Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-30-2005.pdf
PDF · 104.1 KB
No categories available
18C/30/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Martinou Trnavskou v právnej veci navrhovateľky V. N., štátnej občianky S. R., bytom T., M. R. XX,. zastúpenej S. O. Z. Z. O. so sídlom T., M. R. X proti odporcovi M. O. S. R. so sídlom B., K. č. X o zaplatenie 1.000,20 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 250,05 Eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 250,05 Eura od 11.07.2004 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku s a návrh z a m i e t a.
Odporcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 1/2-ica.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej istinu 30.132,- Sk po prepočítaní v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike 1.000,20 Eur a úroky z omeškania. Uviedla, že od 01.09.1981 bola zamestnankyňou M. O. S. - V. Ú. XXXX. T.. Pri personálnom pohovore dňa 08.06.2004 jej zamestnávateľ oznámil, že z dôvodu organizačných zmien, teda z dôvodu uvedeného v § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce sa stala nadbytočnou a preto jej dáva výpoveď z pracovného pomeru s tým, že jej pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby dňa 30.09.2004, pričom jej spomenul i
možnosť skončenia pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby. Dňa 10.06.2004 zaslala zamestnávateľovi oznámenie, že súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby, t.j. k 30.06.2004. Odporca jej doručil výpoveď a listom zo dňa 30.06.2004 jej oznámil, že na základe jej písomnej žiadosti pracovný pomer končí dňom 30.06.2004 z dôvodov organizačnej zmeny podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Na základe uvedeného má za to, že jej pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Po skončení pracovného pomeru jej odporca nevyplatil odstupné podľa Kolektívnej dohody vo verejnej službe na rok 2004 vo výške 4-násobku funkčného platu, s odôvodnením, že na odstupné podľa kolektívnej dohody jej nevznikol nárok, nakoľko jej pracovný pomer skončil výpoveďou, s čím nesúhlasí, keďže jej pracovný pomer skončil ešte predtým, než výpovedná doba začala plynúť. Listom zo dňa 14.12.2004 požiadala o vyplatenie odstupného najneskôr do 10.1.2005, t.j. v najbližšom výplatnom termíne po doručení žiadosti. Listom zo dňa 21.12.2004 jej zamestnávateľ oznámil, že na odstupné podľa kolektívnej dohody jej nárok nevznikol, nakoľko jej pracovný pomer skončil výpoveďou a odstupné jej nevyplatil.
Odporca žiadal návrh zamietnuť, nakoľko uplatňovaný nárok považuje za právne neodôvodnený, keďže pracovný pomer navrhovateľky skončil výpoveďou a nárok na odstupné podľa Kolektívnej dohody
vo verejnej službe na rok 2004 vo výške 4-násobku jej nevznikol, pretože je viazaný na rozviazanie pracovného pomeru dohodou.
Rozsudkom zo dňa 11.06.2007 č.k. 18C/30/2005-29 prvostupňový súd vo veci rozhodol tak, že návrh navrhovateľky zamietol. Uznesením zo dňa 07.02.2008 č.k. 4Co/261/2007-46 Krajský súd v Trenčíne o odvolaní navrhovateľky proti vyššieuvedenému rozsudku rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení vyslovil právny názor, že pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce ku dňu 30.06.2004. Pritom vychádzal z obsahu listu navrhovateľky zo dňa 10.06.2004, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľka po doručení výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce mienila skončiť pracovný pomer skôr, než začne plynúť výpovedná doba v dôsledku výpovede danej jej odporcom 08.06.2004, aby jej vznikol nárok na odstupné podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce. Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi v týchto prípadoch zmluvnú povinnosť vyhovieť žiadosti zamestnanca o skončenie pracovného pomeru dohodou, teda nahrádza vôľu zamestnávateľa pri uzavretí dohody o skončení pracovného pomeru. Zároveň odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vyžiadať od odporcu Kolektívnu zmluvu a Kolektívnu dohodu vo verejnej službe na rok 2004 a posúdiť, či nárok uplatnený navrhovateľkou je dôvodný.
