Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Co-18-2010.pdf
PDF · 86.57 KB
No categories available
14Co/18/2010
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Bratislava, Ul. Olejkárska č. 1, IČO: 00 492 736, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Bratislava, Nám. M. Benku 9-C1, proti žalovanému: R. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., M. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou I. G., nar. X.X.XXXX, bytom Q., M. XX, o zaplatenie 46,93 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 26.2.2010 č. k. 10C/178/2009-37, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Kána trovy prvostupňového konania vo výške 72,55 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 46,93 eur v mesačných splátkach po 20,-- eur splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku do úplného zaplatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok. Ďalším výrokom rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 22.12.2008 žalovaný cestoval dopravným prostriedkom žalobcu bez platného cestovného lístka. O tejto skutočnosti bolo vypracované revízorom hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok. Žalovaný cestovné, ani pokutu podľa upomienky zo dňa 24.2.2009 nezaplatil. V zmysle ust. § 760 Obč. zák., § 6 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 3 zák. č. 168/1996 Z. z. zaviazal preto žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatňovaný nárok. S poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. umožnil žalovanému vzhľadom na jeho sociálnu situáciu zaplatiť túto pohľadávku v splátkach.
Výrok o trovách konania súd odôvodnil ust. § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom, alebo sčasti priznať. Dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto prípade súd videl v nepriaznivej sociálnej situácii žalovaného, ktorý je nezamestnaný
a nemá žiadny príjem. Pri priznaní náhrady trov konania vychádzal tiež z toho, že je to nárok, ktorý je ľahko preukázateľný a preto zastúpenie advokátom nebolo zrejme nutné. Preto žalobcovi priznal iba čiastočnú náhradu trov konania vo výške 16,50 eur, čo zodpovedá súdnemu poplatku.
Proti tomuto rozsudku, proti jeho výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca. Vytýka súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nesprávne rozhodol o znížení uplatňovanej náhrady trov konania a nedôvodne nepriznal žalobcovi trovy súvisiace s právnym zastúpením Z ust. § 150 ods. 1, 2 O.s.p. vyplýva oprávnenie súdu vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať úplne alebo sčasti náhradu trov konania aj takým účastníkom, ktorí by inak právo na náhradu trov konania mali. Záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad a že sú vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí však vychádzať z posúdenia všetkých okolností, zo starostlivého posúdenia všetkých rozhodných hľadísk. Treba predovšetkým posúdiť majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov konania, nielen pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je nevyhnutné zvážiť, akoby sa takéto rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Ust. § 150 osd. 2 O.s.p. umožňuje v drobných sporoch, keď sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke, nepriznať alebo znížiť trovy konania. Neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Zákon pojem neprimerané nedefinuje. Ani súdna aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti. Preto je na súde, aby vo svojom rozhodnutí, v prípade nepriznania náhrady trov konania vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri použití označeného ustanovenia O.s.p.. Zákon nevymenúva explicitne prípady, v ktorých je možné trovy konania nepriznať, alebo znížiť s poukazom na uvedenú neprimeranosť. V zmysle dôvodovej správy môže súd pristúpiť k zníženiu náhrady trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako samotná pohľadávka. Súd prvého stupňa sa však v dôvodoch svojho rozhodnutia nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny. Podľa názoru žalobcu, za niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu, ako samotná istina, čo však v predmetnej veci nie je. Pretože uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, súd nemal ani aplikovať ust. § 150 ods.2 O.s.p.. Súd mal rozhodnúť v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. Za takéto treba v predmetnej veci považovať nielen trovy zaplateného súdneho poplatku, ale aj trovy spojené s právnym zastúpením. Nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Právo účastníka na zastúpenie advokátom
nie je v podmienkach vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a neobmedzuje ho ani nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007. Rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci dobrým
mravom. Odvolateľ ho považuje za nespravodlivý, neodôvodnený a neprimeraný. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať žalobcovi proti
žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby po 16,60 eur plus DPH plus 3 x režijný paušál po 6,95 eur.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Pretože odvolanie žalobcu smerovalo proti rozsudku len v časti o náhrade trov konania, preskúmal ho odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v splátkach. V tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a preto ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 2, 3, § 206 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné čiastočne vyhovieť.
V predmetnej veci je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že návrhu žalobcu vo veci samej bolo v plnom rozsahu vyhovené. Žalobca tak bol úspešný so svojím žalobným návrhom, ktorým uplatňoval nárok na zaplatenie cestovného vo výške 0,46 eur i úhrady vo výške 100-násobku riadneho cestovného v zmysle v dôvodoch rozhodnutia súdu prvého stupňa uvedených ust. § 760 Obč. zák. i ust. § 6 ods. 1, § 11 ods. 1, § 14 ods. 3 zák. č. 168/1996 Z. z..
