Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-27-2009.pdf
PDF · 96.92 KB
No categories available
7C/27/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľky: T. H., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom K., Š. XXX,. t.č. bytom L. L., Ž. C. XX,. štátna občianska SR, zast.: MUDr. I. H., bytom B. N. M., T. XXXX/XX,. proti odporcovi: J. P., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom K., Š. XXX,. štátny občan SR, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že odporca je p o v i n n ý platiť navrhovateľke príspevok na výživu v sume 50,00 € mesačne, s účinnosťou od 1.12.2009 do 19.11.2014 .
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Nedoplatok odporcu na zročnom výživnom za čas od 1.12.2009 do 31.5.2010 v sume 300,- € je odporca p o v i n n ý navrhovateľke zaplatiť v splátkach po 50,00 € mesačne počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 36,00 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Senica.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.11.2009 domáhala, aby súd určil jej bývalému manželovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 200,00 € mesačne od 1.12.2009. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov je právoplatne rozvedené. Počas manželstva si s odporcom osvojili syna D., ktorý jej bol po rozvode zverený do osobnej starostlivosti a odporcovi bola uložená povinnosť platiť na jeho výživu mesačne sumu 150,- €. Ďalej argumentovala tým, že po ukončení nároku na rodičovský príspevok sa od 11.6.2009 zaevidovala ako uchádzačka o zamestnanie, avšak bez nároku na dávku v nezamestnanosti a dávku v hmotnej núdzi. Poukázala na to, že príjem odporcu, ktorý má vyživovaciu povinnosť len voči mal. Danielovi, je vo výške 899,00 € mesačne. Pretože odporca nie je ochotný dobrovoľne jej prispievať na výživu a ona nie je schopná zabezpečiť si prostriedky na primeranú výživu vzhľadom na starostlivosť o maloletého, požiadala o rozhodnutie súd.
Odporca s návrhom vôbec nesúhlasil a žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na svoje mesačné výdavky, ktoré sú vo výške 665,00 €, na to, že výška jeho priemerného zárobku je ovplyvnená zvýšeným príjmom vo vyúčtovaní mzdy za mesiace jún a november 2009, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí poberajú nadpriemerné starobné dôchodky, že navrhovateľka peniaze nepotrebuje, pretože ich odmietla s týmto odôvodnením, keď jej chcel platiť nájomné za užívanie celého bytu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, správami o príjme účastníkov, pripojeným rozsudkom OS Senica sp.zn. 4C 902009 - 41 zo dňa 29.9.2009, spismi OS Senica č.k. 4C 205/2009 o vyporiadanie BSM účastníkov a č.k. 5C 5/2010 o zákaz vstupu, potvrdeniami ÚPSVaR Ž. a S. P. pobočka Ž., ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené rozsudkom OS Senica sp. zn. 4C 90/2009 - 41 zo dňa 29.9.2009. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2009.
Navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti v 2 - izbovom menšom rodinnom dome so svojimi rodičmi a mal. synom D. P., nar. XX.X.XXXX, ktorý navštevuje materskú školu, kde má náklady mesačne spolu v sume 51,00 € (strava, sponzorské poplatky a krúžky - anglický jazyk, ľudové tance). Rodičom navrhovateľky sa tým zvýšili náklady na domácnosť z pôvodných dvoch osôb na štyri osoby v množstve spotrebovanej vody, TÚV a elektriny. Rodičia navrhovateľky MUDr. I. H. a Ing. M. H. písomne čestne prehlásili, že tieto náklady spolu s nákladmi na stravu zatiaľ znášajú výlučne oni. Navrhovateľka je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 11.6.2009 bez akéhokoľvek pravidelného príjmu. Nárok na dávku v nezamestnanosti, podľa rozhodnutia S. P. pobočka Ž. zo dňa 18.9.2009 č. : 400-4311/2009, nemá, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od 11.6.2005 do 10.6.2009 nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti. Navrhovateľka