Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/247/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou v právnej veci navrhovateľky: C. B., O. X, J., proti odporcovi: Skanska SK a.s., IČO: 31 611 788, Krajná 29, Bratislava, o určenie, že pracovný pomer trvá a o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 09.12.2009 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že pracovný pomer navrhovateľky ako zamestnankyne a odporcu ako zamestnávateľa na pracovnej pozícii samostatný personalista, s miestom výkonu práce Pracoviská zamestnávateľa a stavby budované zamestnávateľom, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 31.10.2008 trvá. Navrhovateľka tiež žiadala uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, t.j. od 01.11.2009, do dňa, od ktorého jej začne prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, a zaviazať odporcu na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že dňa 31.10.2008 uzavrela ako zamestnanec s odporcom ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu s pracovným pomerom na dobu určitú do 31.10.2009. Druh práce bol dohodnutý ako samostatný personalista, miesto výkonu práce Pracoviská zamestnávateľa a Stavby budované zamestnávateľom, s dňom nástupu do práce 01.11.2008.

Navrhovateľka sa v mesiaci apríl 2009 ústne dohodla so svojim zamestnávateľom na pokračovaní v pracovnom pomere formou dodatku k pracovnej zmluve. Na porade vedenia spoločnosti odporcu, ktoré sa konalo dňa 28.04.2009 sa pod bodom 19 uvádza, že je potrebné pripraviť pracovnú zmluvu pre navrhovateľku a to na dobu zastupovania Konečnej, pričom termín splnenia úlohy a vypracovania dodatku bol stanovený do 12.05.2009.

Je teda zrejmé, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že pracovný pomer navrhovateľky neskončí dňom 31.10.2009, ako bolo uvedené v pôvodnej pracovnej zmluve. Ústna dohoda bola s platnosťou zmeny od 01.05.2009 do 31.5.2011.

Listom zo dňa 15.10.2009 odporca oznámil navrhovateľke, že jej pracovný pomer skončil dna 31.10.2008. Z dôvodu, že navrhovateľka a odporca sa ústne dohodli na tom, že jej pracovný pomer neskončí a bude predĺžený, má navrhovateľka za to, že jej pracovný pomer dňom 31.10.2009 neskončil. Pracovný pomer je možné dohodnúť aj ústne.

Listom zo dňa 02.11.2009 vyzvala navrhovateľka odporcu, aby jej prideľoval prácu v zmysle pracovnej zmluvy a . Odporca listom zo dňa 23.11.2009 odmietol existenciu dohody o predĺžení pracovného pomeru.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril, pričom návrh žiadal zamietnuť z dôvodu, že k žiadnej dohode o pokračovaní, alebo predĺžení pracovného pomeru navrhovateľky medzi navrhovateľkou a odporcom nedošlo. Navrhovateľka bola uzrozumená a vedela, že jej pracovný pomer končí uplynutím doby, na ktorú bol uzavretý, teda dňom 31.10.2009.

Odporca potvrdil, že uzavrel s navrhovateľkou pracovnú zmluvu dňa 31.10.2008, pričom pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.10.2009.

K tvrdeniam navrhovateľky v návrhu odporca uviedol, že na základe žiadosti navrhovateľky, sa výkonný riaditeľ odporcu Ing. R. G., ako jej nadriadený v apríli 2009 stretol s navrhovateľkou, ktorá navrhla jej pokračovanie v pracovnom pomere.

W.. R. G. navrhol možnosť prerokovať túto otázku za účasti štatutárneho orgánu odporcu, pričom navrhovateľka v pozícii samostatného personalistu si mala pripraviť podklady na samotné prerokovanie tejto jej požiadavky za účasti štatutárneho orgánu odporcu.

Podmienky eventuálneho pokračovania v pracovnom pomere neboli dohodnuté, o čom svedčí aj Zápis z porady spoločnosti č. 13/2009 zo dňa 28.04.2009, ktorý má len informatívnu povahu a slúži len na účel zosumarizovania uložených úloh zo strany vedenia spoločnosti odporcu.

