Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7CoP-54-2013.pdf
PDF · 124.82 KB
No categories available
7CoP/54/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Diany Solčányovej v právnej veci navrhovateľky Y. V. rod. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. na U. ulici č. X zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Krivej ulici č. 23 proti odporcovi L. V. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v M. na U. ulici č. X zastúpenému JUDr. Ivanom Husárom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Vojenskej ulici č. 14 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. deťom Y. V. nar. XX.X.XXXX a Y. V. nar. XX.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 29.9.2009 č.k. 15C 189/2007-140 v spojení s opravným uznesením z 11.11.2009 č.k. 15C 189/2007-152 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zverení mal. Y. V. do osobnej starostlivosti matky a určení výživného od otca pre mal. Y. na čas po rozvode, v závislých výrokoch o zverení mal. Y. V. do osobnej starostlivosti otca a určení výživného pre mal. Y. od matky, v napadnutom výroku o povinnosti navrhovateľky nahradiť trovy štátu.
Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch o úprave styku otca s mal. Y., matky s mal. Y. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, na čas po rozvode zveril mal. Y. V. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, mal. Y. V. nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, matku zaviazal prispievať na výživu mal. Y. V. 132,78 € vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu otcovi maloletého od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, otca zaviazal prispievať na výživu mal. Y. V. 149,37 € vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletej od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, styk rodičov s mal. deťmi upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. Y. V. každý druhý víkend v čase od 9.00 hod. do nedele do 9.00 hod., každý rok počas letných prázdnin od 15.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod., od 15.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 9.00 hod., každý párny rok nepretržite počas jarných prázdnin od prvého dňa od 9.00 hod. do posledného dňa do 18.00 hod., každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od prvého dňa od 9.00 hod. do posledného dňa do 18.00 hod., každý rok od 6.1. od 9.00 hod. do posledného dňa zimných prázdnin do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú v uvedených termínoch riadne pripraviť a odovzdať otcovi v byte a otec je povinný maloleté dieťa v uvedených termínoch odovzdať matke v byte a matka je oprávnená stýkať sa s mal. Y. V. každý druhý víkend v čase od 9.00 hod. do nedele do 9.00 hod., každý rok počas letných prázdnin od 15.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod., od 15.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 9.00 hod., každý párny rok nepretržite počas jarných prázdnin od prvého dňa od 9.00
hod. do posledného dňa do 18.00 hod., každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od prvého dňa od 9.00 hod. do posledného dňa do 18.00 hod., každý rok od 6.1. od 9.00 hod. do posledného dňa zimných prázdnin do 18.00 hod. s tým, že otec je povinný maloletého v uvedených termínoch riadne pripraviť a odovzdať matke v byte a matka je povinná maloleté dieťa v uvedených termínoch odovzdať otcovi v byte. Navrhovateľku a odporcu zaviazal nahradiť trovy štátu každého po 264,07 € na účet Okresného súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľky podaného 16.11.2007, ktorým sa domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom z dôvodu, že manželstvo je vážne rozvrátené a atmosféra v rodine je nevyhovujúca aj pre zdravý vývin oboch detí. Uviedla, že po nástupe do zamestnania začala mať zdravotné problémy neurologického charakteru. Odporca jej neposkytol podporu, obviňoval ju, pričom v práci mala 3-smennú prevádzku. Kvôli zdravotným problémom bola nútená požiadať o preradenie na dennú smenu. Odporca sa častokrát v noci alebo niekedy až na ďalší deň vracal pod vplyvom alkoholu, keď sa mu telefonicky ozvala, rozčuľoval sa, prečo ho vyrušuje a obťažuje. V roku 2000 ju odporca prvýkrát fyzicky napadol. V rokoch 2001-2002 dostala anonymný list, ktorým jej bolo oznámené, že odporca má mimomanželský pomer. Maloleté deti Y. a Y. žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať prispievať na výživu mal. Y. 4.500,- Sk a mal. Y. 4.500,- Sk mesačne. Styk odporcu s mal. deťmi navrhla upraviť podľa vzájomnej dohody. Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva pripojil, ale nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými navrhovateľkou. Uviedol, že potom, čo manželka nastúpila do zamestnania ako zdravotná sestra, začala chodiť domov podráždená a nevyspatá, preto zmenila miesto a dodnes pracuje na denných službách, ale situácia v rodine sa nezmenila. V roku 2004 začala študovať na vysokej škole a to aj na úkor zanedbávania rodiny a v tom čase sa začala liečiť aj na psychiatrii. Potvrdil, že ju raz fyzicky napadol, vtedy zavolala policajtov a títo ho odviedli. Posledné dva roky mu navrhovateľka odopiera stravu, zároveň podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým mu súd zakázal vstup do bytu uznesením z 22.9.2008 č.k. 38C 203/2008-26. V prípade rozvodu žiadal, aby boli obidve deti zverené do jeho osobnej starostlivosti a navrhovateľka bola zaviazaná prispievať na deti výživným podľa príjmov oboch rodičov. Kolízny opatrovník navrhol pre prípad rozvodu účastníkov konania zveriť mal. Y. do osobnej starostlivosti otca a mal. Y. do osobnej starostlivosti matky, styk upraviť podľa návrhu matky, ktorá je ochotná uzavrieť dohodu a výživné určiť primerane možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Vykonaným dokazovaním konajúci súd zistil, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo 26.11.1994, u oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú štátni občania Slovenskej republiky. Ich posledné spoločné bydlisko bolo v M. na U. ulici č. 1. Z manželstva pochádzajú dve mal. deti. Z výpovede navrhovateľky zistil, že manželstvo s odporcom uzavrela po ročnej predmanželskej známosti z dôvodu tehotenstva. Nezhody v manželstve začali v rokoch 2005-2006 po tom, ako ju odporca napadol. Príčinou rozpadu manželstva bolo, že odporca nebol spokojný s tým, ako sa navrhovateľka starala o domácnosť, pritom sám bol často mimo domova. V dôsledku toho má navrhovateľka zdravotné problémy, je liečená na psychiatrickom oddelení. Jej problémy súvisia so situáciou v rodine. Potom, ako bolo nariadené predbežné opatrenie o zákaze vstupu odporcu do bytu, od 16.8.2009 odporca do bytu nevstupuje. Situácia v rodine sa upokojila, mal. deti žijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. Odporca sa stotožnil s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva, vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľka vymenila zámok na dverách, preto byt opustil a zdržiava sa na rôznych miestach, prevažne u kamarátov a známych. O obnovu manželského spolužitia s navrhovateľkou nemá záujem. Zo záverov znaleckého posudku č. 76/2008 znalkyne MUDr. U. M. konajúci súd zistil, že navrhovateľka trpí úzkostnou depresívnou poruchou s neurotickou symptomatológiou. Navrhovateľka je emočne labilná osobnosť s neurotickými prejavmi v konfliktnej situácii. Jej zdravotné problémy čiastočne súvisia s konfliktnou situáciou v rodine. Zo záverov znaleckého posudku č. 3/2009 PhDr. Z. N. zistil, že je vhodnejšie zveriť mal. deti do budúcna otcovi vzhľadom na celkovú osobnostnú instabilitu navrhovateľky, ktorá má zníženú toleranciu na záťaž a nezvláda primerane s reálnym nadhľadom rozhodujúce životné situácie, ktoré by mala riešiť samostatne. Maloletý Y. v rámci znaleckého dokazovania uviedol, že pre kľud v rodine by mu nevadilo, ak by sa rodičia rozviedli, chcel by však rozhodne ostať s otcom a sestra Y. nech ostane s mamou. Situácia pre mal. Y. nie je úplne bežná a psychicky ho začína zneisťovať a vyčerpávať. Maloletý Y. je citlivé a vnímavé dieťa, rozmýšľa triezvo a reálne, zvažuje všetko, čo robí. Netají sa svojím sklamaním nad konaním matky a to je dôvod, prečo uprednostňuje v súčasnosti práve otca, s ktorým chce bývať aj do budúcna. Maloletá Y. v rámci znaleckého dokazovania uviedla, že je vhodnejšie, aby sa rodičia rozviedli
