Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-208-2008.pdf
PDF · 103.29 KB
No categories available
8C/208/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine v konaní pred samosudkyňou Mgr. Magdalénou Šmidtovou v právnej veci navrhovateľa: M. B., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom K. XXXX/X,. M., zastúpeného JUDr. S. T. - advokátkou so sídlom v M., E. B. L. X,. proti odporcovi: T. s. r. o., so sídlom T., N.. S. X,. IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpenému JUDr. J. L. - advokátom so sídlom v T., N.. sv. A. XX,. v konaní o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, takto
rozhodol:
I.
Súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 17.3.2008 uzavretá medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim, na základe ktorej predal navrhovateľ odporcovi nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Z., zapísané na LV č. 2893 v Správe katastra Martin a to byt č. 29 v M., na U.. K. X,. spoluvlastnícky podiel vo výške 5708/172503 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5708/172503 k pozemku parc. č. 502/550 o výmere 422 m2, ktorej vklad bol Správou katastra Martin povolený pod V 1288/08 zo dňa 23.4.2008, je neplatná.
II.
Súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 17.3.2008 medzi navrhovateľom ako kupujúcim a odporcom ako predávajúcim, na základe ktorej predal odporca navrhovateľovi nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Z., zapísané na LV č. 2893 v Správe katastra Martin a to byt č. 29 v M., na U.. K. X,. spoluvlastnícky podiel vo výške 5708/172503 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5708/172503 k pozemku parc. č. 502/550 o výmere 422 m2, ktorá doposiaľ nebola predložená Správe katastra nehnuteľností na vklad, je neplatná.
III.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania, ktoré budú vyčíslené v samostatnom uznesení.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 17.3.2008 uzavretá medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim týkajúca sa bytu č. 29 v M. na U.. K. č. X,. zapísaného v Katastri nehnuteľností, Správa katastra Martin, na LV č. 2893 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku, je neplatná a taktiež, že je neplatná aj kúpna zmluva zo dňa 17.3.2008 medzi navrhovateľom ako kupujúcim a odporcom ako predávajúcim na tie isté nehnuteľnosti. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako výlučný vlastník tohto bytu, ktorý je predmetom sporu chcel finančne pomôcť svojej dcére, hľadal spôsob
prefinancovania jej úveru s tým, že by založil svoj byt a splácal by pôžičku. Z. S. poradila jeho dcére, že pozná firmu, ktorá ponúka pôžičky a jediné čo firma potrebuje, je zabezpečenie pôžičky založením bytu. Navrhovateľ bol ubezpečený, že v byte bude naďalej bývať a splácať dlh. Následne pani S. prisľúbila dcére navrhovateľa, že jej vybaví úver v T., ktorá vyplatí dlžobu v T.-e a záložné právo prejde na banku. S odporcom sa stretol prvý krát priamo u notára v M., kde mu dal odporca podpísať kúpnu zmluvu a ubezpečoval ho, aby sa neobával, že je to len zábezpeka, preto nenamietal ani cenu uvedenú v kúpnej zmluve 700.000,-Sk. Vzápätí mu bola predložená druhá kúpna zmluva, kde odporca tento byt odpredáva navrhovateľovi naspäť, v ktorej je kúpna cena 1.036.000,-Sk. Keďže v byte naďalej býval a splácal dlžobu, netušil čo vlastne podpísal. Až dcéra zistila, že sa jedná o splátky vo výške 28.000,-Sk mesačne. Keď nebol schopný splátky splácať, odporca sa vyhrážal vyprataním nehnuteľnosti. Podľa navrhovateľa sú tieto kúpne zmluvy absolútne neplatné. Je zrejmé, že vôľa odporcu nadobudnúť vlastnícke právo k bytu nebola vážne mienená, nakoľko takýmto zastieraným úkonom len mal zabezpečiť svoju pôžičku poskytnutú navrhovateľovi. Pokiaľ by vôľa bola mienená vážne, nepodpisovali by v ten istý deň druhú kúpnu zmluvu, na základe ktorej predáva citovaný byt na navrhovateľa, hneď mu umožňuje v byte bývať, zaväzuje ho platiť poplatky spojené s užívaním bytu.