tak isto nie je poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi. Od odporcu na syna dostáva každý mesiac výživné v určenej výške 150,- € a poberá rodinné prídavky na jedno dieťa od 1.1.2010 vo výške 21,99 €. Navrhovateľka si intenzívne prácu hľadá, o čom svedčia žiadosti o prijatie do zamestnania napr. v N. Ž., C. Ž. S. P. Ž., K. Ž. D. Ž. S. T. a.s. Ž. všetko s negatívnou odpoveďou. Na základe dohôd o vykonaní práce z 15.10.2009 a 8.12.2009 so zamestnávateľom T. a.s. Ž. a dňa 18.11.2009 so zamestnávateľom S. P. s.r.o. B. zarobila na konci roka 2009 spolu 172,- €, čo mal sú za preukázané výpismi z účtu navrhovateľky. Iný príjem nemá. Zo správy S. P. pobočka S. vyplýva, že navrhovateľka je u nich registrovaná ako fyzická osoba, za ktorú platí štát, starajúca sa o dieťa do 6 rokov od 10.8.2007 a u S. P. pobočka B. u zamestnávateľa S. Z. U. B. od 1.10.2004 ako fiktívny zamestnanec. Zo správy ÚPSVaR Ž. súd zistil, že nevedú voľné pracovné miesta, ktoré by zodpovedali kvalifikácii navrhovateľky. Navrhovateľka má ukončenú strednú zdravotnícku školu s maturitou a má tiež ekonomickú nadstavbu. Z dôvodu starostlivosti o syna a pre svoj zdravotný stav sa podľa jej tvrdenia môže zamestnať len v dopoludňajších hodinách. Navrhovateľka odpadáva, cíti sa malátna, má problémy s krvným tlakom, preto na odporučenie lekárky MUDr. J. absolvovala sériu vyšetrení v imunologickej, neurologickej, internej a nefrologickej ambulancii. Uviedla, že stále navštevuje psychiatrickú ambulaciu MUDr. H. v Ž. a pravidelne užíva psychofarmaká. Z potvrdenia o zdravotnom stave navrhovateľky vyplýva, že sa aktuálne jedná o ambulantnú liečbu s pravidelnými kontrolami a odporúčanou medikáciou, no napriek tomu je v súčasnosti evidentné zhoršenie v rámci základného ochorenia v dôsledku exogénnych záťažových momentov. Aktuálny zdravotný stav u pacientky neumožňuje trvalé pracovné zaradenie a zamestnanosť je limitovaná nemožnosťou pracovať v smennej prevádzke, rovnako je vylúčená práca vyžadujúca zvýšenú pozornosť a fyzickú náročnosť. Naposledy pracovala navrhovateľka pred nástupom na materskú dovolenku.
Odporca býva sám v 2 - izbovom byte, ktorý má v spoluvlastníctve s navrhovateľkou. Navštevuje ho priateľka s jej synom. Poprel, že by s ňou žil v spoločnej domácnosti. Pokiaľ ide o poplatky spojené s bývaním, podľa tvrdenia odporcu, mesačne platí hypotéku 108,00 €, za plyn 43,00 €, za elektrinu 23,00 € a spoločenstvo vlastníkov bytov 10,00 €. Mobilný telefón ho mesačne stojí 10,00 €, pevná telefonická linka 15,00 €, internet 16,00 €, cestovné do zamestnania 90,00 €, cestovné na návštevy syna 70,00 € a ostatné osobné výdavky asi 130,00 €. Odporca, okrem syna D., na ktorého mesačne zasiela výživné 150,- €, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odporca pracuje vo firme V. S. a.s., B. a dosahuje priemerný mesačný príjem 929,59 € netto. Uviedol, že výšku jeho priemerného čistého príjmu ovplyvnil zvýšený
dovolenkový a vianočný plat v mesiacoch 03/2009 (1.021,36 €), 06/2009 (1.282,51 €) a najmä 11/2009 (1.474,46 €), tieto výnimočné príjmy však zvyčajne použije na zaplatenie poistky za auto, dom, daň z nehnuteľnosti, okuliare, diaľničnú známku, opravy auta a pod. Poukázal na to, že navrhovateľke ostal termínovaný vklad vo V., kde bolo uložených 30.000,- Kč a tieto prostriedky ani neuviedol v návrhu na vyporiadanie BSM.
Mal. D. je dieťa hyperaktívne s narušenou motorikou, čo nebolo sporné medzi účastníkmi.
Podľa ust. § 72 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ust. § 72 odst. 2 Zákona o rodine ak sa bývalý manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh jedného z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa ust. § 72 ods. 3, veta prvá zák. č. 36/2005 Z.z. príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Podľa ust. § 73 zák. č. 36/2005 Z.z. právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.
