Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-53-1999.pdf
PDF · 205.49 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/53/1999
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej veci navrhovateľa: Q.. R. Z., E. na J. XX, XXX XX Bratislava, občan SR, zastúpený: AK Neuschlová, s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava proti odporcovi: Národná transfúzna služba SR, Limbova 3, Bratislava, IČO: 30 853 015, zastúpený: AK VALIŠ LEGAL, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 36834611, o náhradu škody na zdraví, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.294,56 EUR titulom bolestného a sumu 25.791,67 EUR titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobný návrh zamieta..
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 7.127,37 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa.
Odporca je povinný zaplatiť štátu trovy konania spojené so znaleckým dokazovaním vo výške 1.292,90 EUR na účet tunajšieho súdu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný uhradiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za žalobný návrh vo výške 1.625 EUR v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10.5.1999 domáhal pôvodne zaplatenia sumy bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšeného 50 násobne, úhrady zvýšených nákladov za diétu počas liečenia a príspevok na diétu. Súd uznesením na pojednávaní dňa 4.11.2009 pripustil zmenu návrhu tak, že predmetom sporu sa stal len nárok na bolestné vo výške 2.587,-EUR a na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 25.870,-EUR.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že od roku 1975 bol pravidelným darcom krvi a krvnej plazmy na Klinike hematológie a transfuziológie v Bratislave na Partizánskej ulici č. 4 (ďalej len " KHTK"). Od roku 1973 do roku 1978 bol študentom riadneho štúdia na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Počas darcovstva daroval krvnú plazmu 7-krát, naposledy dňa 21.3.1977. Mesiac po tom, ako naposledy daroval krvú plazmu, bol predvolaný na KHTK, kde sa stretol aj s ďalšími darcami. Z KHTK ich poslali na odborné vyšetrenie na oddelenie infekčnej hepatitídy ÚNZ Bratislava. Na odborné vyšetrenie sa dostavil 21.4.1977, kedy mu bola vykonaná biochemická kontrola funkčných vyšetrení pečene. Vyšetrujúca
lekárka ho upozornila na odchýlky od normálnych hodnôt hepatálnych testov. Následne bol objednaný na kontrolné vyšetrenie, na ktoré sa dostavil v júni 1977. Výsledky kontrolného vyšetrenia jednoznačne potvrdili, že bol infikovaný anikterickou vírusovou hepatitídou v príčinnej súvislosti s darovaním krvnej plazmy na KHTK v Bratislave. V tej dobe sa ešte o hepatitíde veľa nevedelo resp. neboli ešte poznatky o jej jednotlivých typoch, ani o tom, aké bude mať ten ktorý typ následky pre pacienta, aké budú prognózy do budúcnosti. V prvom polroku 1977 sa medzi darcami - plazmaferetikmi na KHTK v Bratislave vyskytla epidémia vírusovej hepatitídy, ktorá v tom čase bola diagnostikovaná ako antikterická vírusová hepatitída non A, non B. K rozšíreniu tohto ochorenia došlo v dôsledku toho, že na odsávanie krvnej plazmy sa používala jedna odsávacia súprava a ihla, s ktorou sa plazma odsávala vždy viacerých, spravidla desiatich, krvných konzerv a po odsatí plazmy sa krvinky vrátili späť príslušnému darcovi, pričom neboli dodržané zásady hygieny a sterility a tak došlo k ochoreniu asi 62 darcov krvnej plazmy na vírusovú hepatitídu. Po ďalšej kontrole dňa 19.7.1977 na oddelení infekčnej hepatitídy bol vzhľadom na relaps vírusovej hepatitídy dňa 22.7.1977 prijatý do nemocničného liečenia. Po prepustení a po absolvovaní kúpeľnej liečby, pri dodržiavaní prísnej diéty sa domnieval, že jeho zdravotný stav sa objektívne zlepší. Nestalo sa tak, a to napriek tomu, že sústavne dodržiava diétu v stravovaní, vyhýba sa alkoholu a vedie zdravý spôsob života. Dňa 16.12.1977 podal na Mestský súd v Bratislave návrh na náhradu škody (konanie sp. zn. 8C 584/78). Svoj návrh na základe ponuky odporcu na vyrovnanie zobral v celom rozsahu späť. Odporca svojim návrhom na vyrovnanie priznal, že jeho infikovanie hepatitídou non A, non B vzniklo v príčinnej súvislosti s darcovstvom krvnej plazmy. V roku 1997 sa dozvedel, že u viacerých darcov, ktorí darovali krvnú plazmu v prvom štvrťroku 1977 na KHTK v Bratislave bola diagnostikovaná hepatitída C. Nakoľko tiež v kritickom období daroval krvnú plazmu rozhodol sa podstúpiť odborné hepatologické vyšetrenie, dňa 6.11.1997 bol vyšetrený na ambulancii internej kliniky Dérerovej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. Závery vyšetrenia jednoznačne potvrdili stav po prekonaní vírusovej hepatitídy a pozitívnu anti VHC - teda chronické ochorenie na hepatitídu C. Okrem darcovstva na KHTK v roku 1977 nikde inde neprišiel do kontaktu s týmto ochorením. V čase, keď ako darca po prvý krát prišiel na KHTK bol úplne zdravý a všetky jeho neskoršie zdravotné problémy vyplývali z toho, že bol pri darovaní krvnej plazmy infikovaný hepatitídou non A, non B, ktorá bola neskôr diagnostikovaná ako chronická hepatitída typu C. Odškodnenie na základe mimosúdneho zmieru bolo uskutočnené vo výške, ktorá zodpovedala vtedajšiemu stavu - teda ľahšieho poškodenia pečene, ktoré bolo časom upravené a nie stavu, ktorý v príčinnej súvislosti nastal - teda transformácia prvotne diagnostikovanej hepatitídy do chronického štádia hepatitídy C, ktorá zvykne prechádzať do rakoviny pečene, prípadne cirhózy. Súčasný stav navrhovateľa si vyžaduje nielen sústavnú odbornú lekársku kontrolu a sústavné dodržiavanie diéty, pravidelnú hospitalizáciu, ale predovšetkým znamená výrazné životné obmedzenia v každodennom živote. Žiadna z poisťovní nie je ochotná s ním uzavrieť napr. životné poistenie. Užíva lieky, ktoré majú vedľajšie účinky. Absolvoval množstvo ošetrení, fyzické útrapy spojené s bolestivými diagnostickými výkonmi, napríklad biopsia pečene, liečba interferónom a sústavná hepato protektívna diéta, neistá úspešnosť liečby. Všetky uvedené skutočnosti sú pre neho nepríjemnou prognózou, ktorá iba znásobuje psychickú záťaž. V súčasnosti nie je vyliečený, neustále je podrobovaný liečbe interferonom, ktorá sa aplikuje injekčne, počas liečby sa necíti dobre v dôsledku umelej úpravy krvi, pričom sprievodné javy tejto liečby sú ako pri chemoterapii (únava, nervozita, bolesti, potenie,
teploty a pod.). Navrhovateľ má za to, že je v danom prípade namieste aplikácia § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
Odporca žiadal žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť, prípadne nepriznal zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia alebo ho primerane znížil. Odporca dôvodil, že tu absentuje príčinná súvislosť medzi darovaním plazmy navrhovateľom v roku 1977 a diagnostikovaním hepatitídy typu C v roku 1997, teda príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody na zdraví musí byť bezpečne preukázaná, nestačí tu samotná pravdepodobnosť. Podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal oprávnenosť požadovaného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Mimoriadne zvýšenie má predstavovať náhradu za nepriaznivé následky, ako je vylúčenie alebo obmedzenie v rodinnom, spoločenskom kultúrnom prostredí. Odporca má za to, že nebola preukázaná potreba zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa znaleckého posudku Lekárskej fakulty táto choroba nevyžaduje špeciálnu diétu, odporúčaná je normálna strava. Súžitie v rodine si nevyžaduje obmedzujúci režim, je potrebné dodržiavať iba bežné zásady, ktorými sa predchádza k šíreniu rôznych iných infekcii. Infekcia hepatitídy. C u navrhovateľa nie je dôvodom na sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa
znaleckého posudku N.. N., perspektíva ďalšieho života závisí od štádia ochorenia. Podľa toho znaleckého posudku, bez cirhózy je perspektíva dobrá, bežný život je bez výraznejších ochorení, proti zdravému je len zákaz darovať krv, nevhodná nadmerná záťaž, malé riziko nakazenia blízkych a možný minimálny sexuálny prenos, bežný kontakt medzi ľuďmi je celkom bezpečný, pri dodržaní bežnej hygieny k nákaze rodiny ani iných osôb nemôže dôjsť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov N.. R., P. Z., znaleckým posudkom č. 4/2007 vypracovaným N.. E. N. a jeho doplnením zo dňa 12.2.2010, znaleckým posudkom Lekárskej Univerzity P.J. Šafárika č. 13/02, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: žalobným návrhom, lekárskou správou z 6.11.1997, potvrdením o hospitalizácii z 9.2.1998, listom KÚNZ v Bratislave zo dňa 6.3.1978, ohodnotením bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia Ústavom národného zdravia mesta Bratislavy, listom KÚNZ zo dňa 4.5.1978, lekárskymi správami z roku 1977 . 1978, lekárskymi záznamami od roku 1977 do 1993, zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, listom mestského súdu zo dňa 11.3.1978, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že tento ako 18 ročný začal darovávať krvnú plazmu na KHPK. Pred každým odberom sa robilo vyšetrenie. Asi v apríli 1977 išiel na odber krvnej plazmy, kde mu urobili odber najprv na kontrolné vyšetrenie, kde mu povedali, že jeho výsledky nie sú dobré a že má nejakú hepatitídu. Bežný odber krvnej plazmy vyzeral tak, že po kontrolnom odbere išiel darca na samotný odber, kde pri odbere plazmy vezmú asi pol litra krvi odsajú z nej krvnú plazmu a krv sa vráti naspäť darcovi, toto sa opakuje dva krát a odber trvá asi dve hodiny. Darca si ľahne na lôžko, prestrčí ruku do diery a za sklenenou stenou sa pohybuje personál a tam je i odstredivka, ktorú nevidel. V tom čase jednorázové ihly na odber neexistovali. V apríli 1977, keď mu zistili, že má nejaký druh hepatitídy, keďže bolo skúškové obdobie, nastúpil do nemocničného ošetrenia v auguste 1977. Po preliečení, ktoré trvalo mesiac, 3 roky držal diétu. Po skončení diéty sa cítil relatívne dobre. V roku 1997 ho oslovil iný darca krvi, ktorý s ním v tom čase daroval krv, preto išiel na vyšetrenie, kde mu zistili stav po prekonaní hepatitídy typu C. Pred ochorením bol navrhovateľ úplne zdravým mladým človekom s perspektívnou budúcnosťou (študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave). Po zistení (prepuknutí) ochorenia sa mu zmenil celý život. Absolvoval viac krát punkciu pečene, čo sú ťažké operatívne zákroky, bral veľké množstvo liekov, ktorých účinky
11C 53/1999-363
sú veľmi podobné ako pri liečbe chemoterapiou. Absolvoval liečbu prostredníctvom bolestivých injekcií "Pegintron", denne musí brať lieky spolu s vitamínmi na posilnenie imunitného systému. Všetky doposiaľ podstúpené liečby zostali neúčinné, pričom je tu dôvodná obava, že jeho ochorenie prejde do cyrhózy príp. rakoviny pečene. V súčasnosti musí dodržiavať prísny diétny režim, nemôže chodiť na dovolenky, predmetné ochorenie sa prejavilo aj v jeho pracovnom živote. Navrhovateľ bol v dôsledku ochorenia nútený zanechať všetky športové aktivity, najmä lyžovanie, ktoré vykonával aktívne.
Z lekárskych správ z augusta, septembra 1977 vyplýva, že u navrhovateľa bola diagnostikovaná hepatitis virosa anicterica v doznievaní, zvýšenie aktivity SGPT počas infektu HDC so záverom, že sa jedná o potvrdenú anicterickú vírusovú hepatitídu.
Z lekárskych správ z roku 1978 vyplýva, že u navrhovateľa je stále zvýšená aktivita SGPT s odporúčaním, že je nutné, aby navrhovateľ dodržiaval hepatálnu, bielkovinovú diétu a pokračoval vo vitaminoterapii. Aj z potvrdenia o kúpeľnej liečbe (ktorú navrhovateľ absolvoval v období od 26.11. - 19.12.1978) vyplýva, že navrhovateľ musí naďalej dodržiavať diétny režim, správnu životosprávu, byť pod kontrolou ošetrujúceho lekára.
Z lekárskej správy z 6.11.1997 vyplýva, že navrhovateľ bol prvý krát hospitalizovaný na infekčnom oddelení s diagnózou hepatitis virusa anicterica v doznievaní, relaps vírusovej hapatitídy s vyššími hodnotami aminotransferáz. Od roku 1975 do 1977 opakovane daroval krv na plazmaterézu. Potom 3
roky držal diétu, užíval hepatoprotektíva s prestávkami. Zo záveru tejto lekárskej správy vyplýva, že u navrhovateľa je stav po prekonaní vírusovej hepatitídy.
Zo správy z nemocnice, kde bol navrhovateľ hospitalizovaný v dňoch od 9.2.1998 do 13.2.1998 vyplýva, že navrhovateľ je pacientom s chronickou aktívnou hepatititídou C potvrdenou histologicky dňa 28.1.1998, bol prijatý do nemocničného liečenia za účelom zahájenia antivírusovej terapie interferonom. Navrhovateľ udával občasné pobolievanie pod pravým rebrom, zvýšenú únavosť. Ide o pacienta s anamnézou opakovaného darcovstva plazmy, ktorému v roku 1977 zistili pozitivitu protilátok proti vírusovej hepatitíde (ako aj viacerým iným darcom v tejto dobe). Toho času sa dodatočne zistila pozitivita a VHC, naposledy bol hospitalizovaný v januári 1998, kedy mu bola vykonaná biopsia pečene, užíval ATB. Epikríza: 43 ročný pacient s anamnézou chronickej aktívnej hepatitídy C, akvirovanej pri darcovstve plazmy, so stredným stupňom humorálnej aktivity. U pacienta bola dňa 9.1.1998 zahájená liečba Interferonom.
Po tom čo bola u navrhovateľa potvrdená vírusová hepatitída typu C bol navrhovateľ hospitalizovaný v nemocnici podľa záznamov založených v súdnom spise v období od 26.1. 1998 do 30.1.1998, od 9.2.1998 do 13.2.1998, od 30.6.2000 do 1.7.2000, od 23.10.2000 do 24.10.2000, od 23.10.2001 do 12.11.2001, od 19.3.2002 do 20.3.2002, od 3.5.2004 do 5.5.2004.
Z poslednej správy o hospitalizácii zo dňa 5.5.2004 vyplýva, že ide o pacienta s anamnézou opakovaného darcovstva plazmy, ktorému v roku 1977 zistili pozitivitu protilátok proti vírusovej hepatitíde. Toho času sa dodatočne zistila pozitivita a VHC. Zo záveru prepúšťacej správy vyplýva, že navrhovateľ má chronickú hepatitídu C s doporučením hepatoprotektického režimu, užívanie liekov Essentiale forte 3 x 1, Lagosa 2 x 1, a pravidelné sledovanie v hepatologickej ambulancii MUDr. Kupčovej.
Z listu Krajského ústavu národného zdravia v Bratislave zo dňa 6.3.1978 adresovanom Mestskému súdu v Bratislave vyplýva, že "pokiaľ ide o zodpovednosť Fakultnej nemocnice za poškodenie na zdraví osobám, ktoré ochoreli na vírusovú hepatitídu pri darovaní plazmy a sú uvedení v záväznom posudku hygienika NV hlavného mesta SSR Bratislavy, Fakultná nemocnica im vzniknutú škodu dobrovoľne uhradzuje ihneď po uplatnení. Za poškodenie na zdraví poskytuje Fakultná nemocnica náhradu podľa výšky ohodnotenej príslušným lekárom podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. a náhradu na náklady za diétu do výšky stanovenej ordinárom FN pre choroby metabolizmu a výživy.
Z listu Ústavu národného zdravia mesta Bratislavy vyplýva, že plazmaferetik Q.. Z. bol hospitalizovaný pre relaps vírusovej hepatitídy. Vzhľadom ku priebehu ochorenia pri akútnej forme vírusovej hepatitídy bolo u neho bolestné obodované na 150 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 300 bodov.