a aby bol kľud. Chcela by ostať pri matke, otca by chcela iba navštevovať, pričom citovú väzbu má na oboch rodičov a nevylučuje ani jedného zo svojej blízkosti. Konajúci súd z výpovede mal. Y. na pojednávaní zistil, že v prípade rozvodu by chcela bývať u svojej matky. Situáciu v rodine považuje za napätú. Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 23 ods. 1 až 3, § 18, § 19 ods. 1, § 24 ods. 1 až 3, § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine a skonštatoval, že manželstvo účastníkov konania je trvalo rozvrátené, formálne, neplniace si svoj účel. V dôsledku povahových odlišností a rozdielnych názorov na spoločnú domácnosť a výchovu detí sa manželia vzájomne citovo odcudzili. Od augusta 2009 nežijú v spoločnej domácnosti a ani jeden z nich nemá záujem o obnovu manželského spolužitia. Ukončenie manželstva rozvodom je aj v záujme mal. detí, pretože situácia v rodine sa ukľudní. Z uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia manželstvo účastníkov konania rozviedol. Na čas po rozvode zveril mal. Y. do osobnej starostlivosti otca podľa návrhu kolízneho opatrovníka a žiadosti maloletého a v súlade so závermi znaleckého posudku PhDr. Z. Capovej. U. Y. zveril do osobnej starostlivosti matky, pretože v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, pre ktoré by nemohla v budúcnosti výchovu a správu jej majetku riadne zabezpečovať. Súd vyhovel žiadosti maloletej, ktorá vo výpovedi uviedla, že chce bývať s matkou a návrhu kolízneho opatrovníka na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky. Návrhu navrhovateľky na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania znalcom Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave nevyhovel, pretože ďalšie znalecké dokazovanie by predlžovalo konanie, čo by bolo v rozpore predovšetkým so záujmami mal. detí. Z vykonaného dokazovania konajúci súd zistil, že mal. Y. je žiačkou 7. ročníka Základnej školy v Košiciach na Bruselskej ulici č. 18 a má výdavky súvisiace so školskou dochádzkou 1.500,- Sk mesačne a náklady na poistku 500,- Sk mesačne. Maloletý Y. je žiakom 9. ročníka tej istej školy a má výdavky súvisiace so školskou dochádzkou približne vo výške 1.500,- Sk mesačne. Matka je zamestnaná ako zdravotná sestra vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach s čistým mesačným príjmom 464,71 €. Otec pracuje ako elektrikár vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach, do decembra 2007 bol živnostníkom, poberá prídavky na obe mal. deti, jeho čistý mesačný príjem je 531,10 €. S prihliadnutím na potreby mal. Y. zaviazal matku prispievať na jeho výživu 132,78 € a otca zaviazal prispievať na výživu mal. Y. 149,37 €. Skonštatoval, že stanovená výška výživného zodpovedá osobným a majetkovým príjmom oboch rodičov a odôvodneným potrebám oboch detí. Rozhodnutie o úprave styku právne odôvodnil § 25 ods. 2 Zákona o rodine a svoje rozhodnutie odôvodnil závermi znaleckého posudku PhDr. Z. N., z ktorého vyplýva, že vzhľadom na fyzický vek detí je vhodné upraviť styk klasickou formou každý druhý víkend od piatku večera do nedele večera, rovnako upraviť letné prázdniny, vianočné sviatky a veľkonočné sviatky, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. O náhrade trov štátu ,ktoré spočívali v nákladoch na znalecké dokazovanie, ktoré boli znalkyni vyplatené z finančných prostriedkov štátu vo výške 528,14 € rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a pretože účastníci konania nespĺňajú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, zaviazal každého z nich uhradiť polovicu trov štátu po 264,07 €. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa ust. § 144 vety prvej O.s.p..
