej ujmy. Vo zvyšnej časti súd samostatným uznesením konanie zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu. Navrhovateľ uviedol, že svoju prácu vykonával vždy svedomite a nikdy nebol počas pracovného pomeru disciplinárne potrestaný, preto vo vyššej miere pociťoval nezákonné rozhodnutie odporcu. Pred podaním žaloby požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak odporca na jeho žiadosť nereagoval. Na urgenciu navrhovateľa mu oznámil, že rozhodnutie o prejednaní nároku sa nevydáva, nárok sa v stanovenej lehote buď uspokojí alebo neuspokojí. Keďže uplynula 6 mesačná lehota na uspokojenie nároku navrhovateľa a navrhovateľ uspokojený nebol ani čiastočne, domáha sa nároku v tomto konaní. Navrhovateľ uviedol, že po vydaní rozhodnutia NBÚ o tom, že ho nemožno považovať za osobu bezpečnostne spoľahlivú, naďalej vykonával na Ministerstve vnútra funkciu ako podpredsedu poradnej komisie ministra vnútra SR po ukončení bezpečnostnej previerky, nakoľko navrhovateľ sa stal osobou bezpečnostne nespoľahlivou, nemohol naďalej vykonávať profesne funkciu v ktorej bol zaradený, pretože nemal oprávnenie na oboznamovanie sa s prísne tajnými skutočnosťami, napriek tomu zotrval vo svojej funkcií avšak ju vykonával oklieštene, pretože sa nemohol oboznamovať s prísne tajnými skutočnosťami, robil len veci kde toto oprávnenie nepotreboval a na jeho funkciu zaúčal nového zástupcu. Nadriadený to akceptovali, neznížili mu dokonca ani plat, nepreradili ho na inú funkciu. Jasne

mu však dávali najavo, že by mal odísť. Preradiť na inú funkciu ho nemohli, pretože nebolo kam. Čo sa týka skutočnosti, že navrhovateľ figuroval v štruktúrach Štátnej bezpečnosti uviedol, že sa jednalo o rozhodovanie o nás bez nás. Nikto sa ho nepýtal, jednoducho ho tam zaradili. V podstate o tom ani nevedel. Uviedol, že k 31.12.2005 bol nútený odísť z Policajného zboru, pretože ho nemohli preradiť na iné miesto, nakoľko aj upratovačka musí mať bezpečnostnú previerku a keďže mal odpracovaných 33 rokov v Policajnom zbore, stal sa poberateľom výsluhového dôchodku. Uviedol, že doteraz si nemôže nájsť zamestnanie

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že vykonával bezpečnostnú previerku podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe žiadosti kancelárie ministra vnútra SR zo dňa XX.X.XXXX. NBÚ bezpečnostnú previerku vykonal a po vyhodnotení podkladových materiálov podľa / Zákona vydal rozhodnutie dňa 5.10.2004, keď zistil, že navrhovateľa nemožno považovať za osobu bezpečnostne spoľahlivú, pretože bola pracovne zaradená a aktívne vykonávala činnosť v štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti. Odporca ďalej uviedol, že vydal rozhodnutie, že navrhovateľ sa nemôže oboznamovať s utajovanými skutočnosťami a tým nebola dotknutá jeho odborná spôsobilosť, ani kvalifikačné predpoklady. Národný bezpečnostný úrad rozhodnutím len deklaroval záujem štátu na ochrane utajovaných skutočností. Poukázal ďalej na to, že vydaním osvedčenia je iba jedným s nevyhnutných predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Skutočnosť, že NBÚ vydá navrhovanej osobe osvedčenie ešte neznamená, že táto osoba sa môže s utajovanými skutočnosťami oboznamovať. Namietal ďalej skutočnosť, že neexistuje príčinná skutočnosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, ktorú si navrhovateľ uplatňuje. Poukázal na to, že škoda by mala vzniknúť následkom nezákonného rozhodnutia, avšak navrhovateľovi žiadna škoda jeho rozhodnutím nevznikla.

