Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-7Cb/2/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu Ing. Ladislav Bodnár - ELBEX, Sitnianska 31, Banská Bystrica, IČO: 37 592 009, zast. Mgr. Martinom Valom, advokátom, Sokolovská 49/5, Praha 8 proti žalovanému Ing. Ivan Kupčok - DIAGO s.f., Železničná 7, Brezno, IČO: 32 229 178, zast. JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, Moyzesova 12, Brezno, o zaplatenie 41.709,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Brezne č. k. -320, ICŠ: 6305205359 zo dňa 18.06.2009 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu v Brezne č. k. -320, IČS: 6305205359 zo dňa 18.06.2009 v časti výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 765,97 Eur s príslušenstvom m e n í tak, že žalobu zamieta.

Rozsudok Okresného súdu v Brezne č. k. -320, IČS: 6305205359 zo dňa 18.06.2009 v časti výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu v Brezne č. k. -320, IČS: 6305205359 zo dňa 18.06.2009 v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 1009,08 Eur.

odôvodnenie:

Okresný súd v Brezne rozsudkom č. k. -320 zo dňa 18.06.2009 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 765,97 Eur spolu s úrokom z omeškania 16% ročne od 01.01.2003 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobný návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie provízie, na ktorú mu vznikol nárok v zmysle Zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení č. LBX/001/2001 zo dňa 02.04.2001 a nárok na zaplatenie odstupného podľa § 669 Obch. zákonníka. Uviedol, že v zmysle záveru Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovenom v zrušujúcom rozhodnutí č. k. zo dňa 05.09.2007 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva, pričom uznesením zo dňa 15.11.2007 ustanovil znalkyňu z odboru ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo O.. E.. D. H., C. J., I. nám. XXXX. Úlohou znalkyne bolo vypočítať výšku zisku za rok 2001 a za rok 2002, ktorý dosiahol žalovaný za dohodnuté a realizované obchodné prípady, ktoré boli výsledkom spolupráce žalobcu a žalovaného počas existencie ich zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 02.04.2001 v znení jej zmeny zo dňa 22.10.2001. Znalkyňa vo vypracovanom znaleckom posudku č. 31/2008 určila, že za obdobie od 02.04.2001 do 31.12.2001 dosiahol žalovaný za dohodnuté a zrealizované obchodné prípady, ktoré boli výsledkom spolupráce žalobcu a žalovaného počas existencie ich zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 02.04.2001 tak, že zisk 435,82 Eur a za rok 2002 od 01.01.2002 do 31.12.2002 zisk 1.843,87 Eur. Znalkyňa uviedla, že výpočet hrubého zisku za jednotlivé zrealizované obchodné prípady nie je možný, pretože nie sú k dispozícii výdavky za každý obchodný prípad. Uviedla, že jednoduché účtovníctvo neumožňuje viesť analytickú evidenciu tak, ako je to v podvojnom účtovníctve. Ak by žalovaný alebo žalobca určili konkrétnu výšku nákladov na jednotlivé obchodné prípady, výpočet hrubého zisku by sa dal vypočítať. Ďalej uviedla, že pri výpočte zisku spôsobom, že by sa vzala do úvahy len taká činnosť žalobcu akou je sprostredkovanie predaja tovaru, tak ako je to dohodnuté v Zmluve o nevýhradnom obchodnom zastúpení a všetky náklady sa prepočítali v pomere príjmov z predaja tovaru k príjmom z predaja služieb bol by vypočítaný zisk pripadajúci len na príjmy z predaja tovaru. Takýmto výpočtom však pri hospodárskych výsledkoch dosiahnutých žalovaným za sledované obdobie by sa dospelo k zápornému číslo, čiže k strate. Keďže výpočet zisku podľa spôsobu 2 by bol v neprospech žalobcu, vypočítala znalkyňa zisk podľa vzorca. Dosiahnutý obrat účtovnej jednotky žalovaného za obchodné prípady, na ktorých mal podiel žalobca za sledované obdobie hospodárskeho roka krát percentuálne vyjadrenie výšky zisku za príslušné účtovné obdobie, ktoré dosiahol žalovaný. Znalkyňa uviedla, že v sústave jednoduchého účtovníctva je zisk určený rozdielom príjmov a výdavkov. Z výkazov žalovaného vyplýva, že žalovaný mal za účtovné obdobie roku 2001 zisk pred zdanením, teda hrubý zisk vo výške 6.034,26 Eur a v roku 2002 6.282,78 Eur. Pre výpočet výšky zisku žalovaného za dohodnuté a realizované obchodné prípady, ktoré boli výsledkom spolupráce žalobcu a žalovaného počas ich zmluvného vzťahu, bolo nutné ustáliť výšku príjmov, ktoré dosiahol žalovaný z týchto obchodných