Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-141-2006.pdf
PDF · 91.81 KB
No categories available
5C/141/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Evou Szárazovou v právnej veci navrhovateľky: O. K. , XX.X.XXXX,. bytom N. Z., G. XX,. zastúpená JUDr. T. E. , advokát H. N. číslo X,. N. Z., proti odporcovi: M. Š., Š. XX,. N. Z., IČO : XXXXXXXX,. zastúpená JUDr. V. S., advokátkou N. Z., F. R. XX,. N. Z. ,o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť trovy konania do rúk JUDr. V. S. v sume 352,30 € do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom, ktorý podala tunajšiemu súdu dňa 14.7.2006 sa domáhala aby súd určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou ktorú obdržala dňa 29.3.2006 podľa § 63 odsek 1 písmeno b, Zákonníka práce z dôvodov zrušenia pracovného miesta - triedy na detašovanom pracovisku odporcu lokalizovaného na S. ulici v N. Z..
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodov ktoré uviedli v písomnom vyjadrení k návrhu a poukazujúc na rozsiahle dokazovanie vo veci 10 C 142/2006 pretože skončenie pracovného pomeru výpoveďou bolo uskutočnené pracovníčke O. V. na tom istom právnom podklade ako navrhovateľke.
Súd v rámci dokazovania vypočul účastníkov, oboznámil sa k spisu pripojenými dokladmi, pracovnou zmluvou, dohodou o zmene pracovnej zmluvy , náplňou práce navrhovateľky, zoznamom zamestnancov, rozhodnutím o organizačnej zmene , výpoveďou, žiadosťou o prerokovanie skončenia pracovného pomeru , oznámeniami , zápisom Inšpektorátu práce N., celým obsahom pripojeného spisu 10 C142/2006 a rozhodol o podaniach navrhovateľky na číslo 76 , 108 v spise v odvolaní a zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 16.7.1984 medzi navrhovateľkou a odporcom vtedajším ONV - odborom školstva v N. Z. bola v písomnej forme uzavretá pracovná zmluva podľa ktorej sa navrhovateľka zaviazala vykonávať prácu učiteľky v M. Š. T. N. Z. na M. ulici dňom 1.8.1984. Písomnou dohodou o zmene pracovnej zmluve zo dňa 27.3.1990 uzavretou medzi navrhovateľkou a ONV - odbor školstva v N. Z. bolo určené, že navrhovateľka bude vykonávať prácu učiteľky na jasliach - M. Š. N. Z., Š. ulica. Z pripojených dokladov teda súd zistil, že navrhovateľka bola prijatá do trvalého pracovného pomeru.
Zriaďovacou listinou Okresného úradu N. Z. číslo 5184/96 zo dňa 1.10.1996 bola s účinnosťou od 24.7.1996 zriadená M. Š. s názvom : M. Š. N. Z. s výchovným jazykom slovenským so sídlom N. Z. Š. XX.. M. Š. podľa zriaďovacej listiny riadila riaditeľka školy. Dodatkom zriaďovacej listine zo dňa 1.10.1996 sa zriaďovateľom M. Š. N. Z. Š. XX. stalo Mesto N. Z., názov sa upresnil „ M. Š. N. Z. Š. ulica so sídlom N. Z. , Š. XX. Tento subjekt prešiel do zriaďovateľskej pôsobnosti mesta ako rozpočtová organizácia mesta od 1.1.2004. Dodatkom zo dňa 6.7.2006 sa zmenil názov na „ M. Š. Š. XX,. N. Z.“. Štatutárnym orgánom je riaditeľka ktorá je oprávnená konať v mene odporcu vo všetkých veciach.
Navrhovateľka obdržala od svojho zamestnávateľa M. Š. dňa 1.1.2004 náplň práce a pracovné zaradenie podľa rezortného katalógu pracovných činností a rozpisom pracovnej činnosti. Navrhovateľka v školskom roku 2003 /2004 bola zaradená v 6. triede. Navrhovateľka ďalej tvrdila, že pracovne bola zaradená v rámci organizačnej štruktúry odporcu a jeho právnych predchodcov priamo na mieste výkonu práce na Š. ulici v N. Z. a to v triedach umiestnených v objekte na Š. ulici. Podľa nej zamestnanci s miestom výkonu práce na detašovanom pracovisku odporcu majú v pracovnej zmluve deklarovanú klauzulu tohto znenia - 7DP, pričom skratka DP detašované pracovisko. Podľa navrhovateľky potom miesto výkonu práce z pohľadu náplne práce jednoznačne definuje medzi zamestnancami vykonávajúcimi prácu v organizačnej štruktúre lokalizovanej v objekte odporcu na Š. ulici a medzi zamestnancami s miestom výkonu práce na detašovanom pracovisku odporcu.