Zápis z porady nie je rozhodnutím vedenia spoločnosti odporcu a nevyplýva z neho, ako uvádza navrhovateľka, že jej pracovný pomer neskončí dňom 31.10.2009 tak, ako bolo dohodnuté v zmluve navrhovateľa. Zápis z porady nie je a ani nemôže byť písomným dokumentom osvedčujúcim dohodu zmluvných strán, ako tvrdí navrhovateľka.

V zápise z porady sa pod bodom 19 uvádza: pripraviť pracovnú zmluvu pre M. B. na dobu zastupovania T., s termínom splnenia do 12.05.2009, zodpovednou osobou za splnenie tejto úlohy je určená navrhovateľka ako samostatný personalista, ktorá mala v zmysle zápisu pripraviť podklady potrebné na samotné prerokovanie tejto otázky. V tomto Zápise z porady však rovnako nie je presne termínovo vymedzená doba eventuálneho pokračovania v pracovnom pomere, ako uvádza navrhovateľka vo svojom návrhu (od 01.05.2009 do 31.05.2011), nie sú tam uvedené ani iné podmienky alebo zmeny týkajúce sa eventuálneho pokračovania v pracovnom pomere.

Následne si navrhovateľka pripravila návrh Dodatku k pracovnej zmluve, datovaný dňa 30.04.2009, ktorý predložila štatutárnemu orgánu k prerokovaniu.

V návrhu Dodatku bolo uvedené presné termínové vymedzenie doby predĺženia pracovného pomeru (a nie doba trvania pracovného pomeru počas zastupovania p. I. T., tak ako bolo uvedené v Zápise z porady), a aj požiadavka navrhovateľky na zmenu jej pracovného zaradenia zo samostatného personalistu na vedúcu odd. riadenia rozvoja ĽZ.

Po jeho prerokovaní odmietol štatutárny orgán odporcu uzavretie a podpísanie tohto návrhu Dodatku, s čím bola navrhovateľka oboznámená zo strany odporcu na nasledujúcej porade vedenia spoločnosti dňa 15.06.2009.

Zo strany navrhovateľky už následne nebol až do uplynutia doby určitej v zmysle zmluvy navrhovateľa, t.j. do 31.10.2009, predložený žiadny ďalší návrh Dodatku.

Z vyššie uvedeného teda jasne vyplýva, že k žiadnej dohode o pokračovaní, alebo predĺžení pracovného pomeru navrhovateľky medzi navrhovateľkou a odporcom nedošlo.

Navrhovateľka vedela, že jej pracovný pomer končí uplynutím doby určitej, teda 31.10.2009, čo jednoznačne vyplýva z mailovej komunikácie, v ktorej dňa 29.09.2009 žiadala o zhodnotenie pokračovania pracovného pomeru po uplynutí doby určitej, dňa 15.10.2009 osobne prevzala oznámenie o skončení jej pracovného pomeru uplynutím doby určitej, dňa 15.10.2009 žiadala o vystavenie pracovného posudku, a oznámila ukončenie pracovného pomeru kolegom ku dňu 31.10.2009.

Počas konania došlo k zlúčeniu pôvodného odporcu Skanska PS a.s. s ďalšími spoločnosťami, pričom právnym nástupcom pôvodného odporcu sa stala spoločnosť Skanska SK a.s., IČO: 31611788, so sídlom Krajná 29, Bratislava, preto súd pokračoval v konaní s nástupníckou spoločnosťou.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, právneho zástupcu navrhovateľky, konateľa odporcu W.. O. G., povereného zástupcu odporcu, svedkyne W.. W. D., oboznámil sa s listinnými dôkazmi: Pracovná zmluva zo dňa 31.10.2008, mzdový výmer, účastníkmi nepodpísaný dodatok k pracovnej zmluve č. 1, výpis z Obchodného registra, zápisy z porád vedenia spoločnosti odporcu, korešpondencia medzi účastníkmi, podpisový poriadok, mailová komunikácia, ako i ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.2008, pričom pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú a to do 31.09.2009, a na druh práce samostatný personalista. Pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom sa skončil uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý, teda dňom 31.10.2009. Tieto skutočnosti neboli v konaní sporné.

