Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-53-2010.pdf
PDF · 75.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3C/53/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľky: Z.. G. Š., nar. XX.XX.XXXX, S., N. XXX/XX, proti odporcovi: S. M., nar. XX.XX.XXXX, Ž. H. H., R. XXX, o zaplatenie 493,31 € s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 493,31 € s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 02.02.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku, pokiaľ ide o úrok z omeškania za čas od 01.01.2009 do 02.02.2010, súd návrh z a m i e t a .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 29,50 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia sumy 493,31 € s príslušenstvom. Návrh zdôvodnila tým, že na základe ústnej dohody požičala odporcovi 48 000,- Sk (1 593,31 €) dňa 11.01.2008. Dňa 25.08.2009 odporca vrátil navrhovateľke 1 100,- € a nevrátil jej 493,31 €, preto si navrhovateľka uplatnila svoje právo cestou súdu a žiadala i úrok z omeškania podľa Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. od 01.01.2009 do zaplatenia, t.j. od prvého dňa po splatnosti pohľadávky, pretože pôžičku mal vrátiť odporca do konca kalendárneho roka 2008.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný. V odpore proti platobnému rozkazu odporca uviedol, že nárok navrhovateľky neuznáva a žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že on navrhovateľke nič nedlhuje, pretože syn navrhovateľky, Z. Š., mu je dlžný 100,- € a tiež je dlžný odporcovmu priateľovi N. S. 500,- €. Navrhovateľka predtým prisľúbila, že toto urovná. Preto on nemieni platiť žiadnu sumu navrhovateľke.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vec prejednal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu, obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
Dňa 11.01.2008 navrhovateľka a odporca uzavreli ústne dohodu o pôžičke, na základe ktorej poskytla navrhovateľka odporcovi pôžičku 48 000,- Sk (1 593,31 €). Túto sumu syn navrhovateľky, Z. Š., odovzdal oproti písomnému potvrdeniu odporcovi. Navrhovateľka túto sumu odporcovi zapožičala z dôvodu, že tento mal ísť pracovať do Anglicka a mal vybaviť prácu aj pre syna navrhovateľky a pôžičku mal vrátiť odporca do konca kalendárneho roka 2008.
Odporca v lehote splatnosti pôžičku nevrátil. Dňa 25.08.2009 vrátil odporca navrhovateľke 1 100,- €. Odporca zostal navrhovateľke dlžný 493,31 €, ktoré si navrhovateľka od odporcu vymáhala prostredníctvom podaného návrhu.
Navrhovateľka si tiež uplatnila právo na úrok z omeškania od 01.01.2009 do zaplatenia a to vo výške stanovenej Nariadením vlády č. 87/95 Z.z..
Navrhovateľka bola odkázaná na podanie návrhu odôvodnením rozsudku OS Partizánske č.k. 5C/103/2009-45 zo dňa 18.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.12.2009. Týmto rozsudkom si syn navrhovateľky uplatnil voči odporcovi právo na tú istú pohľadávku ako navrhovateľka v tomto konaní, ale jeho návrh bol zamietnutý. V odôvodnení uvedeného rozsudku súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôžičku poskytla odporcovi matka Z. Š., teda navrhovateľa v konaní 5C/103/2009-45 a návrh bol zamietnutý z dôvodu, že nie syn navrhovateľky bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu, pretože nie on poskytol odporcovi pôžičku, ale návrh mala podať matka Z. Š., t.j. navrhovateľka v tomto konaní, ktorá zo svojich peňazí poskytla odporcovi pôžičku.
Takýto návrh navrhovateľka i podala práve v tomto predmetnom konaní a tento došiel súdu 02.02.2010.
Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 517 ods. 1,2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne.
Odporca nevrátil navrhovateľke zvyšok zapožičaných peňazí vo výške žalovanej pohľadávky, t.j. 493,31 € v lehote splatnosti, t.j. do konca kalendárneho roka 2008. Odporca nenamietal zapožičanie sumy, uviedol iba, že taktiež syn navrhovateľky je dlžný 100,- € jemu a 500,- € odporcovmu priateľovi. Tieto sumy však nebolo možné započítať oproti pohľadávke navrhovateľky, pretože odporcovi ich nebola dlžná navrhovateľka, ale jej syn a druhú sumu bol dokonca syn navrhovateľky dlžný inej osobe ako účastníkovi tohto konania. Súd preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke dlžnú sumu vo výške žalovanej pohľadávky spolu s úrokom z omeškania podľa Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., nie však od 01.01.2009 do zaplatenia ako žiadala navrhovateľka, ale od podania návrhu, t.j. 02.02.2010 do zaplatenia, pretože navrhovateľka nepreukázala, že pôžička bola splatná do konca kalendárneho roka 2008, čo odporca nepotvrdil a taktiež navrhovateľka o takejto lehote splatnosti nepredložila písomne doklad, keďže zmluva o pôžičke bola uzatvorená iba ústne.
Vo zvyšku, pokiaľ ide o úrok z omeškania za čas od 01.01.2009 do 02.02.2010, súd návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko navrhovateľka mala úspech iba v pomerne nepatrnej časti a preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania, ktorá predstavovala zaplatený súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.