Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-24C/448/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci navrhovateľa Q.. K. G. , nar. XX.X.XXXX, bytom C. L., W. XX, zastúpeného JUDr. Štefanom Bugalom, advokátom, Fándlyho 32, Trnava, proti odporcovi F. E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom E., I. X, zastúpenému JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom, Súťažná 5, Bratislava, o splnenie povinnosti zaplatiť 16.596,96€ s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 16.596,96€ spolu s 13% ročným úrokom z omeškania od 31.3.2003 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 1.641,47€, na účet právneho zástupcu navrhovateľa K.. G. E., vedený M. E. C., a.s., pobočka L., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 20.5.2004 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť 23.235,74€ spolu s úrokmi z omeškania, titulom nevrátenia finančnej pôžičky, poskytnutej odporcovi, ktorý svoj dlh písomne uznal dňa 22.11.2002.

Uznesením zo dňa 5.4.2006, č.k. -29 súd pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle tak, aby odporca bol zaviazaný na zaplatenie 16.596,€ spolu s 13% ročným úrokom z omeškania od 31.3.2003 až do zaplatenia a nahradenie trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - uznaním dlhu z 22.11.2002, vyšetrovacím spisom OTR PZ v Bratislava V č. ČSV:ORP-558/OEK-B5-2007, ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ uviedol, že odporca, ktorý bol jeho zamestnancom, ho v roku 2000 požiadal o poskytnutie finančnej čiastky 500.000,-Sk ako pôžičky na zakúpenie strojov, v súvislosti s podnikateľskými aktivitami odporcu. Počas roka 2000 požičal odporcovi v troch čiastkach celkovo požadovanú sumu, peniaze odporca prevzal v hotovosti, bez účasti svedkov, písomne neuzavreli žiadnu zmluvu, ústnou formou prišlo k dohode, že peniaze vráti do konca roku 2001. Začiatkom roka 2002 rozviazal s odporcom pracovný pomer, vzájomný kontakt prerušili. Po viacerých urgenciách sa odporca ozval v roku 2002, osobne prišiel do C. L. a 22.11.2002 písomne svoj dlh uznal s tým, že peniaze sa zaviazal vrátiť do 30.3.2003, čo sa nestalo napriek následným sľubom. Odporca si peniaze požičal na vlastné podnikanie, zakúpil päť kontajnerov na uloženie strojov na vývoz. Uznanie záväzku podpísal dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku.

Odporca uviedol, že s návrhom nesúhlasí, žiadna pôžička zo strany navrhovateľa poskytnutá nebola. Uznanie záväzku podpísal pod vplyvom alkoholu. Priznal, že pracoval u navrhovateľa, ktorého firma mala do Vietnamu dodávať poľnohospodárske stroje, sám mal obchod sprostredkovať. Vzniklo nedorozumenie medzi firmou navrhovateľa a vietnamskou firmou, z Vietnamu sa sťažovali, že nebol dodaný tovar v zmysle dohody. Ako osoba si nijaké peniaze od navrhovateľa nepožičal, ide o dlh vietnamských firiem voči navrhovateľovi, ktorý ho tlačil, aby dlh zobral na seba. Uznanie dlhu podpísal pod nátlakom, žiadna pôžička nebola dohodnutá, peniaze neboli fakticky vyplatené.

Svedkyňa N. V., manželka odporcu, vypovedala, že nemá vedomosť, či si manžel požičal od navrhovateľa nejaké peniaze. Okolo roku 2001 navrhovateľ často telefonoval, požadoval vrátiť finančný obnos, nevie akej výšky, účastníci spolupracovali v pracovných záležitostiach. Niekoľko rokov má manžel založenú s.r.o., mal finančné ťažkosti, nevie, ako ich riešil.

Svedkyňa G. G., manželka navrhovateľa, vo svojej výpovedi uviedla, že odporca ako manželov zamestnanec niekoľkokrát bol u nich v byte. Má vedomosť o skutočnosti, že manžel požičal odporcovi ako fyzickej osobe na trikrát peniaze v celkovej výške 500.000,-Sk, účel nepozná. Fyzicky bola prítomná, keď odporca vlastnou rukou písal uznanie dlhu, ktoré dobrovoľne podpísal, nikto ho nenútil, s manželom mali dobré vzťahy, po podpísaní dlhu sa rozišli podaním ruky. Odporca do L. prišiel sám, ohlásil sa dva dni pred príchodom telefonicky, zotrval u nich asi hodinku, spolu s manželom vypili dva malé poháriky tvrdého alkoholu, odporca nemal vypité, plne si uvedomoval čo podpisuje, na obsahu uznania sa dohodli spoločne, s manželom potom ďalej komunikovali. Odporca tvrdil, že peniaze vráti, sľub nesplnil.