Navrhovateľka však v konaní tvrdila, že pracovný pomer trvá, nakoľko účastníci sa ústne dohodli, že sa jej pracovný pomer neskončí a bude predĺžený. Odporca trval na tom, že pracovný pomer navrhovateľky skončil dňom 31.10.2009, a k žiadnej dohode nedošlo.

Právny zástupca navrhovateľky zotrval na pojednávaní na podanom návrhu i na jeho odôvodnení. Uviedol, že má za to, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu naďalej trvá, nakoľko bol ústne dohodnutý, dodatok v zmysle dohody navrhovateľkou vypracovaný, preto nepodpísanie dodatku zo strany zamestnávateľa nemôže byť na ujmu navrhovateľky.

Navrhovateľka zotrvala na pojednávaní na návrhu, a uviedla, že deň pred spomínanou poradou sa dostavila k odporcovi pani T., ktorá mu oznámila, že sa ešte nemieni vrátiť do práce, z tohto dôvodu sa aj potom na porade W.. G. dohodol s ňou na dodatku k pracovnej zmluve, s účinnosťou od 01.05.2009, pričom pracovný pomer mal trvať počas zastupovania T. do 31.05.2011 s tým, že si dohodli aj zmenu pracovných podmienok, a mala byť zaradená do funkcie vedúca oddelenia riadenia a rozvoja ľudských zdrojov. Toto všetko bolo dohodnuté ústne, pričom v zápisnici jej bola zadaná úloha vypracovať pracovnú zmluvu do 12.05.2009. Dodatok vypracovala a viackrát urgovala W.. G., aby dodatok podpísal, avšak tento nepovedal, kedy dodatok podpíše. Až 15.10.2009 ju zavolal do kancelárie, kde jej oznámil, že jej pracovný pomer skončí k 31.10.2009 uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý v zmysle pracovnej zmluvy.

Poverená zástupkyňa odporcu žiadala na pojednávaní návrh zamietnuť, a priznať odporcovi náhradu trov konania. Uviedla, že nie je pravdou, že by na porade dňa 28.04.2009 došlo k dohode medzi W.. G. a navrhovateľkou ohľadom jej ďalšieho pracovného pomeru s uvedením funkcie a času tak, ako to tvrdí navrhovateľka. Sama navrhovateľka chcela riešiť jej pracovný pomer, chcela ho predĺžiť, o čo aj žiadala W.. G.. Tento jej oznámil, že to prerokuje, nakoľko on sám nemohol rozhodovať o pracovno- právnych veciach.

Poukázala na prílohu č. 1, podpisového poriadku, z ktorej je zrejmé, že v bode 5 písm. f - pracovné zmluvy spoločne popisujú výkonný riaditeľ a ekonomický správny riaditeľ.

Čo sa týka zápisu z porady 28.04.2009, je tam pod bodom 19 uvedené zadanie úlohy navrhovateľke, pričom táto pracovno-právna vec vo vzťahu k navrhovateľke sa na porade nepreberala.

Vypracovaný dodatok predložila navrhovateľka W.. G., ktorý ho prerokoval s W.. D., pričom dospeli k záveru, a taktiež navrhovateľku o tom informovali na porade dňa 15.06.2009, že takýto dodatok nie je pre zamestnávateľa akceptovateľný, nakoľko vôbec nedošlo k dohode ani sa nerokovalo o zmene funkcie navrhovateľky, a taktiež mala navrhovateľka vypracovať pracovnú zmluvu na dobu zastupovania T., pričom navrhovateľka si v dodatku určila pevný dátum do kedy sa uzatvára pracovný pomer a to do 31.05.2011.