prípadov. Výšku príjmov znalkyňa zisťovala porovnaním zoznamu obchodných partnerov žalobcu pri plnení úloh so skutočne vystavenými a uhradenými faktúrami za obdobie spolupráce žalobcu a žalovaného. Po tomto porovnaní ustálila znalkyňa príjmy žalovaného z realizovaných obchodných prípadov, na ktorých mal podiel žalobca za obdobie od 02.04.2001 do 31.12.2001 vo výške 239.459,27 Eur a od 01.01.2002 do 31.12.2002 vo výške 1.189.592,91 Eur. Výpočtom zisku podľa vzorca dosiahnutý obrat účtovnej jednotky žalovaného za obchodné prípady, na ktorých mal podiel žalobca za sledované obdobie hospodárskeho roku krát percentuálne vyjadrenie výšky zisku za príslušné účtovné obdobie, ktoré dosiahol žalovaný, znalkyňa ustanovila výšku zisku za obdobie od 02.04.2001 do 31.12.2001 na sumu 435,82 Eur a od 01.01.2002 do 31.12.2002 vo výške 1.843,87 Eur. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že záver znaleckého posudku namietal žalobca, pričom znalkyňou určenú výšku zisku považoval za nesprávnu, keď podľa neho znalkyňa zaradila pre výpočet zisku také položky, ktoré nespadajú do času trvania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, čím došlo k zníženiu zisku. Okresný súd nariadil znalkyni z tohto dôvodu vypracovať Dodatok k znaleckému posudku č. 31/2008 s tým, že úlohou znalkyne bolo doplniť Znalecký posudok č. 31/2008, a to vypočítať výšku zisku za obdobie od uzavretia Zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 02.04.2001 v znení dodatku zo dňa 22.10.2001, teda odo dňa 02.04.2001 do 31.10.2002 (do ukončenia zmluvného vzťahu za realizované obchodné prípady medzi žalobcom a žalovaným) a vypočítať zisk ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami len z obchodných prípadov realizovaných podľa Zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení. Znalkyňa v Dodatku č. 70/2008 zo dňa 06.11.2008 k Znaleckému posudku č. 31/2008 uviedla, že na zadanú otázku nie je možné odpovedať, nakoľko sa v archíve žalovaného nezachovali účtovné doklady, na základe ktorých by bolo možné zistiť výšku výdavkov, ktoré prislúchajú k jednotlivým obchodným prípadom realizovaným medzi žalobcom a žalovaným na základe Zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 02.04.2001 v znení Dodatku zo dňa 22.10.2001, t.j. odo dňa 02.04.2001 do 31.10.2002. Okresný súd vyhodnotil znalecký posudok ako dôkaz, ktorým podľa účtovnej evidencie predloženej žalovaným znalkyni, táto iným spôsobom ako len rozdielom medzi príjmami a výdavkami určila výšku zisku - podľa vzorca: (dosiahnutý obrat účtovnej jednotky žalovaného za obchodné prípady, na ktorých mal podiel žalobca za sledované obdobie hospodárskeho roka x percentuálne vyjadrenie výšky zisku za príslušné účtovné obdobie, ktorý dosiahol žalovaný), keďže spôsob vedenia jednoduchého účtovníctva neumožňuje viesť výdavky a príjmy podľa ich druhov. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že zo zmluvy medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalovaný ku koncu roka 2001, t.j. k 31.12.2001 vykoná účtovnú uzávierku a podľa jej výsledku (zisk alebo strata) sa vypočíta výška provízie. Okresný súd uviedol, že návrh dodatku z 22.10.2001 vyhotovil žalobca, teda aj on predpokladal, že výsledok hospodárenia žalovaného môže byť aj strata. Znalkyňa výšku zisku za jednotlivé obchodné prípady nezistila, pretože si účastníci spôsob účtovnej evidencie pre účely výpočtu provízie nedohodli a podľa zásad pre vedenie jednoduchého účtovníctva sa v účtovnej evidencii, t.j. v jednoduchom účtovníctve výdaje a príjmy neevidujú druhovo. Skutočnosť, že žalovaný nezachoval účtovné doklady, ktorými by preukázal výdavky za každý obchodný prípad zvlášť neznamená, že iné výdavky alebo náklady na paušálne odmeny žalobcovi nemal, pretože nebolo povinnosťou žalovaného podľa zmluvy viesť evidenciu výdavkov a príjmov za každý obchodný prípad zvlášť (čl. VII. bod 3 zmluvy). Z vyúčtovania žalovaného zo dňa 02.12.2004 vyplýva iná výška zisku žalovaného z obchodnej spolupráce so žalobcom, ako ju ustálila znalkyňa, pretože znalkyňa nevychádzala z účtovnej evidencie žalovaného a vypočítala zisk podľa vzorca, pričom základom pre výpočet bol hrubý zisk žalovaného za celý rok 2001 a 2002 zo všetkých činností žalovaného, preto podľa názoru okresného súdu nie je možné porovnávať znalkyňou vypočítaný zisk podľa vzorca a žalovaným určenú výšku zisku vo vyúčtovaní zo dňa 04.12.2004.