Po vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie prejednanie veci odporca naďalej žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že podľa jeho právneho názoru nedošlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou. Zároveň namietal proti výške uplatneného nároku a poukazoval na rozsudky Krajského súdu v Trenčíne vo veciach vedených pod sp.zn. 19Co/267/2006, 4Co/106/2008, Co/228/2007, ktorými bol v obdobných veciach na tom istom skutkovom základe bývalým zamestnancom odporcu priznaný súdom nárok na odstupné len vo výške jedennásobku funkčného platu vzhľadom na skutočnosť, že kolektívna dohoda priznáva odstupné len vo výške vyššej o príslušný násobok oproti dvojnásobku, resp. trojnásobku stanoveného Zákonníkom práce.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, potvrdením o zamestnaní navrhovateľky zo dňa 30.6.2004, skončením pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 8.6.2004 výtlačok č. 1 a 3, potvrdením navrhovateľky o vyplatení odstupného zo dňa 29.03.2005, listom navrhovateľky odporcovi označeného ako oznámenie zo dňa 10.06.2004, záznamom o vykonanom personálnom pohovore, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2003, pracovní smlouvou zo dňa 01.09.1981, Kolektívnou zmluvou na roky 2003-2004, Dodatkom č.1 ku kolektívnej zmluve, Kolektívnou dohodou vo verejnej službe na rok 2004 vyžiadanou od odporcu aj od navrhovateľky, a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka bola zamestnankyňou odporcu vo V. XXXX. T. od 01.09.1981. Odporca doručil navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 08.06.2004 podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu organizačných zmien, na základe ktorej mal pracovný pomer navrhovateľky skončiť dňom 30.09.2004. Navrhovateľka listom zo dňa 10.06.2004 s odvolaním sa na ponuku pri personálnom pohovore oznámila odporcovi, že súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začiatkom plynutia výpovednej doby dňom 30.06.2004. Odporca požiadavku navrhovateľky akceptoval a oznámil jej, že na základe jej žiadosti končí jej pracovný pomer dňom 30.06.2004. Podľa potvrdenia navrhovateľky zo dňa 29.03.2005 navrhovateľka pri skončení pracovného pomeru dostala vyplatené odstupné vo výške 3-násobku funkčného platu podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce vo výške 27.900,- Sk a 8-násobku funkčného platu podľa časti VI bod 6 Kolektívnej zmluvy vo výške 74.400,- Sk. Ďalej sa v potvrdení uvádza, že funkčný plat je zložený z tarifného platu, osobného príplatku a príplatku za zmennosť, čo u navrhovateľky bolo vo výške 9.300,- Sk. Výplatný termín u odporcu bol 10. dňa v mesiaci.
V zmysle Kolektívnej dohody vo verejnej službe na rok 2004 kolektívna dohoda je uzatvorená v súlade s § 49 zákona č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a je záväzná pre všetkých zamestnávateľov uvedených v § 1 ods.1 písm. a) až k) zákona. (článok I.bod1.) Podľa článku II. bodu 4.písm.a): ab) Kolektívnej dohody vo verejnej službe na rok 2004 zamestnávateľ vyplatí zamestnancom, s ktorými skončí pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 ods.1 písm. a) a b) Zákonníka práce odstupné, a to vo výške: najmenej štyroch funkčných platov, ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa viac ako päť rokov a rozviaže pracovný pomer dohodou.