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že odporca do 31.12.2007 poskytoval nebankové úvery. V ďalšom období sa zaoberal len kúpou a predajom nehnuteľnosti. Navrhovateľ so svojou dcérou dňa 18.1.2008 požiadali o poskytnutie úveru vo výške 600.000,-Sk prostredníctvom pani Z. S., s ktorou spísali žiadosť a ktorá sa ako súkromná podnikateľka zaoberá sprostredkovaním úverov pre viacero bánk a spoločností. Keďže v roku 2008 spoločnosť takúto činnosť nevykonávala, ponúkli navrhovateľovi možnosť získania finančných prostriedkov tým spôsobom, že navrhovateľ im odpredá svoju nehnuteľnosť - byt č. 29 v bytovom dome č. súp. 3919 na U.. K. v M. a zároveň mu prisľúbili, že navrhovateľ získa prednostné právo na odkúpenie bytu za podmienok, ktoré si dohodnú. Navrhovateľ súhlasil s týmto riešením. Zaslal odporcovi potrebné doklady a to výpis z LV, zabezpečili splatenie záväzku voči Mestu M., žiadosť Mesta M. o výmaz záložného práva zriadeného v prospech mesta. Požiadali všeobecnú úverovú banku o presné vyčíslenie dlhu dcéry navrhovateľa voči banke, splatenie ktorého bolo potrebné na výmaz záložného práva v prospech banky na predávaný byt a požiadali Spoločenstvo vlastníkov bytov o vyčíslenie dlhu navrhovateľa voči spoločenstvu. Po obdržaní týchto dokladov odporca vypracoval kúpne zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ predal odporcovi svoj byt za kúpnu cenu požadovanú jeho dcérou vo výške 700.000,-Sk, s ktorou súhlasil odporca. Pri možnosti spätne odkúpiť byt preferoval odporca uzavretie zmluvy o budúcej zmluve s tým, že kúpna zmluva sa uzavrie po splatení kúpnej ceny zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ s dcérou však preferoval okamžité podpísanie kúpnej zmluvy, na základe ktorej si navrhovateľ kupuje byt späť. Odporca však požadoval, aby táto zmluva spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva bola predložená Správe katastra až po úplnom splatení kúpnej ceny zo strany navrhovateľa. Boli dohodnuté všetky podmienky splatenia kúpnej ceny, výška a termín splátok kúpnej ceny ako aj sankcie a možnosti odstúpenia od zmluvy. Kúpne zmluvy boli podpísané 17.3.2008 na notárskom úrade JUDr. I. K.. Teda kúpna zmluva bola uzatvorená za štandardných podmienok štandardným spôsobom a je platná, preto navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Ing. I. G., J. B., Z. S., oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi a to výpisom z LV č. 2893, kúpnymi zmluvami, návrhom na výmaz záložného práva, výzvou na vypratanie, pripojeným spisom OR PZ M. ČVS: ORP-876/OEK-MT-2008 a ďalšími listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi a zistil:
Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim zo dňa 17.3.2008 súd zistil, že navrhovateľ odpredal odporcovi byt č. 29 v bytovom dome na U.. K. č. súp. XXXX. a spoluvlastnícky podiel vo výške 5708/172503 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel 5708/17203 k pozemku parc. č. 502/550 o výmere 422 m2 za kúpnu cenu 700.000,-Sk. Vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra dňa 23.4.2008 pod V 1288/2008.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 17.3.2008 súd zistil, že odporca ako predávajúci predal navrhovateľovi ako kupujúcemu predmetný byt č. 29 v bytovom dome na U.. K. č. súp. XXXX. za kúpnu cenu vo výške 1.036.000,-Sk, ktorá mala byť uhradená v 12. splátkach.
Z výpisu z LV č. 2893 Katastra nehnuteľností, Správa katastra Martin pre k. ú. Z. súd zistil, že odporca je zapísaný ako vlastník bytu č. 29 na U.. K. č. súp. bytového domu 3919 a spoluvlastníkom podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 5708/172503.
Navrhovateľ pred súdom uviedol, že jeho dcéra si potrebovala požičať nejaké peniaze. Prišla za ním spolu s pani S. a jedným pánom. Išli k notárke. Keď chcela s ním ísť k notárovi, prítomní účastníci jej povedali, že všetko je predjednané, že má počkať vonku. Mal vedomosť o tom, že má podpísať nejaký doklad na záložné právo. Nebol uzrozumený s tým, že sa malo jednať o zmluvu na predaj bytu. O tom ani neuvažoval. Zmluvu u notárky, pokiaľ ju podpisoval, si neprečítal. Z podpísaných zmlúv si nezobral ani jeden exemplár, nakoľko prítomní mu hovorili, že všetko dajú jeho dcére. Nikdy si žiadny úver nevybavoval. Tento úver si vybavovala jeho dcéra. Nikdy ani o úver nežiadal. Potvrdil však, že mal určitý dlh v súvislosti s užívaním bytu. Dcéra mu povedala, že dlh musí byť uhradený, lebo spoločnosť T. inak neposkytne úver. Pri podpísaní zmlúv nebol na neho vyvíjaný žiadny nátlak. Bol však ubezpečovaný, že sa jedná o formalitu v súvislosti so záložným právom na byt. Taktiež ani žiadnu splátku kúpnej ceny neuhradil. Všetko vybavovala jeho dcéra. Podpisoval iba zmluvu o záložnom práve. Až od dcéry sa dozvedel, že je potrebné splácať 28.000,-Sk mesačne s tým, že dcéra mala úver splácať a to tak, že pani S. jej vybaví úver v nejakej inej banke, ktorým tento úver zo strany spoločnosti T. zaplatí.