Z vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že nie je možné vypočítať výšku provízie žalovaného tak, ako mu to uložil Krajský súd v Banskej Bystrici, pretože znaleckým dokazovaním súd nezistil výšku zisku dosiahnutého žalovaným za každý obchodný prípad zvlášť. Z toho dôvodu vychádzal z výšky príjmov žalovaného, ktoré tento uviedol vo vyúčtovaní zo dňa 04.12.2004, keďže ide o príjmy žalovaného zo vzájomnej obchodnej spolupráce, t.j. podľa zmluvy, ktoré sú vo výške 852.139,22 Eur a sú približne rovnaké s výškou predpokladanou žalovaným v sume 829.847,97 Eur. Námietku žalobcu, že znalkyňa ustálila výšku príjmov žalovaného v roku 2001 na 239.459,27 Eur a v roku 2002 na 1.189.592,91 Eur, a teda zisk žalovaného musel byť ešte vyšší ako predpokladal žalobca, okresný súd považoval za irelevantnú, pretože znalkyňa vysvetlila, že zistenie príjmov žalovaného z obchodných prípadov, na ktorých sa podieľal žalobca, je nutné pre výpočet zisku žalovaného za sledované obdobie podľa spôsobu 3, teda len samotné zistenie príjmov bez zistenia výdavkov nie je dôkazom toho, že žalovaný mal vyšší zisk ako predpokladal žalobca. Okresný súd ďalej poukázal na skutočnosť, že pri výpočte provízie žalobcu vzal do úvahy vyúčtovanie žalovaného zo dňa 04.12.2002, ktorom je výška príjmov žalovaného za rok 2001 a 2002 v sume 852.139,22 Eur a nie Znalecký posudok č. 31/2008, v ktorom je výška príjmov žalovaného za rok 2001 a 2002 spolu 1.429.052,11 Eur (ide o príjmy žalovaného, na ktorých sa podieľal žalobca).