Uznesením zo dňa 14.6.2007, č. ČVS: ORP-558/OEK-B5-2007 Zo, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.6.2007 OR PZ v Bratislava V odmietlo trestné oznámenie navrhovateľa na podozrenie z trestného činu podvodu podľa §250 ods. 1,3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť odporca tým spôsobom, že od navrhovateľa, u ktorého bol v zamestnaneckom pomere, si v priebehu roka 2000 požičal v hotovosti finančné prostriedky vo výške 500.000,-Sk za účelom kúpy strojov na podnikanie, písomne neuzavreli žiadnu zmluvu s tým, že finančné prostriedky budú vrátené do konca roka 2001, čo sa nestalo. Po telefonických urgenciách sa odporca dostavil dňa 22.11.2002 do C. L., kde písomne uznal finančný záväzok s tým, že peniaze vráti do 30.3.2003, čo nespravil. Trestné oznámenie bolo odmietnuté nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania.

Podľa uznania finančného záväzku, vlastnoručne napísaného odporcom v SL. dňa 22.11.2002, odporca uznal finančný záväzok voči navrhovateľovi vo výške 500.000,-Sk za pôžičku, poskytnutú v priebehu roka 2000, ktorý sa zaviazal splatiť do 30.3.2003. Odporca finančný záväzok uznal dobrovoľne, slobodne a vážne, nie v tiesni ani za iných nevýhodných podmienok. Uznanie podpísal odporca ako dlžník, navrhovateľ ako veriteľ.

Podľa /OZ/ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznaním dlhu sa zakladá vyvratiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval, aby uznanie dlhu malo tieto účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodov aj do výšky. Uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom dlžníka, adresovaným veriteľovi, ktorý zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa, domnienka existencie dlhu, založená uznaním dlhu, je vyvratiteľná, dlžník môže namietať, že dlh nevznikol.

Listinou z 22.11.2002, označenou ako uznanie finančného záväzku, navrhovateľ dostatočným spôsobom preukázal, že uvedenou listinou, ktorá je tzv. dlžobným úpisom, odporca uznal svoj finančný dlh voči navrhovateľovi vo výške 500.000,-Sk, odporca dôkazné bremeno ohľadne samotnej existencie

dlhu vo výške, uvedenej v uznaní, neuniesol, nepreukázal, že dlh nevznikol alebo v čase uznania netrval, domnienka existencie dlhu, založená uznaním, nebola zo strany odporcu ako dlžníka vyvrátená.

Posudzujúc text vyššie uvedenej listiny, súd mal za to, že sú splnené zákonné podmienky pre uznanie dlhu, písomného jednostranného právneho úkonu dlžníka, že svoj dlh uznáva, keď uznanie dlhu musí byť určené čo do dôvodov aj do výšky. Odporca dobrovoľne navštívil navrhovateľa a vlastnoručne napísal predmetnú listinu, ktorú obaja účastníci podpísali, listina obsahuje dôvod dlhu - pôžička aj konkrétnu výšku dlhu - 500.000,-Sk, možno teda oprávnene predpokladať, že dlh odporcu voči navrhovateľovi v čase uznania trval, tvrdenie odporcu o podpísaní uznania pod nátlakom a pod vplyvom alkoholu, súd považoval za účelové. Svedkyňa G., osobne prítomná pri podpisovaní listiny, jednoznačne potvrdila dobrovoľný prejav odporcu pri právnom úkone, podporený tiež skutočnosťou, že uznanie vlastnoručne písal sám odporca.

Odporca v konaní nepreukázal opak skutočností uvádzaných v listine o uznaní dlhu z 22.11.2002, nepreukázal podpísanie listiny pod nátlakom, dôkazné bremeno spočívajúce na odporcovi nebolo odporcom unesené, obsah vyšetrovacieho spisu nevyvracia existenciu samotného dlhu tak, ako tvrdí odporca.

Nárok navrhovateľa na žalovanom právnom základe súd považoval za dôvodný, domáhať sa priznania žalovanej istiny na základe uznania dlhu má právny základ, spĺňa zákonom požadované náležitosti.

Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. je úrok z omeškania určený dvojnásobkom diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania.

Odporca sa s peňažným plnením dostal do omeškania, preto súd priznal navrhovateľovi príslušný ročný úrok z omeškania, určený od 31.3.2003, čo je deň nasledujúci po dni splatnosti uznaného dlhu ako prvý deň omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa Navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi v konaní priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v súdnom poplatku vo výške 829,84€ a trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci /účasť na pojednávaní 14.4.2010 a 17.5.2010/ po á 320,34€ + režijný paušál 7,21€ a náhradu za stratu času dvakrát po 48,08€ /pojednávania 14.4.2010 a 17.5.2010, štyri polhodiny x12,02€/ podľa vyhlášky č. v platnom znení. Právny zástupca navrhovateľa si podľa uplatnil vyúčtovanie cestovných nákladov a straty času - 14.4.2010 vo výške 30,12€, 17.5.2010 vo výške 30,25€, zdokladované technickým preukazom použitého motorového vozidla. Navrhovateľovi súd hotové výdavky v podobe cestovného nepriznal, nakoľko tieto nepreukázal, rovnako nepriznal trovy odvolacieho konania, ktoré navrhovateľovi nevznikli.

O povinnosti odporcu zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľa súd rozhodol podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach, na podpísanom súde. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42

ods. 3 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom rozhodnutie súdu alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podaný návrh.