Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-3C/68/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v právnej veci navrhovateľky: R. Š., nar. XX.X.XXXX,. bytom Z. XXX/XX,. R., zast. JUDr. J. K., advokátom, A. Š. XXXX/XX,. L.. M., proti odporcom: v 1.rade P. C., nar. XX.X.XXXX,. bytom V. XX/X,. R., zast. Advokátska kancelária JUDr. L. J., s.r.o., so sídlom D. XXXX/XX,. R., IČO: XXXXXXXX,. v 2.rade K. B., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom A. B. XXXX/X,. R., t.č. na neznámom mieste, zast. v konaní J. A., nar. X.X.XXXX,. pracovníčkou M. Ú. v R. - oddelenie sociálnych vecí, v konaní o zaplatenie 11.119,96 eur, takto

rozhodol:

Odporca v 1.rade a odporca v 2.rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 11.119,96 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia - zálohy na kúpnu cenu v súvislosti s predajom bytu č. 24 na ul. Z. v R. na 3. poschodí do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

V ostatnej časti súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľke s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 2.600,40 eur, ktoré sú jej odporca v 1.rade a odporca v 2.rade p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Odporca v 1.rade a odporca v 2.rade s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet tunajšieho súdu číslo XXXXXXXXXX/XXXX,. VS XXXXXXXXXX,. súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 667,00 eur do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.10.2006 domáhala prešetrenia celej veci spojenej s predajom bytu č. 24 na ul. Z. XXX/XX. v R., patriaceho mestskému úradu a žiadala odporcu v 1.rade o vrátenie peňazí v sume 335.000,-Sk, nakoľko podľa jej presvedčenia ich získal od nej podvodom, čím sa obohatil na úkor mestského úradu a poškodil jej osobu aj dobré meno mestského úradu. Navrhovateľka uviedla, že na základe inzerátu cez sprostredkovateľa P. C. po ústnej dohode podpísala sprostredkovateľskú dohodu, ktorej predmetom bolo uzatvorenie nájomnej zmluvy na označený byt. Po vyplatení celkovej čiastky 335.000,-Sk na dva krát (135.000,-Sk a 200.000,-Sk) za sprostredkovanie uzatvorenia nájomnej zmluvy jej boli za prítomnosti svedkov odovzdané kľúče od vchodu a bytu a tak sa mohla do neho nasťahovať. Obsahom ústnej dohody bolo, že po zasadnutí bytovej komisie M. Ú. v R. jej bude odovzdaná zmluva o prevode bytu na jej meno, nakoľko byt bol vedený na odporcu v 2.rade. Ani po niekoľkonásobných upomenutiach odporcu v 1.rade jej zmluva odovzdaná nebola. Začala sa obávať, aby ju niekto z bytu nevysťahoval, pretože nemala v rukách žiaden doklad o jeho vlastníctve. Keďže dohoda dodržaná nebola, žiadala od odporcu v 1.rade vrátenie vyplatených

peňazí. Odporcovia tvrdili, že komisia nezasadala, aby vydržala. Aby ju upokojili, odporca v 2.rade jej doniesol čestné vyhlásenie, ktoré sa však nezakladalo na pravde. Neustále sa snažila kontaktovať s odporcom v 1.rade, a to či už telefonicky alebo osobne, k ničomu to však neviedlo. To ju utvrdilo v tom, že niečo nie je v poriadku a dňa 14.11.2005 podala trestné oznámenie na ÚJKP v R. na podozrivých odporcu v 1.rade a odporcu v 2.rade zo spáchania trestného činu podvodu v súvislosti s predajom bytu patriaceho M. Ú. v R..

Okresný súd v Ružomberku uznesením zo dňa 23.7.2007 pod č.k. -42 toto konanie prerušil s poukazom na zistenú skutočnosť začatia trestného stíhania odporcu v 2.rade K. B. a v zmysle ust. . Súd pravidelne zisťoval stav konania vedeného na OR PZ v R., ÚJKP pod ČVS:ORP-408/OdV-Rk-2005 v trestnej veci obvineného odporcu v 2.rade, stíhaného za trestný čin podvodu podľa , účinného do 31.12.2005 na základe skutkových okolností, ktoré sú predmetom aj tohto občianskoprávneho konania. OR PZ v R., ÚJKP, uznesením zo dňa 30.3.2007 trestné stíhanie obvineného odporcu v 2.rade prerušil, podľa nemožno pre neprítomnosť obvineného vec náležite objasniť.

Okresný súd Ružomberok uznesením zo dňa 3.3.2008 pod č.k. -60 ustanovil odporcovi v 2.rade, t.č. na neznámom mieste, opatrovníka, a to J. A., nar. X.X.XXXX,. pracovníčku M. Ú. v R., oddelenie sociálnych vecí.