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Uvedené ustanovenie O.s.p. vyjadruje samozrejmú požiadavku spočívajúcu v tom, že účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. V teórii i v súdnej praxi sa zaužívalo hovoriť o zásade zodpovednosti za výsledok, alebo o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. Táto zásada sa vzťahuje na sporové konanie, ktorým je aj predmetné konanie.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom, alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol
skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch
neprimerané voči pohľadávke, môže súd ich nepriznať, alebo znížiť.
V uvedených ustanoveniach je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenia náhrady trov konania. Je výrazom toho, že tam kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Z ust. § 150 ods. 1 O.s.p. vyplývajú dve základné podmienky, ktoré dávajú možnosť súdu znížiť alebo nepriznať náhradu trov konania účastníkovi, ktorý by mal na takéto trovy nárok v prípade, že mal v konaní úspech. Musí však ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Treba preto súhlasiť s odvolateľom, že je vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré sú základom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na sociálnych aspektoch. Nie je vylúčené, aby tieto boli posudzované ako výnimočné okolnosti konkrétneho prípadu. Dochádza k takejto situácii v súdnom konaní vtedy, ak v priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinný účastník nemôže nahradiť trovy konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil alebo môže ich nahradiť len s veľkými ťažkosťami. Pre takýto záver však z obsahu spisu nevyplýva spoľahlivý skutkový podklad. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí založil výnimočnosť konkrétnej veci na tom, že žalovaný je nezamestnaný. Obsah spisu však tomu nesvedčí. Podľa správy obce Terňa (č. l. 11 spisu) žalovaný sa v obci nezdržiava údajne z dôvodu, že pracuje v Bratislave. Na č. l. 12 spisu je lustrácia zo Sociálnej poisťovne, podľa ktorej žalovaný by mal byť zamestnancom zamestnávateľa INDEX NOSLUŠ s.r.o. od 4.3.2009. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov podal do konania správu dňa 9.10.2009, podľa ktorej žalovaný nie je poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi. Za takéhoto stavu odvolací súd je toho názoru, že nebol dôvod pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p..
V zmysle ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ide vo veci o drobný spor. Pri priznávaní náhrady trov konania potom v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je relevantným posudzovať aj primeranosť uplatňovanej náhrady trov konania k pohľadávke, ktorá bola predmetom tohto konania. Primeranosť týchto trov je možné však posudzovať až potom, čo súd vyhodnotí, ktoré uplatňované trovy konania možno v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. žalobcovi priznať. Okrem už vyššie uvedenej zásady plného úspechu v konaní
je totiž treba mať na zreteli aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Odvolací súd je toho názoru, že v podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý
má právo na to, aby hoci aj v jednoducho skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva sa však nemôžu posudzovať ako celok. Aj keď účastník má nárok na náhradu trov konania,
pretože má plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí na trovy všeobecne, i konkrétne pre trovy právnej pomoci.
Odvolací súd je toho názoru, že zásadám vyplývajúcim z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. zodpovedá v tejto veci priznanie náhrady trov konania žalobcovi, a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur, ale aj za trovy právneho zastúpenia, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanie návrhu vo veci. Odmena za tieto 2 úkony právnej pomoci prislúcha zástupcovi žalobcu v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a), c), § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. po 16,60 eur. Podmienke účelnosti vynaložených trov konania však nezodpovedá uplatňovaná odmena za pokus o zmier, či ďalšiu poradu s klientom. Pokus o zmier bol vykonaný pred začatím konania. Nebol nevyhnutnou podmienkou uplatňovania nároku v konaní na súde. Nie je preto možné ho hodnotiť ako účelne vynaložený náklad spojený s uplatnením práva na súde. Ak veriteľ sa rozhodne zastať dlžníkovi predžalobnú výzvu na dobrovoľné plnenie v úmysle predísť súdnemu konaniu je povinný sám si znášať trovy tohto úkonu. Po prevzatí zastúpenia pred podaním návrhu na súd za takéhoto stavu nebola nevyhnutnou a účelne vynaloženou ani prípadná platba, ktorá by súvisela so zaplatením odmeny advokátovi za ďalšiu poradu s klientom. Naviac túto ďalšiu poradu s klientom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. advokátovi žalobcu patrí k odmene aj náhrada tzv. režijného paušálu po 6,95 eur. Odmenu a náhradu výdavkov treba zvýšiť o DPH v zmysle ust. § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda o sumu 8,95 eur. Celkom na náhrade trov právneho zastúpenia tak žalobcovi možno priznať sumu 56,05 eur. Po pripočítaní nákladov spojených so zaplateným súdnym poplatkom je celkom náhrada trov konania priznávaná žalobcovi vo výške 72,55 eur.
Priznanie takejto náhrady trov konania nie je neprimeraným k priznávanej istine. Preto nie je dôvod na aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd preto mení rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu priznáva náhradu trov prvostupňového konania vo výške 72,55 eur.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. Aj keď odvolaniu žalobcu bolo v prevažnej miere v odvolacom konaní vyhovené, trovy odvolacieho konania si žalobca neuplatnil.
Z uvedeného dôvodu náhrada trov odvolacieho konania nebola účastníkom priznaná. Odvolací súd v tomto smere mal na zreteli ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 i § 151 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.