Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-248-2009.pdf
PDF · 85.5 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/248/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: EGO SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Veľký Kamenec 271, IČO: 31 725 325, právne zastúpeného: JUDr. Marcelom Dolobáčom, PhD., advokátom, so sídlom Žiškova 39, Košice, proti žalovanému: WALTAN, s.r.o., so sídlom Sasinkova 26, Žilina, IČO: 36 419 273, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 339,82 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 339,82 EUR spolu so 14,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 47,93 EUR od 23.7.2007 až do zaplatenia, zo sumy 72,69 EUR od 30.7.2007 až do zaplatenia, zo sumy 201,12 EUR od 6.8.2007 až do zaplatenia a zo sumy 18,07 EUR od 15.10.2007 až do zaplatenia a na trovách konania nahradiť žalobcovi priamo na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Marcela Dolobáča, PhD., advokáta, so sídlom v Košiciach sumu 515,04 EUR, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 8.6.2009 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 339,82 EUR spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným percentuálnou sadzbou, základom a dobou omeškania v žalobnom petite, ako aj na náhradu trov konania. V priebehu konania upresnil základ úroku z omeškania uvedený sumou 47,80 EUR s odôvodnením, že sa jedná o chybu v počítaní pri spracovaní žaloby. Na odôvodnenie uplatnenej peňažnej pohľadávky uviedol žalobca tvrdenia, podľa ktorých zrealizoval v rámci dlhší čas trvajúceho obchodno-právneho vzťahu medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim štyri dodávky tovaru, cena ktorých bola vyúčtovaná samostatnými faktúrami, ktoré však zo strany žalovaného zaplatené neboli.
Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, podľa obsahu ktorého je platobný rozkaz vo veci vydaný neopodstatnene, nakoľko neexistuje plnenia, tak ako to uviedol žalobca vo svojom návrhu, suma, ktorá je uvedená v platobnom rozkaze, nezodpovedá ani prvopočiatočnému stavu.
Na pojednávanie, ktoré v tejto veci bolo vytýčené na termín 4.6.2010, sa žalovaný neustanovil. Doručenie predvolania mal včas a riadne vykázané, v nadväznosti na čo súd postupom podľa § 101 ods. 2 OSP vec prejednal a vo veci i rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalobcu cestou jeho procesného zástupcu, ďalej oboznámením listinných dôkazov: súborom daňových dokladov - faktúr, ktoré boli prílohami žaloby,
písomnou objednávkou z 12.7.2007, dokladmi špedičnej služby a celým spisovým materiálom, pričom bol zistený následovný skutkový stav:
Na základe dodacích listov, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 5 /dodací list z 12.7.2007/, č.l. 7 /dodací list z 19.7.2007/, č.l. 9 /dodací list z 26.7.2007/ a dokladu špedičnej služby z 15.10.2007, ktorý je súčasťou spisu na č.l. 32, vystavil žalobca štyri samostatné faktúry na zaplatenie ceny zrealizovaných dodávok tovaru.
Na č.l. 31 spisu sa nachádza objednávka žalovaného z 12.7.2007, ktorá bola vystavená vo vzťahu ku dodávke, cena ktorej bola vyúčtovaná faktúrou č. OF2-2415/2007.
Okrem dodávok, cena ktorých je predmetom tohto sporu, boli v rámci obchodno-právneho vzťahu medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim zrealizované aj ďalšie dodávky tovaru, cena ktorých bola vyúčtovaná samostatnými faktúrami, ktoré boli riadne zaplatené, ako o tom svedčia faktúry, dodacie listy a výpis z účtu žalobcu, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 33 až 35.
Podľa § 450 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka: Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.