Po tom ako bola navrhovateľka oboznámená s neakceptovaním predmetného dodatku, už žiadny iný dodatok nevypracovala, nereagovala na to, a o skončení pracovného pomeru v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy mala vedomosť a bola s tým uzrozumená, ako to vyplýva z e-mailovej komunikácie, ktorá je založená v spise.

Konateľ odporcu W.. O. G. na pojednávaní uviedol, že bol priamym nadriadeným navrhovateľky, ktorá bola prijatá do pracovného pomeru na pozíciu samostatnej personalistky, a poverená na zastupovanie pani T. v pozícii vedúca Odboru ľudských zdrojov. Pracovný pomer navrhovateľky sa mal v zmysle pracovnej zmluvy skončiť 31.10.2009.

K osobe navrhovateľky uviedol, že v podstate od začiatku jej pracovného pomeru v spoločnosti riešila dokedy bude pracovať, prípadne si chcela zaistiť buď pracovný pomer na dobu neurčitú, alebo na dlhšiu dobu ako jeden rok. Z tohto dôvodu sa s ním viackrát chcela rozprávať o predĺžení pracovnej doby.

V apríli sa zase o tom bavili, kedy jej oznámil, že zváži jej zotrvanie v spoločnosti, ale len počas MD pani T. ako zastupovanie. Povedal navrhovateľke, že sa o tom porozpráva s pani D., ktorá je druhým štatutárom spoločnosti.

Výsledkom toho bolo, že bola zadaná na porade úloha navrhovateľke, že si má pripraviť dodatok k pracovnej zmluve na dobu počas zastupovania pani T., ktorý potom mali prerokovať. Navrhovateľka si pripravila tento dodatok, avšak svojvoľne si uviedla presný dátum doby určitej, dokedy bude jej pracovný pomer trvať, a taktiež pozíciu ako vedúca odboru ľudských zdrojov, pričom o takejto dohode sa nikdy nebavili. K tomu si pripravila aj sama mzdový výmer, kde si uviedla vyšší plat.

Tento ňou vypracovaný dodatok a mzdový výmer mu v mesiaci máj odovzdala, pričom sa vyjadril, že ho spolu s pani D. preštudujú, rozhodnú sa, a dajú navrhovateľke odpoveď. Na porade 15.06.2009 navrhovateľke oznámil, že s ňou vypracovaným dodatkom nesúhlasí, a pre odporcu nie je prijateľný.

Konateľ nebol spokojný s prácou navrhovateľky, čo ho len utvrdilo v tom, že nemá záujem o jej zotrvanie v spoločnosti po skončení doby, na ktorú bola pracovná zmluva uzavretá. Dňa 13.10.2009 spolu s pani D. navrhovateľke oznámili, že jej pracovný pomer sa končí v zmysle pracovnej zmluvy 31.10.2009, a

že jej pracovný pomer v spoločnosti nepredĺžia, lebo s ňou nechcú spolupracovať. Navrhovateľka to zobrala na vedomie.

Uviedol tiež, že žiadnu konkrétnu ústnu pracovnú zmluvu s navrhovateľkou neuzavrel.

Svedkyňa W.. W. D. uviedla, že v rozhodnom čase bola členkou predstavenstva a spolu s pánom G. podpisovala a uzatvárala pracovné zmluvy, a dokumenty týkajúce sa pracovno-právnych vzťahov.

Bola prítomná na porade, kde bola uložená úloha navrhovateľke vypracovať pracovnú zmluvu resp. dodatok k nej, avšak pracovný pomer navrhovateľky sa na porade vôbec neprerokovával.

Až pri skončení porady sa navrhovateľka ozvala, že pán riaditeľ a čo moja zmluva, na čo bolo do zápisu dané, že je poverená úlohou pripraviť si dodatok resp. pracovnú zmluvu.

O čom navrhovateľka rokovala s pánom riaditeľom predtým, nevie, pri tom nebola prítomná.