Proti tomuto rozsudku proti výroku o náhrade trov štátu podala odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že štátu náhradu trov od navrhovateľky neprizná. Odvolanie odôvodnila ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., pretože sa domnieva, že pri rozhodovaní o náhrade trov štátu súd nedostatočne zohľadňoval jej majetkové pomery a neskúmal, či nie sú dané dôvody na postup podľa ust. § 150 O.s.p.. Vyjadrila názor, že aj napriek tomu, že nespĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov sú dané dôvody na nepriznanie náhrady trov štátu s poukazom na jej osobné a majetkové pomery, pretože trovy, ktoré má štátu nahradiť 264,07 € tvoria skoro polovicu jej mesačného príjmu a ich náhrada by v súčasnosti znamenala ohrozenie zabezpečenia základných potrieb rodiny. Ďalej uviedla, že súd by mal prihliadať aj na skutočnosť, že navrhovateľka vypracovanie znaleckého posudku neiniciovala a jeho vypracovanie nebolo podľa jej názoru pre rozhodnutie vo veci samej nevyhnutné vzhľadom na vek a stanovisko mal. detí ako aj stanovisko kolízneho opatrovníka.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj odporca proti výroku o zverení mal. Y. do osobnej starostlivosti matky a závislým výrokom o výživnom a úprave styku s maloletou z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa a zveril mal. Y. na čas po rozvode do jeho osobnej starostlivosti, matku zaviazal prispievať na výživu maloletej 132,78 € a upravil styk matky s maloletou tak, že bude oprávnená stýkať sa s maloletou každý druhý víkend v čase od 9.00 hod. do nedele do 9.00 hod., každý rok počas
letných prázdnin od 15.7. od 9.00 hod. do 31.7 do 18.00 hod., od 15.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 9.00 hod., každý párny rok nepretržite počas jarných prázdnin od prvého dňa od 9.00 hod. do posledného dňa do 18.00 hod., každý rok 6.1. od 9.00 hod. do posledného dňa zimných prázdnin do 18.00 hod. s tým, že otec bude povinný v uvedených termínoch mal. dieťa riadne pripraviť a odovzdať matke v byte a matka bude povinná mal. dieťa v uvedených termínoch odovzdať otcovi v byte. Poukázal na to, že súd prvého stupňa neakceptoval závery znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že znalkyňa považuje za vhodnejšie zveriť obidve deti do budúcna do jeho starostlivosti, pretože aj napriek svojej vyťaženosti si dokáže nájsť čas pre trávenie voľných chvíľ so svojimi deťmi, dokáže sa postarať o deti po každej stránke, má lepší prehľad o tom, s kým a ako trávia deti voľný čas a má väčšiu autoritu pri výchove detí. Zdôraznil, že začínajú výchovné problémy s Y. a matka jej výchovu nezvláda, pretože jej chýba pri výchove detí dôslednosť, čo vycítila najmä mal. Y., ktorá začína celú situáciu skôr zneužívať a prezentuje skôr svoju momentálnu ľahostajnosť voči tomu, ako všetko dopadne. Súd prvého stupňa napriek uvedeným záverom znaleckého posudku zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a svoje rozhodnutie odôvodnil iba tým, že rešpektoval vôľu maloletej, avšak uvedené stanovisko maloletej je potrebné vnímať najmä s ohľadom na jej pubertálny vek, v ktorom jej viac vyhovuje benevolentný prístup matky, ktorý jej umožňuje byť do noci vonku a nevenovať sa štúdiu. Uvedené potvrdzuje aj nedávna príhoda, keď zistil, že jeho dcéra konzumovala alkoholické nápoje. Podotkol, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal so závermi znaleckého posudku, ktoré sú diametrálne odlišné od rozhodnutia súdu. Z uvedených dôvodov sa domnieva, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne nesprávne právne posúdil vec, pretože nezohľadňoval v súlade s ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine vývinové potreby maloletej ani stabilitu jej výchovného prostredia.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil a skonštatovala, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri rozhodovaní o výchove maloletej prihliadol na vôľu maloletej, pretože obidve deti sú vo veku, keď vedia prejaviť svoj názor, s ktorým z rodičov chcú bývať. Aj napriek tomu, že bolo pre ňu veľmi ťažké akceptovať názor syna, ktorý prejavil vôľu ostať po rozvode s otcom, myslí si, že aj odporca by mal akceptovať vôľu dcéry a nekomplikovať už aj tak jej ťažkú životnú situáciu. Poukázala na to, že so závermi znaleckého dokazovania nesúhlasila, pretože o jeho objektivite a odbornosti mala dôvodné pochybnosti a žiadala nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Zdôraznila, že o obidve deti sa zodpovedne starala od ich narodenia a nie je pravdou, že ich výchovu nezvládala, naopak odporca bol málokedy doma, trávil čas mimo domova aj niekoľko dní v týždni, keď výlučne ona zabezpečovala starostlivosť o deti a domácnosť, rovnako ako aj po nariadení predbežného opatrenia, ktorým bolo odporcovi zakázané vstupovať do bytu. Domnieva sa, že výchovné problémy u dcéry sú následkom správania sa odporcu, ktorý sa jej vyhrážal zabitím, vulgárne nadával a fyzicky útočil. Vyjadrila názor, že zverenie dcéry do starostlivosti odporcu by bolo v rozpore s jej záujmami a predstavovalo by ohrozenie stability výchovného prostredia, pretože dcéra aj naďalej zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku, že chce byť zverená do jej starostlivosti. Domnieva sa, že pokiaľ by odporca mal skutočný záujem o maloletú, podieľal by sa na jej výchove od malička a v súčasnosti, odkedy s nimi nežije v spoločnej domácnosti pravidelne by sa s ňou kontaktoval, čo však nerobil a ani nerobí. Poprela tvrdenia odporcu v odvolaní, že výchovu dcéry nezvláda, pretože dcéra sa v škole učí dobre, nie sú s ňou žiadne problémy, má samé jednotky a dvojky, naopak syn Y. po tom, čo sa v novembri 2009 odsťahoval k svojmu otcovi má zhoršený prospech a zo správania mu dokonca hrozila zhoršená známka, okrem toho začal aj fajčiť.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd zohľadnil závery a odporúčania znaleckého posudku z odboru detskej psychológie a zároveň poukázal na výsluch mal. Y. na pojednávaní 29.9.2009, ktorá vyjadrila jednoznačný záujem byť zverená matke a uvedené vyjadrenie akceptoval konajúci súd, ako aj všetci účastníci konania a kolízny opatrovník.
