Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-59-2010.pdf
PDF · 88.21 KB
No categories available
7C/59/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci navrhovateľa FINIMO a. s., Mlynské Nivy č. 54, Bratislava, IČO: 31 384 277, zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Majcherovou, Mlynské Nivy č. 54, proti odporcovi Fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava, Ružinovská č. 6, Bratislava, IČO: 31 813 861, o zaplatenie úrokov z omeškania, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 35.256,72 eur od 15.12.2007 do 21.11.2008 a trovy konania 1.397,83 eur do rúk právnej zástupkyne navrhovateľa, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Navrhovateľ (pôvodne SANITAS - SR, a. s., Piešťanská 68, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 293 814) sa návrhom, podaným na súd dňa 7.7.2008, domáhal proti odporcovi zaplatenia 1.062.144,- Sk (od 1.1.2009 35.256,72 eur) s príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 15.12.2007 do zaplatenia) a náhrady trov konania. Ako dôvod podania návrhu navrhovateľ uviedol, že na základe objednávky odporcu dodal odporcovi lieky a zdravotnícke pomôcky, na základe čoho vystavil odporcovi faktúru na žalovanú sumu. Odporca neuhradil navrhovateľovi fakturovanú sumu, ktorá je už po lehote splatnosti, je s jej úhradou v omeškaní, preto si navrhovateľ uplatnil návrhom aj nárok na úroky z omeškania vo výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Navrhovateľ vzal späť návrh v časti celej istiny podaním zo dňa 3.3.2009 z dôvodu, že po podaní návrhu na súd, odporca dňa 21.11.2008 zaplatil navrhovateľovi celú istinu. Navrhovateľ trval na zaplatení úroku z omeškania v sume 4.715,70 eur (vo výške 14,75 % od 15.12.2007 do 21.11.2008).
Keďže k vyššie uvedenému čiastočnému späťvzatiu návrhu a zmene návrhu došlo pred vydaním platobného rozkazu, súd v súlade s § 172 ods. 6 O.s.p. o týchto procesných úkonoch navrhovateľa nerozhodoval.
Tunajší súd uznesením zo dňa 23.7.2009, č. k. 31Ro/1351/2008-35, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.9.2009, pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa SANITAS - SR, a. s., Nové Mesto nad Váhom vstúpil ako navrhovateľ FINIMO a. s., Bratislava, pretože na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi týmito právnickými osobami dňa 11.5.2009 došlo aj k postúpeniu pohľadávky s príslušenstvom, ktorá je predmetom tohto sporu. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi oznámené písomným oznámením doručeným mu dňa 28.5.2009.
Podaním doručeným súdu dňa 14.5.2010 vzal navrhovateľ návrh čiastočne späť aj v časti príslušenstva tak, že žiadal priznať z tohto titulu sumu 4.707,50 eur, čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy žalovanej istiny od 15.12.2007 do 21.11.2008.
Na pojednávanie konané dňa 17.5.2010 sa navrhovateľ nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, svoju neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Preto súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Namietal požadovanú výšku úrokov z omeškania ako neprimeranú. Podľa odporcu medzi účastníkmi vznikol občianskoprávny, nie obchodnoprávny vzťah, pretože tovar, ktorý mu navrhovateľ dodával, neslúžil odporcovi pre ďalšiu podnikateľskú činnosť, resp. odporca s ním neobchodoval, ale odoberal ho od navrhovateľa ako jeho konečný spotrebiteľ v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientom. Nákup a zásobovanie liekmi patrí medzi elementárne činnosti odporcu, ktorými nesleduje podnikateľské záujmy zamerané na dosahovanie zisku, ale zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti realizovanej vo verejnom záujme.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne odporcu a obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil tento skutkový stav veci:
Rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR č. Reg. NL-17/2007 zo dňa 7.8.2007, právoplatným dňa 15.8.2007 bolo odporcovi povolené poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej lekárni s individuálnou prípravou liekov.
Odporca je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom zdravotníctva SR.
Pôvodný navrhovateľ SANITAS - SR, a. s., Nové Mesto nad Váhom dodal odporcovi lieky a zdravotnícky materiál, ktorú dodávku odporca prevzal, o čom svedčí faktúra - dodací list č. XXXXXXX, zo dňa 16.8.2007, splatná dňa 14.12.2007 na cenu 1.062.144,- Sk.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca zaplatil dodávateľovi cenu za dodaný tovar podľa uvedenej faktúry dňa 21.11.2008.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 veta prvá Obch. zák., v znení platnom do 31. 12. 2008, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák., kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Právna úprava de lege lata vymedzuje obchodné záväzkové vzťahy ako relatívne v ust. § 261 ods. 1 ObZ. Rozšírenie aplikácie režimu Obchodného zákonníka aj na vzťahy, v ktorých nie sú splnené podmienky prvého odseku súvisí s ustanovením obligatórnej pôsobnosti Obchodného zákonníka v prípadoch, kedy štát, samosprávna územná jednotka a právnická osoba zriadená zákonom ako verejnoprávna inštitúcia vstupuje do záväzkových vzťahov pri zabezpečovaní verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky s podnikateľmi, v rámci ich podnikateľskej činnosti. Štát predstavujú aj štátne organizácie, najmä rozpočtové, štátne príspevkové organizácie a štátne účelové fondy. Tieto štátne organizácie sa riadia Obchodným zákonníkom len v rámci zmluvných vzťahov, ktorými uspokojujú verejné potreby, t. j. nie pri zabezpečovaní vlastnej prevádzky.
