Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-141-2009.pdf
PDF · 126.49 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/141/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľa: EX CREDIT , a.s., so sídlom Werferova 3, Košice, IČO: 36 572 586, právne zastúpený JUDr. Richardom Plichcikom, advokátom, Urbánkova 6, Košice, proti odporkyni: P. X., I.. XX.XX.XXXX, Z. Y. X/XX, Z., občan SR, zastúpená opatrovníčkou W.L. V., B. G. M., o zaplatenie 150,17 eura s príslušenstovm, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka článku IV. zmluvy o predaji na splátky č. 7102-08-0434 zo dňa 31.07.2008, uzavretej účastníkmi konania, znejúca „ručiteľ ako splnomocniteľ splnomocňuje navrhovateľa na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. Notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka článku V. zmluvy o predaji na splátky č. 7102-08-0434 zo dňa 31.07.2008, uzavretej účastníkmi konania, znejúca „kupujúci ako splnomocniteľ splnomocňuje navrhovateľa na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. Notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 14.11.2008 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 4 524,- Sk (= 150,17 eura) spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,25 % denne zo sumy 4 524,00 Sk (=
150,17 eura) od 01.10.2008 až do úplného uhradenia a úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4 524,00 Sk (= 150,17 eura) od 01.10.2008 až do zaplatenia. Nárok si uplatnil na tom skutkovom základe, že navrhovateľ ako predávajúci uzatvoril s odporkyňou ako kupujúcou dňa 31.07.2008 v súlade s ust. § 663 Občianskeho zákonníka zmluvu o finančnom prenájme č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bol predaj práčky zn. Whirpool na splátky. V tejto zmluve sa odporkyňa zaviazala pravidelne uhrádzať splátky podľa splátkového kalendára. Odporkyňa uhradila pri podpise zmluvy akontáciu vo výške 4 000,- Sk. Napriek viacerým upomienkam neuhradila žiadne ďalšie splátky, čím sa stal celý odporcov záväzok splatný ako dôsledok porušenia splátkového kalendára a v zmysle čl. IV. písm. b/ ods. 3. a čl. IV. písm. d/ Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľ predmetnú zmluvu vypovedal doporučenou zásielkou do vlastných rúk, pričom táto zásielka nebola prevzatá. Do dňa podania návrhu na začatie konania tak odporkyňa okrem akontácie vo výške 4 000,- Sk neuhradila v zmysle splátkového kalendára žiadnu splátku. Na základe č. III. písm. c/ Všeobecných obchodných podmienok finančného prenájmu/ predaja na splátky poskytovaných navrhovateľom vzniklo navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy. Zároveň v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo navrhovateľovi voči odporcovi aj právo na úrok z omeškania.
Navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil tieto listinné dôkazy: zmluvu o predaji na splátky č. XXXX-XX-XXXX zo dňa 31.07.2008 uzavretú účastníkmi konania, Všeobecné obchodné podmienky finančného prenájmu/predaja na splátky, výpoveďou zmluvy navrhovateľom zo dňa 01.10.2008, kópiu obálky a tabuľku splátkového kalendára odporcu.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 39Ro/32/2009-15 zo dňa 16.02.2009, ktorý zrušil uznesením č.k. 39Ro/32/2009-26 zo dňa 10.11.2009, nakoľko pobyt sa tento platobný rozkaz nepodarilo doručiť odporkyni do vlastných rúk. Nakoľko pobyt odporkyne nebol súdu známy, súd jej ustanovil opatrovníčku uznesením č.k. 39Ro/32/2009-25 zo dňa 04.11.2009 v osobe W. V., B. G. M..
Opatrovníčka odporkyne sa k podanému návrhu i napriek výzve súdu nevyjadrila.
Podľa ust. § 115a O.s.p. na prejednanie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie vzdali; to neplatí vo veciach uvedených v § 120 ods. 2.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 eur, od toho okamihu, ide o drobný spor.
V prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania - predmetom konania je suma nižšia ako 500 eur, tzn. ide o drobný spor podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., preto súd na základe výsledkov prípravy pojednávania zistil právne významné skutočnosti potrebné na rozhodnutie vo veci a vec prejednal na pojednávaní dňa 06.05.2010 v neprítomnosti účastníkov konania, právneho zástupcu navrhovateľa a opatrovníčky odporcu podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., nakoľko išlo o drobný spor podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., pričom po oboznámení sa s listinnými dôkazmi zistil vo veci nasledovný skutkový stav:
Zo zmluvy o predaji na splátky č. XXXX-XX-XXXX zo dňa 31.07.2008, uzavretej účastníkmi konania (č.l. 4) súd zistil, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou zmluvu, obsahom ktorej boli ich vzájomné práva a povinnosti, prejavujúce sa (s významom k predmetu tohto konania) najmä v povinnosti navrhovateľa prenechať odporkyni do užívania hnuteľnú vec, ktorou bola práčka zn. Whirpool (predmet kúpy), opísanú v zmluve a povinnosti odporkyne zaplatiť za užívanie tejto veci splátky v dojednanej výške v zmysle tvrdení navrhovateľa (čl. I. zmluvy o predaji na splátky). Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky finančného prenájmu/predaja na splátky a splátkový kalendár a z nich
vyplynulo, že až zaplatením celej ceny predmetu kúpy mala odporkyňa nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu kúpy (čl. I. písm. c/ Všeobecných zmluvných podmienok). Z čl. IV. písm. b/ ods. 3. a písm. d/ Všeobecných zmluvných podmienok vyplývalo právo navrhovateľa ako predávajúceho vypovedať zmluvu aj v prípade, že nastala splatnosť celého dlhu a splatnosť celého dlhu mohla nastať aj v prípade nehradenia dvoch po sebe idúcich splátok dlžníkom (čl. III. podbod. I. písm. d/ Všeobecných zmluvných podmienok).
Z obsahu listiny označenej „vypovedanie zmluvy“ zo dňa 01.10.2008 (č.l. 5) adresovanej odporkyni súd zistil, že navrhovateľ jej oznámil týmto jednostranným úkonom, že vypovedáva zmluvu o predaji na splátky č. XXXX-XX-XXXX zo dňa 31.07.2008 z dôvodu neplnenia povinnosti splácať splátky. Z kópie obálky (č.l. 6) vyplýva, že odporkyňa si písomnosť od navrhovateľa neprebrala.
Z listiny označenej „splátkový kalendár“ (č.l. 7) vyplýva rozpis jednotlivých mesačných splátok po 1 508,- Sk v období od 31.08.2008 do 31.10.2008, ktoré bol odporca povinný platiť.
Podľa ust. § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku.
Podľa ust. § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2. písm. a/ smernice na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpavajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa prílohy 9 ods. 1 písm. q) smernice neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38 povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (č. 93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom uvedenej zmluvy o predaji na splátky č. XXXX-XX-XXXX zo dňa 31.07.2008 a Všeobecnými zmluvnými podmienkami finančného prenájmu/predaja na splátky, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie súdu v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy:
Predmetom konania je zjavne právo navrhovateľa, ktoré vyplýva (sa skutkovo odvodzuje) zo záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej s prihliadnutím na všetky okolnosti odporkyňa ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňovala, a teda súd aj bez návrhov strán prihliadal na to, či uzavretá predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Zákonné ustanovenia, ktoré súd na skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, upravených v Občianskom zákonníku, ako aj v nepriamom účinku smerníc č. 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch č. 87/102/ES, č. 90/88/ ES a č. 98/7/ES. Pri tzv. spotrebiteľských úveroch, tj. právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ) ako finančná inštitúcia a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je úmyslom zákonodarcu chrániť postavenie slabšej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ pred nekalými zmluvnými dojednaniami.
V prejednávanom prípade sa súdu javí uzavretá zmluva o predaji na splátky č. XXXX-XX-XXXX zo dňa 31.07.2008 ako zmluva, ktorá by mala podliehať úprave zmlúv o spotrebiteľských úveroch (zákona č. 258/2001 Z.z.), pričom však s ohľadom na deklarovanú bezodplatnosť, t.j. žiadne navýšenie o úroky, poplatky pri predaji predmetnej hnuteľnej veci sa na druhej strane javí, že takejto regulácii nepodlieha. Pri takýchto pochybnostiach je však namieste skúmať, či predmetný právny úkon (zmluva o predaji na splátky) nie je právny úkon, ktorým sa táto regulácia obchádza a teda tento právny úkon by bol (resp. by mohol byť) v konečnom dôsledku neplatný pre obchádzanie zákona (ust. § 39 Občianskeho zákonníka). Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla (kogentnej právnej normy) zámerným použitím prostriedku, ktorý sám osebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľný. Predstavuje postup, pri ktorom sa niekto správa síce „naoko“ podľa práva, ale len za tým účelom, aby dosiahol výsledok, ktorý je právnymi normami nepredvídaný a nežiaduci. Tejto okolnosti nasvedčujú viaceré zmluvné ustanovenia posudzovanej zmluvy o predaji na splátky č. 7102-08-0434 zo dňa 31.07.2008.