Výroky rozsudku o rozvode manželstva a povinnosti odporcu nahradiť trovy štátu neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Y. a závislý výrok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Y. (§ 206 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a správne rozhodol o výchove a výžive mal. detí na čas po rozvode, preto rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v tejto časti ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaniach týkajúcich sa mal. detí súd prihliada predovšetkým na záujmy mal. detí a nie na predstavy rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia a v prípade, ak dieťa je schopné vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor, musí byť jeho názoru venovaná náležitá pozornosť (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine). K odvolacej námietke odporcu, že súd prvého stupňa nebral do úvahy závery znaleckého posudku a odporúčania znalkyne, z ktorých vyplynulo, že lepšie osobnostné predpoklady pre zabezpečenie starostlivosti o obidve deti má otec, odvolací súd konštatuje, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú dôkaznú silu, ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz je potrebné hodnotiť ho podľa § 132 O.s.p. jednotlivo ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Znalecké dokazovanie je možné nariadiť len za účelom zistenia skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti a znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať názor
na prejednávanú vec, prípadne navrhovať úpravu pomerov účastníkov konania. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska jeho odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné vedomosti, ale nemusí ho akceptovať v prípade, ak závery znalca nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračujú rámec odborných skutočností. K podanému znaleckému posudku v tejto veci je potrebné dodať, že jeho závery výrazne prekračujú rámec odborných skutočností, na ktoré má byť zamerané znalecké dokazovanie a to aj z dôvodu nesprávne formulovaného zadania otázok, na ktoré má znalec odpovedať a to predovšetkým v otázke 7, odpoveďou na ktorú mala znalkyňa zhodnotiť, ktorému z rodičov doporučuje zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti a ako doporučuje upraviť styk detí s rodičom, ktorému nebudú zverené a v otázke 8, kde mala posúdiť iné zistené skutočnosti súvisiace s predmetom konania, čím súd preniesol na znalkyňu hodnotenie dôkazov a zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu nebolo možné prihliadať na tieto závery znalkyne nahradzujúce rozhodnutie súdu, avšak súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne a zákonne vychádzal z prejavu vôle mal. detí, ktoré jednoznačne vzhľadom na svoj vek sú schopné formulovať vlastné názory a postoje. Miera ich ovplyvniteľnosti v tomto veku je veľmi nízka a nie je možné predpokladať, že by sa maloleté deti rozhodli ostať u niektorého z rodičov proti svojej vôli. Odvolací súd preto dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že v tomto prípade rešpektujúc vôľu maloletých detí je v súlade s ich záujmami oddelená výchova, ktorú zvolili maloleté deti pre upokojenie vzťahu medzi rodičmi a v snahe vymaniť sa z disharmonického rodinného prostredia. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol aj o výživnom pre mal. deti, ktoré je v súlade so zákonnými kritériami určovania rozsahu výživného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 120 ods. 2 O.s.p., vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré súd zavinil svojim procesným postupom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.