Odporca uviedol, že pri uzatváraní zmlúv za spoločnosť konal Ing. I. G., ktorý pracuje pre spoločnosť na základe mandátnej zmluvy. V minulosti spoločnosť spolupracovala aj s pani S., ktorá je súkromnou podnikateľkou vybavujúcou úvery pre klientov. V čase, keď boli podpisované kúpne zmluvy v rámci podnikateľskej činnosti, spoločnosť neposkytovala úvery. Pani S. im navrhla, že má klienta na poskytnutie úveru. Túto prvotnú žiadosť zamietli. Po určitej dobe, keď pani S. požiadala spoločnosť, či by nedokázali inou formou zohnať pre klientov peniaze navrhli, že sú ochotní odkúpiť nehnuteľnosť, pokiaľ klienti nehnuteľnosť majú. Všetky podklady súvisiace s uzatvorením zmlúv zosumarizoval Ing. I. G., ktorý bol tiež osobne prítomný pri podpisovaní zmlúv u notárky. Spoločnosť mala informáciu, že pani B. je neplatička, teda nemôže si inou formou vybaviť úver v žiadnej banke. Ohľadom kúpnej ceny nehnuteľnosti resp. určenia jej hodnoty mali podklady od pani S. a to fotografie bytu a taktiež aj výpis z listu vlastníctva.
Svedok Ing. I. G. pred súdom uviedol, že pracoval pre spoločnosť T. na základe mandátnej zmluvy. V čase, keď táto spoločnosť poskytovala úvery, zabezpečoval obhliadky nehnuteľností. V súvislosti s predmetnými kúpnymi zmluvami, ktoré sú predmetom tohto sporu uviedol, že zo strany odporcu mu boli predložené kúpne zmluvy, ktoré dal podpísať navrhovateľovi. Jednalo sa o predaj bytu a spätné odkúpenie tohto bytu s navýšenými splátkami oproti pôvodnému predaju. Pri overovaní podpisu na kúpnych zmluvách sa stretol s navrhovateľom, pani B. a pani S.. On s navrhovateľom boli v čakárni notárskeho úradu a pani B. s pani S. zostali vonku. Vysvetlil navrhovateľovi čo je predmetom týchto zmlúv, ktoré si navrhovateľ prečítal podľa svedka a následne podpísal zmluvy pred notárom. Po podpísaní zmlúv vyplatil on osobne navrhovateľovi 700.000,-Sk ako kúpnu cenu, čo mu navrhovateľ aj podpísal, že peniaze prevzal. Navrhovateľ odmietol ísť so svedkom do banky, preto s ním išla pani B., kde vyplatili úver, ktorý sa viazal na túto nehnuteľnosť a keďže banka nemala pripravenú kvitanciu, nebolo možné zabezpečiť výmaz záložného práva aj na Katastri nehnuteľností. Následne však kvitancia bola bankou zaslaná na Katastrálny úrad a bol uskutočnený výmaz záložného práva k bytu.