Škodu spočívajúcu v ušlej mzde vyčíslil navrhovateľ na sumu 14.752,-Eur. Uviedol, že dňa X.X.XXXX odišiel do výsluhového dôchodku, avšak jeho služobný pomer podľa fyzického dôchodkového veku mal trvať do konca apríla 2008. Preto ročný príjem navrhovateľa v roku 2005 bol 500.045,-Sk čo je v priemere mesačne 41.670,41,-Sk. Od 1.1.2006 do apríla 2008 je 28 mesiacov. Pri odchode do dôchodku bol navrhovateľovi vymeraný dôchodok za výsluhu vo výške 25.798,-Sk. Teda rozdiel medzi dôchodkom a posledným priemerným mesačným príjmom je 15.872,42,-Sk a táto suma keď sa vynásobí 28 mesiacmi vyjde suma 444.427,76,-Sk t.j. 14.752,29,-Eur. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vyčíslil na sumu 1.248,-Euro, táto ujma spočíva v poškodení jeho dobrého mena, povesti a neoprávneného zásahu do jeho práv. Hoci reálne poškodenie jeho osoby bolo vyššie, napriek tomu si uplatnil iba túto sumu.

Odporca namietal oprávnenosť nároku navrhovateľa, poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ na vlastnú žiadosť ukončil služobný pomer v policajnom zbore. Celý nárok navrhovateľa považoval za nedôvodný a nepreukázaný. K nároku navrhovateľa na priznanie nemajetkovej ujmy sa vyjadril tak, že nijakým spôsobom nezasiahol do osobnostných práv navrhovateľa.

Súd zistil, že NBÚ vykonal podľa Zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov bezpečnostnú previerku navrhovateľa na základe žiadosti kancelárie ministra vnútra SR zo dňa 10.4.2003 NBÚ bezpečnostnú previerku ukončil vydaním rozhodnutie dňa 5.10.2004 a zistil, že podľa nemožno navrhovateľa považovať za osobu bezpečnostne spoľahlivú pretože bola pracovne zaradená a aktívne vykonávala činnosť v štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti. Navrhovateľ teda nesplnil predpoklad na vznik oprávnenia podľa Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, ktoré Odvolacia komisia zriadená zákonom o ochrane utajovaných skutočností odvolanie navrhovateľa dňa 13.12.2004 zamietla. Navrhovateľ využil ďalšie právne možnosti a domáhal sa na Najvyššom súde SR vydania rozhodnutia, ktorým by rozhodnutie odvolacej komisie bolo zrušené. Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. rozhodnutie odvolacej komisie zrušil a vrátil na nové konanie z dôvodu procesnej vady a meritórne rozhodnutie NBÚ nepreskúmaval. Na základe rozsudku vydaného Najvyšším súdom SR Výbor národnej rady SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, odvolanie podané navrhovanou osobou - navrhovateľom preskúmal a rozhodnutím zo dňa 7.12.2006 ho zamietol. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.5.2008 podľa bolo zrušené rozhodnutie výboru národnej rady SR ako aj rozhodnutie NBÚ zo dňa 5.10.2004 z dôvodu, že rozhodnutie nemalo byť vydané bez súhlasu navrhovateľa na vykonanie bezpečnostnej previerky podľa vydané. NBÚ vo veci naďalej konal a na základe žiadosti Ministerstva

vnútra SR zo dňa 20.10.2008 vykonávanie bezpečnostnej previerky podľa Zákona zastavil z dôvodu, že navrhovateľ už nebol zamestnancom MV SR t. j. po zrušení rozhodnutí Najvyšším súdom SR NBÚ vo veci už meritórne nerozhodol.

Podľa , , , a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1/ sa nemožno zbaviť.

Podľa , , , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ alebo poverený pracovník policajného zboru; Ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy.

