Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-27-2008.pdf
PDF · 95.65 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PB-14Cb/27/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici samosudca Mgr. Libor Kysucký v právnej veci navrhovateľa B. F. s.r.o., Š. XX,. XXX. XX B., IČO XX XXX. XXX,. právne zastúpeného advokátskou kanceláriou S. s.r.o. so sídlom Š. XX,. XXX. XX. B., IČO XX. XXX. XXX. proti odporcovi P. S., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom P. XXX. o zaplatenie 1 754,60 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 370,88 EUR, úrok z úveru 200,72 EUR, úroky z omeškania za obdobie od 7.1.2001 do 6.11.2002 vo výške 125,92 EUR, úroky z omeškania 0,1 % denne zo sumy 370,88 EUR od 7.11.2002 do 23.5.2005, úroky z omeškania 11 % ročne zo sumy 370,88 EUR od 24.5.2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 13,28 EUR, úrok z omeškania 11 % ročne zo sumy 13,28 EUR od 14.11.2006 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 74,17 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Pôvodný navrhovateľ - G. M., a.s. sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 52 859 Sk, úrok z omeškania 0,1 % denne zo sumy 17 620 Sk od 14.11.2006, zmluvnú pokutu vo výške 2 234,50 Sk; navrhovateľ sa tiež domáhal náhrady trov konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporcovi na základe zmluvy o úvere č. 1329723401 zo dňa 6.12.2000 poskytol peňažné prostriedky vo výške 11 173 Sk na nákup tovaru. Navrhovateľ poukázal na to, že odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu v celkovej výške 17 220 Sk, ktorá pozostáva z poskytnutého úveru vo výške 11 173 Sk a dohodnutého pevne vyčísleného úroku vo výške 6 047 Sk prostredníctvom 35 mesačných splátok vo výške 492 Sk.
Navrhovateľ poukázal tiež na to, že nakoľko odporca nezaplatil viac ako tri splátky v lehote ich splatnosti, navrhovateľ ukončil so žalovaným zmluvu a všetky úverové splátky sa stali predčasne splatnými.
Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že ku dňu 13.11.2006 predstavoval celkový dlh žalovaného sumu vo výške 52 859 Sk (istina vo výške 11 173 Sk + úrok vo výške 6 047 Sk + úrok z omeškania vo výške 35 239 Sk + zmluvná pokuta vo výške 400 Sk).
Navrhovateľ tiež poukázal na to, že keďže odporca svoj dlh nesplnil, dostal sa do omeškania so splatením dlhu a teda je povinný navrhovateľovi zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 17 620 Sk a zmluvnú pokutu vo výške 20 % z istiny 11 173 Sk.
V priebehu konania súd na návrh spoločnosti B. F., s.r.o. pripustil, aby do konania na miesto pôvodného navrhovateľa G. M., a.s. vstúpila spoločnosť B. F., s.r.o..
Právny zástupca navrhovateľa dňa 13.10.2008 súdu oznámil, že odporca neuhradil navrhovateľovi ani jednu splátku a poukázal na to, že zmluvná pokuta vo výške 200 Sk bola vyrubená v dôsledku nezaplatenia dvoch mesačných splátok - mesačnej splátky splatnej 13.1.2001 a mesačnej splátky splatenej 13.2.2001. Ďalšie zmluvné pokuty vo výške 100 Sk boli vyrubené v dôsledku nezaplatenia mesačných splátok splatných dňa 13.3.2001 a dňa 13.4.2001.
Právny zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že dňa 16.4.2001 bola navrhovateľovi zaslaná výzva k predčasnej úhrade úveru s tým, že v zmysle tejto výzvy mal odporca doplatiť všetky dlžné čiastky a ďalej splácať poskytnutý úver v zmysle zmluvy. Pre prípad, že by odporca svoj dlh neuhradil, bol informovaný o zrušení svojej zmluvy. Nakoľko nenastala odkladacia podmienka uvedená vo výzve, navrhovateľ ukončil zmluvu dňa 23.5.2001.
Právny zástupca navrhovateľa dňa 1.4.2010 poukázal na to, že zmluvná pokuta bola dojednaná pre akékoľvek porušenie povinnosti zákazníka.
