Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-69-2004.pdf
PDF · 98.97 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/69/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou v právnej veci navrhovateľa: TRADEUNION spoločnosť s ručením obmedzeným Vranov nad Topľou, so sídlom Boženy Němcovej 1153, Vranov nad Topľou, IČO: 36 679 510 proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, o zaplatenie 134.522,34 € /4.052.620,- Sk/ s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.151.17,- EUR k rukám advokáta JUDr. Peter Arendacký, so sídlom Čapkova 2, Bratislava, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.151.17,- EUR k rukám advokáta JUDr. Peter Arendacký, so sídlom Čapkova 2, Bratislava, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.1.2004 domáhal zaplatenia 4.052.620,- Sk s príslušenstvom odporcom titulom náhrady škody podľa zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že v exekučnom konaní proti Slovenskej republike nadobudol 110 akcií obchodnej spoločnosti TRANSPETROL, a. s., bol zapísaný ako ich vlastník v Stredisku cenných papierov SR a vykonával svoje akcionárske práva. Rozhodnutím odporcu XXX/XXXX/SAN zo dňa 9.12.1998 bolo uložené Stredisku cenných papierov SR, aby do 3 dní od doručenia rozhodnutia uviedol do pôvodného stavu evidenciu účtu majiteľa, t. j. do stavu pred 9.10.1998 evidenciu účtu majiteľa Ministerstva hospodárstva SR ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou TRANSPETROL, a. s., Bratislava ako aj evidenciu registra eminenta, ktorým je spoločnosť TRANSPETROL, a. s., Bratislava.
Stredisko cenných papierov SR rozhodnutie realizovalo, akcie z účtu navrhovateľa odpísalo, čím bol navrhovateľ protizákonne zbavený majetku.
Najvyšší súd SR rozsudkom spisová značka 4Sž 143/01 zo dňa 28.5.2002 rozhodnutie odporcu zrušil. Z tohto rozsudku vyplýva, že platí pôvodný stav platný zo dňa 9.10.1998, t. j. že navrhovateľ nikdy neprestal byť akcionárom spoločnosti TRANSPETROL, a. s. Riadne valné zhromaždenie spoločnosti TRANSPETROL, a. s. v máji 2003 schválilo vyplatenie riadnych dividend za rok 2002 v sume 70.000.000,- Sk. Navrhovateľ sa valných zhromaždení nezúčastnil, nebol pozvaný a dividendy mu vyplatené neboli. Navrhovateľ bol ako akcionár opomenutý a tým mu vznikla škoda vo výške 4.052.620,- Sk keď za jednu akciu z riadnych dividend pripadlo 36.842,-Sk. Za vzniknutú škodu zodpovedá štát podľa § 1 ods. 1 zákona číslo 58/1969 Zb. z dôvodu vydania nezákonného rozhodnutia, za ktoré považoval rozhodnutie odporcu č. XXX/XXXX/SAN zo dňa 9.12.1998.
Podaním doručeným súdu 12.5.2010 navrhovateľ rozšíril dôvody zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu aj za nesprávny úradný postup odporcu. Podľa názoru navrhovateľa nesprávny úradný postup odporcu spočíva v tom, že s ním ako s účastníkom správneho konania nekonal, napriek jeho žiadosti.
Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že navrhovateľ nebol účastníkom správneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré navrhovateľ považuje za nezákonné. Ďalej vo vyjadrení namietal, že rozhodnutie odporcu nebolo Najvyšším súdom SR zrušené pre nezákonnosť, čo je základným predpokladom pre priznanie náhrady škody podľa zákona číslo 58/1969 Zb. Namietal, že k zmene v evidencii účtu majiteľa akcií nedošlo rozhodnutím odporcu, ale úkonom Strediska cenných papierov SR. Rozhodnutie odporcu nebolo navrhovateľovi doručené z dôvodu, že išlo o výkon štátneho dozoru, kontrolnú činnosť odporcu podľa zákona číslo 600/1992 Zb. a odporca nerozhodoval o právach tretích osôb. Z uvedených dôvodov navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - zmenovým výpisom z účtu majiteľa cenných papierov navrhovateľa zo dňa 9.10.1998, zápisnicou z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti TRANSPETROL, a. s., Bratislava zo dňa 26.11.1998, rozhodnutím odporcu č. XXX/XXXX/SAN zo dňa 9.12.1998, rozsudkom Najvyššieho súdu SR spisová značka MCdo 2/99 zo dňa 28.2.2001, rozsudkom Najvyššieho súdu SR spisová značka 4Sž 143/01 zo dňa 28.5.2002, rozhodnutím ministerky financií SR zo dňa 24.11.1999 č. 17630/1999-62, uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 28.9.1999 sp.zn.4 Sž 20/99 ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Z vyjadrenia navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ dňa 9.10.1998 v exekučnom konaní proti povinnej Slovenskej republike nadobudol 110 akcií obchodnej spoločnosti TRANSPETROL, a. s., Bratislava, o čom svedčí aj to, že bol ako vlastník zapísaný v Stredisku cenných papierov SR, Bratislava, vykonával svoje akcionárske práva aj tým, že sa dňa 26.11.1998 zúčastnil mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti TRANSPETROL, a. s. a hlasoval na ňom.