Tunajší súd uznesením zo dňa 14.9.2009 pod č.k. -74 rozhodol o pokračovaní v konaní, keďže dospel k záveru, že za daného stavu prerušenia trestného stíhania voči obvinenému - odporcovi v 2.rade prerušenie tohto občiansko-právneho konania nie je dôvodné, keďže neplní svoj účel, t.j. nebola vyriešená otázka významná pre rozhodnutie súdu v tejto veci a vzhľadom na neprítomnosť odporcu v 2.rade nie je ani odôvodnený predpoklad jej vyriešenia.

V priebehu konania navrhovateľka niekoľkokrát zmenila návrh na začatie konania. Tunajší súd uznesením zo dňa 5.1.2010 pod č.k. -105 pripustil zmenu návrhu, ktorú predniesol právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 5.1.2010 v nasledovnom znení: Odporca v 1.rade a odporca v 2.rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke sumu 11.119,96 eur do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Tunajší súd uznesením zo dňa 18.1.2010 pod č.k. -117 pripustil zmenu návrhu na základe podania navrhovateľky doručeného tunajšiemu súdu dňa 14.1.2010 prostredníctvom svojho právneho zástupcu faxom, písomne doplneným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.1.2010 v nasledovnom znení: Odporca v 1.rade a odporca v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 11.119,96 eur do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Napokon tunajší súd uznesením zo dňa 25.1.2010 pod č.k. -141 na základe zmeny návrhu právnym zástupcom navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 21.1.2010 pripustil zmenu návrhu v nasledovnom znení: Odporca v 1.rade je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 11.119,96 eur titulom vrátenia preddavku na odmenu za sprostredkovanie uzatvorenia nájomnej zmluvy, predmetom ktorej je byt č. 24 na ul. Z. v R. na 3. poschodí do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku, alebo odporca v 1.rade a odporca v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 11.119,96 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia - zálohy na kúpnu cenu v súvislosti s predajom bytu č. 24 na ul. Z. v R. na 3. poschodí do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 5.1.2010 uviedla, že našla v K. inzerát na predaj bytu a ozvala sa naň. Následne išla na obhliadku predmetného bytu s pánom P.. Byt sa jej páčil, chcela ho kúpiť. Následne bola dojednaná kúpna cena s odporcom v 1.rade za predaj predmetného bytu. Odporca v 1.rade navrhol 350.000,-Sk, ona ho požiadala o zníženie, tak sa aj stalo na sumu 335.000,- Sk. Následne si s odporcom v 1.rade dohodli stretnutie v hoteli Áčko za účasti odporcu v 2.rade, nakoľko byt bol písaný na neho, čo jej povedal odporca v 1.rade. Tam sa stretli a dohodli sa o kúpe bytu. Potom odporca v 1.rade napísal doklad o zaplatení zálohy vo výške 135.000,-Sk. Po podpísaní tohto dokladu odovzdala odporcovi v 1.rade sumu 135.000,-Sk. Deň predtým jej odovzdal kľúče od bytu. To sa stalo v mesiaci júl 2004. Odporcu v 1.rade poznala dlho, verila mu, on jej hovoril, že je to záloha na byt pre odporcu v 2.rade. Pri odovzdaní tejto sumy jej odporca v 1.rade odovzdal kľúče od predmetného bytu a povedal jej, že v krátkej dobe sa kúpa bytu vybaví, t.j. po zaplatení druhej čiastky kúpnej ceny byt bude

jej. Následne odporca v 2.rade jej doniesol prihlášku na pobyt v tomto byte. Potom sa nič nedialo, ona kontaktovala odporcu v 1.rade. Bolo treba však čakať na odporcu v 2.rade, ktorý bol v Č.. Neskôr odporca v 1.rade jej dohodol stretnutie s odporcom v 2.rade po návrate z Č., sa stretli v hoteli Á. dňa 30.10.2004, on jej povedal, že v krátkej dobe bude všetko vybavené, aby sa nebála. Vtedy odporca v 1.rade tam prítomný nebol. Následne odporca v 1.rade rade ju požiadal, aby vyplatila druhú čiastku kúpnej ceny vo výške 200.000,-Sk. Ona sa bála, nechcela ju zaplatiť. Až keď odporca v 1.rade jej povedal, že ak nezaplatí, bude sa musieť z tohto bytu vysťahovať, mu túto sumu zaplatila dňa 15.10.2004. Následne odporca v 2.rade jej priniesol zmluvu o spoločnom bývaní v predmetnom byte, nakoľko ona sa bála, že ju niekto z bytu vysťahuje. Potom prišli z mestského úradu a pýtali sa jej, čo v byte hľadá. Ona im odpovedala, že byt kúpila za 335.000,-Sk. Bola to p. G. s mestskou políciou, ktorá jej uviedla, že byt nie je na predaj, lebo je to sociálny byt. Následne p. G. z mestského úradu jej povedala, aby vec nahlásila na políciu, lebo ju vysťahujú, tak to urobila. Neskôr došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na predmetný byt, ktorá trvá doposiaľ. Keď ona kontaktovala odporcu v 1.rade, nech jej vyplatené čiastky vráti, nevrátil jej ich ani len čiastočne.