Pokiaľ sa jedná o vymedzenie pojmov v citácii ustanovenia ako predpokladov pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela je potrebné, aby sa súd vysporiadal, či je schopný sa rozvedený manžel živiť a aká je to primeraná výživa podľa schopností, možností a majetkových pomerov.
Pokiaľ sa jedná o schopnosť živiť sa v rozhodovaní súdov už boli vydané rôzne rozhodnutia : - R 3/76 :neschopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť nie je daná len jeho zdravotným stavom a neschopnosťou pracovať, ale môže spočívať aj v inej objektívnej okolnosti ako je napr. aj starostlivosť o dieťa vyžadujúce si stálu starostlivosť; ako aj rozhodnutie- R 53/68: schopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť neurčujú iba jeho zárobkové schopnosti a možnosti, ale aj jeho majetkové pomery; pravda v rámci úvahy v akej miere je nevyhnutná výživa rozvedeného manžela zabezpečená z vlastného majetku, prihliadne súd aj k celkovým pomerom rozvedeného manžela, k druhu majetku, účelu, na ktorý je určený a pod. Všeobecne možno povedať, že pri podmienke neschopnosti samotne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť, nárok na príspevok mu nevzniká. Súdna prax zastáva stanovisko, že rozvedený manžel nie je schopný speňažiť svoj nehnuteľný majetok, bytové zariadenie, oblečenie zabezpečujúce primeraný štandard ani majetkovú podstatu získanú v rámci rozdelenia BSM. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do 3 rokov a starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosť vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy, ktoré neumožňujú pokryť základné životné potreby pokiaľ iný záver neodôvodňujú jeho celkové majetkové pomery.
Je nepochybné, že v konaní bolo preukázané, že po ukončení materskej dovolenky sa navrhovateľke nepodarilo doteraz sa zamestnať a v dôsledku svojho zdravotného stavu a zdravotného stavu mal Daniela v súčasnej dobe získať primerané miesto na trhu práce, ktoré kritériá podľa názoru súdu majú pre posúdenie opodstatnenosti podaného návrhu zásadný význam. Navrhovateľka presvedčila súd, že chce pracovať, že si prácu intenzívne hľadá, a to početnými žiadosťami o prijatie do zamestnania, ktorými žiadala o prácu nielen zodpovedajúcu jej kvalifikácii zdravotnej sestry, ale bola ochotná pracovať aj na iných pozíciách ako napr. predavačka. Jedinou jej podmienkou bolo, aby pracovala nie na smeny a
len v rannej smene, čo je odôvodnené starostlivosťou o mal. dieťa v predškolskom veku. V priebehu konania súd zistil z potvrdenia lekárky MUDr. H., psychiatra, FNsP Ž., že sa u navrhovateľky aktuálne jedná o ambulantnú liečbu s pravidelnými kontrolami a odporúčanou medikáciou, no napriek tomu je v súčasnosti evidentné zhoršenie v rámci základného ochorenia v dôsledku exogénnych záťažových momentov. Aktuálny zdravotný stav u pacientky neumožňuje trvalé pracovné zaradenie a zamestnanosť je limitovaná nemožnosťou pracovať v smennej prevádzke, rovnako je vylúčená práca vyžadujúca zvýšenú pozornosť a fyzickú náročnosť. Vzhľadom na uvedené, pri súčasnej situácii na trhu práce a vysokej miere nezamestnanosti je pochopiteľné a zrejmé, že navrhovateľka nemá možnosť ani schopnosť sama sa živiť a keďže nemá žiadny príjem, pretože nespĺňa podmienky priznania nároku na dávku v nezamestnanosti ani nároku na dávky a príspevky v hmotnej núdzi, je odkázaná na pomoc svojich rodičov, s ktorými žije, ale ktorí k nej vyživovaciu povinnosť nemajú. Takže sama bez pomoci rodičov nemôže z tohto dôvodu uhradiť popri nevyhnutných nákladoch na stravovanie ani ďalšie nevyhnutné životné potreby.