Súd ďalej v rámci dokazovania zistil, že u odporcu pretrvávali finančné problémy, a ako východisko odporca vydal dňa 10.3.2006 rozhodnutie o organizačnej zmene a uskutočnení zmeny organizačnej štruktúry materskej školy a celkovo znížením pracovných miest. Na základe rozhodnutia číslo 01/2006 v súlade s predmetným rozhodnutím s účinnosťou k 1.7.2006 riaditeľka školy rušila po a/ organizačnú jednotku - detašované pracovisko na S. ulici v N. Z. , b/ pracovné pozície podľa organizačného poriadku
- pracovné miesto učiteľky M. Š. v počte 2 miesta so 100% týždenným pracovným úväzkom a jedno pracovné miesto prevádzkovej zamestnankyne s 50 % týždenným pracovným úväzkom. Zároveň znížila : počet pracovných miest o 3 pracovné miesta v prepočte na fyzické osoby podľa bodu 1 tohto rozhodnutia.
Predtým ako došlo k realizácii výpovede odporca požiadal listom zo dňa 10.3.2006 svoju odborovú organizáciu o prerokovanie skončenia pracovného pomeru pracovníčok O. V., O. K. a M. P.. Základná organizácia odborového zväzu odporcu zaslala riaditeľke písomné stanovisko k prerokovaniu skončenia pracovného pomeru troch pracovníčok odporcu s tým, že nesúhlasí zo skončením pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 odsek 1 písmeno b, Zákonníka práce, zamestnankyniam a to O. V., O. K. a M. P..
Odporca dňa 27.3.2006 vypracoval pre navrhovateľku výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 odsek 1 písmeno b, Zákonníka práce s výpovednou lehotou tri mesiace ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom bola navrhovateľka doručená výpoveď. Predmetnú výpoveď navrhovateľka osobne prevzala dňa 29.3.2006, čo vyplýva z pripojenej výpovede a vlastnoručného podpisu navrhovateľky. Navrhovateľka prípisom zo dňa 20.6.2006 ktorú doručila riaditeľke dňa 21.6.2006 oznámila zamestnávateľovi, že výpoveď považuje za neplatnú a zároveň oznámila zamestnávateľovi, že trvá na tom aby ju naďalej zamestnával.
Z výpovede z 27.3.2006 danej navrhovateľke podľa § 63 odsek 1 písmeno b, Zákonníka práce vyplýva, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bola nadbytočnosť navrhovateľky pretože rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 10.3.2006 došlo v rámci racionalizačných opatrení s cieľom zvýšiť efektívnosť práce k uskutočneniu organizačnej zmeny, teda k zníženiu stavu zamestnancov ( zrušenie triedy na detašovanom pracovisku na S. ulici v N. Z. ) s účinnosťou od 1.7.2006. Vo výpovedi sa uvádza, že v dôsledku písomného rozhodnutia zamestnávateľa bolo pracovné miesto navrhovateľky zrušené a tým sa stala nadbytočnou.
Podľa § 80 písmeno c, O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právny stav alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 63 odsek 1 písmeno b, Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 odsek 1 písmeno b, Zákonníka práce je existencia organizačnej zmeny nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Hmotnoprávnou podmienkou platnosti skončenia pracovného pomeru z uvedeného výpovedného dôvodu je splnenie povinností vyplývajúcich pre zamestnávateľa z ustanovenia § 63 odsek 2 Zákonníka práce.
O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie , tak aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ ; súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmávať. Súd však skúma, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce tento výpovedný dôvod. I keď súd v konaní na určenie neplatnosti výpovede podľa § 63 odsek 1 písmeno b, Zákonníka práce neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene ale sa ním zaoberá, pretože je jedným z predpokladov ktoré zákon ustanovuje pre platnosť výpovede. Podstatným predpokladom platnosti , či neplatnosti danej výpovede bolo potrebné skúmať príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou navrhovateľky.
Súd teda v rámci dokazovania zistil, že navrhovateľka podľa písomnej pracovnej zmluvy a jej dodatku mala určené pracovné miesto učiteľky na jasliach - M. Š. N. Z. na Š. ulici. Navrhovateľka pracovala v zmysle náplne práce v školskom roku 2003 - 2004 v šiestej triede. Rozhodnutím odporcu z 10.3.2006 o organizačnej zmene podľa bodu 1, písmeno b, tohto rozhodnutia bolo zrušené pracovné miesto učiteľky M. Š. v počte 2 miesta zo 100% týždenným pracovným úväzkom a jedno pracovné miesto prevádzkovej zamestnankyne s 50 % týždenným pracovným úväzkom. Podľa bodu 2 rozhodnutia sa znižuje počet pracovných miest o tri pracovné miesta v prepočte na fyzické osoby podľa bodu 1 tohto rozhodnutia. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že riaditeľka odporcu sa rozhodla zrušiť dve pracovné miesta učiteliek materskej školy.
Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že o nadbytočnosť zamestnanca v zmysle § 63 odsek 1 písmeno b, Zákonníka práce ide vtedy ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve , pričom dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Ak zamestnávateľ z dôvodu zvýšenia efektívnosti práce zrušuje určité pracovné miesto, môže dať výpoveď z tohto dôvodu iba zamestnancovi ktorý pracuje na zrušenom pracovnom mieste. Zásadu výberu nadbytočného zamestnanca je možné akceptovať len v prípade, že došlo k
zrušeniu takého mesta alebo určitého počtu takých miest kde niekoľko zamestnancov je zaradených na tom istom pracovnom mieste.
Podľa názoru súdu ak riaditeľka odporcu rozhodla o znížení počtu miest učiteliek o zrušení dvoch miest učiteliek M. Š. je nesporné, že odporca bol oprávnený rozhodnúť aj o výbere nadbytočnej zamestnankyne t.j. učiteľky M. Š. v ktorom pracovnom zaradení bola aj navrhovateľka.
Súd ďalej v rámci dokazovania mal preukázané, že lehota na podanie návrhu v zmysle § 77 Zákonníka práce bola dodržaná. Výpoveď z pracovného pomeru daná navrhovateľke odporcom podľa § 63 odsek 1 písmeno b, Zákonníka práce bola doručená navrhovateľka dňa 29.3.2006 a táto výpoveď spĺňa formálne náležitosti v zmysle § 61 odsek 2 Zákonníka práce. Legitimácia odporcu bola preukázaná zriaďovacími listinami založenými v spise.
Pokiaľ išlo o organizačnú zmenu vykonanú odporcom táto bola jednoznačne preukázaná rozhodnutím odporcu, oboznámená bola skôr ako jej bola daná výpoveď z pracovného pomeru. Odporca postupoval v súlade s ustanoveniami zákonníka práce, požiadal zástupcov zamestnávateľov o prerokovanie výpovede.
Z horeuvádzaných dôvodov má súd za to, že odporca splnil všetky predpoklady dania výpovede zamestnávateľom zamestnancovi podľa zákonníka práce a z toho dôvodu preto je výpoveď platná a návrh navrhovateľky bol potrebný ako nedôvodný zamietnuť.
V konaní úspešnému odporcovi súd podľa § 142 odsek 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania , pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 352,30 € ktorú sumu súd priznal v zmysle vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. v znení vyhlášky 279/2005 Z.z. s poukazom na § 11 citovanej vyhlášky a oznámenia SAK B. o výške priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok 2005 ktorý bol vo výške 16.381,- Sk, pričom 1/13 výpočtového základu danej sumy predstavuje 1.260.-Sk a 1/13 výpočtového základu za rok 2008 predstavuje sumu 1.465,-Sk za rok 2009 sumu vo výške 53,49 € a za rok 2010 sumu vo výške 55,49 €. V konaní právna zástupkyňa vykonala 6 úkonov a to dva úkony v roku 2006 podľa § 14 /1a a § 14/1c v sume 2x 41,82 € , jeden úkon v roku 2008 podľa § 14 / 1 c, v sume 48,62 € , 2 úkony v roku 2009 podľa § 14 /1c, v sume 2 x 53,49 € a jeden úkon v roku 2010 podľa § 14/1c, v sume 55,49 € ďalej dvakrát režijný paušál po 164,-Sk ( 5,44 € ) jeden krát po 190,-Sk ( 6,30 €) , dvakrát po 6,95 € a jedenkrát po 7,21 €. Ďalej si právna zástupkyňa odporcu uplatnila cestovné v zmysle § 15 písmeno a, a § 16 odsek 4 vyhlášky o cestovných náhradách ktoré vykonala svojim osobným motorovým vozidlom značky S. L. EVČ N. XXX. D. pri priemernej spotrebe motorového vozidla 5,8 l/ nafty/100km pri cene 1,087 €/liter a vzdialenosti N. Z. , N. a späť v sume 19,20 €, ako i náhradu za premeškaný čas podľa § 17 vyhlášky 655/2004 z 1/60 výpočtového základu za každú začatú polhodinu. Takto si uplatnila úkon na pojednávaní pred Krajským súdom v Nitre dňa 27.10.2009 za premeškaný čas 12,02 €, takže cesta za každú začatú hodinu z N. Z. a späť predstavovala nárok 12,02 € x 4 polhodiny čo sa rovná 48,08 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre 3 vyhotoveniach V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným
odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.