Právny zástupca odporcu v 1.rade vo svojom prednese na pojednávaní konanom dňa 5.1.2010 uviedol, že návrh považuje za nedôvodný na základe nejasnosti právneho dôvodu, na základe ktorého navrhovateľka uplatňuje zaplatenie predmetnej sumy voči odporcovi v 1.rade, ktorý nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Z trestného spisu vyplynulo, že obvinený v predmetnej trestnej veci bol odporca v 2.rade a teda návrh by mal smerovať voči nemu. Podľa jeho názoru jedná sa o nárok, ktorým navrhovateľka uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia, v nadväznosti na čo vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľky v tomto konaní. Premlčacia doba je dva roky a táto sa počíta odo dňa 20.7.2004 ohľadom sumy 135.000,-Sk a ohľadom sumy 200.000,-Sk odo dňa 15.10.2004.

Právny zástupca navrhovateľky vo svojom prednese na pojednávaní konanom dňa 5.1.2010 uviedol, že navrhovateľka žiada zaplatiť predmetnú sumu titulom nevrátenia peňazí vyplatených ako vyplýva z potvrdení zo dňa 20.7.2004 v sume 135.000,-Sk a dňa 15.10.2004 v sume 200.000,-Sk z dôvodu bezdôvodného obohatenia, nakoľko odporca v 1.rade sa nepričinil k uzatvoreniu nájomnej zmluvy v zmysle uvedených potvrdení, resp. uzatvoreniu inej zmluvy, napr. o prevode vlastníctva predmetného bytu na navrhovateľku. Podľa jeho názoru došlo k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenia nájomnej zmluvy na predmetný byt, čo vyplýva z predmetných potvrdení, keď čiastky 135.000,- Sk a 200.000,-Sk boli vyplatené navrhovateľkou odporcovi v 1.rade ako preddavok na odmenu za sprostredkovanie uzatvorenia nájomnej zmluvy, avšak k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi navrhovateľkou a Mestom R. došlo bez pričinenia odporcu v 1.rade.

Právny zástupca navrhovateľky vo svojom prednese na pojednávaní dňa 21.1.2010 uviedol, že navrhovateľka vyplatila peniaze vo výške 335.000,-Sk odporcovi v 1.rade titulom zálohy na kúpu bytu. Nikdy nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní. Navrhovateľka reagovala na inzerát v K., kde bolo uvedené „Predám jednoizbový byt“ a tiež číslo telefónu odporcu v 1.rade. S ním navrhovateľka vždy jednala o kúpe bytu. Čo sa týka potvrdení zo dňa 20.7.2004 a 15.10.2004, tieto navrhovateľka podpísala odporcovi v 1.rade v dobrej viere, že skladá zálohu na kúpu bytu. Poukázal tiež na zápisnicu o výsluchu v trestnom konaní zo dňa 11.1.2006, v zmysle ktorej odporca v 1.rade uviedol, že navrhovateľke povedal, že ten byt nepredáva on ani J. P., ale K. B., ktorý je jeho vlastníkom. Ona sa potom s K. B. dohodla na kúpe, pritom trvala na tom, aby on bol akýmsi garantom, nakoľko sa dobre poznali a K. B. bol róm a preto R. mu neverila. Dohodli sa spolu na dvoch splátkach, najprv na sume 135.000,-Sk, neskôr, keď bude byt napísaný na ňu, na sume 200.000,-Sk. Teda za takejto dôkaznej situácie nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku navrhovateľky titulom bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľka sa dozvedela o skutočnosti, že predmetný byt nie je vo vlastníctve odporcu v 2.rade, dňa 13.11.2005 na základe vykonania kontroly pracovníkmi M. Ú. R., resp. mestskej polície a návrh na začatie konania bol podaný dňa 4.10.2006, teda upresnil, že navrhovateľ nárok uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia, avšak toto sa neodvíja od sprostredkovateľskej zmluvy, ale od omylu vyvolaného odporcami z navrhovateľky, nakoľko byt nebol vo vlastníctve odporcu v 2.rade a teda obaja vedeli, že tento byt sa nemôže predať. Naviac v konaní ani nebolo preukázané, či odporca v 1.rade odovzdal peniaze vyplatené navrhovateľkou odporcovi v 2.rade, keď v trestnom konaní odporca v 1.rade do zápisnice o výsluchu svedka dňa 11.1.2006 uviedol, že odovzdal z prevzatých peňazí odporcovi v 2.rade čiastku 100.000,-Sk a 35.000,-Sk si nechal. Mali

dohodu, že celá suma do 300.000,-Sk sa mu vyplatí potom, ako bude celý byt vyplatený. Čo sa týka čestného vyhlásenia odporcu v 2.rade, ktorým urobil z navrhovateľky svoju družku, bolo to z dôvodu, aby ju ubezpečil, že dôjde k uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy, aby mu zaplatila ďalšiu čiastku 200.000,- Sk. Ďalej uviedol, že v štádiu, pokiaľ nedošlo k uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy, nebol dôvod u navrhovateľky, aby zisťovala otázku vlastníctva k predmetnému bytu. Až následne na základe kontroly z mestského úradu zistila túto skutočnosť. Užívanie bytu si vybavila sama.