Výroky rozsudku súdu prvého stupňa týkajúce sa úpravy styku rodičov s mal. deťmi nezodpovedajú najmä predpokladom vykonateľnosti, určitosti a zrozumiteľnosti predovšetkým v častiach o úprave styku počas jarných, letných a zimných prázdnin, pretože vyjadrenie začiatku a konca styku nie je určité a pripúšťa rôzny výklad, čím by mohlo dôjsť k rozporom medzi rodičmi pri realizácii styku s deťmi. Súd prvého stupňa ďalej neodôvodnil tieto výroky dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., teda neuviedol akými konkrétnymi úvahami sa riadil pri rozhodnutí o úprave styku, akým spôsobom posúdil denný režim detí vo vzťahu k úprave styku, možnosti rodičov realizovať upravený styk a podobne. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej nie je zrejmé, z akého dôvodu nerešpektoval právo mal. detí na pravidelný súrodenecký kontakt, keď upravil styk detí s rodičom, ktorému nie sú zverené do osobnej starostlivosti tak, že mal. deti by sa nikdy nestretli a nemohli by spoločne stráviť ani prázdniny, sviatky a dovolenky. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej nie je zrejmé, aké dokazovanie okrem znaleckého vykonal vo vzťahu k výrokom o úprave styku, pričom poukázal iba na závery tohto znaleckého posudku, ale styk upravil odlišne, čo sa najvýraznejšie odrazilo v úprave styku počas bežného roka, keď upravil styk každý druhý víkend v čase od 9.00 hod. (od soboty od 9.00 hod.) do nedele do 9.00 hod.. Z konania pred súdom prvého stupňa nevyplýva, že vypočul rodičov, prípadne mal. deti na okolnosti týkajúce sa vhodnosti konkrétnej úpravy styku detí s rodičom, ktorému nie sú zverené do osobnej starostlivosti. Pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto časti nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, čím došlo k závažnej procesnej vade spôsobujúcej zmätočnosť konania, ktorou sa účastníkom konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súčasne odvolaciemu súdu táto vada bráni v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je založený ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože nemožno zistiť, či súd prvého stupňa správne právne posúdil vec a dostatočne zistil skutkový stav. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie na zistenie vhodnosti konkrétnej úpravy styku, opäť rozhodnúť o úprave styku rodičov s mal. deťmi, rozhodnutie náležite odôvodniť konkrétnymi skutočnosťami posúdením vhodnosti styku pre mal. deti, ich denný režim a podobne v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a pri rozhodnutí dbať na jasnosť, určitosť a vykonateľnosť výroku o úprave styku.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., má štát právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil podľa výsledku konania. Tento zákonný predpoklad však nie je totožný so zákonným predpokladom úspechu vo veci ako v § 142 ods. 1 alebo v § 143 O.s.p.. Ustanovenie § 148 O.s.p. platí nielen pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada nákladov konania podľa ust. § 142 až § 145 O.s.p., teda v tzv. sporovom konaní, ale aj pre konanie v ostatných veciach, v ktorých vzhľadom k ich povahe nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka vo veci, tzv. nesporových konaniach. Štát má preto podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých sú účastníci osobne oslobodení od súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát nie je smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. Z uvedeného vyplýva, že v
konaniach nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, ktorým je nesporne aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, má štát právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak u každého účastníka musí skúmať, či nespĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. a v takomto prípade náhradu trov štátu voči účastníkovi, ktorý spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, neprizná. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad a výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, v okolnostiach na strane účastníkov konania, v okolnostiach, ktoré viedli k uplatneniu nároku a v postoji účastníkov v priebehu konania, pričom uplatnenie tohto ustanovenia je v zásade možné aj v spojení s ust. § 148 ods. 1 O.s.p..
Z obsahu spisu je preukázané, že znalecké dokazovanie bolo nariadené dôvodne v záujme všetkých účastníkov konania a hlavne v záujme zistenia úplného skutkového stavu. Vzhľadom na príjem navrhovateľky v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa je odvolací súd toho názoru, že nespĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. a skutočnosť, že trovy štátu, ktoré bola navrhovateľka zaviazaná nahradiť tvoria skoro polovicu jej mesačného príjmu, nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemala trovy štátu nahradiť, preto rozsudok aj v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a k ďalším odvolacím námietkam navrhovateľky dodáva, že vzhľadom na právoplatnosť výroku rozsudku o rozvode manželstva došlo k zmene pomerov, na ktoré poukazovala v odvolaní, pretože mal. Y. je v starostlivosti otca a vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť rozsudkov o výživnom (§ 162 ods. 1, 2 O.s.p.) je odporca povinný prispievať na výživu dieťaťa nachádzajúceho sa v starostlivosti navrhovateľky (mal. Y.) určeným výživným.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.