V nadväznosti na ustanovenie § 1 ods. 2 Obch. zák. kogentná právna norma obsiahnutá v ustanovení § 261 Obch. zákonníka vyjadruje spôsob úpravy obchodných záväzkových vzťahov, t. j. ustanovuje podmienky, po splnení ktorých sa obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka v záväzkových vzťahoch ako lex specialis ku všeobecnej úprave vykonanej v Občianskom zákonníku (§ 488 a nasl. OZ).
V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi konania nesporné, že pohľadávka navrhovateľa a dlh odporcu vznikli z ich záväzkového vzťahu (z kúpnej zmluvy), do ktorého ako predávajúci (veriteľ) vstúpil podnikateľský subjekt v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti (veľkoobchodná a veľkodistribučná činnosť s farmaceutickými výrobkami a zdravotníckym materiálom) a odporca ako kupujúci (dlžník) štátna príspevková organizácia, ktorá v rámci týchto zmluvných vzťahov s predávajúcim uspokojovala verejné potreby tak, ako odporca sám uviedol, a to poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom, teda vo verejnom záujme a nie na zabezpečenie vlastnej prevádzky. Vychádzajúc z uvedeného a ust. § 261 ods. 2 Obch. zákonníka, na predmetné záväzkové vzťahy sa obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis ku všeobecnej úprave vykonanej v Občianskom zákonníku. Pokiaľ sa odporca dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku vzniknutého zo záväzkového vzťahu, na ktorý sa obligatórne uplatnila úprava Obchodného zákonníka, táto sa obligatórne uplatní aj v dôsledkoch, ktoré nastanú pri omeškaní dlžníka s plnením záväzku v aplikácii ust. § 365 a nasledujúcich ustanoveniach. Obchodný zákonník v ust. § 369 ods. 1 upravuje aj výšku úrokov z omeškania úpravou spôsobu, akým sa výška určí. Vzhľadom na to, že úroky z omeškania neboli účastníkmi predmetného záväzkového vzťahu upravené dohodou, navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania v súlade so zákonom (ust. § 369 ods. 1 ObZ v znení platnom do 31. 12. 2008), teda sadzbou o 10 % vyššou než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca si od pôvodného navrhovateľa objednal dodanie liekov a zdravotných pomôcok, že tak došlo medzi nimi k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy, že pôvodný navrhovateľ odporcovi objednaný tovar riadne dodal, tento ho prevzal, nebola tiež sporná výška fakturovanej ceny za dodaný tovar, ani to že odporca sa so zaplatením dostal do omeškania a cenu za dodaný tovar zaplatil v termíne, ako uvádzal navrhovateľ. Tiež nebolo sporné, že pôvodný navrhovateľ ako veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa uvedeného v záhlaví rozsudku. Sporná bola výška úrokov z omeškania. Ako už bolo zdôvodnené vyššie, súd záväzkový vzťah medzi účastníkmi posudzoval podľa Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 2 ObZ), preto aj výšku úrokov z omeškania súd určil podľa § 369 ObZ, pričom súd mal za to, že výška úrokov z omeškania je po celú
dobu omeškania rovnaká (v tomto prípade 14,25% - výška základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska k rozhodnému dňu bola 4,25 %). Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku súd návrh v časti príslušenstva zastavil podľa § 96 O.s.p. v dôsledku späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 a 2 veta druhá O.s.p. Pre správanie sa odporcu, ktorý zaplatil navrhovateľovi žalovanú pohľadávku v časti istiny až po podaní návrhu na súd, navrhovateľ vzal späť návrh v tejto časti, ktorý bol podaný dôvodne (§ 146 ods. 2 veta druhá O. s. p.). Vo zvyšku návrhu, v časti príslušenstva pohľadávky, mal navrhovateľ neúspech iba v pomerne nepatrnej časti (v ktorej vzal v časti príslušenstva návrh späť nie pre správanie odporcu, preto v tejto časti zavinil zastavenie konania), preto súd priznal v súlade s § 142 ods. 3 O.s.p. navrhovateľovi plnú náhradu trov konania. Trovy konania navrhovateľa tvoria trovy právneho zastúpenia navrhovateľa advokátkou v sume 1.397,83 eur vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu 1.062.144,- Sk (35.256,72 eur) za dva úkony právnej služby po 492,93 eur za jeden úkon (1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 2.6.2008, 2. písomné podanie návrhu zo dňa 3.6.2008 na súd) a z hodnoty predmetu sporu 4.707,50 eur (po čiastočnom späťvzatí návrhu - vyčíslené príslušenstvo) za jeden úkon právnej služby po 170,97 eur za jeden úkon (3. písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 14.5.2010), teda spolu 1.156,83 eur plus 19 % DPH, čo je 219,80 eur, plus 2 x režijný paušál 190,- Sk (6,31 eur), čo je 12,62 eur a 1 x 7,21 eur (plus 19 % DPH - 1,37 eur - za 1 úkon vykonaný po 1.6.2009). Odmena bola vypočítaná podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).