Právny zástupca odporcu v 1.rade na pojednávaní konanom dňa 21.1.2010 vo svojom prednese uviedol, že rozhodnutie súdu zo dňa 18.1.2010 o pripustení zmeny návrhu je plne dôvodné, nakoľko skutkový základ, na základe ktorého uplatňuje navrhovateľka predmetnú sumu, je iný ako v čase podania návrhu v r.2006, nakoľko až momentom pripustenia zmeny návrhu na začatie konania dochádza k prerušeniu plynutia premlčacej doby. Podľa jeho názoru subjektívna aj objektívna premlčacia doba uplynuli, keďže navrhovateľka sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela dňa 13.11.2005, resp. deň po prevzatí vyplatených finančných prostriedkov. Ďalej vylúčil argumentáciu navrhovateľky o tom, že bola odporcom v 1.rade uvedená do omylu, čo vyplýva z potvrdenia o vyplatení peňazí, kde je uvedené, že tieto peniaze boli vyplatené za sprostredkovanie uzatvorenia nájomnej zmluvy. Poukázal, že navrhovateľka vstúpila do užívania bytu, odporca v 2.rade jej odovzdal kľúče od bytu, navrhovateľka si mala overiť skutočnosť vlastníctva predmetného bytu v katastri nehnuteľností, čo je verejný zoznam. Väčšina peňazí prevzatých odporcom v 1.rade od navrhovateľky bola odovzdaná odporcovi v 2.rade. Je vecou ich vzájomných dohôd, na čom sa dohodli.

Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 21.1.2010 doplnila, že ona vždy jednala ohľadom kúpy bytu s odporcom v 1.rade, nikdy sa nebavili o sprostredkovaní. S odporcom v 2.rade jednala len v hoteli Áčko asi 5 minút. Čo sa týka čestného vyhlásenia, že žije v spoločnej domácnosti s odporcom v 2.rade, doniesol jej ho odporca v 2.rade dňa 11.10.2004 a zálohu mu zaplatila dňa 15.10.2004.

Svedkyňa M. G. na pojednávaní konanom dňa 16.2.2010 uviedla, že je zamestnaná na Mestskom úrade v R.. Pri kontrole mestských bytov zistili, že byt, ktorý bol pridelený odporcovi v 2.rade, užívala navrhovateľka, on sa tam vôbec nezdržiaval. Navrhovateľka nevedela o tom, že ide o mestský byt, nebola si vedomá toho, že v byte býva neprávom. Následne oni zrušili pridelenie bytu odporcovi v 2.rade a byt bol pridelený navrhovateľke. O to sa žiadnym spôsobom nepričinili ani odporca v 1.rade, ani odporca v 2.rade. Odporca v 2.rade vedel, že vlastníkom bytu je M. R..

Odporca v 1.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 16.2.2010 uviedol, že odporca v 2.rade oslovil jeho a pána J. P., aby mu našli kupca na byt, ktorý potrebuje predať, a to cez pána F. P., ktorý je ich spoločným kamarátom. Najprv si boli byt pozrieť, potom odporca v 2.rade im nechal kľúče, aby mohli byt prípadnému kupcovi ukázať. Následne pán P. napísal inzerát, t.j. ponuku na predaj bytu a dal ho do K., kde ho našla navrhovateľka. Potom sa pán P. išiel s navrhovateľkou do bytu pozrieť. Neskôr oni zistili, že už sa s navrhovateľkou dlho poznajú. Odporca v 2.rade jemu a pánovi P. prisľúbil, že ak nájdu kupca na byt, majú províziu z bytu. On dal navrhovateľku s odporcom v 2.rade dokopy, aby sa dojednali ohľadom kúpy bytu. Navrhovateľka ho však poprosila, keďže odporca v 2.rade je cigáň, aby s peniazmi riešil veci on. Keďže on ho poznal, tak k tomu pristúpil. Neskôr odporca v 2.rade dal navrhovateľke kľúč od bytu a chcel zálohu. On to povedal navrhovateľke, ktorá vybrala peniaze, dala mu ich a on ich odovzdal odporcovi v 2.rade. Navrhovateľka v byte už bývala. Potom odporca v 2.rade chcel druhú čiastku, čo on uviedol navrhovateľke. Tá išla vybrať peniaze, dala mu ich a on ich zaniesol odporcovi v 2.rade. Čo sa týka prvej čiastky, odovzdal odporcovi v 2.rade celú, čo sa týka druhej čiastky, odovzdal odporcovi v 2.rade len polovicu z tých peňazí od navrhovateľky. Dohodnutá provízia jeho a pána Pešadíka s odporcom v 2.rade za nájdenie kupca na byt bola pre každého po 15.000,-Sk. Kúpna cena za byt bola dohodnutá v sume 335.000,-Sk. Po určitej dobe mu navrhovateľka povedala, že prišla k nej kontrola z Mesta a sú problémy. Vtedy odporca v 2.rade už tu nebol. Jemu odporca v 2.rade zavolal, povedal mu, že s bytom je problém, že niečo nie je dotiahnuté a že tých 100.000,-Sk, čo mal pre neho, vráti navrhovateľke. On s tým ale nesúhlasil. To bol jeho posledný rozhovor s odporcom v 2.rade. Následne navrhovateľka začala robiť právne kroky. Ich vlastne odporca v 2.rade podviedol, lebo tvrdil, že byt má na predaj. Keby nebol známy navrhovateľky, tak si vezme províziu od odporcu v 2.rade a je z toho vonku. On potom fungoval v tejto veci ohľadom odovzdania peňazí.