Okresný súd zdôraznil, že znalkyňa v Znaleckom posudku č. 31/2008 a tiež v Dodatku č. 70/2008 vo svojom závere konštatuje, že výšku zisku z príjmov žalovaného, na ktorých sa podieľal žalobca, nie je možné zistiť rozdielom medzi príjmami a výdavkami, vzhľadom k tomu, že výdavky nie je možné zistiť. Keďže ide o dva rôzne dôkazy (Znalecký posudok č. 31/2008 a vyúčtovanie zo dňa 04.12.2002), okresný súd mal za to, že jednotlivé skutočnosti z nich zistené musí hodnotiť v súvislosti s ostatnými skutočnosťami z toho-ktorého dôkazu vyplývajúcimi. Žalobca opieral svoj nárok o obvyklú výšku zisku, a to o 15% z podnikateľskej činnosti žalovaného, ktorá bola predmetom zmluvy. V zmysle zmluvy si však účastníci dohodli spôsob výpočtu provízie podľa čl. VII. bod 3 zmluvy. Žalovaný vykonal vyúčtovanie a uviedol výšku zisku v roku 2001 14.291,74 Eur a v roku 2002 58.475,66 Eur. Spôsob vedenia účtovnej evidencie pre zistenie výšky zisku si účastníci nedohodli. Zo záverov znaleckého posudku okresný súd výšku zisku za každý obchodný prípad zvlášť nezistil, preto vychádzal, tak ako už bolo uvedené, z vyúčtovania žalovaného zo dňa 04.12.2004, keď výšku obratu (príjmov) žalovaný uviedol sumou 852.139,22 Eur a žalobca 829.847,97 Eur. Okresný súd aplikoval dohodu účastníkov podľa zmluvy, a to podľa poslednej vety čl. VII. bod 3 zmluvy a listu žalobcu zo dňa 18.11.2002 a na vypočítanú províziu 14.553,48 Eur započítal vyplatené náklady a paušálnu odmenu 24.249,86 Eur a dospel k záveru, že výsledok je záporný - 9.696,38 Eur, teda žalobcovi nárok na províziu nevznikol, a preto súd na zaplatenie provízie zamietol.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na odstupné, ktorý si žalobca uplatnil vo výške 16.145,79 Eur, okresný súd uviedol (rešpektujúc názor krajského súdu), že žalobca pre vznik nároku na odstupné preukázal splnenie podmienky stanovej v ust. § 669 ods. 1, písm. a) Obch. zákonníka a priznal žalobcovi odstupné v zmysle § 669 ods. 1 a 2 Obch. zákonníka v priemere provízií za celé zmluvné obdobie, t.j. od 02.04.2001 do 31.10.2002 (19 mesiacov). Okresný súd za základ pre výpočet odstupného použil províziu vypočítanú žalovaným vo vyúčtovaní zo dňa 04.12.2002, t.j. sumu 14.553,47 Eur, potom pri zmluvnom období 19 mesiacov je priemer provízie 765,97 Eur mesačne. Okresný súd priznal žalobcovi odstupné vo výške 765,97 Eur a vo zvyšku nárok žalobcu na odstupné zamietol.

Okresný súd odstupné priznal s úrokom z omeškania od 01.01.2003. Listom z 03.12.2002 si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil u žalovaného nárok na odstupné. Keďže žalobca nepreukázal súdu, kedy bola výzva žalovanému doručená, okresný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 01.01.2003. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 16% ročne, preto mu súd podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka priznal úrok z omeškania vo výške 16%.

Ohľadne námietky žalovaného, týkajúcej sa premlčania nároku voči nároku žalobcu, okresný súd uviedol, že tejto námietke nevyhovel, pretože žalobný návrh bol podaný 31.10.2005, t.j. v 4-ročnej premlčacej lehote podľa § 397 Obch. zákonníka.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. a tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Na zdôvodnenie uviedol, že žalobca si v žalobnom návrhu uplatnil 41.709,95 Eur a úspešný bol v časti 765,97 Eur, teda jeho úspech predstavuje 2% a úspech žalovaného 98%, t.j. žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 96%. Súd žalovanému náhradu trov konania podľa nepriznal, keď za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval správanie žalovaného, ktorý súhlasil so znaleckým dokazovaním na zistenie príjmov a výdavkov za obdobie spolupráce žalobcu a žalovaného za každý obchodný prípad zvlášť a následne dôkazy (účtovné doklady) znalkyni nepredložil. Súd bol toho názoru, že žalovaný v čase rozhodovania súdu o nariadení ďalšieho znaleckého dokazovania musel vedieť, že takéto dôkazy nemá.

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. žalobca. V odvolaní uviedol, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplní toto odvolanie po vecnej stránke v lehote do 31.07.2009. Žalobca tak urobil, s ohľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu prevzal zastupovanie v tomto súdnom spore až po doručení napadnutého rozsudku a žalobca i jeho právny zástupca postupne čerpali riadnu, vopred naplánovanú dovolenku. S ohľadom na zložitosť veci a potrebu riadneho oboznámenia sa so spisovou dokumentáciou právny zástupca žalobcu uviedol, že doplní toto odvolanie v uvedenej lehote (31.07.2009).