Z listu riaditeľa KÚNZ zo dňa 4.5.1978 adresovanom Fakultnej nemocnici vyplýva, že navrhovateľ daroval dňa 21.3.1977 krvnú plazmu na Klinike hematológie a transfúzie krvi FN v Bratislave na Partizánskej ulici. Po tomto odbere navrhovateľ ochorel na vírusovú hepatitídu a bol hospitalizovaný od 22.7. do 28.4.1977. Podľa záväzného posudku Hygienickej stanice mesta Bratislavy zn. Z/11-3254/77- III-648/77 zo dňa 23.8.1977 ochorenie menovaného (navrhovateľa) bolo v príčinnej súvislosti s darovaním plazmy. Na základe tohto posudku vznikla Fakultnej nemocnici v Bratislave, ako zdravotníckemu zariadeniu, ktoré odber plazmy vykonalo, povinnosť k náhrade škody podľa § 238 OZ lebo škoda na zdraví menovanému (navrhovateľovi) bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja a ďalšej veci, ktoré sa pri poskytnutí služby použili. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody dňa 3.5.1978. Po preskúmaní požiadaviek navrhovateľa mu vyčíslili výšku poskytnutej náhrady:
- bolestné - 150 bodov - odškodnenie sumou 1.500,-Kčs
- zvýšené náklady na dodržiavanie diéty na dobu 15 mesiacov vo výške 4,70 Kčs za 1 deň - t.j. 2.434,60 Kčs
- sťaženie spoločenského uplatnenia - 300 bodov - 3.000,-Kčs
Na základe tohto vyčíslenia bola navrhovateľovi vyplatená suma 6.934,60 Kčs ako náhrada škody za ochorenie vírusovou hepatitídou, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s darovaním plazmy na Klinike hematológie a transfúzie krvi FN na Partizánskej ulici v Bratislave.
Z výsluchu svedkyne N.. R. (ošetrujúca lekárka navrhovateľa) mal súd za preukázané, že svedkyňa je ošetrujúcim lekárom navrhovateľa od roku 1997. Na adresu navrhovateľa uviedla, že má chronický zápal pečene s prítomnou fibrózou. Pri serologickom vyšetrení sa zistila prítomnosť protilátok a okrem toho sa potvrdila prítomnosť živého vírusu, t.j. replikácie množenia sa vírusu hepatitídy C, táto prítomnosť vírusu pretrváva až do dnes, a to na vysokej vírusovej náloži, väčšie množstvo vírusových častíc, tieto vírusy naďalej spôsobujú pečeni poškodzovanie, to sa prejavilo aj pri biopsii pečene, ktorú navrhovateľ absolvoval 3 krát, ide o štádium chronickej hepatitídy s miernym až stredným stupňom poškodenia. Čo sa týka spoločenského života navrhovateľa, tento je stále chorý, prebieha u neho poškodzovanie pečene vírusovou infekciou, nedá sa v súčasnosti odhadnúť s akým
11C 53/1999-364
výsledkom do budúcnosti, dopad tejto infekcie je individuálny, môže viesť k cirhóze pečene, aj k vývoju rakoviny pečene. Liečba je náročná na spoluprácu s pacientom, znášanlivosť liečby je individuálna. Vedľajšími účinkami liečby sú únava, bolesti svalov, kĺbov, hlavy, potenie, zvýšené teploty, nervozita, nechutenstvo, bolesť v pravom podrebrí, riedke stolice, pokles hmotnosti. Z týchto ťažkostí sa u navrhovateľa prejavovali bolesti v pravom pdrebrí, nechutenstvo, potenie, nervozita, únava, zvýšené teploty. Pacient s touto chorobou neznáša zvýšenú fyzickú záťaž. Pokiaľ ide o biopsiu pečene tá sa vykonáva tak, že sa odoberie malé množstvo pečeňového tkaniva na histologické vyšetrenie. Robí sa to pichnutím ihly do tkaniva pečene. Ide o bolestivý zákrok pri ktorom je potrebná hospitalizácia v nemocnici a jeho následné sledovanie. Pri tomto zákroku je možnosť aj komplikácii napr. krvácanie, zápal. Pokiaľ ide o prognózu možného vyliečenia navrhovateľa svedkyňa uviedla, že navrhovateľ má viaceré negatívne faktory, ktoré sú v neprospech vyliečenia a to, genotyp vírusu, ktorý je rezistnejší na liečbu, vysokú vírusovú nálož, mužské pohlavie, dlhšie trvanie infekcie a vek nad 50 rokov. Navrhovateľ v súčasnosti už absolvoval piatu liečbu. Pokiaľ ide o liečbu Interferonom tá sa aplikuje jeden krát týždenne injekciou pod kožu. K tomu treba aplikovať liečbu ribavirinom v tabletnej forme. Prvé dve liečby u navrhovateľa boli aplikované klasickým interferonom, ktorý sa aplikoval 3 krát do týždňa, nakoľko v tom čase ešte nebol dostupný pegilovaný interferon, ktorý sa podával už len 1 krát do týždňa. Na otázku čo je to fibróza pečene u navrhovateľa, svedkyňa uviedla, že ide o trvalé poškodenie, z ktorého môže vzniknúť pri ďalšom vývoji cirhóza pečene. Navrhovateľ bol liečený 48 týždňovou liečbou opakovane, posledné 2 liečby boli 1 krát týždenne a prvé dve boli 3 krát týždenne, piata liečba bola 1 krát týždenne (injekcie Interferonu). Pokiaľ ide o športové aktivity navrhovateľa svedkyňa uviedla, že navrhovateľ sa nemôže aktívne venovať športu (najmä fyzicky náročnému), odporúčajú sa iba prechádzky a pod. Strava musí byť plnohodnotná na bielkoviny a vitamíny, nesmie sa užívať alkohol, údeniny, konzervované jedlá, vyprážané jedlá. Na otázku čo znamená v lekárskej správe z 6.11.1997 pojem "stav po prekonaní vírusovej hepatitídy" a "hepatitída v doznievaní" svedkyňa uviedla, že "doznievanie" znamená, že prebehla vo forme akútnej hepatitídy a prešla do štádia chronickej hepatitídy. Na predložené lekárske potvrdenie zo dňa 24.3.1977 a následnú otázku, či k tomuto dátumu bol navrhovateľ v poriadku svedkyňa odpovedala že áno, musel byť v poriadku. Následne po predložení lekárskeho nálezu zo dňa 4.5.1977 a následnú otázku, či k tomuto dátumu došlo u navrhovateľa k zhoršeniu výsledkov, svedkyňa odpovedala sú tam zvýšené pečeňové testy SGPT, SGOP,SGOT a bilirubin. Na predložený nález zo dňa 16.6.1977 a následnú otázku, či k tomuto dátumu došlo k zhoršeniu výsledkov u navrhovateľa, svedkyňa odpovedala, že znova sú tam zvýšené pečeňové testy. Po predložení nálezu z júla 1977 a položenú rovnakú otázku, svedkyňa odpovedala, že znova sú tam zvýšené pečeňové testy so záverom o vírusovej hepatitíde.
Z výsluchu svedkyne P. Z. súd zistil, že sa s manželom, zoznámila v roku 1976, bolo to rok pred ochorením, ako študent daroval pravidelne plazmu, a cca v roku 1977 na jar opätovne išiel, darovať
plazmu, avšak neumožnili mu, lebo mal zvýšené hepatálne testy, následne bol hospitalizovaný na N. M., G. B. XXXX sme sa zosobášili s tým, že jeho mama varila diétu, už vtedy v roku 1977 sa vedelo, že je to z krvi, a začali sa obmedzenia, v strave, Navrhovateľ je unavený v noci nespáva, vyrušuje počas spánku, potí sa, je nervózny, ráno sa spravidla zle cíti, máva teploty, rýchlejšie ochorie, má zníženú imunitu, Keď idú na dovolenku tak si musia variť diétu, navrhovateľ bol aktívny lyžiar a tým ochorením sa tomu nevenuje, bol športový typ. Zo začiatku to bolo v celku v poriadku, nakoľko o tej chorobe sa nič nevedelo, a v 90. rokoch sa o tom hanbili rozprávať, ale sa cez to preniesli, psychicky to naňho zle vplývalo. Pokiaľ ide o blízkych priateľov ktorí ich navštevujú tým to vysvetlili, a nemajú s tým problém. Vedia o tom aj v práci, väčšinou PN -ky vykrýval dovolenkou, starosta na jednom miestnom zastupiteľstve sa nevhodne vyjadril v tom smere, že "čo vlastne navrhovateľ chce keďže je chorý, a aj tak tu dlho nebude", keď bol navrhovateľ zdravý viac-menej chodili na túry na lyžovačku, skoro každý víkend, v kúpeľni má navrhovateľ vyčlenené miesto na svoje potreby ktoré používa napr. nožničky, žiletky, hrebeň, uteráky samostatné, jednoducho navrhovateľ má svoj kútik v kúpeľni, navrhovateľ užíva lieky denne asi cca 3 tabletky ráno a večer, raz za týždeň si pichá interferon.
Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie interná medicína - infektológia. Znalec charakterizoval ochorenie ako vírusová hepatitída typu C, na ktoré trpí na Slovensku približne 20.000 ľudí. Pred zavedením screeningového vyšetrenia darcov krvi v roku 1992 sa nákaza šírila hlavne krvnými derivátmi. U pacientov s týmto ochorením je častý prechod do chronického štádia (80%) s vyústením do cirhózy po rokoch (20-40) a hepatocelulárneho karcinómu (4-10%). Prodromálnymi príznakmi tohto ochorenia sú zvýšená únava, malátnosť, nevýkonnosť, bolesti kĺbov, tlaková bolesť v pravom podrebrí, nechutenstvo, zvracanie. Pre hepatitídu C je charakteristický vysoký podiel infekcií prechádzajúcich do chronicity (80-90%). Ochorenie je možné liečiť okrem aplikácie všeobecných princípov terapie - diéta, telesné šetrenie, hepatiká, liečba Interferonom. Hlavným cieľom INF liečby je eradikácia vírusu a normalizácia biochemických parametrov. Oproti zdravému jedincovi platí pre pacienta chorého na hepatitídu C zákaz darovať krv a orgány, je nevhodná nadmerná záťaž, riziko nakazenia blízkych, možný sexuálny prenos aj keď minimálne, prenos perinatálny - minimálny. Šanca uzdravenia spontánne je malá. Väčšina prípadov môže vykonávať prácu, pokiaľ nemajú ťažké klinické príznaky. Ako možné cesty prenosu ochorenia znalec označil perinatálne (z matky na dieťa), posttransfúzne, hemostatické faktory (hemofilici), dialýza, abúzus drog (narkomani), pichnutie ihlou (zdravotnícky personál), tetovanie, manikúra, sexuálne (promiskuita), intrafamiliárne (personál väzníc, transplantovaní pacienti, liečebne dlhodobo chorí, mentálne retardovaní). V percentuálnom vyjadrení to predstavuje injekčná aplikácia drog - 60%, sexuálny prenos - 15%, transfúzia pred zavedeným screeningom - 10%, neznámy prenos - 10%, perinatálne, profesionálny prenos - 5%.
Napriek tomu, že mnoho pacientov s CHC je asymptomatických, dlhodobé riziko rozvoja vážneho alebo smrtiaceho ochorenia je vysoké. Po určitom časovom odstupe prechádza okolo 20-40% prípadov do cirhózy s rizikom vzniku primárneho hepatocelulárneho karcinómu. Chronická vírusová hepatitída C prebieha často po mnoho rokov bezpríznakovo alebo iba pod obrazom zvýšenej únavy a zhoršenie tolerancie záťaže. Okolo 60-70% má zvýšené hodnoty pečeňových testov a zvyšných 30-40% napriek prítomnosti vírusu v krvi má pečeňové testy v norme.
Na základe poslednej správy zo dňa 5.10.2007 u pacienta pretrvávajú početné subjektívne ťažkosti súvisiace s infekciou vírusom hepatitídy C a jej následkami. Ochorenie u navrhovateľa pretrváva, navrhovateľ je naďalej infikovaný vírusom hepatitídy C. Nejedná sa u neho o vyliečenie ochorenia. Cirhózu hepatis navrhovateľ nemá.
Navrhovateľ opakovane podstúpil indikovanú antivírusovú liečbu, sústavne dodržiava diétu, životosprávu, dostáva aj podpornú hepatoprotektívnu liečbu. Podrobil sa všetkým doporučeným vyšetreniam.
11C 53/1999-365
Na základe preštudovanej dokumentácie znalec uviedol, že možnosť nákazy hepatitídou C u navrhovateľa pri opakovanom darcovstve sa vylúčiť nedá, aj keď sa to na 100% nikdy nedá potvrdiť. V tom období sa na transfúznej stanici postupovalo podľa vtedy platných predpisov a metodických pokynov pre odber krvi formou plazmaferézy. Ochorenie sa v tom období nepoznalo.
V porovnaní so zdravým človekom je potrebný určitý diétny režim, či sa to už týka stravovania, spoločenského, športového a sexuálneho života. Bežný kontakt v populácii je možný bez rizika. Aj keď od možnosti nákazy na transfúznej stanici do obdobia diagnostikovania ochorenia ubehlo dlhé obdobie, znalec inú možnosť nákazy nezistil. Preto možnosť nákazy na transfúznej stanici pri odbere krvi na plazmu sa v tomto období vylúčiť nedá - aj keď nikdy sa to na 100% potvrdiť nedá. Pri bodovom ohodnotení znalec zvážil to, že ochorenie nie je v poslednom štádiu a je možnosť aj vyliečenia po určitej dobe.
Zo záveru znaleckého posudku (odpovede na jednotlivé otázky) vyplýva, že u navrhovateľa ide o chronický zápal pečene spôsobený vírusom C. Toto ochorenie je u nás známe od roku 1989, diagnostikuje sa od roku 1992. Prenos sa deje najčastejšie krvnou cestou ale aj sexuálne. Medzi spôsoby prenosu radíme perinatálne (z matky na dieťa), posttransfúzne, hemostatické faktory (hemofilici), dialýza, abúzus drog (narkomani), pichnutie ihlou (zdravotnícky personál), tetovanie, manikúra, sexuálne (promiskuita), intrafamiliárne (personál väzníc, transplantovaní pacienti, liečebne dlhodobo chorí, mentálne retardovaní). Pri tomto type ochorenia je potrebné racionálne, dobre vyvážené stravovanie, veľa ovocia, zeleniny, dostatok plnohodnotných bielkovín, vyhýbať sa fajčeniu a konzumácii alkoholu. Odporúča sa ľahké cvičenie (chôdza, jogga). V iných sférach výrazné obmedzenia nie sú
- avšak to záleží od štádia ochorenia. Prognózy vývoja ochorenia je ťažko predpokladať. Po určitom časovom odstupe prechádza okolo 20-40% prípadov do cirhózy pečene s rizikom vzniku primárneho hepatocelulárneho karcinómu. Riziko vzniku pečeňového karcinómu je od 1-50% po 20 rokoch. V porovnaní so zdravým človekom je treba dodržiavať určitú životosprávu (dôkladnejšie a prísnejšie). Ide o všeobecné pravidlá ako dôkladne sa vyspať, oddychovať, nepiť alkohol, neprepínať sa v práci, športovať len v strednom tempe, diétny režim. Sexuálne vzťahy môžu byť obmedzené. Je zákaz darovať krv, riziko nakazenia v rodine je minimálne. Dodržiavať bežnú hygienu a preventívne opatrenia - nepožičiavať si žiletky, zubné kefky, ošetriť ranu pri poranení. Pracovať môže, závisí od pracovného zaradenia.
Pacienti, ktorí sa liečia na hepatitídu C môžu viesť aktívny život a pokračovať v práci. Avšak vplyv liečby na životný štýl a prácu závisí od toho, ako sú znášané lieky. Preto sa môže meniť výkonnosť. K mnohým vedľajším účinkom patria:
Príznaky podobné chrípke - horúčka, chrípka, zimnica, bolesti, teploty
Emocionálne problémy - úzkosť, depresia, zmeny nálady, agresivita, problémy s pamäťou
Krvné zmeny - červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky môžu byť ovplyvnené liečbou. S tým súvisí únava a problémy s dýchaním
Štítna žľaza - porušenie jej funkcie môže viesť k triaške, zmeny v hmotnosti - chudnutie
Suchá - svrbiaca koža
Vypadávanie vlasov
Ochorenie môže progredovať do ťažšieho štádia a to do cirhózy pečene a hepatocelulárneho karcinómu. Možnosť nákazy na 100% sa dokázať nikdy nedá - ani v tomto prípade ani to, že v čase odberu krvnej plazmy bol už infikovaný vírusom hepatitídy typu C. V tom čase sa takéto vyšetrenia pred odberom nerobili. V danom prípade však za najpravdepodobnejšie prichádza do úvahy nakazenie na transfúznej stanici, čo sa však na 100% spätne dokázať nikdy nedá. V zdravotnej dokumentácii znalec inú príčinu nákazy nezistil. V dnešnej dobe možnosť nákazy pri plazmaferéze je minimálna, skoro nemožná. Avšak v tom období sa nepoužívali jednorázové ihly (ani ostatný materiál). Znalec doterajší priebeh hodnotil
po konzultácii s I.. N.. R. P. R. I. V. A. L. X. V.. I. R. ako sťažené spoločenské uplatnenie podľa položky 82 tab. Č. IV prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. v platnom znení a ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 1.300 (1 bod á 60,-Sk) a bolestné v zmysle tabuľky III, položky č. 40 prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. v platnom znení 130 bodmi.
Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu odporcu, túto mal súd za preukázanú z listinných dôkazov založených samotným odporcom z ktorých vyplýva, že na základe rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR o vyčlenení Kliniky hematológie a transfuzológie FN, LFUK a SZU, Partizánska 27, Bratislava z Fakultnej nemocnice Bratislava (pôvodne označený odporca) prešla s účinnosťou od 1.7.2003 všetka činnosť na Fakultnú nemocnicu s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda Petržalka vrátane určených práv a záväzkov aj neznámych. V tomto smere súd pripustil zmenu účastníka konania na strane odporcu uznesením zo dňa 7.1.2005. Následne na základe ďalšieho rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR dňom 30.6.2004 bola z Fakultnej nemocnice s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda Petržalka vyčlenená činnosť Transfuziologického oddelenia kliniky hematológie a transfuziológie LF UK a SZU a dňom 1.7.2004 bola táto činnosť prevedená do Národnej transfúznej služby, Ružinovská 6, Bratislava. Na základe tejto skutočnosti boli na Národnú transfúznu službu delimitačným protokolom odovzdané aj príslušné doklady, medzi inými aj právna vec týkajúca sa navrhovateľa. V tomto smere súd uznesením pripustil ďalšiu zmenu účastníka konania na strane odporcu na Národnú transfúznu službu SR, Ružinovská 6, Bratislava.
Odporca navrhoval vykonať ďalšie dokazovanie výsluchom znalca, ktorý sa mal bližšie vyjadriť k príčinnej súvislosti medzi darcovstvom krvi a ochorením navrhovateľa. Súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko znalec sa v znaleckom posudku už jasne vyjadril o možnej príčinnej súvislosti medzi ochorením navrhovateľa a darcovstvom krvi, pričom nie je predpoklad, že by mohol dospieť k iným záverom, pričom súd otázku príčinnej súvislosti mal preukázanú predovšetkým z ďalších listinných dôkazov založených spise, takže vykonanie tohto dôkazu už považoval za nadbytočné. Rovnako súd zamietol dôkazy navrhované navrhovateľom a to výsluch ďalších svedkov ( ktorí v tom čase rovnako darovávali krvnú plazmu ako navrhovateľ), nakoľko ako už bolo uvedené vyššie súd mal príčinnú súvislosť preukázanú inými listinnými dôkazmi, pričom následky tohto ochorenia sa prejavujú u každého jedinca individuálne, takže prípadné prejavy ochorenia u týchto osôb by nemali žiaden vplyv na posúdenie následkov ochorenia, ktoré sa prejavujú u navrhovateľa. Takže aj výsluch týchto svedkov súd považoval už za nadbytočný, nakoľko následky a prejavy ochorenia vedia posúdiť predovšetkým navrhovateľ, jeho najbližšia rodina a ošetrujúci lekár, ktorých súd v konaní aj vypočul.
Podľa § 421a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa
11C 53/1999-366
pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb.
Podľa § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len "vyhláška") bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví sa odškodňujú jednorazove.
Podľa § 2 ods. 1 citovanej vyhlášky odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Podľa prílohy vyhlášky za bolesti podľa § 2 ods. 1 vyhlášky sa považuje i
sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti.
Podľa § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Podľa § 5 ods. 2 citovanej vyhlášky ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.
Podľa § 6 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.
Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 citovanej vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
V prvom rade bolo potrebné ustáliť, či navrhovateľom označený odporca nesie podľa príslušných ustanovení (§ 421a OZ) zodpovednosť za škodu spôsobenú na zdraví navrhovateľa resp. či sú u neho naplnené všetky zákonné predpoklady pre vznik takejto zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu podľa § 421a je podobne ako zodpovednosť za škodu podľa § 421 objektívna. Na rozdiel od § 421 v prípade zodpovednosti za škodu podľa § 421a ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť, to znamená, že zákon nepripúšťa žiaden liberačný dôvod. Vyplýva to z druhej vety odseku 1, podľa ktorej tejto zodpovednosti sa zodpovednostný subjekt nemôže zbaviť.
Subjektom zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je každý, kto plní určitý záväzok, pri plnení ktorého boli použité určité prístroje alebo iné veci, pokiaľ škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa použili. Keďže zákon hovorí o každom, treba toto ustanovenie aplikovať tak na fyzické osoby, ako aj na právnické osoby, ktoré pri plnení záväzku používajú prístroje alebo veci. Z hľadiska vzniku tejto absolútnej objektívnej zodpovednosti sa vyžaduje, aby existovala príčinná súvislosť medzi použitím určitých prístrojov alebo iných vecí pri plnení záväzku, najmä medzi okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré boli použité pri plnení záväzku, a škodou, ktorá bola týmito okolnosťami spôsobená.
V ustanovení odseku 2 sa výslovne upravuje, konkrétne na ktoré služby treba odsek 1 aplikovať. Ide o zdravotnícke, sociálne, veterinárne a iné biologické služby, pri poskytovaní ktorých sa často používajú rôzne prístroje a veci.
Predpokladom nároku na náhradu škody u navrhovateľa bolo teda zistenie, že navrhovateľ ochorel vírusovou hepatitídou typu C v príčinnej súvislosti s takým vykonaním lekárskeho zákroku (v jeho dôsledku) odporcu, pri ktorom bol použitý nástroj zdrojom nákazy. O objektívnu zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia (odporcu) za škodu spôsobenú navrhovateľovi ide vtedy, ak k ochoreniu navrhovateľa došlo v dôsledku použitia nesterilnej ihly pri lekárskom zákroku (v danom prípade nie je dôležité, či zákrok bol urobený v tom čase lege artis, ale to, či v dôsledku tohto zákroku došlo k poškodeniu zdravia u navrhovateľa).
