Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-224-2009.pdf
PDF · 82.95 KB
No categories available
27C/224/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky D. S., bytom D. N. V., P. H. XXXX/XX-XX,. proti odporcovi J. S., bytom D. N. V., P. H. XXXX/XX-XX,. o zrušenie práva spoločného nájmu bytu takto
rozhodol:
Právo spoločného nájmu účastníkov k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX. na X.. poschodí v bytovom dome s. č. XXXX/XX. na ulici P. H. v D. N. V. s a z r u š u j e a u r č u j e s a, že byt bude ďalej ako výlučná nájomníčka a členka bytového družstva užívať navrhovateľka
Odporcovi bytová náhrada n e p a t r í.
Odporca je p o v i n n ý byt vypratať a vyprataný navrhovateľke odovzdať do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala zrušenia spoločného nájmu družstevného bytu č. XX,. vchod č. XX,. na X.. poschodí obytnej budovy so súpisným číslom XXXX,. na ulici P. H. v D. N. V. a určenia, že byt bude ako nájomca naďalej užívať ona. Odporca bude povinný vypratať byt do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadala, aby súd odporcovi bytovú náhradu nepriznal.
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Poukázal na to, že je v súčasnosti nezamestnaný a nemá ísť kde bývať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania, výsluchom svedkov L. S. a M. S. ako i oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 21C 105/2005-31 zo dňa 24.02.2006 súd zistil, že manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX. bolo rozvedené a v tom čase mal. deti, L. a M., boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odporca bol povinný prispievať na výživu mal. L. sumou 1.300,- Sk mesačne a sumou 1.400,- Sk na mal. M..
Z. zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu medzi O. P. B. a odporcom zo dňa 30.09.1987 súd zistil, že predmetný byt bol dňa 01.10.1987 odovzdaný do osobného užívania odporcu, pričom družstvo zobralo na vedomie, že tento žije v čase uzavretia predmetnej dohody v manželstve s navrhovateľkou.
S vyjadrenia prenajímateľa predmetného bytu vyplýva, že tento ponecháva na rozhodnutí súdu, ktorého z účastníkov určí za jediného nájomcu.
Z rozkazu O. Ú. v T. č. 456/2005-01742-Vk zo dňa 04.10.2005 je zrejmé, že odporca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil proti navrhovateľke a ich spoločným deťom, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 100,- Sk.
Z trestného rozkazu tunajšieho súdu č. k. 6T 141/2006-53 zo dňa 26.01.2007 bolo zistené, že odporca bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, pričom výkon tohto trestu mu bol podmienečne odložený a skúšobná doba bola určená v trvaní 18 mesiacov.
Zo zhodných výpovedí účastníkov má súd za preukázané, že ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 21C 105/2005-31 ku dňu 17.03.2006. Sporný byt je družstevným bytom a nadobudli ho do nájmu dňa 30.09.1987. Odvtedy až doposiaľ v ňom žijú spolu s ich deťmi.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že dôvodom pre podanie žaloby je skutočnosť, že odporca sa domov vracia pod vplyvom alkoholu, na vedenie domácnosti nijak neprispieva, hoci byt riadne užíva. Odporca sa jej a tiež ich deťom viackrát vyhrážal, že sa zabije, že si pustí plyn, slovne ich napáda a uráža. Verbálne útoky odporcu raz ohlásila i na O. P. a odporcovi za jeho konanie bola uložená pokuta. Bol trestne stíhaný za neplatenie výživného.
Z výpovedí svedkov L. S. a M. S. zhodne vyplynulo, že títo žijú s účastníkmi konania v spoločnej domácnosti. Obaja vyjadrili vôľu zostať žiť s navrhovateľkou. Ak by však súd za výlučného nájomcu bytu určil odporcu, odišli by s navrhovateľkou preč.
Podľa § 705 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
Na základe vyššie uvedených zistení, s prihliadnutím k obsahu citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že účastníkom za trvania ich manželstva vzniklo právo spoločného nájmu bytu manželmi. Po rozvode účastníkov medzi nimi nedošlo k dohode o zrušení tohto spoločného práva a o ďalšom nájme bytu. Vzhľadom k tomu sú teda splnené základné predpoklady, aby súd právo spoločného nájmu účastníkov k predmetnému bytu zrušil. V zmysle § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak súd
právo spoločného nájmu družstevného bytu zruší, určí súčasne i ktorý z manželov bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu. Pri riešení tejto otázky súd s poukazom na § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka zohľadňuje najmä záujmy mal. detí a stanovisko prenajímateľa bytu. V danom prípade sú však spoločné deti účastníkov už plnoleté a prenajímateľ ponechal rozhodnutie o určení výlučného nájomcu na posúdení súdu. Súd preto pri určovaní výlučného nájomcu vzal do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka sama už dlhšiu dobu uhrádza všetky náklady na bývanie bez akéhokoľvek príspevku odporcu, odporca sa voči navrhovateľke ale aj ich spoločným deťom správa agresívne, vyhráža sa im, uráža ich a požíva alkoholické nápoje. Naviac obe hoci už plnoleté deti sú stále na bývanie v tomto byte odkázané a preferujú spolužitie s navrhovateľkou. Preto súd určil ako výlučnú nájomníčku a členku družstva navrhovateľku a odporcovi uložil povinnosť byt vypratať a vyprataný ho odovzdať navrhovateľke v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
So zrušením práva spoločného nájmu bytu manželmi súvisí i otázka bytovej náhrady. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že rozvedenému manželovi, ktorý nebol určený ďalším nájomcom bytu a ktorý je povinný byt vypratať, prináleží zo zákona právo na bytovú náhradu. Výnimočne môže byť tomuto rozvedenému manželovi právo na bytovú náhradu odopreté podľa ustanovenia § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, t.j. vtedy, keď sa voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia. V danom prípade mal súd za preukázané, že odporca sa voči navrhovateľke ale i voči ich spoločným deťom dopúšťal ale i v súčasnosti naďalej dopúšťa psychického násilia, keď chodí domov pod vplyvom alkoholu, slovne ich napáda, uráža ich a vyhráža sa im svojou likvidáciou, pričom za toto svoje konanie bol i riešený a uznaný vinným v rámci priestupkového konania. Takéto správanie odporcu bezpochyby nepriaznivo pôsobí na psychické zdravie ostatných členov spoločnej domácnosti
a spôsobuje im psychické útrapy. Preto súd rozhodol tak, že odporcovi z vyššie uvedených dôvodov bytová náhrada nepatrí.
Keďže si úspešná navrhovateľka náhradu trov konania neuplatnila, nebola jej táto v zmysle § 142 ods. 1 priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.