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. žalovaný, a to proti prvej a tretej výrokovej vete. V odvolaní uviedol, že vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca dostal viac ako mu prináleží v províziách. V samotnom odôvodnení rozsudku je uvedené, že výsledok je záporný

- 9.696,38 Eur, a teda v neprospech žalobcu, čo znamená, že sám žalobca by mal vrátiť žalovanému neoprávnene prijaté sumy, čo tvrdil od samého začiatku samotného konania v prejednávanej veci. Zároveň namietal aj preklúziu nároku na odstupné, pričom v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že listom právneho zástupcu zo dňa 03.12.2002 bolo uplatnené odstupné do jedného roka od ukončenia zmluvy. Odvolateľ ďalej uviedol, že dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žalovanému, a to že žalovaný súhlasil so znaleckým dokazovaním za každý obchodný prípad zvlášť a následne dôkazy znalkyni nepredložil, okresný súd nesprávne aplikoval tieto skutočnosti, pretože v žiadnom prípade nemôžu mať vplyv na procesnú zákonnú povinnosť náhrady trov konania žalobcom žalovanému minimálne podľa výsledku sporu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že žalobu zamietne v plnom rozsahu a zaviaže žalobcu k náhrade trov konania žalovaného, ktoré sú vyčíslené právnym zástupcom žalovaného. Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 504,54 Eur (1x právny úkon + 1x režijný paušál).

Žalovaný v písomnom stanovisku k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že má za to, že procesne už nie je možné doplniť dôvody a konkretizovať odvolanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania, ako sa mylne domnieva právny zástupca žalobcu, a preto nestačí v odvolaní len citovať procesný predpis . Ďalej dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že žalobca už od 20.08.2008 ukončil podnikateľskú činnosť, a preto nemôže byť takto označený ako účastník konania. Túto skutočnosť žalobca úmyselne zamlčal a neoznámil súdu, dokonca ešte aj v odvolaní je označený neexistujúci právny subjekt (IČO, obchodné meno). Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol. Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania aj tento úkon vo výške 504,54 Eur.

Žalobca odôvodnil odvolanie proti rozsudku okresného súdu (doručené súdu dňa 03.07.2009) písomným podaním doručeným súdu dňa 06.08.2009, v ktorom podrobne uviedol dôvody svojho odvolania, ako aj stanovisko k odvolaniu žalovaného.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. a rozhodnutie v časti výroku napadnutej žalobcom, ktorým bola žaloba zamietnutá, podľa ust. ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie v časti výroku napadnutej žalovaným, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 765,97 Eur, podľa ust. zmenil tak, že žalobu zamietol. V časti výroku o náhrade trov konania napadnuté rozhodnutie podľa ust. potvrdil.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 02.04.2001 uzavreli sporové strany Zmluvu o nevýhradnom obchodnom zastúpení č. LBX/001/2001, na základe ktorej si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie provízie a nárok na zaplatenie odstupného podľa § 669 ods. 1, 2 Obch. zákonníka. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol ukončený výpoveďou žalovaného zo dňa 23.09.2002, ktorú žalobca podpísal s tým, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol ukončený dňom 31.10.2002.

V danej veci odvolací súd uznesením zo dňa 05.09.2007 zrušil rozsudok, ktorým bol zamietnutý nárok žalobcu o zaplatenie 42.008,72 Eur s príslušenstvom s tým, aby súd prvého stupňa zistil znaleckým dokazovaním v novom konaní výšku zisku, ktorá bola sporná, ako základ pre výpočet provízie vo výške 20% za roky 2001-2002. Zároveň vyslovil právny názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o nároku na zaplatenie odstupného je predčasné, pretože až po vykonaní znaleckého dokazovania bude zrejmé, či žalovaný má alebo nemá vyplatiť žalobcovi províziu a v akej výške za splnenia podmienok podľa § 669 ods. 1, písm. b) Obch. zákonníka, a to že vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi je spravodlivé (pričom tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672 písm. a) Obch. zákonníka).