V tej súvislosti treba aj poukázať na primeranú výživu čím mal zákonodarca na mysli, že toto vymedzenie pre súdy znamená, aby rozvedeným manželom priznávali viac ako len náklady na stravovanie, ale aj náklady na uspokojovanie ďalších nevyhnutných životných potrieb odôvodnených ich vekom, zdravotným stavom, spôsobom ich života a pod. Pri posudzovaní tejto otázky súd vychádzal nielen z potrieb navrhovateľky požadujúcej príspevok na výživu, závislých na jej schopnosti resp. neschopnosti sama sa živiť, ale aj zo schopností a možností druhého rozvedeného manžela, teda odporcu. Účastníci sú obidva ľudia v strednom, produktívnom veku. Žijú obidvaja štandardným spôsobom života, ani jeden neuvádzal nadštandardné aktivity v športovom, kultúrnom, príp. spoločenskom živote. Odporca je zamestnaný s priemerným príjmom 929,59 € mesačne netto a nemá okrem mal. D. žiadne vyživovacie povinnosti. Je nesporné, že pracuje mimo miesto svojho bydliska, do práce dochádza do B., s čím má značne zvýšené náklady. Takisto má náklady s návštevami syna v L. L., kde mal. s matkou býva. Zdravotné problémy s neprimeranými výdavkami odporca neuvádzal. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že účastníci doteraz nemajú právoplatne vyporiadané ich BSM a doriešenú otázku bytu, v ktorom býva len odporca a byt je v ich podielovom spoluvlastníctve. Prostriedky uložené na termínovanom vklade vo V., ktoré zostali navrhovateľke po opustení spoločnej domácnosti nemožno považovať za také, ktoré by vyriešili jej možnosť samej sa živiť, pretože tieto použila jednorázovo na kúpu nevyhnutného bytového zariadenia (napr. postelí pre seba a syna), keď všetko zariadenie zostalo v byte. Navrhovateľka má zo zdravotného hľadiska väčšie problémy ako odporca, má v každodennej a celodennej starostlivosti syna účastníkov mal. D., ktorý má zdravotné problémy s motorikou a je hyperaktívny, s čím sú spojené ďalšie nevyhnutné životné potreby (časté návštevy u rôznych odborných lekárov aj v B., jednak so synom a navrhovateľka sama so sebou). A práve problém zdravotného stavu navrhovateľky, zdravotného stavu syna D., a to, že je bez akéhokoľvek pravidelného príjmu je tou skutočnosťou, z ktorej vyvodil súd ten právny záver, že jej návrh bol sčasti podaný dôvodne, a preto mu čiastočne vyhovel. Jednoznačne je možné uzavrieť, že potreby a majetkové pomery účastníkov nie sú ani pomerne rovnaké a zdravotný stav navrhovateľky ako aj mal. D. jej bráni zamestnať sa. Súd považuje za primerané, ak odporca vzhľadom na jeho zárobkové a výdavkové pomery (v súčasnosti majetkové pomery nie sú doriešené) bude prispievať na výživu navrhovateľky, berúc do úvahy neschopnosť samej sa živiť pre vážne zdravotné problémy samotnej navrhovateľky, ale aj dieťaťa zvereného jej do osobnej starostlivosti, sumou 50,00 € mesačne, od kedy ho navrhovateľka žiadala do uplynutia doby päť rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Súd nemal dôvod rozhodovať nad rámec podaného návrhu. Príspevok na výživu je len príspevkom, nie výživným.
Čo sa týka príčin rozvratu manželstva z rozvodového konania, ktorého spis bol pripojený v predmetnom konaní vyplývalo, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené a manželstvo si neplní vôbec svoj spoločenský účel. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od 28.2.2009, kedy sa odporkyňa (navrhovateľka v tomto konaní) odsťahovala. Navrhovateľ (odporca v tomto konaní) doznal, že udržuje známosť s inou ženou od marca 2009, poprel však, že by išlo o známosť intímnu. Iný dôvod rozvratu manželstva z rozvodového rozsudku nevyplynul.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pretože každý z účastníkov mal v konaní úspech čiastočný a zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť aj súdny poplatok z predmetu konania
podľa položky 6 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, a to 2% z ceny predmetu (50,00 € x 36 : 100 x 2 = 36,00 €), pretože navrhovateľka je oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa ust. § 4 ods. 2 písm. e) zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na tunajšom súde, dvojmo.
V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( § 42 ods.3 O.s.p ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p. )
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.