Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-125-2009.pdf
PDF · 89.65 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/125/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľa: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské nivy 45, Bratislava, proti odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ul. Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, o zaplatenie 41.549,45 Sk ( 1.379,19 € ) s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 82,50 € titulom náhrady trov konania, do 3 dní.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 31.10.2008 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 41.549,45 Sk ( 1.379,19 € ) s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom náhrady škody.
Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť.
Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 7.6.2007 na 476 km diaľnice D1 došlo k dopravnej nehode. Motorové vozidlo EČV: PO XXX U., ktoré nehodu spôsobilo viedol ako vodič T. R. s tým, že nehodou došlo k poškodeniu veľkoplošnej dopravnej značky, súčastí a k znečisteniu vozovky, teda majetku navrhovateľa a to vo výške 99.229,70 Sk. Od tejto škody si navrhovateľ odpočítal príjem za kovový odpad vo výške 1.424,25 Sk a u odporcu si uplatnil škodu vo výške 97.805,45 Sk ( vyúčtovanie za škody na
diaľniciach a cestách NDS zo dňa 13. 11. 2007 - č. l. 28 ). U odporcu z toho dôvodu, že vozidlo, ktoré dopravnú nehodu spôsobilo bolo povinne zmluvne poistené za zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v Komunálnej poisťovni, a. s. Zo záznamu dopravnej polície z 8. 6. 2007 ( č.l. 41 ) č. p. KRP-P-XXX/KDI-S.-XXXX súd zistil, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodič T. R. idúci s nákladnou súpravou po diaľnici D1 v smere Liptovský Mikuláš - Poprad neprispôsobil rýchlosť jazdy situácii v cestnej premávke, neskoro spozoroval prekážku v cestnej premávke ( stojace vozidlá ) a v dôsledku prudkého brzdenia dostal na rozliatej nafte šmyk a narazil do dopravnej značky D 34a Návesť pred križovatkou.
Z poistnej zmluvy ( založenej odporcom ) súd zistil, že bola medzi odporcom a firmou J. &. H. O., s .r. o. uzatvorená dňa 30. 11. 2006 a týkala poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, pričom bol poistený súbor motorových vozidiel, ktorého súčasťou bolo aj predmetné vozidlo EČS: PO XXX U.. Všeobecné poistné podmienky do súdneho spisu založené neboli.
Po uplatnení si náhrady škody u poisťovne táto oznámením o poistnom plnení zo dňa 1. 2. 2008 odporcovi vyčíslila výšku škody, pričom nepriznala poškodenému sumu za prestoje ( podľa navrhovateľa ušlý zisk ) vo výške 10.005,45 Sk, ďalej odpočítala opotrebenie poškodenej veci vo výške 30.120,- Sk a zvyšky v sume 1.424,- Sk. Odporca teda navrhovateľovi vyplatil titulom poistného plnenia 56.256,- Sk. Rozdiel vo výške 41.549,45 Sk ( 1.379,19 € ) je predmetom žalobného návrhu.
Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 442 ods. 1 a ods. 2 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 9 ods.1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia.
Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a
s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.
Podľa § 3d ods. 5 písm. a) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov správu pozemných komunikácií vykonáva, ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - Národná diaľničná spoločnosť.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
Podľa § 5 ods. 1 písm. d) cit. zák. ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú poistený uhradil alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
S poukazom na cit. zák. ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo pri dopravnej nehode vozidla poisteného pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu k poškodeniu zvodidiel, že za takto spôsobenú škodu zodpovedá poistený odporcu, ďalej ani to, že odporca bol povinný navrhovateľovi, ktorý uviedol zvodidlá do pôvodného stavu, vyplatiť náhradu takto vzniknutej škody.
Sporná medzi účastníkmi bola v danej veci výška vzniknutej škody a v nadväznosti na to posúdenie otázky, či bol odporca oprávnený na zníženie vyplatenej náhrady o čiastku predstavujúcu hodnotu amortizácie zvodidiel a o vyčíslené tzv. prestoje.