Podľa § 369 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka /znenie tohto ustanovenia platné a účinné v čase vzniku omeškania sa žalovaného pri zohľadnení intertemporálneho ustanovenia podľa § 768f Obchodného zákonníka/: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
Podľa § 120 ods. 1 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 9 ods. 3 veta prvá, ods. 4 veta prvá Zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Ak v súdnych konaniach alebo v iných konaniach pred orgánmi verejnej moci, ktoré neboli právoplatne skončené predo dňom zavedenia eura, boli vykonané úkony, v ktorých sú uvedené peňažné sumy v slovenských korunách, právne účinky takýchto úkonov zostávajú zachované s tým, že peňažné sumy v slovenských korunách sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy vyjadrené v eurách v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro. Súdy a iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy a ostatné orgány verejnej moci vrátane právnických osôb, ktoré vedú úradné registre a úradné evidencie so záznamami o majetkových hodnotách znejúcich na slovenskú menu, sú pri svojej činnosti povinné z úradnej moci a aj z vlastného podnetu zohľadňovať prechod na euro vrátane zohľadňovania konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro; tieto skutočnosti netreba v konaniach pred orgánmi verejnej moci dokazovať.
Na základe vykonaného dokazovania skonštatoval súd skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v celom rozsahu. Právo na zaplatenie istiny v sume 339,82 EUR priznal žalobcovi ako právo na zaplatenie kúpnej ceny za zrealizované dodávky tovaru v rámci obchodno-právneho vzťahu medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Žalobca predložením listinných dôkazov: objednávkou žalovaného z 12.7.2007 vzťahujúcou sa ku dodávke, cena ktorej bola vyúčtovaná faktúrou č. OF2-2415/2007, ďalej súborom dodacích listov, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 5, 7, 9, dokladom doručovacej spoločnosti, ktorý je vo fotokópii súčasťou spisu na č.l. 32, ako aj predložením faktúr, dodacích listov a výpisu z účtu z č.l. 33 až 35, spoľahlivo preukázal existenciu uvedeného obchodno-
právneho vzťahu medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Dodacie listy, ktoré boli prílohou žalovaných faktúr a doklad špedičnej spoločnosti z č.l. 32 zároveň spoľahlivo preukazujú po ich vyhodnotení podľa § 132 OSP riadne splnenie zmluvnej povinnosti žalobcu ako predávajúceho dodať žalovanému objednaný tovar. Oproti tomu v konaní nebolo preukázané, že by si žalovaný splnil svoju zmluvnú povinnosť za dodaný tovar zaplatiť kúpnu cenu. Uvedené výsledky vykonaného dokazovania zároveň v celom rozsahu vyvracajú obranu žalovaného vznesenú v dôvodoch odporu proti platobnému rozkazu, ktorá zostala len v rovine spochybňujúceho tvrdenia bez predloženia alebo označenia konkrétnych dôkazov uvádzaných tvrdení zo strany žalovaného v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 veta prvá OSP. Žalovanému bolo v predvolaní na pojednávanie, ktorého písomné vyhotovenie je súčasťou spisu na č.l. 25 a ktoré mu bolo doručené s dostatočným časovým predstihom /termín pojednávania bol vytýčený na 4.6.2010 a žalovaný prevzal predvolanie 23.4.2010/, dané kompletné procesné poučenie o obsahu jeho dôkaznej povinnosti vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP. Vo väzbe na takéto poučenie zostal žalovaný v celom rozsahu pasívny, oproti čomu žalobca v konaní aktívne produkoval konkrétne dôkazy svojich tvrdení, tak ako je uvedené vyššie, na základe vyhodnotenia ktorých súd po ich vykonaní skonštatoval dôvodnosť žalovanej peňažnej pohľadávky v celom rozsahu.