Podľa VI. časti článku 6 písm. f ) Kolektívnej zmluvy na roky 2003-2004 uzatvorenej medzi odporcom ako zamestnávateľom a O. Z. C. Z. A. S. R., ktorá sa v zmysle II. časti článku 2. vzťahuje na zamestnancov vo verejnej službe odporcu a civilný personál v O. S. S., odstupné patriace zamestnancovi nad ustanovený rozsah (§ 76 ods.1 Zákonníka práce) a nad rozsah podľa § 49 ods. 1 zákona o verenej službe sa pri skončení pracovného pomeru zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. a) a alebo b) Zákonníka práce zvyšuje o osemnásobok funkčného platu, ak zamestnanec bol zamestnaný najmenej 20 rokov.
Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č.552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení platnom a účinnom ku dňu 30.06.2004 tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Podľa § 1 ods. 4 zákona č.552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, kedy skončil pracovný pomer navrhovateľky u odporcu, na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sú pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby podľa § 3 ods. 1 Zákonníka práce.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. č.552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré sa do 31. decembra 2003 spravovali zákonom o verejnej službe. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. januárom 2004 sa posudzujú podľa predpisov platných do 31. decembra 2003.
V zmysle § 1 ods.1 písm. a), b), c), e), i), j), k) z.č.313/2001 Z.z. o verejnej službe platného a účinného do 31.12.2003, tento zákon upravuje verejnú službu a pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby k zamestnávateľom, ktorými sú: a) ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, orgány štátnej správy, orgány alebo úrady, ktoré vykonávajú štátne záležitosti, ak ide o zamestnancov, ktorí neplnia úlohy štátnej správy a nevykonávajú štátne záležitosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, b) ďalšie rozpočtové organizácie, c) príspevkové organizácie, e) štátne fondy, i) S. P. F., j) verejné vysoké školy a štátne vysoké školy a k) S. A. V..
Podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 313/2001 Z.z.o verejnej službe v kolektívnej dohode možno upraviť výšku odstupného presahujúcu dvojnásobok funkčného platu.
Podľa § 60 ods.1 Zákonníka práce zákon č. 311/2001 Z.z. (ďalej len "Zákonníka práce"), ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce platného a účinného ku dňu 30.06.2004 zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Ak zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť.
Podľa § 231 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov
výhodnejšie, ako upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní kolektívne zmluvy môžu uzatvárať príslušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne ich organizácie. V zmysle § 3 ods. 2 písm. d) kolektívna zmluva je kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá
pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa osobitného predpisu, (podľa § 1 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak sa pri výpočte peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, zisťuje sa tento zárobok z funkčného platu odpočítaním súm poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento čistý funkčný plat zisťuje.
Podľa § 32 ods. 3 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, spravujú sa pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona Zákonníkom práce.
Podľa § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej len "O.s.p."), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že pracovnoprávny vzťah navrhovateľky sa do 31.12.2003 riadil zákonom č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe (bola zamestnancom ministerstva podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 313/2001 ) a od 01.01.2004 zákonom č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme. Vychádzajúc z citovaného ust. § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z.z. nárok navrhovateľky na odstupné v súvislosti so skončením pracovného pomeru dňa 30.06.2004 je potrebné posudzovať podľa § 76 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom k 30.06.2004. Odvolací súd pre súd prvého stupňa záväzným spôsobom v zmysle cit. ust. § 226 O.s.p. vyriešil otázku základu nároku na odstupné, t.j. či sa skončil pracovný pomer navrhovateľky dohodou a teda či jej vznikol nárok na odstupné podľa kolektívnej dohody, ktorá vznik nároku podmieňovala skončením pracovného pomeru dohodou. Z právneho názoru odvolacieho súdu v danej veci vysloveného v zrušujúcom uznesení vyplýva, že pracovný pomer navrhovateľky sa skončil dohodou, a teda bola splnená podmienka stanovená kolektívnou dohodou pre vznik nároku na odstupné.
Predmetom sporu po vrátení veci súdu prvého stupňa zostala výška nároku na odstupné. Navrhovateľka požadovala štvornásobok funkčného platu, odporca považoval za dôvodný len jedennásobok funkčného platu.