Svedkyňa J. B. uviedla, že mala záujem vybaviť si úver. Tento úver si vybavovala cez pani S., ktorá jej odporučila spoločnosť T.. Pani S. jej uviedla, že spoločnosť T. úvery poskytuje na základe záložnej zmluvy, teda založenia nejakej nehnuteľnosti. Pre pani S. mala zabezpečiť všetky potrebné listiny a to list vlastníctva, vyplatenie poskytnutej zľavy a výšku dlhu vo VÚB, pre ktorý bolo zriadené záložné právo na byt. Všetky záležitosti ohľadom týchto zmlúv zabezpečovala svedkyňa. Otec sa prvý krát dozvedel a stretol s pánom G. až u notára. Pred notárskym úradom sa stretol pán G., pani S., ona a jej otec. Keď sa spýtala, či môže ísť k notárovi aj ona, pán G. aj pani S. jej povedali, že nie je treba, že túto záležitosť vybavia s otcom hore. V tom čase ešte nepoznala obsah zmluvy. Myslela si, že sa jedná o zmluvu o úvere zabezpečenú nehnuteľnosťou. Úver si chcela zobrať ona, preto to vybavovala cez pani S.. Otec
si nikdy žiadny úver nechcel zobrať, ale súhlasí s tým, že pokiaľ si ona zoberie úver, poskytne záruku, teda zabezpečenie tohto úveru záložným právom bytu, ktorý vlastnil. Po podpise zmlúv u notára obaja (pán G. a pani S.) povedali otcovi, že ho už nepotrebujú a pani S. s pánom G. išli s ňou do VÚB. V banke vyplatil pán G. úver. Bolo to okolo 600.000,-Sk. Následne VÚB zaslala svedkyni kvitanciu. Túto kvitanciu dala pani S.. Keď boli všetky doklady odovzdané na kataster, až potom jej boli predložené všetky podpísané zmluvy a bolo jej povedané, že zostatok kúpnej ceny jej bude vyplatený potom ako kvitancia bude zaslaná na kataster. Zo strany odporcu jej bolo vyplatených okolo 116.000,-Sk. Bolo to asi do troch týždňov, keď banka poslala na kataster kvitanciu. Teda kúpna cena jej nebola vyplatená, taktiež ani jej otcovi. Boli jej vrátené listiny a to okrem iného aj zmluva so splátkovým kalendárom. Na základe kúpnej zmluvy začala splácať splátky a to preto, aby neprišli o byt.
Z výpovede svedkyne Z. S. súd zistil, že v čase keď odporca poskytoval úvery, sprostredkovávala pre odporcu poskytovanie úverov. Pani B. musela poskytnúť úver a žiadala ju, aby našla iné riešenie, keďže spoločnosť T. už úvery neposkytuje. Zo strany spoločnosti bolo navrhnuté pani B. také riešenie, že spoločnosť od nej odkúpi nehnuteľnosť a spätne si túto nehnuteľnosť môže odkúpiť. Svedkyňa komunikovala s pani B.. Zhromažďovala potrebné podklady na základe pokynov odporcu. Bolo dohodnuté stretnutie svedkyne s pánom G. a pani B. pred notárskym úradom za prítomnosti navrhovateľa. Navrhovateľ s odporcom boli na notárskom úrade pomerne dlhú dobu, z čoho usudzovala, že zmluvy si navrhovateľ preštudoval. Po podpísaní zmlúv bol Ing. G. s pani B. a s ňou vo VÚB. Vybavovali splatenie úveru pani B. vo VÚB, pričom sa vyskytol problém v súvislosti s tým, že nebolo možné zo strany banky poskytnúť okamžite kvitanciu, ale bol na účte určitý debet okolo 20.000,-Sk. Vybavilo sa to tým spôsobom, že vklad v hotovosti z prostriedkov poskytnutých odporcom išiel priamo na úverový účet pani B..
Zo žiadosti o úver zo dňa 18.1.2008 súd zistil, že navrhovateľ a J. B. ako spolužiadateľ žiadali o poskytnutie úveru vo výške 600.000,-Sk s tým, že predmet ručenia mal byť byt na U.. K. č. X,. č. súp. 3919. Odhad trhovej ceny bol 1.400.000,-Sk. Obhliadka bola vykonaná pani S.. Bola za účasti pani B..
Z príjmového pokladničného dokladu z VÚB súd zistil, že dňa 17.3.2008 bol na účet J. B. vložený vklad vo výške 504.000,-Sk.