So splnením svojho záväzku zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za zrealizované dodávky tovaru je žalovaný v omeškaní. Medzi účastníkmi neexistovala osobitná dohoda o spôsobe platenia kúpnej ceny za dodaný tovar, v nadväznosti na čo žalobca vystavením žalovaných faktúr prejavil voči žalovanému vôľu, aby mu žalovaný zaplatil kúpnu cenu na podklade faktúr a v lehote splatnosti týchto faktúr. Skutočnosť, že sa tieto faktúry dostali do dispozičnej sféry žalovaného, v konaní sporná nebola. V nadväznosti na to potom bolo žalobcovi priznané právo na zaplatenie úroku z omeškania vždy odo dňa následujúceho po dni splatnosti faktúry, ktorou bola kúpna cena vyúčtovaná. Medzi účastníkmi neexistovala dohoda o výške úroku z omeškania, a preto bol žalobcovi priznaný zákonný úrok z omeškania v sadzbe 14,75 % ročne, o výške ktorého zákonného úroku z omeškania má súd vedomosť z inej svojej rozhodovacej činnosti /§ 121 OSP/. V právnej rovine súd aplikoval v tejto časti ustanovenie § 369 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka pri zohľadnení momentu vzniku omeškania sa žalovaného a intertemporálneho ustanovenia § 768f Obchodného zákonníka.
Žaloba bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto má právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalobca učinil návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP a zároveň včas písomným podaním zo 7.6.2010 uplatnené trovy konania špecifikoval. V nadväznosti na to boli žalobcovi ako dôvodne uplatnené priznané trovy súdneho poplatku za žalobu v sume 20,- EUR a trovy právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby: 1. prevzatie - príprava obhajoby, 2. písomné podanie žaloby na súd, 3. písomné vyjadrenie sa k odporu, 4. účasť na pojednávaní 4.6.2010 pri výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby á 26,56 EUR + 2-krát 6,95 EUR ako režijný paušál za prvé dva úkony právnej služby + 2-krát 7,21 EUR ako režijný paušál za tretí a štvrtý úkon právnej služby + cestovné náklady za cestu osobným motorovým vozidlom Toyota Corolla na trase Košice - Žilina a späť, teda na trase 548 km pri sadzbe základnej náhrady 0,183 EUR pri spotrebe pohonnej hmoty použitého motorového vozidla 6,4 l/100 km a pri priemernej cene pohonnej hmoty 1,250 EUR za liter, čo celkom predstavuje cestovné náklady v sume 144,12 EUR + náhrada za stratu času stráveného právnym zástupcom cestou na pojednávanie dňa 4.6.2010 v sume 216,36 EUR za čas strávený na ceste Košice - Žilina v trvaní 4 hodiny 10 minút pri sadzbe 12,12 EUR za každú aj začatú polhodinu, čo v súhrne za obe cesty predstavuje sumu 216,36 EUR. Trovy konania z titulu právneho zastúpenia súd určil podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vždy v znení platnom a účinnom v čase realizácie príslušného úkonu právnej služby. Trovy konania žalobcu potom celkom predstavujú sumu 515,04 EUR, ktorá bola žalobcovi priznaná na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP. Možnosť nepriznať alebo znížiť celkovú sumu náhrady trov konania žalobcovi podľa § 150 ods. 2 OSP v tejto veci, ktorá je vzhľadom na výšku žalovanej istiny tzv. drobným sporom, súd prihliadajúc na okolnosti prejednávanej veci, nevyužil. Ustanovenie § 150 ods. 2 OSP dáva súdu možnosť trovy v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke znížiť alebo nepriznať, teda neukladá súdu povinnosť toto ustanovenie aplikovať automaticky. V prejednávanej veci súd k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 OSP nepristúpil práve z toho dôvodu, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, aktívne a dôsledne si plnil svoju dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP, navrhol vykonať dôkazy,
vykonaním ktorých bola v celom rozsahu obrana žalovaného vyvrátená a oproti tomu žalovaný bol v konaní pasívny a jeho obrana zostala len v rovine spochybňujúceho tvrdenia bez toho, aby žalovaný využil procesný priestor, tvrdenia uvádzané v rámci procesnej obrany jednak konkretizovať a zároveň aj v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 veta prvá OSP preukázať. Aplikácia § 150 ods. 2 OSP by preto vo väzbe na uvedené v pomeroch tejto veci nebola podľa názoru súdu spravodlivá.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.