Súd sa oboznámil so zmluvou o úvere, s obchodnými podmienkami, s platobnou históriou, so sadzobníkom poplatkov, s „ Detailmi korešpondencie“ a zistil nasledovné:
Zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 6.12.2000 je zrejmé, že spoločnosť G. C. M. k.s. poskytla odporcovi úver vo výške 11 173 Sk s tým, že cena úveru bola dohodnutá na 17 220 Sk. Dlžník sa zaviazal úver splatiť v 35 pravidelných mesačných splátkach vo výške 492 Sk s tým, že prvá splátka mala byť uhradená do 6.1.2001.
Zo zmluvy o úvere je tiež zrejmé, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky spoločnosti G. C. M. k.s..
Z obchodných podmienok spoločnosti G. C. M. k.s. súd zistil, že v zmysle týchto obchodných podmienok zákazník súhlasil s predĺžením premlčacej doby všetkých práv vzniknutých veriteľovi zo zmluvy na dobu 10 rokov od momentu, kedy začne táto doba plynúť. Podľa čl. 6 porušenie povinností zákazníka vyplývajúcich zo zmluvy zakladá právo veriteľa na zmluvnú pokutu a tam, kde je to ustanovené, tiež na dohodnutý úrok z omeškania. Pre prípad porušenia povinností zákazníka bol dojednaný úrok z omeškania vo výške podľa aktuálneho sadzobníka.
Z platobnej histórie zmluvy č. 1329723401 je zrejmé, že dňa 6.12.2000 navrhovateľ odporcovi poskytol sumu 11 193 Sk, že vyrubil sankčný poplatok vo výške 200 Sk a sankčný úrok vo výške 16 Sk dňa 13.2.2001, sankčný poplatok vo výške 100 Sk a sankčný úrok vo výške 28 Sk dňa 13.3.2001, sankčný poplatok vo výške 100 Sk a sankčný úrok vo výške 46 Sk dňa 13.4.2001. Počnúc dňom 23.5.2001 navrhovateľ vyruboval odporcovi sankčné úroky vo výške 534 Sk, resp. 517 Sk, a to až do 13.11.2006.
Z listiny označenej „Predsporová výzva“ súd zistil, že navrhovateľ dňa 2.1.2008 vyzval odporcu, aby do troch dní od doručenia výzvy zaplatil navrhovateľovi celkovú sumu 52 859 Sk.
Zo sadzobníka poplatkov účinného od 15.5.2000 súd zistil, že zmluvná pokuta za omeškanie s platením úveru bola určená na 20 % z dlžnej čiastky, minimálne však 100,- Sk a úrok z omeškania bol určený na 0,1 % denne z dlžnej čiastky.
Z písomnosti označenej ako „Detaily korešpondencie“ je zrejmé, že navrhovateľ dňa 16.01.2001 zaslal odporcovi upozornenie, dňa 16.2.2001 prvú upomienku, dňa 16.3.2001 druhú upomienku a dňa 16.04.2001 štvrtú upomienku - výzvu k predčasnému.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2004 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporcovi peňažné prostriedky 11 173 Sk. Pretože odporca do dnešného dňa navrhovateľovi z poskytnutej sumy nič nevrátil, súd ho zaviazal na úhradu 11 173 Sk ( t. j. 370,88 EUR ).
Odporca je v zmysle zmluvy povinný navrhovateľovi uhradiť aj úrok z úveru a súd ho preto zaviazal aj na úhradu úroku vo výške 6 047 Sk, resp. 200,72 EUR ( takýto pevnou sumou určený úrok vyplýva z toho, že odporca sa zaviazal vrátiť celkom 17 220 Sk, hoci navrhovateľ mu poskytol iba 11 173 Sk ).
Odporca sa pritom zaviazal, že požičanú sumu a úroky z úveru ( celkom 17 220 Sk ) vráti navrhovateľovi v 35 splátkach po 492 Sk; pretože však odporca neuhradil ani jedinú takúto splátku, dostal sa do omeškania so splnením peňažného záväzku a navrhovateľ má preto nárok aj na úrok z omeškania, ktorý si účastníci dohodli na 0,1 % denne.
