Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25Er-183-2010.pdf
PDF · 75.68 KB
No categories available
25Er/183/2010
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35925922, proti povinnej R. Y., O.. XX.X.XXXX, K..M. XX, T., o vymoženie 1 842,09 € s príslušenstvom a ďalšími trovami exekúcie, takto
rozhodol:
Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca vedenej pod spisovou značkou EX XXX/XXXX zamieta.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného sa začalo exekučné konanie na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 1842,09 € s príslušenstvom a trov exekúcie. Súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec žiadosťou zo dňa X.X.XXXX doručenou súdu dňa 11.3.2010, požiadal tunajší súd o udelenie poverenia pre výkon predmetnej exekúcie.
Z návrhu oprávneného vyplynulo, že exekúcia sa má vykonať na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom L.. U. M., U. XXX, Ž. pod sp. zn. H.-XX/XX-U. zo dňa XX.X.XXXX, ktorým rozhodca zaviazal povinnú zaplatiť oprávnenému sumu 55 494,63 Sk s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti uvedený rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 1.10.2007 a vykonateľnosť 5.10.2007.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 35 z.č. 244/202 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Exekučný súd z vyžiadaného predloženého rozhodcovského spisu zistil, že rozhodcovský rozsudok bol povinnej doručovaný na adresu K..M. XX, T. do vlastných rúk. Zásielka s rozsudkom sa vrátila rozhodcovskému súdu s poznámkou "adresát neznámy". Deň vrátenia rozhodcovi nie je na zásielke
vyznačený. Na základe takto vykonaného doručovania potom rozhodcovský súd vyznačil rozhodcovský rozsudok za právoplatný dňa 1.10.2007 a vykonateľný dňa 5.10.2007 a to bez toho, že by rozhodcovský súd vykonal ďalšie pokusy o doručenie rozsudku povinnej.
Iné pokusy o doručenie rozhodcovského rozsudku povinnej osobne sa v spise nenachádzajú. Oprávnený na základe tohto rozhodcovského rozsudku požiadal o vykonanie exekúcie voči povinnej.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 30.6.2009), ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
Z predloženého rozhodcovského spisu ( spis je na č.l. 19) mal súd preukázané, že k riadnemu doručeniu rozhodcovského rozsudku povinnej ako účastníčke rozhodcovského konania tak, ako to ukladá ust. § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, nedošlo. Z rozhodcovského spisu nevyplýva, že by sa účastníci rozhodcovského konania dohodli inak, preto pri doručovaní písomnosti v rozhodcovskom konaní bolo potrebné postupovať podľa ust. § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. To znamená, že rozhodcovský rozsudok bolo v danom prípade potrené doručiť adresátovi (povinnej) osobne na miesto jeho trvalého pobytu, nakoľko sa jedná o účastníka, ktorý je fyzickou osobou. Až v prípade, ak by nebolo možné doručiť písomnosť adresátovi osobne na adresu trvalého pobytu a to ani napriek snahe a vynaloženiu primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, bolo by potom možné uplatniť zákonnú fikciu, v zmysle ktorej sa písomnosti považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosť.
V danom prípade bol rozhodcovský rozsudok adresovaný doporučene do vlastných rúk na adresu povinnej K.. M. Č.. XX, T.. Z uvedenej adresy sa zásielky s rozsudkom vrátila s poznámkou pošty " adresát neznámy". Skutočnosť, či uvedená adresa je aj v skutočnosti miestom trvalého pobytu povinnej, nebola v rozhodcovskom konaní žiadnym spôsobom skúmaná. Toto doručenie rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd považoval za dostatočné doručenie písomnosti v zmysle ust. § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, na základe čoho následne vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Tento postup rozhodcovského súdu však nebol v súlade s ust. § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko z rozhodcovského spisu žiadnym spôsobom nevyplýva, že by rozhodcovský súd bol vynaložil akékoľvek úsilie na zistenie skutočnosti, či adresa povinnej je adresou jej trvalého pobytu (dotazom na mesto alebo na register obyvateľov SR), resp. nebol vykonaný žiadny pokus (ani snaha) o zistenie prípadnej inej adresy povinnej, na ktorej by táto písomnosti preberala. Na základe obsahu rozhodcovského spisu nie je možné konštatovať, že rozhodcovský súd vynaložil primerané úsilie na zistenie tejto skutočnosti, a teda že by ani po takomto vynaloženom (v danom prípade nevynaloženom) primeranom úsilí bolo zrejmé, že povinnej skutočne nie je možné doručiť rozsudok na adresu jej trvalého pobytu a uspokojil sa s tým, že adresovanú zásielku považoval za riadne doručenú len na základe jediného neúspešného pokusu o doručenie rozhodcovského rozsudku s výsledkom "adresát neznámy". Exekučný súd preto dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok doposiaľ nebol povinnej ako účastníčke rozhodcovského konania riadne doručený tak ak to ukladá zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, z ktorého dôvodu nemohol nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť, a teda nemohol sa stať náležitým podkladom pre vykonanie exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ EP, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa § 44 ods. 2 z. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, ďalej len EP), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 3 EP, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Súd v exekučnom konaní skúma vykonateľnosť rozhodnutí - exekučných titulov z materiálnej a z formálnej stránky. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je dná len vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného podľa pojmových znakov zodpovedajúcich právnym normám (okrem iného meno a priezvisko fyzickej osoby), presné vymedzenie práv a povinností, rozsah a obsah plnenia atď. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a podaní (alebo nepodaní) riadneho opravného prostriedku. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 42 je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené. Potvrdenie o vykonateľnosti nie je pre exekučný súd záväzné. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti, spôsobujú neprípustnosť vykonania exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu.
Súd na základe predloženého rozhodcovského spisu uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade existuje dôvod, ktorý bráni vymáhateľnosti vymáhaného nároku a ktorý je zároveň v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. a/ EP aj jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie, a tým je skutočnosť, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie, doposiaľ nenadobudlo vykonateľnosť v dôsledku jeho riadneho nedoručenia tak, ako to ukladá ust. § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. V danom štádiu exekučného konania (samotná exekúcia ešte začatá nebola), bolo potrebné postupovať v zmysle ust. § 44 ods. 2 EP, kedy súd v rámci rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o vykonanie exekúcie dospel k záveru, že exekučný titul trpí nedostatkom formálnej vykonateľnosti a preto žiadosť súdneho exekútora zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Galanta v troch vyhotoveniach.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.