Podľa právo na náhradu škody spôsobené nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa /, /, /, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa ods. 1/ možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku.

Podľa / ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa /, / uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi.

Základnou podmienkou konania o náhrade škody je, že škoda skutočne vznikla, je stanovená jej výška, bola porušená právna povinnosť

Súd dospel k záveru, že navrhovateľovi škoda súvisiaca s nezákonným rozhodnutím nevznikla. Odporca nevydal žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo pre nezákonnosť zrušené. Súd dospel k prejednávanej veci k názoru, že navrhovateľ nebol nijako dotknutý zo strany svojho zamestnávateľa po vydaní rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu, že navrhovateľa nemožno považovať za osobu bezpečnostne spoľahlivú. Aj po vydaní takéhoto rozhodnutia navrhovateľ zostal v pracovnej pozícií tak ako predtým a to až do doby kedy sa sám rozhodol požiadať o uvoľnenie zo služobného pomeru. I keď rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu a odvolacej komisie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovateľa boli následne rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR zrušené, nemožno z toho dôvodiť, že boli zrušené pre nezákonnosť, pretože boli zrušené z procesných dôvodov. Navrhovateľ v domnení, že rozhodnutie NBÚ o bezpečnostnej spoľahlivosti jeho osoby bolo zrušené pre nezákonnosť si vypočítal náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že odišiel do výsluhového dôchodku. Súd však poukazuje na to, že navrhovateľ odišiel zo služobného pomeru na základe vlastného rozhodnutia teda svojvoľne nie z toho dôvodu, že by na základe rozhodnutia NBÚ nespĺňal podmienky pre výkon svojej funkcie a preto tvrdenie, že nebyť rozhodnutia NBÚ by odišiel do výsluhového dôchodku až v roku 2008 je iba jeho tvrdením, ničím nepodložiteľným. Preto spôsob výpočtu škody resp. ušlého mzdy tak ako si to vypočítal navrhovateľ je pre toto konanie neprijateľným. Výpočet nemajetkovej ujmy nijako navrhovateľ nezdôvodnil. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a skutočnosti vyššie uvádzané, súd dospel k názoru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by vydané rozhodnutie, o ktoré opiera svoj nárok, bolo zrušené pre nezákonnosť a že by mu v súvislosti s týmto rozhodnutím vznikla škoda. Odporca v konaní o bezpečnostnej previerke navrhovateľa konečné rozhodnutie vo veci nevydal, konanie zastavil z dôvodu, že navrhovateľ už nebol zamestnancom MV SR. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by mu vznikla škoda v súvislosti s rozhodnutím vydaným NBÚ a teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Odporca v konaní neurčuje ani okruh osôb a zoznam funkcií pri výkone ktorých sa môžu osoby oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Súd ďalej poukazuje, že rozhodnutie NBÚ sa nijako nedotklo pracovného zaradenia navrhovateľa, tento napriek tomu, že ešte v roku 2004 bolo vydané rozhodnutie NBÚ vykonával svoju funkciu bezo zmeny až do roku 2006 do doby pokiaľ sa sám nerozhodol ukončiť služobný pomer. Teda rozhodnutie NBÚ nemalo nijaký vplyv na jeho pracovné zaradenie a mzdové ohodnotenie. Jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie je zistená nezákonnosť rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda. Tak isto navrhovateľ nepreukázal, že by mu vznikla v súvislosti s rozhodnutím NBÚ nemajetková ujma, tak ako ju vyčíslil. Keďže navrhovateľovi nevznikla žiadna škoda a ani neexistuje nezákonné rozhodnutie na základe ktorého by mu škoda vznikla, súd rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozsudku uvedené.

O trovách konania súd rozhodol podľa / podľa ktorého úspešný odporca má právo na náhradu trov konania, avšak v konaní si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované · v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha · odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v , · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) · rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.