Ak má súd z právneho hľadiska posudzovať predmetnú zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom (dodávateľom) a odporkyňou (spotrebiteľom) a podradiť ju podľa obsahu hlavných záväzkov zmluvných strán pod nejaký zmluvný typ, tak je možné dôjsť k záveru, že daná zmluva by mala byť zmluvou kúpnou v zmysle ust. § 588 Občianskeho zákonníka s vedľajším dojednaním v zmysle ust. § 601 Občianskeho zákonníka o výhrade vlastníctva. Na druhej strane je potrebné uviesť, že ďalšie zmluvné dojednania, napr. zmluvné podmienky, uvedené vo Všeobecných zmluvných podmienkach finančného prenájmu/ predaja na splátky) ako prenajímateľ a nájomca je spôsobilé vyvolať nejasnosti a pochybnosti, či obsahom zmluvy sú naozaj len záväzky, ktoré sa imanentne vzťahujú ku kúpnej zmluve s uvedeným
vedľajším dojednaním. V zmysle ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak by mali mať zmluvné strany povinnosti vzťahujúce sa k nájomnej zmluve (prenajímateľ/nájomca), tak by deklarovaná bezodplatnosť predmetnej zmluvy bola práve obchádzaním zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže navýšenie kúpnej ceny, ktorú má spotrebiteľ (odporkyňa) zaplatiť dodávateľovi (navrhovateľovi) „skryl“ už do ceny tovaru 8 524,- Sk. Na tú okolnosť, že medzi zmluvnými stranami sa v tomto prípade nemusí jednať o kúpnu zmluvu preukazuje dojednanie Všeobecných zmluvných podmienkach finančného prenájmu/ predaja na splátky v čl. IV. o vypovedaní zmluvy, keďže výpoveď zmluvy ako jednostranný právny úkon je všeobecným spôsobom zániku záväzkov (ust. § 582 Občianskeho zákonníka), avšak vzťahuje sa výlučne na záväzky zo zmluvy uzavretej na dobu neurčitú a o tento typ záväzku sa v danej prejednávanej veci nejedná. Potom prichádzajú do úvahy v zásade dve možnosti a to, že jednostranný právny úkon, označený ako „vypovedanie zmluvy“ (č.l. 5) je neplatný pre rozpor so zákonom a neplatné sú aj ustanovenia čl. IV. Všeobecných zmluvných podmienkach finančného prenájmu/predaja na splátky týkajúce sa vypovedania zmluvy ako aj všetky na ne nadväzujúce zmluvné dojednania, od ktorých navrhovateľ čiastočne skutkovo odvodzoval uplatnený nárok; alebo že sa nejedná o kúpnu zmluvu, ale o „zakrytú“ zmluvu o spotrebiteľskom úvere s tým, že náklady súvisiace so spotrebiteľským úverom (t.j. poskytnutím peňažných prostriedkov spotrebiteľovi bez ohľadu na právnu formu vo forme odloženej platby - ust. § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z.) sú „včlenené“ do toho, čo je nazvané ako „cena predaja na splátky“. Predmetom predaja je jeden výrobok, pričom nie je zrejmé, akú jednotkovú cenu tento výrobok v skutočnosti má. Okolnosť, že v danej prejednávanej veci sa jedná skôr o „zakrytý“ spotrebiteľský úver vyplýva aj z výpisu z obchodného registra navrhovateľa (č.l. 9), keď v predmete činnosti má navrhovateľ zapísaný „leasing spojený s financovaním“, či „poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov“, ale nie „kúpu tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod)“.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle spotrebiteľa.
Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (č. 93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou č. 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.
K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, a teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v Občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ.
Súd po oboznámení sa z čl. IV. a V. zmluvy o predaji na splátky č. XXXX-XX-XXXX zo dňa 31.07.2008, týkajúcich sa „splnomocnenia ručiteľa“ resp. „splnomocnenia kupujúceho“ konštatuje, že tieto dojednania sú absolútne neplatné ako neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka z dôvodu, že je neprijateľné, aby sa ručiteľ, či samotný spotrebiteľ vzdali práv, ktoré im v budúcnosti môžu vzniknúť a vopred previedli na tretiu osobu (dokonca na druhú zmluvnú stranu) právo uznať záväzok (dlh), ktorý vznikne v budúcnosti (resp. sa stane v budúcnosti zročný) a teda, že veriteľ „akoby“ v zastúpení dlžníka nemôže voči samému sebe uznávať dlh (záväzok), z čoho je zjavný rozpor záujmov veriteľa a dlžníka (ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd preto zmluvné podmienky, uvedené v čl. IV. a V. zmluvy o predaji na splátky č. XXXX-XX-XXXX zo dňa 31.07.2008, určil v zmysle ust. § 153 ods. 4 O.s.p. a ust. § 372s O.s.p. aj bez návrhu účastníkov konania za neprijateľné zmluvné podmienky.