Súd pri preukazovaní príčinnej súvislosti medzi ochorením navrhovateľa a použitím prístroja odporcu pri odbere plazmy vychádzal predovšetkým z obsahu listov Krajského ústavu národného zdravia v Bratislave zo dňa 6.3.1978 adresovanom Mestskému súdu v Bratislave, Ústavu národného zdravia mesta Bratislavy, riaditeľa KÚNZ zo dňa 4.5.1978 adresovanom Fakultnej nemocnici, ako aj z výsledkov znaleckého dokazovania, z ktorých je zrejmé, že odporca sám uznal nárok navrhovateľa za dôvodný, pričom bolo preukázané, že k nakazeniu navrhovateľa vírusovou hepatitídou došlo práve pri odbere plazmy odporcom, a že odporca zodpovedá za škodu, ktorá v dôsledku tohto vznikla navrhovateľovi (viď citácia z listu riaditeľa KÚNZ: "Po tomto odbere navrhovateľ ochorel na vírusovú hepatitídu a bol hospitalizovaný od 22.7. do 28.4.1977. Podľa záväzného posudku Hygienickej stanice mesta Bratislavy zn. Z/11-3254/77-III-648/77 zo dňa 23.8.1977 ochorenie menovaného (navrhovateľa) bolo v príčinnej súvislosti s darovaním plazmy. Na základe tohto posudku vznikla Fakultnej nemocnici v Bratislave, ako zdravotníckemu zariadeniu, ktoré odber plazmy vykonalo, povinnosť k náhrade škody podľa § 238 OZ lebo škoda na zdraví menovanému
11C 53/1999-367
(navrhovateľovi) bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja a ďalšej veci, ktoré sa pri poskytnutí služby použili."). Odporca v tomto smere nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil túto skutočnosť a ktorým by sa liberoval z predmetnej zodpovednosti za škodu. Rovnako súdom ustanovený znalec ako najpravdepodobnejšiu príčinu nákazy (nedá sa však určiť so 100% istotou) ochorenia vírusom hepatitídy C u navrhovateľa označil práve odber plazmy v transfúznej stanici odporcu, pričom vychádzal z predloženej zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, v ktorej inú možnú príčinu nákazy nenašiel. Aj svedkyňa N.. R. (ošetrujúci lekár) po predložení lekárskych správ uviedla, že navrhovateľ podľa lekárskej správy zo dňa 24.3.1977 bol ešte úplne v poriadku a podľa lekárskej správy z mája 1977 už mal zvýšené pečeňové testy, pričom medzi tým jedinou možnou formou nákazy bolo darovanie krvnej plazmy dňa 21.3.1977 (tento deň ako deň nákazy označil aj vtedajší riaditeľ R.Y. N.. I. C. F... Rovnako zodpovednosť odporcu podľa súdu preukazuje aj skutočnosť, že nákaza sa u navrhovateľa prejavila v roku 1977, čo predstavuje záver, že k nakazeniu u navrhovateľa muselo dôjsť v priebehu roka 1977, čo predstavuje obdobie, kedy navrhovateľ bol darcom krvnej plazmy. Sú aj iné možnosti nakazenia sa vírusovou hepatitídou typu C ( ako napr. perinatálne (z matky na dieťa), posttransfúzne, hemostatické faktory (hemofilici), dialýzou, užívaním drog (narkomani), pichnutím nakazenou ihlou (zdravotnícky personál), tetovaním, sexuálne (promiskuita), intrafamiliárne (personál väzníc, transplantovaní pacienti, liečebne dlhodobo chorí, mentálne retardovaní), avšak tieto predstavujú pomerne nízke percento medzi spôsobmi nakazenia, pričom u navrhovateľa nebolo preukázané, že ho možno priradiť k niektorej z týchto rizikových skupín. Ani znalec v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa nenašiel iné možné spôsoby nákazy. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd nemal pochybnosti o tom, že navrhovateľ sa nakazil vírusovou hepatitídou typu C práve pri odbere krvnej plazmy na pracovisku odporcu v roku 1977 (v tom čase, aj podľa vyjadrenia znalca, sa pri odbere plazmy nepoužívali jednorázové ihly ani ďalší zdravotnícky materiál). V sedemdesiatych rokoch bola ako hlavná príčina výskytu tejto infekcie u nás práve úroveň zabezpečenia zdravotnej starostlivosti spojenej s podávaním krvi alebo jej frakcii, s neaseptickým odberom krvi resp. plazmy, s dialýzou a s inými parenterálnymi zákrokmi. Šírenie vírusu hepatitídy C u intravenóznych narkomanov u nás nastalo až v rokoch devätdesiatych, po spoločenských zmenách a až potom sa začalo uplatňovať ako najčastejší spôsob prenosu tejto nákazy. V dobe kedy došlo k infekcii navrhovateľa, nebola možnosť testovať darcov na markery VHC. Aj v súčasnosti a v našich podmienkach u bežnej populácie môžu chronickú formu vírusovej hepatitídy vyvolávať len dva primárne hepatotropné vírusy. Jeden z nich (vírus hepatitídy B) bol sérologicky vylúčený už v dobe klinických príznakov primárnej aktívnej hepatitídy. Druhým je práve vírus hepatitídy C, ktorý bol u navrhovateľa dokázaný o 20 rokov. Inými slovami ak navrhovateľ získal potransfúznu
vírusovú non A non B hepatitídu s následným prechodom do chronicity, pri ktorej sa celý čas trvania nenašiel sérologický marker hepatitídy B, ale potvrdil sa marker hepatitídy C, nemohlo sa jednať o nič iné ako hepatitídu C (aj znalec vo svojom posudku na otázku, či sa môžu z hľadiska súčasných medicínskych poznatkov považovať všetky prípady diagnostikované ako hepatitídy typu non A, non B pred objavením vírusu hepatitídy C za hepatitídu typu C, odpovedal, že všetky nie, ale väčšina áno). Rovnako je dôležitá aj skutočnosť, že v exponovanom kolektíve darcov plazmy v rovnakom čase ochorelo na anikterickú non A non B hepatitídu celkovo 39 darcov. Vzhľadom na to, že na Slovensku už boli vykonané aktuálne nezávislé prevalenčné štúdie prítomnosti sérologických markerov VHC, ktoré odhalili zanedbateľné hodnoty nálezu markerov infekcie HCV u bežnej populácie na úrovni niekoľkých zlomku percenta, bolo by prijatie faktu, že nález chronickej infekcie VHC s podielom minimálne 36% v kohorte pravidelne kontrolovaných a dovtedy zdravých darcov krvi svetový unikát. Je teda veľmi málo pravdepodobné, aby sa medzi darcami, ktorý v rovnakom čase darovali krv, vyskytla vírusová hepatitída (neskôr diagnostikovaná ako hepatitída typu C) v takom množstve, pričom ako zdroj nákazy by bol iný než postup pri odbere krvi. Je teda zrejmé, že odporca, vzhľadom na objektívny charakter zodpovednosti, je nositeľom povinnosti nahradiť navrhovateľovi škodu na zdraví podľa ust. § 421a Občianskeho zákonníka.
Pri poškodení zdravia sa jednorázove odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Vyhláška č. 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť, a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Ak bola poškodenému poskytnutá ako odškodnenie peňažná suma z dôvodu bolestného, pričom dodatočne budú splnené - vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu - aj podmienky pre priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (alebo naopak), nie je vylúčené priznanie tohto ďalšieho nároku (tak ako je to aj v posudzovanom prípade).
Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Inak vyjadrené, sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom, športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Súd musí vždy skúmať, aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred vzniknutou ujmou na zdraví.
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje vo forme jednorázovej peňažnej sumy podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Základom sú stanovené sadzby s bodovacím systémom, pričom počet bodov, z ktorého sa pri odškodnení vychádza, stanoví lekár v lekárskom posudku. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (§ 7 ods. 3 cit. vyhlášky) môže súd tieto sumy primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia má kompenzovať imateriálnu ujmu spočívajúcu v zhoršení postavenia poškodeného v spoločnosti. Má kompenzovať to, že vplyvom zdravotných obmedzení sa zhoršujú možnosti poškodeného uplatniť sa v rôznych oblastiach života a takto prichádza o určitú kvalitu života ako takú. Za prípad hodný mimoriadneho zreteľa (§7 ods. 3 vyhlášky) možno
považovať nezvratné a trvalé poškodenie zdravia, v dôsledku ktorého došlo k označenému obmedzeniu funkčnosti jedného z najvýznamnejších orgánu v ľudskom tele (v danom prípade pečene) ako celku, a to
11C 53/1999-368
nesprávnym nezodpovedným a neprofesionálnym postupom zdravotníckeho zariadenia. Medzi kritéria, ktoré treba posudzovať pri priznávaní odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia patrí:
a) závažnosť spôsobenej škody na zdraví tzn,. či boli poškodené životne dôležité orgány
b) možnosť vyliečenia alebo eliminácie spôsobenej škody tzn. či v dôsledku poškodenia je poškodený obmedzený vo svojom spôsobe života a či je nútený k pravidelným kontrolám u lekárov, ďalším operačným zákrokom, či sa v dôsledku poškodenia zdravia stal aspoň do určitej miery závislý na prístrojovom vybavení
c) prípadne aj miera zavinenia škodcu
Ustanovením § 7 ods. 3 vyhlášky je súdom daná možnosť vlastného uváženia (s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu) či a nakoľko dochádza v dôsledku úrazu a poškodenia zdravia poškodeného k obmedzeniu alebo úplnej strate jeho možností uplatniť sa v reálnom živote a v spoločnosti v porovnaní so stavom, ktorý tu na strane poškodeného bol pred úrazom. Toto ustanovenie ponecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade posúdil, aké zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je v konkrétnej posudzovanej veci primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Prípadné odporučenie znaleckého ústavu na rozsah zvýšenia náhrady vychádza predovšetkým z lekárskeho posúdenia a samé o sebe nie je pre súd záväzné, ktorý je viazaný inými a komplexnejšími hľadiskami, medzi ktoré patrí možnosť uplatniť sa v živote rodinnom, politickom, kultúrnom a športovnom, možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd sa zameral pri dokazovaní na posúdenie poškodenia zdravia navrhovateľa (vytrpené bolesti) a vplyv tohto ochorenia pre ďalšie uplatnenie navrhovateľa v rodinnom, pracovnom, kultúrnom a spoločenskom živote, pričom dospel k záveru, že sa v danom prípade jedná o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhlášky.