Pán G. jej predložil na prerokovanie dodatok k pracovnej zmluve, vypracovaný navrhovateľkou, v ktorom bolo presne uvedené, na akú dobu určitú s presným dátumom bude navrhovateľka ďalej v spoločnosti zamestnaná. Keďže rokovali len o zastupovaní pani T., kým sa táto vráti z MD, nebol tento dodatok pre spoločnosť akceptovateľný, nakoľko keďže v ňom nebolo uvedené len počas zastupovania pani T., mohol spôsobiť problémy, keby sa pani T. rozhodla nastúpiť do práce v priebehu doby dokedy mala v zmysle ňou vypracovaného dodatku pracovať v spoločnosti navrhovateľka.

Túto formu dodatku odmietla, a navrhovateľke to bolo oznámené na pracovnej porade.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.

Zistený skutkový stav súd posúdil po právnej stránke podľa nasledovných zákonných ustanovení:

Podľa , pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

Podľa pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie uvedené zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že v zmysle pracovnej zmluvy, riadne písomne uzavretej medzi účastníkmi, skončil pracovný pomer navrhovateľky u odporcu dňa 31.10.2009, a to uplynutím doby, na ktorú bol uzavretý.

Navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia, že pracovný pomer trvá.

Je nepochybné, že takto podaná žaloba je žalobou podľa , pričom naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení je daný tým, že bez určenia, že pracovný pomer trvá, je navrhovateľka v právnej neistote.

Pri určovacej žalobe podľa má dôkaznú povinnosť navrhovateľka, a nie zamestnávateľ, ako je tomu pri žalobách o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Podľa názoru súdu však navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, keď v konaní nepredložila ani neprodukovala žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázala, že jej pracovný pomer u odporcu stále trvá.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť ( ), t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti navrhovateľky v tomto prípade malo za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejavila zamietnutím návrhu.

Na záver súd ešte dodáva, že navrhovateľka v konaní vôbec nepreukázala, že by došlo k ústnej dohode o predĺžení jej pracovného pomeru, resp. k uzatvoreniu ústnej pracovnej zmluvy. Odporca toto jej tvrdenie poprel.

Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že pracovný pomer sa v zmysle zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom tak, ako to bolo i v tomto prípade. Z osobitných ujednaní pracovnej zmluvy, bod 5, je zrejmé, že dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene, pričom zmena sa musí vykonať písomne. K písomnej zmene pracovnej zmluvy nedošlo, z čoho je nepochybné, že nedošlo ani k dohode.

Súd má za to, že strany rokovali práve o dodatku, ktorým sa mala zmeniť pracovná zmluva, čo je zrejmé aj z navrhovateľkou predloženého dodatku k pracovnej zmluve č. 1, ktorý nebol účastníkmi podpísaný.

Vzhľadom na túto skutočnosť sa súd nezaoberal tým, či bola ústne uzavretá nová pracovná zmluva (vzhľadom na odkazy na dané ustanovenia v návrhu). Súd len poukazuje na to, že nevylučuje ústnu formu a nepostihuje neplatnosťou nedostatok písomnej formy pri uzavretí pracovnej zmluvy, predpokladá však, že zamestnávateľ v zmysle ústne uzavretej pracovnej zmluvy prideľuje zamestnancovi prácu a platí mzdu, a zamestnanec prácu vykonáva, k čomu v danom prípade taktiež nedošlo.

Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne, a preto ho zamietol.

Súd nevykonal navrhovateľkou navrhované dôkazy výsluchom X. D. a C. D., ktoré boli podriadené navrhovateľke a vedeli by sa podľa tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľky vyjadriť k pracovnej pozícii navrhovateľky a ako bola vedená v systéme, a obe videli záznam z porady a vedia potvrdiť ako fungovali záznamy a porady vedenia, nakoľko súd tieto dôkazy nepovažoval z hľadiska dostatočne zisteného skutkového stavu a hospodárnosti konania za potrebné vykonať.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s . Odporca bol v konaní proti navrhovateľke plne úspešný, keďže mu však žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.