Navrhovateľ pritom žiadal úrok z omeškania zo sumy 17 220 Sk už od mája 2001 ( ako je to zrejmé z platobnej histórie, podľa ktorej navrhovateľ od mája 2001 vyruboval úroky z omeškania po 517 Sk, resp. 534 Sk mesačne - čo je práve 0,01 % denne zo sumy 17 220 Sk za 30, resp. 31 dní ); súd jeho návrh v tejto časti zamietol - navrhovateľ totiž súdu nepredložil kópiu listu, ktorým požiadal odporcu o okamžité predčasné splatenie úveru a ani nepreukázal, že takýto list odoslal na adresu odporcu. Vzhľadom na právny význam skutočnosti, či došlo k predčasnému splateniu úveru, súd nepovažoval interný výpis zo systému žalobcu za hodnoverný dôkaz ( hodnoverným dôkazom by bolo napr. predloženie výzvy na predčasné splatenie úveru a potvrdenie tretieho subjektu - napr. pošty, že takáto výzva bola skutočne zaslaná ). Súd považuje za vhodné poukázať aj na to, že ak navrhovateľ podal návrh na súd v roku 2008, hoci k ukončeniu zmluvy podľa jeho tvrdenia došlo už v roku 2001; bolo v jeho záujme, aby si relevantné listinné dôkazy archivoval po celú túto dobu.
Vzhľadom na nepreukázanie zaslania výzvy na predčasné splatnenie úveru súd dospel k záveru, že k zosplatneniu úveru nedošlo - odporca bol preto v omeškaní iba s platením jednotlivých splátok, nie však v omeškaní so zaplatením celého úveru.
Pokiaľ teda ide o výšku úrokov z omeškania, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca mal prvú splátku vo výške 492 Sk uhradiť najneskôr do 6.1.2001; nakoľko ju však neuhradil, navrhovateľovi v období od 7.1.2001 do 6.2.2001 vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 15,252 Sk ( 0,1 % zo 492 Sk x 31 dní ).
Dňa 6.2.2001 sa stala splatnou druhá splátka vo výške 492 Sk a navrhovateľovi preto od 7.2.2001 do 6.3.2001 patrí úrok z omeškania zo sumy 984 Sk, čo predstavuje 27,552 Sk ( 0,01 % z 984 Sk x 28 dní ).
Odporca neuhradil ani nasledovných 33 splátok ( t. j. splátky splatné 6.3.2001, 6.4.2001, 6.5.2001 atď. ) a preto je v omeškaní s platením nasledovných súm od nasledovných dátumov:
omeškanie od počet dní omeškania omeškaná suma v Sk čiastkový úrok v Sk
07.01.01 31 492 15,25200
07.02.01 28 984 27,55200
07.03.01 31 1476 45,75600
07.04.01 30 1968 59,04000
07.05.01 31 2460 76,26000
07.06.01 30 2952 88,56000
07.07.01 31 3444 106,76400
07.08.01 31 3936 122,01600
07.09.01 30 4428 132,84000
07.10.01 31 4920 152,52000
07.11.01 30 5412 162,36000
07.12.01 31 5904 183,02400
07.01.02 31 6396 198,27600
07.02.02 28 6888 192,86400
07.03.02 31 7380 228,78000
07.04.02 30 7872 236,16000
07.05.02 31 8364 259,28400
07.06.02 30 8856 265,68000
07.07.02 31 9348 289,78800
07.08.02 31 9840 305,04000
07.09.02 30 10332 309,96000
07.10.02 31 10824 335,54400
07.11.02 30 11173 ( zo splátky 492 Sk na úhradu istiny
použitých 349 Sk )
Pokiaľ ide o úroky z omeškania od 7.1.2001 do 6.11.2002, tieto predstavujú spolu 3 793,32 Sk, t.j. 125,92 EUR.