K tomuto záveru súd dospel na základe toho, že navrhovateľ v dôsledku ochorenia na vírusovú hepatitídu typu C sa v priebehu rokov 1998 - 2008 podrobil viacerým bolestivým operačným zákrokom - tri krát absolvoval punkciu pečene, podrobil sa 3 krát biopsii pečene (čo je veľmi bolestivé vyšetrenie, kedy sa ihlou odoberá časť tkaniva pečene na histológiu a pri ktorom môžu nastať komplikácie (aj v závislosti od veku) akým sú zápaly a krvácanie), bol liečený medikamentami, pri ktorých sa prejavujú vedľajšie účinky podobné ako pri chemoterapii (horúčky, anémia, únava, zvracanie), musel si denne pichať bolestivé injekcie (čo pretrváva dodnes), celkovo doposiaľ absolvoval päť takýchto liečebných kúr, pričom takáto liečba sa vo veku v akom je navrhovateľ znáša omnoho horšie ako u mladých pacientov. Navrhovateľovi pri liečbe priťažujú okolnosti ktorými sú genotyp vírusu, ktorý je u navrhovateľa rezistnejší na liečbu, vysokú vírusovú nálož, mužské pohlavie, dlhšie trvanie infekcie a vek nad 50 rokov. U navrhovateľa sa počas liečby prejavujú nasledovné vedľajšie účinky: bolesti v pravom podrebrí, nechutenstvo, potenie, nervozita, únava, zvýšené teploty. Pacient s touto chorobou neznáša zvýšenú fyzickú záťaž. Prognóza vývoja je ochorenia je u navrhovateľa neistá, nie je vyliečený, jeho ochorenie je v strednom stupni.
Súd zároveň zistil, že poškodenie zdravia má u navrhovateľa preukázateľne trvalé nepriaznivé dôsledky na jeho životné úkony, čo ho obmedzuje v účasti na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote. V prípade navrhovateľa sa v čase vzniku škody jednalo o mladého človeka na začiatku budovania si profesijného uplatnenia (mal 18 rokov a bol študentom Vysokej školy ekonomickej). Bol mužom na vrchole životného uplatnenia a pred sebou mal perspektívu mnoho rokov kvalitného života s vysokým pracovným, spoločenským, a rodinným uplatnením. Rovnako
pred poškodením zdravia navrhovateľ viedol bežný spoločenský, kultúrny, rodinný, pracovný a športový život.
V dôsledku poškodenia zdravia, najmä vzhľadom na chronický únavový syndróm, zákaz nadmernej fyzickej a psychickej záťaže, nervozitu, nespavosť, navrhovateľ musí dennodenne vynakladať v práci zvýšené úsilie, aby sa mohol výkonmi vyrovnať svojim kolegom. Navrhovateľ neustále trpí bolesťami svalov, kĺbov, hlavne nespavosťou, horúčkami, únavou, nervozitou, depresiami. Ochorenie navrhovateľa sa dotklo hlavne jeho rodinného života, rovnako aj intímnej sféry spolužitia s manželkou. Navrhovateľ neustále žije s pocitom možnej nákazy svojich najbližších, čo sa prejavuje aj na jeho psychickej pohode. Pred ochorením sa navrhovateľ venoval viacerým športovým aktivitám, kde najvýraznejšie sa aktívne angažoval v lyžovaní, kde si urobil aj inštruktorský kurz, ktoré však musel v dôsledku ochorenia zanechať. Dodnes je navrhovateľ obmedzený možnosťami realizácie svojich záľub a využitia voľného času (napr. navrhovateľ rád včeláril). V súčasnosti však túto záľubu nemôže vykonávať sám, nakoľko je spojená aj s fyzickou záťažou a musia mu pomáhať príbuzní a priatelia. Aj v pracovnej oblasti sa navrhovateľ v minulosti venoval komunálnej politike ako predseda miestnej organizácie, avšak po potvrdení hepatitídy C si pozastavil členstvo v strane, čo trvá až do dnešného dňa. V súčasnosti je povinný dodržiavať racionálnu životosprávu, prísny diétny režim (nesmie konzumovať alkohol, údeniny a pod.), čo sa prejavuje aj v zvýšení finančných výdavkov. Denne berie množstvo liekov (Lakosa, vitamíny na posilnenie imunity), čo sa takisto prejavuje na zvýšení životných nákladov. Napríklad ochorenie na hepatitídu typu C neumožňuje takejto osobe uzatvárať životné poistenie a pod. Pri každej návšteve lekára (príp. zubára) musí túto skutočnosť oznámiť, čo je pre navrhovateľa traumatizujúce. Rovnako treba pripomenúť, že navrhovateľ bol kvôli ochoreniu viackrát hospitalizovaný, pričom hospitalizáciu mu hrozí aj v budúcnosti, ďalej je odkázaný na doživotné užívanie liekov, ktoré môžu zaťažovať ďalšie životne dôležité orgány v jeho tele (napr. obličky).
Pri aplikácii ustanovenia § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky na posudzovaný prípad, súd prihliadol najmä k okolnostiam, za ktorých došlo k nakazeniu navrhovateľa vírusom hepatitídy typu C, ako aj (a to najmä) k prognóze budúceho vývoja jeho zdravotného stavu. V tomto smere súd poukazuje na humánne správanie sa navrhovateľa v jeho mladom veku, ktorý od roku 1975 bol pravidelným darcom krvi a krvných derivátov, pričom namiesto vďaky, mu bol použitím nesterilných zdravotníckych pomôcok nainfikovaný vírus hepatitídy C, ktorý u neho postupne viedol k trvalému poškodeniu jedného z najdôležitejších vnútorných orgánov človeka (pečene). Liečba, ktorá bola doposiaľ aplikovaná na navrhovateľovi, zostala bez výraznejšej odozvy, a hoci poškodenie pečene u navrhovateľa v súčasnosti predstavuje stredný stupeň poškodenia, je tu veľká pravdepodobnosť (aj vzhľadom na dĺžku trvania ochorenia a neúčinnosť dostupnej liečby resp. nevyliečiteľnosť ochorenia), že ochorenie prerastie do cyrhózy pečene príp. pečeňového karcinómu. Za takýchto okolností súd posúdenie následkov prezentovaných odporcom považoval za bagatelizáciu ochorenia navrhovateľa. Je síce pravdou, že negatívne následky (resp. sprievodné javy ochorenia) nevykazujú mimoriadne sťaženie spoločenského uplatnenia (za takejto situácie by súd priznal
výrazne väčšie odškodné), avšak ak niekto, kto sa snažil v mladom veku pomáhať druhým tým, že daroval krv, a v dôsledku toho bol nainfikovaný vírusom hepatitídy, v dôsledku čoho má pravdepodobne doživotne poškodený jeden z hlavných orgánov v tele, je namieste mu priznať odškodnenie za vytrpené bolesti (spojené s liečbou - napr. biopsia pečene, vedľajšie účinky liečby Interferonom) a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sa prejavuje v obmedzenom najmä rodinnom živote. Súd mal za to, že priznaná suma odškodnenia aspoň v minimálnom množstve tieto negatívne dopady u navrhovateľa zmierni, aj keď je zrejmé, že pre vyliečenie to nepostačuje.
Najmä tieto skutočnosti, majúc na zreteli, že všetku škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla, či už na telesnom zdraví, alebo duševnom prežívaní, nie je možné nahradiť, bral do úvahy súd pri rozhodovaní o výške mimoriadneho zvýšenia odškodnenia.
Ako z vyššie uvedeného vyplýva pri výpočte mimoriadneho zvýšenia súd vychádzal z počtu bodov tvoriacich súhrn ohodnotení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia - teda z počtu 130 bodov á 60,- Sk= 7.800,-Sk a z počtu 1300 bodov á 60,-Sk = 78.000,-Sk. Súd berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu
dospel k záveru, že je dôvodné priznať u bolestného 5 násobok základného bodového ohodnotenia (t.j. 5 x 7.800,-Sk = 39.000,-Sk/1.294,56 EUR) a u sťaženia spoločenského uplatnenia 10 násobok základného bodového ohodnotenia (t.j. 10 x 78.000,-Sk = 780.000,-Sk/25.891,26 po odpočítaní sumy 3.000,-SK/99,58 EUR, ktoré mu boli už priznané a vyplatené v minulosti - § 5 ods. 2 vyhlášky rozdiel predstavuje priznanú sumu vo výške 25.791,68,-EUR). Potom výsledná suma (spolu bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 27.086,24,-EUR/816.000,-Sk.