Svedok F. P. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 4.5.2010 uviedol, že sa stretli spolu s odporcom v 2.rade a odporcom v 1.rade v hoteli Á. ako kamaráti a on bol svedkom toho, že odporca v 1.rade odovzdal odporcovi v 2.rade obálku s peniazmi. K výške sumy sa však vyjadriť nevedel. Vtedy odporca v 2.rade mu bol dlžný nejaké peniaze a on mu časť z nich pri tomto stretnutí vrátil. Následne jemu odporca v 2.rade uviedol, že mu boli vyplácané peniaze ohľadom predaja bytu na ul. Z. v R.. Raz mu odporca v 2.rade tiež povedal, aby ho zaviezol na Z., že potrebuje odovzdať kľúče. Nepovedal mu ale, komu ich má odovzdať.

Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä s inzerátom, kde je uvedená ponuka na predaj 1-izbového bytu na ul. Z. v R., zo dňa 12.7.2004, je uvedené telefónne číslo XXXXXXXXXX, pričom v konaní nebolo sporné, že toto telefónne číslo patrí odporcovi v 1.rade. Ďalej súd sa oboznámil s potvrdením o vyplatení finančnej čiastky 135.000,-Sk navrhovateľkou odporcovi v 1.rade dňa 20.7.2004 ako preddavok na odmenu za sprostredkovanie uzatvorenia nájomnej zmluvy, predmetom ktorej je byt č.24 na ul. Z. v R., a tiež s potvrdením o vyplatení finančnej čiastky 200.000,-Sk dňa 15.10.2004 navrhovateľkou odporcovi v 1.rade ako doplatok za sprostredkovanie uzatvorenia nájomnej zmluvy na označený byt. Z čestného vyhlásenia odporcu v 2.rade zo dňa 11.10.2004 súd zistil, že odporca v 2.rade čestne vyhlásil, že žije v spoločnej domácnosti ako druh a družka s navrhovateľkou a súhlasil s trvalým pobytom navrhovateľky v uvedenom byte. Zo zápisu zo zasadnutia bytovej komisie dňa 6.12.2005 na M. Ú. v R. vyplynulo, že bytová komisia odsúhlasila odobratie bytu odporcovi v 2.rade z dôvodu neoprávneného prenajímania s tým, že keď sa skončí trestné stíhanie, bude byt pridelený navrhovateľke, ktorá v súčasnej dobe býva v tomto byte. Ďalej z príkazu primátora M. R. zo dňa 13.6.2007 vyplynulo, že Mesto prikázalo B. s.r.o. uzatvoriť nájomnú zmluvu s navrhovateľkou na dobu určitú od 1.6.2007 do 31.8.2007. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.7.2007 medzi Mestom R., zastúpeným B. spol. s r.o. ako prenajímateľom a navrhovateľkou ako nájomcom vyplynulo, že prenajímateľ prenechal do užívania za nájomné na dobu určitú od 1.7.2007 do 31.12.2007 byt č.24 na ul. Z. XX. v R.. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ ÚJKP R., ČVS:ORP-408/JP-Rk-2005.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa , účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa , , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Navrhovateľka sa v predmetnom konaní na základe zmeny návrhu, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 25.1.2010 č.k. -141, domáhala voči odporcovi v 1.rade zaplatenia sumy 11.119,96 eur titulom vrátenia preddavku na odmenu za sprostredkovanie uzatvorenia nájomnej zmluvy na predmetný byt alebo voči odporcom v 1. a 2. rade uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 11.119,96 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia - zálohy na kúpnu cenu v súvislosti s predajom označeného bytu. V nadväznosti na ustálenie predmetu tohto konania súd na základe vykonaného dokazovania posúdil, k akému právnemu vzťahu medzi účastníkmi konania došlo. Súd zistil, že odporca v 1.rade uverejnil v obchodnom dome K. inzerát dňa 12.7.2004, predmetom ktorého bol predaj 1- izbového bytu na ul. Z. v R. za výhodnú cenu, keď priamo na inzeráte uviedol svoje číslo telefónu, čo nebolo v konaní sporné. O kúpu bytu prejavila záujem navrhovateľka, ktorá sa kontaktovala na odporcu v 1.rade na uvedené telefónne číslo. Následne si navrhovateľka predmetný byt obhliadla za prítomnosti pána J. P.. Prebehlo jednanie týkajúce sa predaja bytu v hoteli Á. za účasti odporcu v 2.rade. Dňa 19.7.2004 boli navrhovateľke odovzdané kľúče od predmetného bytu a vstúpila do jeho užívania. Nasledujúceho dňa vyplatila navrhovateľka odporcovi v 1.rade čiastku 135.000,-Sk, t.j. 4.481,18 eur, ktorá skutočnosť bola zaznamenaná v potvrdení o vyplatení tejto finančnej čiastky, kde ako titul vyplatenia bolo uvedené, že ide o preddavok na odmenu za sprostredkovanie uzatvorenia nájomnej zmluvy na predmetný byt. Následne odporca v 2.rade doručil navrhovateľke čestné vyhlásenie zo dňa 11.10.2004, kde čestne vyhlásil, že žije v spoločnej domácnosti ako druh a družka s navrhovateľkou a súhlasí s jej trvalým pobytom v označenom byte. Potom dňa 15.10.2004 navrhovateľka vyplatila opätovne odporcovi v 1.rade čiastku 200.000,-Sk, t.j. 6.638,78 eur, keď z potvrdenia vyplynul titul vyplatenia doplatok za sprostredkovanie uzatvorenia nájomnej zmluvy na predmetný byt. Navrhovateľka až po vykonaní kontroly pracovníkmi M. Ú. v R. spolu s príslušníkmi Mestskej polície v R. v priebehu mesiaca december 2005 zistila, že ide o byt vo vlastníctve Mesta, ktorý bol pridelený do užívania odporcovi v 2.rade s tým, že ona sa v tomto byte zdržiava neprávom. Bytová komisia na M. Ú. v R. dňa 6.12.2005 odsúhlasila odobratie bytu odporcovi v 2.rade s tým, že po skončení trestného stíhania bude pridelený navrhovateľke, čo sa aj stalo na základe príkazu primátora Mesta R. zo dňa 13.6.2007 pre B. spol. s r.o. R. uzatvoriť s navrhovateľkou nájomnú zmluvu, a to aj napriek skutočnosti, že ku skončeniu trestného stíhania, ktoré v súvislosti s uvedenými skutkovými okolnosťami prebiehalo na OR PZ R. voči obvinenému odporcovi v 2.rade skončené nebolo. K uzavretiu nájomnej zmluvy medzi Mestom R. a navrhovateľkou došlo dňa 1.7.2007. Tento byt užíva navrhovateľka doposiaľ.

Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že účastníci konania mali v úmysle uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bola dohoda o uzavretí kúpnej zmluvy na predmetný byt s tým, že účastníci dohodli kúpnu cenu vo výške 335.000,-Sk, t.j. 11.119,96 eur, navrhovateľka vyplatila ako zálohu na kúpnu cenu predmetného bytu dňa 20.7.2004 sumu 135.000,-Sk k rukám odporcu v 1.rade a boli jej odovzdané kľúče od bytu, s tým, že samotná kúpna zmluva mala byť uzavretá po uhradení doplatku kúpnej ceny vo výške 200.000,-Sk navrhovateľkou. Hoci navrhovateľka túto sumu odporcovi v 1.rade doplatila, k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Súd má za to, že uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve je neplatná v zmysle ust. , nakoľko svojím obsahom odporuje zákonu. Predovšetkým súd poznamenáva, že ani odporca v 1.rade, ani odporca v 2.rade nemali oprávnenie nakladať s označeným bytom, keďže ani jeden z nich nebol vlastníkom tohto bytu - v konaní bolo preukázané, že odporcovi v 2.rade bol predmetný byt pridelený do užívania Mestom R. a B. spol. s r.o. s ním uzavrelo na predmetný byt nájomnú zmluvu. Samotná táto skutočnosť spôsobuje absolútnu neplatnosť uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a preto už existenciu ďalších dôvodov neplatnosti tejto zmluvy súd nepovažoval za potrebné skúmať. S poukazom na ust. odporcovia v 1. a 2. rade získali na úkor navrhovateľky neoprávnený