Keďže v danom prípade došlo pri dopravnej nehode k poškodeniu diaľnice resp. jej súčasti (zvodidlá), navrhovateľ poukazoval na ust. § 9 ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb., podľa ktorého ten, kto poškodenie spôsobil, je povinný uhradiť správcovi (teda navrhovateľovi) náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Keďže v tomto prípade poškodenie neodstránil sám škodca, ale navrhovateľ, navrhovateľ zo znenia citovaného ustanovenia vyvodzoval, že odporca by mu mal uhradiť všetky náklady vynaložené na odstránenie poškodenia resp. uvedenia komunikácie do pôvodného stavu, bez ohľadu na vek poškodenej veci. Súd však poukazuje na to, že navrhovateľ si uplatňuje v tomto konaní náhradu škody nie od škodcu, ale od poisťovne, s ktorou mal škodca uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto rozsah plnenia treba posudzovať podľa zák. č. 381/2001 Zb., predovšetkým ust. § 4 tohto zákona, ako aj § 5 ods. 1 písm. d) a contrario. Podľa § 5 ods. 1 písm. d) cit. zák. totiž poisťovňa nie je povinná nahrádzať škodu nad rámec ustanovený osobitnými predpismi, pričom zákon tu odkazuje na § 442 až 449 OZ, pokiaľ poistná zmluva neustanovuje inak.
V danom prípade, ako je uvedené vyššie všeobecné poistné podmienky neboli s poistnou zmluvou súdu predložené, preto nebolo preukázané, že si účastníci poistnej zmluvy dohodli širší rozsah plnenia ako je upravený v § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z..
Rozsah plnenia odporcu je teda potrebné posudzovať podľa ust. § 442 až 449 OZ. Pri určení výšky skutočnej škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Pri škode spôsobenej na starších, použitých alebo opotrebovaných veciach sa zisťuje všeobecná cena, ktorú mali veci v čase poškodenia, teda nie je možné vychádzať z ceny novej veci. Výška náhrady za poškodenú vec pri tom nie je závislá od toho, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Pri vynaložení určitej čiastky na opravu veci je od tejto čiastky potrebné odrátať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Rovnako je to pri výmene starej veci, ktorá bola poškodená, za novú. V konaní nebolo sporné, že v danom prípade boli poškodené staršie zvodidlá, preto podľa názoru súdu odporca postupoval správne, keď pri náhrade škody z ceny novej veci odpočítal tzv. amortizáciu (ktorej výpočet navrhovateľ nespochybňoval), teda opotrebenie, a to bez ohľadu na to, že navrhovateľ argumentoval tým, že zvodidlá musia byť stále v 100% - nom technickom stave. Takýto postup odporcu bol v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi.
Pokiaľ ide o náhradu za tzv. prestoje, ktorú si navrhovateľ tiež uplatňoval, podľa názoru súdu ani táto navrhovateľovi nepatrí. Navrhovateľ charakterizoval prestoj ako celkovú dobu, počas ktorej dopravný prostriedok alebo mechanizmus pri odstraňovaní prekážky alebo škody na diaľnici alebo na ceste navrhovateľa stojí, okrem času, ktorý je potrebný k nakladaniu, vykladaniu a pripojeniu alebo odpojeniu vlečného vozidla, prívesu k ťažnému vozidlu, prístroja alebo zariadenia. Náklady (cenu) za prestoje si navrhovateľ vypočítava podľa svojho interného predpisu (č. 27/5240/2005 - Ceny za výkony na diaľniciach a cestách a ceny za odstraňovanie
škôd na diaľniciach a cestách vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.). Podľa názoru navrhovateľa je účtovanie prestojov možné chápať ako účtovanie ušlého zisku. Ušlým ziskom je ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí (t.j. keby nebolo došlo k vzniku škody). Motorové vozidlá resp. mechanizmy, ktoré navrhovateľ pri odstraňovaní škody použil, patrili navrhovateľovi, preto mal súd za to, že "náklady" za dobu, počas ktorej tieto mechanizmy pri odstraňovaní škody nepracovali, nemožno považovať za ušlý zisk, nakoľko keďže navrhovateľ nepreukázal, že by tieto mechanizmy v čase, keď mali tzv. prestoje počas odstraňovania škody, mali pracovať inde pre tretiu osobu, ktorá by navrhovateľovi za túto prácu zaplatila, nie je možné predpokladať, že pokiaľ by tieto mechanizmy neboli použité pri odstraňovaní tejto škody, navrhovateľ by získal majetkovú hodnotu, ktorú si v tomto konaní uplatňuje ako náhradu za tzv. prestoje. Náklady na dopravu a na mzdu zamestnancov, ktorí na odstraňovaní škody pracovali, pritom odporca navrhovateľovi zaplatil.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal proti neúspešnému navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú odporcom zaplatený súdny poplatok za odpor podaný proti platobnému rozkazu vo výške 82,50 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá
O. s. p.).