Vo zvyšku (v časti zvýšenia bolestného o 5 násobok základného bodového ohodnotenia) súd návrh zamietol, nakoľko navrhovateľ v konaní preukázal vytrpené bolesti len za obdobie rokov 1997 - 2008.
Na záver súd poukazuje na to, že v rovnakej veci poškodeného Q.. N. J. (ktorý spolu s navrhovateľom darovával krvnú plazmu, a ktorý mal obdobné príznaky a následky tohto ochorenia, ktorý rovnako nebol doposiaľ vyliečený) súd v konaní vedenom pred tunajším súdom sp. zn. 22Ct 5/2003 priznal odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v obdobnej výške 825.000,-Sk. Uvedený prípad je takmer totožný s týmto, preto súd v rámci právnej istoty priznal navrhovateľovi za rovnaké poškodenie a obdobné následky približne rovnakú sumu. Uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo potvrdené aj odvolacím súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 312/08, kde sa odvolací súd v podstate stotožnil s názorom súdu prvého stupňa.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pričom priznal navrhovateľovi, hoci mal vo veci len čiastočný úspech (95%), plnú náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku i od úvahy súdu. Navrhovateľovi bola súdom priznaná suma v celkovej výške 816.000,-Sk/27.086,24,-EUR (základ pre výpočet odmeny).
U navrhovateľa trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to:
JUDr. Škodler
Podľa vyhl. č. 240/1990 Zb, § 13 ods. 1 :
§16 ods. 1 písm. a) - prevzatie a príprava zastúpenia (1999) ....................................96,93 EUR
§16 ods. 1písm. c) - podanie žalobného návrhu (6.5.1999) .................................. 96,93,-EUR
§16 ods. 1 písm. c)- písomné podanie na súd (upresnenie žalobného petitu 30.7.1999)..96,93,-EUR
Spolu trovy JUDr. Škodler...............................................................................290,79,-EUR
JUDr. Lukáčová
Podľa vyhl. č. 240/1990 Zb, § 13 ods. 1 :
§16 ods. 1 písm. a) - prevzatie a príprava zastúpenia (28.5.2001) ...........................96,93 EUR
§16 ods. 1písm. c) - písomné podanie na súd (doplnenie návrhu na začatie konania zo dňa 31.5.2001) ............................................................................. .................................. 96,93,-EUR
§16 ods. 1 písm. d)- účasť na pojednávaní dňa 31.5.2001.......................................96,93,-EUR
Spolu trovy JUDr. Lukáčová.............................................................................290,79,-EUR
JUDr. Neuschlová
Podľa vyhl. č. 163/2002 Z.z., §12 :
Rok 2002
- § 16 ods. 1 písm. a) - príprava a prevzatie zastúpenia (9.5.2002) 1 x 425,21,-EUR
rež. paušál 3,31,-EUR
- § 16 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (21.5.2002) 1 x 425,21,-EUR
rež. paušál 3,31,-EUR
- § 16 ods. 1 písm. c) - písomné podanie na súd -zaslanie otázok na znalca (4.6.2002)
1 x 425,21,-EUR
rež. paušál 3,31,-EUR
- § 16 ods. 1 písm. c) - písomné podanie na súd -vyjadrenie k znaleckému posudku (29.5.2002) 1 x 425,21,-EUR
rež. paušál 3,31,-EUR
spolu za rok 2002.......................................................................................1.714,08,-EUR
Rok 2003
- § 16 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (5.6.2003) 1 x 425,21,-EUR
rež. paušál 4,25,-EUR
11C 53/1999-370
- § 16 ods. 1 písm. c) - písomné podanie na súd -návrh na zmenu účastníka (14.10.2003)
1 x 425,21,-EUR
rež. paušál 4,25,-EUR
spolu za rok 2003.......................................................................................858,92,-EUR
Rok 2004
- § 16 ods. 1 písm. c) - písomné podanie na súd -návrh na zmenu petitu (4.6.2004)
1 x 425,21,-EUR
rež. paušál 4,51,-EUR
spolu za rok 2004........................................................................................429,72,-EUR
Rok 2005
Podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., §9 ods. 1, §10 ods. 1 :
- § 14 ods. 1 písm. c) - písomné podanie na súd -odpoveď na výzvu súdu (14.7.2005)
1 x 436,50,-EUR
rež. paušál 4,98,-EUR
spolu za rok 2005........................................................................................441,48,-EUR
Rok 2006
- § 14 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (28.3.2006) 1 x 436,50,-EUR
rež. paušál 5,44,-EUR
- § 14 ods. 1 písm. c) - písomné podanie na súd -vyjadrenie k vyjadreniu odporcu (18.4.2006)
1 x 436,50,-EUR
rež. paušál 5,44,-EUR
spolu za rok 2006.......................................................................................883,88,-EUR
Rok 2009
- § 14 ods. 1 písm. c) - písomné podanie na súd -vyjadrenie zo dňa (27.10.2009)
1 x 436,54,-EUR
rež. paušál 6,95,-EUR
- § 14 ods. 1 písm. c) - písomné podanie na súd -návrh na zmenu petitu (27.10.2009)
1 x 436,54,-EUR
rež. paušál 6,95,-EUR
- § 14 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (4.11.2009) 1 x 436,54,-EUR
rež. paušál 6,95,-EUR
- § 14 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (9.12.2009) 1 x 436,54,-EUR
rež. paušál 6,95,-EUR
spolu za rok 2009.......................................................................................1.773,96,-EUR
Rok 2010
- § 14 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (24.5.2010) 1 x 436,54,-EUR
rež. paušál 7,21,-EUR
spolu za rok 2010.......................................................................................443,75,-EUR
Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa (JUDr. Škodler, JUDr. Lukáčová, JUDr. Neuschlová) predstavujú spolu 7.127,37,-EUR
Podľa § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 141 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine, platí štát.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
V predmetnej veci štát hradil trovy znaleckého dokazovania, ktoré neboli kryté preddavkami, v celkovej výške 46.950,-Sk (uznesenie č. l. 111, uznesenie č. l. 249). V zmysle vyššie citovaného ustanovenia vznikol štátu nárok na náhradu ním vynaložených trov znaleckého dokazovania voči obom účastníkom podľa pomeru výsledku konania, pokiaľ u nich neboli predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkoch. V danom prípade zákon o súdnych poplatkoch priznával navrhovateľovi osobné oslobodenie od súdnych poplatkoch (§4 ods. 2 písm. ch) zákona), teda u navrhovateľa išlo o osobu, u ktorej boli predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Odporca je príspevkovou organizáciou, ktorej zákon nepriznáva osobné oslobodenie od súdnych poplatkov, nikdy v konaní nežiadal priznať oslobodenie od súdnych poplatkov. Nakoľko odporca bol v konaní neúspešný v 95%, súd ho zaviazal k zaplateniu trov štátu (znaleckého dokazovania) vo výške 95%. 5% z týchto trov bude znášať štát, nakoľko v tejto časti bol neúspešný navrhovateľ, avšak tomuto zákon priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov. Odporca je teda povinný uhradiť štátu na trovách znaleckého dokazovania sumu 1.480,52,- EUR (95% zo sumy 1.558,45 EUR/46.950,-Sk). Súd na pojednávaní vo vyhlásenom rozsudku zaviazal odporcu na trovy štátu len vo výške 1.292,90,-EUR. Podľa § 170 ods. 1 OSP súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené. Keďže súd je uznesením o trovách štátu vyhláseným na pojednávaní dňa 24.5.2010 viazaný jeho vyhlásením, súd o zvyšnej sume (rozdiel medzi 1.480,52,-EUR a 1.292,90,-EUR, t.j. 187,62 EUR) rozhodne samostatným uznesením.
Navrhovateľovi zákon o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania žaloby priznával osobné oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podanú žalobu (§ 4 ods. 2 písm. ch). S poukazom na ust. § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch súd zároveň zaviazal odporcu (odporca je príspevkovou organizáciou), ako neúspešného účastníka konania k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 1.625,-
EUR, t.j. 6% zo sumy 27.086,-EUR/816.000,-Sk (položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov). Súd pri výpočte vychádzal z priznanej sumy 816.000,-Sk/27.086,-EUR- ako základu pre určenie výšky súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.