majetkový prospech plnením z neplatného právneho úkonu a teda sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatili a v tomto konkrétnom prípade bolo povinnosťou odporcu v 1.rade a odporcu v 2.rade vrátiť navrhovateľke vyplatené čiastky v celkovej výške 335.000,-Sk, t.j. 11.119,96 eur ako zálohu na kúpnu cenu v súvislosti s predajom označeného bytu. Podľa názoru súdu v danom prípade sú pasívne vecne legitimovaní ako odporca v 1.rade, tak aj odporca v 2.rade, nakoľko obaja spoločne svojím konaním získali neoprávnený majetkový prospech na úkor navrhovateľky (odporca v 2.rade umožnil navrhovateľke byt užívať, odovzdal jej kľúče od tohto bytu, zálohu na kúpnu cenu vyplácala navrhovateľka do rúk odporcu v 1.rade). Súd v konaní nemal preukázané tvrdenie odporcu v 1.rade, že bol výlučne sprostredkovateľom predaja bytu pre odporcu v 2.rade za províziu a že peniaze mu boli navrhovateľkou vyplácané iba z toho dôvodu, že ho dlho poznala a odporcovi v 2.rade nedôverovala, keďže bol róm. Tomuto tvrdeniu odporcu v 1.rade nenasvedčujú výsledky vykonaného dokazovania. Či došlo k vyplateniu peňazí od navrhovateľky zo strany odporcu v 1.rade odporcovi v 2.rade a v akej výške takisto v konaní bez pochybností preukázané nebolo, písomný doklad sa v spise nenachádza, výpoveď svedka F. P. to tiež nepreukazuje bez pochybností. Súd má za to, že v danom prípade na základe zistených skutočností vyplýva, že odporcovia v 1. a 2. rade majú povinnosť vrátiť navrhovateľke sumu vo výške 11.119,96 eur, ktorú získali ako zálohu na kúpnu cenu v súvislosti s predajom označeného bytu spoločne a nerozdielne. Vzhľadom k tomu súd dospel k záveru, že druhá časť petitu návrhu na začatie konania je dôvodná a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd poznamenáva, že nebolo možné vyhovieť prvej časti petitu návrhu na začatie konania, nakoľko súd nedospel k záveru, že medzi navrhovateľkou a odporcom v 1.rade došlo k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenia nájomnej zmluvy, ktorá skutočnosť bola zhodne vylúčená predovšetkým samotnými výpoveďami navrhovateľky a odporcu v 1.rade, ktorí potvrdenia o vyplatení finančných súm podpísali.

V nadväznosti na podanú námietku premlčania z opatrnosti zo strany odporcu v 1.rade súd je toho názoru, že k premlčaniu nároku uplatňovaného navrhovateľkou v druhej časti petitu návrhu na začatie konania nedošlo, keďže skutkové okolnosti, ktoré boli podkladom pre stanovenie právneho dôvodu, na základe ktorého uplatňuje navrhovateľka tento svoj nárok, uviedla navrhovateľka už v návrhu na začatie konania, ktorý doručila tunajšiemu súdu dňa 4.10.2006 - žiadala prešetrenie veci spojenej s predajom bytu, uviedla, že podala trestné oznámenie na odporcov v 1. a 2. rade zo spáchania trestného činu podvodu v súvislosti s predajom bytu patriaceho M. Ú. v R.. Vzhľadom na uvedené titul vyplatenia peňazí na potvrdeniach spisovaných odporcom v 1.rade dňa 20.7.2004 a dňa 15.10.2004 (preddavok na odmenu za sprostredkovanie uzatvorenia nájomnej zmluvy) v nadväznosti na všetky okolnosti tohto prípadu považuje súd za právne irelevantný. Súd má za to, že už v návrhu na začatie konania opísala navrhovateľka rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jej nároku titulom bezdôvodného obohatenia, preto k premlčaniu tohto jej práva dôjsť nemohlo a súd jej ho priznal.

Keďže navrhovateľka bola v konaní úspešná, súd jej s poukazom na ust. priznal právo na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie jej práva voči odporcom v 1. a 2. rade. Navrhovateľka uplatnila náhradu trov konania v celkovej výške 2.978,46 eur, ktoré pozostávajú z odmeny advokáta vrátane náhrad v zmysle vyhl.č. za nasledovné úkony právnej služby: prevzatie veci a príprava zastúpenia vrátane prvej porady odmena 270,54 eur, režijný paušál po 7,21 eur, cestovné výdavky na trase Lipt. M. - R. - L.. M. vo výške 15,91 eur (12,2 x 1,109) / 100 + 0,183 x 50 km a náhradu za stratu času vo výške 24,04 eur, t.j. za dve polhodiny po 12,02 eur, za hlavné pojednávanie na OS v Ružomberku dňa 5.1.2010 odmena 270,54 eur, cestovné výdavky vo výške 15,91 eur na trase L.. M. - R. a späť (12,2 x 1,109) / 100 + 0,183 x 50 km a náhrada za stratu času vo výške 24,04 eur, t.j. 2 polhodiny po 12,02 eur, za ďalšiu poradu dňa 11.1.2010 od 11.00 hod. do 12.30 hod. odmena vo výške 270,54 eur, cestovné výdavky na trase L.. M. - R. a späť vo výške 16,20 eur (12,2 x 1,156) / 100 + 0,183 x 50 km a náhrada za stratu času vo výške 24,04 eur za 2 polhodiny po 12,02 eur, naštudovanie spisu na OS Ružomberok dňa 13.1.2010 odmena 270,54 eur, cestovné výdavky na trase L.. M. - R. a späť vo výške 16,20 eur (12,2 x 1,156) / 100 + 0,183 x 50 km a náhrada za stratu času 24,04 eur, t.j. 2 polhodiny po 12,02 eur, zmena návrhu na začatie konania dňa 14.1.2010 odmena 270,54 eur, hlavné pojednávanie na OS Ružomberok dňa 21.1.2010 odmena 270,54 eur, cestovné výdavky na trase L.. M. - R. späť vo výške 16,20 eur (12,2 x 1,156) / 100 + 0,183 x 50 km, náhrada za stratu času 24,04 eur, t.j. 2 polhodiny po 12,02 eur, hlavné pojednávanie na OS Ružomberok dňa 16.2.2010 odmena 270,54 eur, cestovné výdavky na trase L.. M. - Ružomberok a späť vo výške 16,17 eur (12,2 x 1,150) / 100 + 0,183 x 50 km, náhrada za stratu času vo výške 24,04 eur, t.j. 2 polhodiny po 12,02 eur a napokon hlavné pojednávanie