Z výdavkového pokladničného dokladu č. V 3/5 súd zistil, že zo strany odporcu bolo vyplatené navrhovateľovi 700.000,-Sk.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka - neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ so svojou dcérou J. B. na základe žiadosti o úver zo dňa 18.1.2008 mali záujem o poskytnutie úveru vo výške 600.000,- Sk s tým, že splatnosť úveru mala byť zabezpečená ručením bytom č. 29 na U.. K. č. X v M.. Odhad trhovej ceny bytu na základe obhliadky vykonanej za účasti pani S. bol 1.400.000,-Sk. Pani Samcová bola súkromnou podnikateľkou vybavujúcou úvery pre klientov a spolupracovala s odporcom. Po vzájomnej dohode odporca bol ochotný poskytnúť úver navrhovateľovi s tým, že odkúpi nehnuteľnosť a to predmetný byt navrhovateľa. Odporca kúpnou zmluvou zo dňa 17.3.2008 odkúpil od navrhovateľa predmetný byt č. 29 na U.. K. č. X v M. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku za kúpnu cenu 700.000,-Sk. Následne bola uzatvorená kúpna zmluva z toho istého dňa 17.3.2008, na základe ktorej navrhovateľ odkúpil spätne predmetný byt č. 29 na U.. K. č. X,. ale už za kúpnu cenu 1.036.000,-Sk, ktorá mala byť uhradená v 12 splátkach. V prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu (§ 588 Občianskeho zákonníka). Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že kúpna cena vo výške 700.000,-Sk navrhovateľovi nebola vyplatená osobne ako tvrdil svedok Ing. G., ktorý vybavoval podpísanie kúpnych zmlúv napriek tomu, že navrhovateľ podpísal svedkovi príjmový pokladničný doklad. Sám navrhovateľ ako aj svedkyňa S. potvrdili, že časť kúpnej ceny bola použitá na splatenie úveru svedkyne B. vo VÚB, ktorá však okamžite nemohla vydať kvitanciu na výmaz záložného práva a výmaz záložného práva bol uskutočnený až po zaslaní kvitancie na katastrálny úrad. Ako potvrdila svedkyňa B., zostatok kúpnej ceny jej bol vyplatený až po zaslaní kvitancie na katastrálny úrad asi po troch týždňoch a to vo výške asi 116.000,-Sk. Je preukázané, že odporca do 31.12.2007 poskytoval nebankové úvery. V čase podpísania kúpnej zmluvy zo dňa 13.8.2008 sa touto činnosť odporca už nezaoberal. Mal však vedomosť o tom, že navrhovateľ resp. jeho dcéra majú záujem o poskytnutie pôžičky (úveru), preto prostredníctvom pani S. navrhli navrhovateľovi, že sú ochotní odkúpiť nehnuteľnosť, pokiaľ klienti nehnuteľnosť majú. Teda vôľa odporcu nadobudnúť vlastnícke právo k bytu nebola vážne mienená, ale takýmto úkonom si odporca chcel iba zabezpečiť svoju pôžičku poskytnutú navrhovateľovi. Kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá s cieľom, aby pohľadávka veriteľa bola v prípade, že nebude dlžníkom vyrovnaná uspokojená tým, že na navrhovateľa prejde vlastnícke právo k predmetu kúpy je neplatná. Vôľou odporcu nebolo uzavretie kúpnej zmluvy, ale zmluvy na zabezpečenie vrátenia peňazí zo zmluvy o pôžičke.
Neplatnosť kúpnej zmluvy možno posudzovať aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ mal aj podľa vyjadrenia odporcu záujem o poskytnutie úveru. Keďže spoločnosť v tom čase úvery ako nebankový subjekt neposkytovala, „ponúkla“ navrhovateľovi možnosť získania finančných prostriedkov tým, že im odpredá nehnuteľnosť - byt a zároveň tento byt odkúpi. Z takéhoto konania odporcu je zrejmé obchádzanie zákona a konanie odporcu je aj v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi možno vyvodiť z okolností podpisovania zmlúv ako aj z dohodnutej kúpnej ceny, ktorá bola v zrejmom nepomere s odhadnou cenou nehnuteľností, ktorá vyplývala zo žiadosti o úver. Teda kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim zo dňa 17.3.2008 je neplatná v súlade s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka, táto kúpna zmluva je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastala priamo zo zákona a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Plnením z absolútne neplatného právneho úkonu však vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať (§ 451 Občianskeho zákonníka). Teda pokiaľ súd určil, že táto zmluva je neplatná, je navrhovateľ povinný vrátiť odporcovi všetko čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka).
Ak je predmetom súdneho konania neplatnosť viacerých na seba nadväzujúcich zmlúv, dôvody neplatnosti je treba zisťovať u každej z nich samostatne. Keďže súd na základe vykonaného dokazovania určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim zo dňa 17.3.2008 je absolútne neplatnou s účinkami ex tunc, teda je neplatnou od začiatku voči každému. Zároveň určil, že aj kúpna zmluva zo dňa 17.3.2008, ktorou odporca ako predávajúci predal navrhovateľovi ako kupujúcemu predmetný byt je tiež neplatná, lebo odporca sa na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy nemohol stať vlastníkom predmetného bytu a nemohol následne kúpnou zmluvou ani tento byt navrhovateľovi odpredať. Súd preto určil, že aj druhá kúpna zmluva je neplatná.
Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti oboch zmlúv je daný tým, že bez určenia neplatnosti zmlúv nie je možné zmeniť stav vlastníkov v katastri nehnuteľností, nakoľko medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.