Z napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že pokiaľ ide o nárok na zaplatenie provízie, súd prvého stupňa dospel k záveru, že z vykonaného znaleckého dokazovania nebolo možné vypočítať výšku provízie, pretože znalkyňa nezistila výšku zisku dosiahnutého žalovaným za každý obchodný prípad zvlášť (pre absenciu dokladov od žalovaného) a znalkyňa potom vypočítala výšku zisku podľa vzorca, pričom základom pre výpočet bol hrubý zisk žalovaného za roky 2001-2002 zo všetkých činností žalovaného. Súd prvého stupňa vychádzal preto z výšku príjmov žalovaného, ktoré uviedol vo vyúčtovaní zo dňa 04.11.2004, z ktorého vyplýva výška príjmov za obdobie rokov 2001-2002 vo výške 852.139,22 Eur. Ďalej uviedol, že v zmysle zmluvy si účastníci dohodli spôsob výpočtu provízie podľa čl. VII. bod 3 zmluvy a z toho dôvodu prvostupňový súd na daný právny vzťah aplikoval dohodu účastníkov podľa zmluvy a dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na províziu, a preto nárok na jej zaplatenie zamietol. Ohľadom nároku na zaplatenie odstupného, súd prvého stupňa za základ pre výpočet odstupného použil províziu vypočítanú žalovaným vo vyúčtovaní zo dňa 04.12.2002, t.j. sumu 14.553,47 Eur, potom pri zmluvnom období 19 mesiacov je priemer provízie 765,97 Eur mesačne. Súd prvého stupňa z toho dôvodu priznal žalobcovi odstupné v uvedenej výške a vo zvyšku návrh žalobcu na odstupné zamietol. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi sumu 765,97 Eur spolu s úrokom z omeškania od 01.01.2003, pretože listom zo dňa 03.12.2002 si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil u žalovaného nárok na odstupné. Nakoľko žalobca nepreukázal prvostupňovému súdu, kedy bola výzva žalovanému doručená, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 01.01.2003 vo výške 16% ročne.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Z citácie ust. vyplýva, že uplynutím lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa upravovať nielen rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania. Zákon vyčerpávajúco vypočítava prípustné odvolacie dôvody, a preto doplnenie dôvodov odvolania aj po uplynutí lehoty na odvolanie je zbytočné.

Odvolací súd uvádza, že žalobca podal odvolanie proti rozsudku dňa 03.07.2009, pričom v odvolaní iba odcitoval ust. , s uvedením, že doplní toto odvolanie po vecnej stránke v lehote do 31.07.2009 s ohľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu prevzal zastupovanie v tomto súdnom spore až po doručení napadnutého rozsudku, pričom jeho právny zástupca postupne čerpá riadnu, vopred naplánovanú dovolenku.

Odvolací súd konštatuje, že žalobca doplnil dôvody odvolania zo dňa 06.08.2009 po uplynutí odvolacej lehoty stanovenej v ust. Z toho dôvodu odvolací súd nemohol na doplnenie dôvodov odvolania doručených žalobcom súdu dňa 06.08.2009 brať zreteľ.

Podľa ust. § 669 ods. 1 Obch. zákonníka, obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy právo na odstupné, ak

a) pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a

b) vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a.

Podľa ust. § 669 ods. 5 Obch. zákonníka, právo obchodného zástupcu na odstupné podľa odseku 1 zanikne, ak do jedného roka od skončenia zmluvy neoznámi zastúpenému, že uplatňuje svoje práva.

Z právnej úpravy obsiahnutej v cit. ustanovení vyplýva, že podmienkou zachovania práva obchodného zástupcu na odstupné je jeho uplatnenie u zastúpeného v lehote do 1 roka odo dňa skončenia zmluvy. Neuplatnenie práva v stanovenej lehote znamená zánik práva obchodného zástupcu na odstupné.

Čo sa týka podaného odvolania žalovaného, odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie odstupného vo výške 765,97 Eur s príslušenstvom, s poukazom na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 669 ods. 1 a 5 Obch. zákonníka. V danej veci žalobca relevantným dôkazom v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázal, že žalovaný dostal výzvu žalobcu zo dňa 03.12.2000, ktorou si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil u žalovaného nárok na odstupné.

Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie odstupného vo výške 765,97 Eur nebol uplatnený v prekluzívnej lehote v zmysle citovaného ustanovenia § 669 ods. 5 Obch. zákonníka a žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že oznámil žalovanému, že si uplatňuje nárok na zaplatenie odstupného, odvolací súd akceptoval obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že túto výzvu od žalobcu nedostal. Z toho dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že žalobca pre priznanie uplatneného nároku na zaplatenie odstupného nepreukázal relevantným dôkazom, že žalovaný výzvu žalobcu na zaplatenie odstupného zo dňa 03.12.2000 dostal, a preto rozhodnutie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol.

Odvolací súd výrok rozsudku v napadnutej časti žalovaným ohľadne náhrady trov konania potvrdil, pretože súd prvého stupňa správne aplikoval na rozhodnutie o náhrade trov konania ust. , v zmysle ktorého žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v náväznosti na ust. Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1009,08 Eur za 2 úkony právnej pomoci po 497,33 Eur + 2x režijný paušál po 7,21 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.