Z rozhodnutia odporcu zo dňa 9.12.1998, číslo XXX/XXXX/SAN súd zistil, že odporca ako orgán štátneho dozoru podľa § 82 zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch vykonával kontrolu dodržiavania zákona v Stredisku cenných papierov SR Bratislava, a. s. a na základe výsledkov kontroly vydal rozhodnutie, ktorým uložil stredisku do troch dní od doručenia
17C 69/04 - 214
tohto rozhodnutia uviesť do pôvodného stavu, t. j. do stavu platného pred 9.10.1998 evidenciu účtu majiteľa Ministerstva hospodárstva SR - ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou TRANSPETROL, a. s., Bratislava, ako aj evidenciu registra eminenta, ktorý je spoločnosť TRANSPETROL, a. s., Bratislava. Opravu v zápisoch týkajúcich sa evidencie majiteľa účtu a registra eminenta malo vykonať stredisko ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal a stredisko malo zaslať všetkým osobám, na ktorých účte alebo v ktorých registri vykonalo opravy, výpis z ich účtu alebo registra s odôvodnením, a to bez zbytočného odkladu po vykonaní opravy.
Z rozhodnutia ministerky financií SR zo dňa 24.11.1999 č. 17630/1999-62 súd zistil, že navrhovateľ podal opravný prostriedok /rozklad/ proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 9.12.1998 č. XXX/XXXX/SAN. Ministerka financií SR podanie navrhovateľa zamietla ako neprípustné, pretože nebolo podané účastníkom konania.
Z vyjadrenia navrhovateľa súd zistil, že akcie spoločnosti TRANSPETROL, a. s., Bratislava v exekučnom konaní získali rovnako ako navrhovateľ, aj viaceré spoločnosti, a rozhodnutím odporcu zo dňa 9.12.1998 č. 043/1998/SAN došlo k zmene evidencie účtov majiteľov akcií tak, že jediným majiteľom akcií sa stalo Ministerstvo hospodárstva SR.
Na návrh spoločnosti Tradeunion, s. r. o. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4 Sž 143/01 zo dňa 28.5.2002 rozhodnutie odporcu č. XXX/XXXX/SAK zo dňa 9.12.1998 pre nepredloženie administratívneho spisu zrušil podľa § 250 ods. 1 O. s. p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Vecnou stránkou napadnutého rozhodnutia sa Najvyšší súd SR nezaoberal.
Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.9.2003 sp. zn. M-Sždov 11/03 bolo odmietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR proti rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2002 sp. zn. 4 Sž 143/01.
Podľa § 1 ods. 1 zákona číslo 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 2 zákona číslo 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím v tomto konaní.
Podľa § 4 ods. 1 zákona číslo 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť, nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
Podľa § 18 ods. 1, 2 zákona číslo 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ dňa 9.10.1998 v exekučnom konaní vedenom proti povinnej Slovenskej republike, nadobudol 110 akcií obchodnej spoločnosti TRANSPETROL, a. s., Bratislava.
Rozhodnutím Ministerstva financií SR zo dňa 9.12.1998 č. 043/1998/SAN po vykonaní kontroly dodržiavania zákona Strediskom cenných papierov SR bolo uložené Stredisku cenných papierov SR, aby do troch dní od doručenia rozhodnutia uviedlo do pôvodného stavu, t. j. do stavu pred 9.10.1998 evidenciu účtu majiteľa Ministerstva hospodárstva SR, ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou TRANSPETROL, a. s., Bratislava ako aj evidenciu registra emitenta. Stredisko cenných papierov SR rozhodnutie zrealizovalo a akcie navrhovateľa odpísalo z jeho účtu. Rovnako postupovalo aj v ďalších prípadoch rôznych spoločností, ktoré v exekučnom konaní získali akcie spoločnosti TRANSPETROL, a. s., Bratislava..
Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej preukázané, že navrhovateľ návrhom doručeným Najvyššiemu súdu SR navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporcu zo dňa 9.12.1998 č. XXX/XXXX/SAN. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 28.5.2002 sp. zn. 4 Sž 143/01 rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplynulo, že súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia príslušného orgánu na základe jeho spisov, pokiaľ tieto spisy nemá k dispozícii, je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné, čo je podľa § 250 ods. 2 druhá veta dôvodom, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené.
Navrhovateľ odvodzoval vznik svojho nároku na náhradu škody z rozhodnutia odporcu zo dňa 9.12.1998 č. XXX/XXXX/SAN,. ktoré považoval za nezákonné preto, lebo bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2002 sp. zn. 4 Sž 143/01 zrušené.
Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, ktorý tvrdil, že každé zrušené rozhodnutie súdu možno považovať za nezákonné, pretože ustanovenie § 4 ods. 1 citovaného zákona číslo 58/1969 Zb. vyžaduje, aby rozhodnutie odporcu bolo zrušené pre nezákonnosť a tento dôvod musí byť uvedený v odôvodnení rozsudku. Najvyšší súd SR však rozhodnutie odporcu zrušil z dôvodu neposkytnutia administratívneho spisu odporcu, čo mu umožňovalo ustanovenie § 250 d/ ods. 1 O. s. p. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie odporcu zo dňa 9.12.1998 č. j. XXX/XXXX/Y.. aj keď bolo zrušené, nemožno ho považovať za nezákonné.
Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 9.12.1998 č. XXX/XXXX/SAN. riadny opravný prostriedok /rozklad/, ktorý bol Ministerkou financií SR Brigitou Schmognerovou ako druhostupňovým orgánom rozhodujúcim o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu zamietnutý z dôvodu, že bol neprípustný, pretože nebol podaný účastníkom konania. Z uvedeného rozhodnutia Ministersky financií SR Brigity Schmögnerovej zo dňa 24.11.1999, č. 17630/1999-62 tiež vyplynulo, že žiaden z účastníkov konania nepodal riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 9.12.1998 č. XXX/XXXX/Y., preto toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Súd sa preto priklonil k názoru odporcu, že Najvyšší súd SR nemohol preskúmať na základe žaloby spoločnosti Tradeunion, s. r. o. a následne zrušiť rozhodnutie odporcu zo dňa 9.12.1998 č. XXX/XXXX/Y. pretože nešlo o rozhodnutie, proti ktorému bola vyčerpaná možnosť podať riadny opravný prostriedok, čo predpokladá ustanovenie § 247 ods. 2 O. s. p. Účastníci správneho konania opravný prostriedok nepodali a na opravný prostriedok
27C 69/04 - 215
navrhovateľa nemožno prihliadnuť. Uvedená skutočnosť vyplynula aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.1999 sp.zn. 4Sž 20/99, kde je konštatované, že konanie o návrhu navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia odporcu 043/1998/SAN sa zastavuje, pretože navrhovateľ nevyužil možnosť podať opravný prostriedok v správnom konaní a nevyužil možnosť požiadať o priznanie postavenia účastníka konania.
Ustanovenie citovaného § 2 zákona číslo 58/1969 Zb. vyžaduje, aby bol ten, kto tvrdí, že bol poškodený nezákonným rozhodnutím orgánu účastníkom konania, v ktorom bolo rozhodnutie vydané. Navrhovateľ však nebol účastníkom konania vo veci vedenej u odporcu ukončenom rozhodnutím zo dňa 9.12.1998 č. XXX/XXXX/SAN, ktorým odporca rozhodol o uložení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov Stredisku cenných papierov SR. Otázkou, či navrhovateľ mal, resp. nemal byť účastníkom konania, sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí číslo 59/2000, publikovanom v zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vec 4 Sž 20/99, pričom dospel k záveru, že navrhovateľ nespĺňal kritéria účastníka v konaní podľa zákona o správnom konaní z dôvodu, že odporca rozhodnutie zo dňa 9.12.1998 č. XXX/XXXX/ SAN. vydal v rámci výkonu štátneho dozoru podľa zákona číslo 600/1991 Zb. o cenných papieroch v správnom konaní. Zákon o cenných papieroch vymedzuje subjekty podliehajúce tomuto dozoru a tým aj okruh subjektov tohto administratívneho vzťahu, pričom tzv. tretie osoby, s ktorými je dozorovaný subjekt v právnom vzťahu, medzi tieto subjekty nepatria.
Súd rozhodujúci o nároku navrhovateľa na náhradu škody sa k horeuvedenému názoru Najvyššieho súdu SR priklonil a dospel k záveru, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaným na podanie návrhu na náhradu škody, keďže nebol účastníkom konania, v ktorom by bolo vydané nezákonné rozhodnutie.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, hlavne z dôvodu, že nie je aktívne legitimovaným na podanie návrhu o náhradu škody nezákonným rozhodnutím a z dôvodu neexistencie nezákonného rozhodnutia ako jedného z predpokladov priznania nároku na náhradu škody.
Podaním doručeným súdu 12.5.2010 navrhovateľ rozšíril dôvody zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu aj za nesprávny úradný postup odporcu. Navrhovateľ za nesprávny úradný postup odporcu považoval to, že odporca s ním nekonal ako s účastníkom správneho konania, pričom rozhodnutie sa ho ako akcionára dotýkalo. Podľa názoru súdu v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup odporcu s poukazom na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod číslom 59/2000. K tomuto názoru sa súd priklonil z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právnej služby, á - 20.755,- Sk podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z.z a á - 20.900,-Sk podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z / prevzatie a príprava zastúpenia 27.2.2004, vyjadrenie k návrhu 17.1.2005, účasť na pojednávaniach dňa 19.1.2005, 6.4.2005, 23.5.2005, + 1 x 136,-Sk + 4 x náhrada hotových výdavkov á 150,- Sk, + 19% DPH v sume 19.967,29 Sk. Trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu 125.058,29,-Sk t.j. 4.151.17 EUR.
JUDr. Peter Arendacký, advokát zastupoval odporcu do 28.2.2008.
O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi navrhovateľa, súd rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na Okresnom súde
Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.