Výška nároku navrhovateľky na odstupné je obsiahnutá v článku II. bodu 4. písm. a): ab) Kolektívnej dohody vo verejnej službe na rok 2004. Každý z účastníkov si uvedený článok kolektívnej dohody vykladal inak. Súd preto na základe odkazu obsiahnutého v ust. § 32 ods. 3 zákona č. 2/1991 Zb. použil výkladové pravidlo zakotvené v ust. § 15 Zákonníka práce.
Obsah kolektívnej dohody upravoval citovaný § 9 ods. 1 písm. e) zákona č. 313/2001 Z.z.; úprava obsiahnutá v tomto ustanovení vzhľadom na jeho znenie ("výška odstupného presahujúca dvojnásobok funkčného platu") nadväzovala na § 76 ods. 2 Zákonníka práce veta prvá pred bodkočiarkou ("odstupné v sume najmenej dvojnásobku priemerného mesačného zárobku"), obe úpravy upravujú minimálne výšky nárokov zamestnanca na odstupné. Aj z použitia slov v kolektívnej dohode "vo výške najmenej" namiesto slov "sa zvyšuje o" (ako boli použité v kolektívnej zmluve na roky 2003-2004 VI. časť článok 6 písm. f/ ) vyplýva, že úprava výšky odstupného v kolektívnej dohode nahradila úpravu výšky odstupného v zákone (§ 76 ods. 2 Zákonníka práce) priaznivejšie pre zamestnanca (§ 231 ods. 1), nie ju doplnila, zvýšila o ďalšie nároky. Preto podľa názoru súdu navrhovateľke nevznikol okrem nároku na odstupné podľa kolektívnej dohody a kolektívnej zmluvy aj nárok na odstupné podľa Zákonníka práce, ale jej vznikol len nárok na odstupné podľa kolektívnej dohody, ktorá nahradila zákon, a podľa kolektívnej zmluvy, t.j. štvornásobok + osemnásobok funkčného platu, spolu dvanásťnásobok funkčného platu. Odporca navrhovateľke vyplatil trojnásobok + osemnásobok funkčného platu, t.j. spolu jedenásťnásobok funkčného platu. Rozdiel, ktorý je odporca povinný vyplatiť navrhovateľke na odstupnom, tak predstavuje jedennásobok funkčného platu vo výške 250,05 Eura (funkčný plat navrhovateľky vo výške 9.300,- Sk znížený o preddavok na daň z príjmov fyzických osôb vo výške 19% = 7.533,- Sk po prepočítaní v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike na sumu 250,05 Eura). Vo zvyšku žalovanej istiny súd návrh zamietol.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej N. B. S.) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 76 ods. 5 zákonníka práce odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca sa nezaplatením odstupného dostal do omeškania dňom 11.07.2004 (deň po 10.07.2004, čo bol najbližší výplatný termín u odporcu po skončení pracovného pomeru navrhovateľky). V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo navrhovateľke právo požadovať popri plnení aj sankciu vo forme úroku z omeškania, čo aj vykonala podaným návrhom. Pre výšku úroku z omeškania platí v zmysle § 10 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného ku dňu rozhodovania súdu § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, teda dvojnásobok základnej úrokovej sadzby N. platnej k prvému dňu omeškania.
K 11.07.2004 bola výška základnej úrokovej sadzby 4,50 %, teda úrok z omeškania mohol byť najviac vo výške 9 %. Súd preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 250,05 Eura od 11.07.2004 do zaplatenia. Vo zvyšku žalovaného úroku z omeškania súd návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
V danej veci sa konanie skončilo čiastočným úspechom odporcu (3/4-iny úspechu k 1/4-ine neúspechu), súd preto náhradu trov konania pomerne rozdelil a priznal odporcovi náhradu trov konania vo výške 1/2- ica (3/4 úspechu - 1/4 neúspechu) účelne vynaložených trov.
Lehota na plnenie bola určená v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. veta pred bodkočiarkou - 3 dni od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľka môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.