Vo vzťahu k navrhovateľom uplatňovanej zmluvnej pokute súd pri rozhodovaní zvažoval najmä platnosť dojednania v článku čl. III. podbod. I. písm. b/ a c/ Všeobecných zmluvných podmienok finančného prenájmu/predaja na splátky tejto zmluvnej pokuty vo výške 0,25% denne (= 91,25 % ročne) pre porušenie povinnosti platiť riadne a včas splatný dlh. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (ust. § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (ust. § 2 O.s.p.). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemohol ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí súd zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa nemôžu byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám navrhovateľ v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.
Ak je zabezpečenie plnenia totožnej zmluvnej povinnosti dojednané (resp. ex lege dané) viacerými spôsobmi (úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou), ktoré sú zároveň z kauzálneho hľadiska obdobnými sankčnými inštitútmi (v kauzálnej rovine nie je rozdielom, či sa platí „úrok z omeškania“ alebo „zmluvná pokuta“, platí sa jednoducho určitá peňažná suma), je potrebné skúmať primeranosť takéhoto zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade pre rozpor s dobrými mravmi (ust. § 39 Občianskeho zákonníka) ako aj pre neprijateľnosť (ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka) absolútne neplatná. Nie je zlúčiteľné s dobrými mravmi, že pre porušenie právnej povinnosti (hoci významnej v právnom vzťahu) je dojednané sankčné zabezpečenie predstavujúce v ročnom vyjadrení takmer 100% istiny. V danom prípade neprichádza do úvahy moderácia zmluvnej pokuty, keďže táto je síce z hľadiska prechodných ustanovení s tzv. nepravou retroaktivitou ust. § 879j Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 545a Občianskeho zákonníka teoreticky možná, avšak pri spotrebiteľských zmluvách mal súd za to, že účel komplexu právnych noriem vydaných za účelom ochrany spotrebiteľa smeruje skôr k tomu, aby sa dodávateľ zdržal aj do budúcnosti uvádzania neprijateľných zmluvných podmienok a tento účel sa dosiahne len tak, ak sa nebude spoliehať na „prinajhoršom“ zníženie zmluvnej pokuty dojednanej so spotrebiteľom, ale súd vysloví absolútnu neplatnosť takýchto dojednaní.
V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, že zmluva o predaji na splátky č. XXXX-XX-XXXX zo dňa 31.07.2008, od ktorej odvodzuje uplatnený nárok navrhovateľ, dosahuje značnú intenzitu nevyváženosti a výskytu neprijateľných zmluvných podmienok. Súd napriek zásade rímskeho práva „favor contractus“, podľa ktorej sa má považovať zmluva za platnú, pokiaľ je to čo i len trochu možné, skúmal úmysel zmluvných strán pri uzavieraní zmluvy a považuje za potrebné
zvýrazniť, že keď sú zistené také skutočnosti, ktoré z dôležitého záujmu spoločnosti odôvodňujú neplatnosť celého právneho úkonu, tak neprichádza do úvahy teória zachovania aspoň čiastočnej platnosti právneho úkonu. Teda v danom prípade sa jedná o zmluvu, ktorá by inak podliehala kogentným normám zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak z dôvodu „zakrytia“ tejto okolnosti (obchádzania zákona) sa to z hľadiska pozitívneho práva tak nejaví, a preto súd konštatuje, že nie je dôvodné priznať navrhovateľovi uplatnené právo na tvrdenom skutkovom základe plnenia z tejto zmluvy, keďže túto zmluvu súd vyhodnotil ako absolutne neplatnú a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Záverom považuje súd za potrebné uviesť, že ust. § 457 Občianskeho zákonníka upravuje, že ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Účastníkom neplatnej zmluvy ostáva vysporiadať sa medzi sebou v zmysle vyššie uvedených zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nevznikla žiadnemu z nich ujma na jeho právach. Tieto nároky však nie sú predmetom tohto konania.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., v zmysle ktorého odporkyni ako úspešnej účastníčke konania v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnila, a preto i keď jej vzniklo právo na náhradu trov konania, súd jej náhradu trov konania z uvedeného dôvodu nepriznal.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, na Krajský súd v Bratislave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (ust. § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ust. § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (ust. § 205a O.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (ust. § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (ust. § 205a ods. 1 O.s.p.).