na OS Ružomberok dňa 4.5.2010 odmena vo výške 270,54 eur, cestovné výdavky na trase L.. M. - R. a späť vo výške 16,04 eur (12,2 x 1,130) / 100 + 0,183 x 50 km, náhrada za stratu času vo výške 24,04 eur za 2 polhodiny po 12,02 eur + režijný paušál 7,21 eur za každý úkon právnej služby, teda trovy právneho zastúpenia uplatnené navrhovateľkou sú vo výške 2.502,91 eur + 19% DPH 475,55 eur, trovy právneho zastúpenia celkom vo výške 2.978,46 eur.

Súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 2.600,40 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia navrhovateľky, a to odmeny advokáta za 7 úkonov právnej služby po 270,54 eur, t.j. spolu vo výške 1.893,78 eur (účasť na pojednávaní na Okresnom súde Ružomberok dňa 5.1.2010, ďalšia porada s klientom dňa 11.1.2010, naštudovanie spisu na OS Ružomberok dňa 13.1.2010, zmena návrhu na začatie konania dňa 14.1.2010, pojednávania na OS Ružomberok dňa 21.1.2010, pojednávanie na OS Ružomberok dňa 16.2.2010, pojednávanie na OS Ružomberok dňa 4.5.2010), ako aj režijný paušál za 7 úkonov právnej služby po 7,21 eur = 50,47 eur celkom. Taktiež súd priznal navrhovateľke cestovné výdavky právneho zástupcu vo výške 96,72 eur celkom v súvislosti s účasťou na nasledovných úkonoch: pojednávanie na OS Ružomberok dňa 5.1.2010 vo výške 15,91 eur, ďalšia porada dňa 11.1.2010 vo výške 16,20 eur, naštudovanie spisu na OS Ružomberok dňa 13.1.2010 vo výške 16,20 eur, pojednávanie na OS Ružomberok dňa 21.1.2010 vo výške 16,20 eur, pojednávanie na OS Ružomberok dňa 16.2.2010 vo výške 16,17 eur, pojednávanie na OS Ružomberok dňa 4.5.2010 vo výške 16,04 eur, to znamená vo výške, ako bolo uplatnené navrhovateľkou, nakoľko súd vo vyčíslení cestovných výdavkov právneho zástupcu nevzhliadol žiadne nesprávnosti. Ďalej čo sa týka náhrady za stratu času právneho zástupcu, túto súd priznal vo výške 144,24 eur celkom v súvislosti s cestou na úkony tak, ako boli špecifikované pri cestovných výdavkoch. Súd rovnako ako pri cestovných výdavkoch konštatuje, že náhrada za stratu času bola priznaná v takej výške, ako si navrhovateľka uplatňovala, keďže súd vo výpočte nevzhliadol žiadne nesprávnosti. Celkom teda trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené vo výške 2.185,21 eur + DPH 19% vo výške 415,19 eur = 2600,40 eur. Súd pri svojom rozhodovaní o otázke náhrady trov konania vychádzal z príslušných ustanovení vyhl.č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to najmä , , , , , ,, , . Súd poukazuje, že úkon právnej služby označený ako prevzatie veci a príprava zastúpenia vrátane prvej porady bez uvedenia dátumu súd posudzoval spolu s úkonom ďalšia porada zo dňa 11.1.2010 ako jeden úkon právnej služby, keďže právny zástupca navrhovateľky prevzal jej zastúpenie v zmysle plnomocenstva nachádzajúceho sa na čl.108 spisu dňa 11.1.2010. Z potvrdenia podpísaného navrhovateľkou a jej právnym zástupcom zo dňa 11.1.2010 vyplýva, že uvedeného dňa v Ružomberku v čase od 11.00 hod. do 12.30 hod. konala porada v tejto právnej veci. Súd konštatuje, že z tohto potvrdenia nevyplýva, že sa jedná o ďalšiu poradu, a teda súd ju posúdil ako prvú poradu, ktorá sa konala v nadväznosti na prevzatie zastúpenia.

S poukazom na ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, keďže navrhovateľka bola od poplatku oslobodená uznesením Okresného súdu Ružomberok zo dňa 30.1.2007 pod č.k. -13 a s prihliadnutím ku skutočnosti, že navrhovateľka bola v konaní úspešná, súd uložil zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 667,00 eur odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne, keďže títo od poplatku oslobodení neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa , , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).