Za obdobie po 7.11.2002 navrhovateľovi patrí úrok z omeškania zo sumy 11 173 Sk. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal úroku z omeškania aj zo sumy 6 047 Sk ( 143 Sk zo splátky splatnej 7.11.2002 + 12 splátok po 492 Sk splatných počnúc 6.12.2002 ), súd v tejto časti návrh zamietol. Suma 6 047 Sk sú totiž úroky z úveru - teda príslušenstvo pohľadávky; oneskoreným zaplatením príslušenstva pohľadávky však právo na úroky z omeškania nevzniká.
Navrhovateľ a odporca si dohodli úrok z omeškania 0,1 % denne, v dôsledku čoho požičaná suma 11 173 Sk každoročne narastá cca. o 4 078 Sk; samotná táto skutočnosť pritom podľa názoru súdu nie je rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Navrhovateľ však od apríla 2001 ( kedy údajne odporcu vyzval na vrátenie celého úveru ) až do 13.2.2008 ( kedy navrhovateľ podal návrh na súd ) nevykonal žiadny právne relevantný úkon smerujúci k vymoženiu dlžnej sumy, pričom počas týchto cca. 7 rokov by sa titulom dohodnutých úrokov z omeškania dlžná suma 11 173 Sk ( požičaná na kúpu televízora ) zvýšila o ďalších cca. 28 500 Sk. Takýto postup je však podľa názoru súdu v rozpore s poctivým obchodným stykom, keď navrhovateľ ( využijúc predĺženie premlčacej doby na 10 rokov ) svojou nečinnosťou prispel k tomu, že odporca by mal ako sankciu zaplatiť neprimerane vysokú sumu ( podľa výpočtov navrhovateľa úroky z omeškania iba za obdobie za obdobie do 13.11.2006 predstavujú 35 239 Sk a následne 517 Sk, resp. 534 Sk za každý mesiac ).
Vzhľadom na tento rozpor s poctivým obchodným stykom ( § 265 ObZ ) súd navrhovateľovi od 24.5.2005 priznal iba zákonný úrok z omeškania. Súd pri stanovení tohto dátumu prihliadol na to, že navrhovateľ tvrdil, že úver zosplatnil dňa 23.5.2001. Ak teda navrhovateľ podľa jeho vedomostí úver zosplatnil 23.5.2001, zákonná 4-ročná premlčacia doba by uplynula 23.5.2005 a súd do tohto dátumu priznal navrhovateľovi dohodnutý úrok z omeškania. Keďže navrhovateľ po uplynutí štandardnej premlčacej doby až do februára 2008 neurobil žiadny právne relevantný úkon smerujúci k vymoženiu dlžnej sumy, súd mu priznal iba zákonný úrok z omeškania. Pri určení výšky zákonného úroku súd vychádzal z toho, že k omeškaniu došlo v období od 7.1.2001 do 6.11.2003, pričom v tomto období banky obvykle požadovali úrok 10 % ročne.
Nakoľko účastníci si v článku 6.2. obchodných podmienok okrem úroku z omeškania dojednali pre prípad porušenia povinností zákazníka poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej výške aj zmluvnú pokutu podľa aktuálneho sadzobníka, súd navrhovateľovi priznal 3,32 EUR ( zmluvná pokuta 100 Sk za neuhradenie splátky splatnej 6.1.2001 ), 3,32 EUR ( zmluvná pokuta 100 Sk za neuhradenie splátky splatnej 6.2.2001 ), 3,32 EUR ( zmluvná pokuta 100 Sk za neuhradenie splátky splatnej 6.3.2001 ) a 3,32 EUR ( zmluvná pokuta 100 Sk za neuhradenie splátky splatnej 6.4.2001 ).
Nakoľko odporca neuhradil ani v poradí piatu až tridsiatu piatu splátku, súd navrhovateľovi priznal aj ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 2 234,50 Sk, t.j. 74,17 EUR. Súčet týchto ďalších neuhradených splátok totiž predstavuje 15 252 Sk a navrhovateľ by tak mal nárok na 3 050,40 Sk ( 20 % z 15 252 Sk ); navrhovateľ však žiadal iba 2 234,50 Sk a súd mu preto priznal iba túto sumu.
Vzhľadom na to, že súd navrhovateľovi nepriznal podstatnú časť z uplatnených úrokov z omeškania, je zrejmé, že navrhovateľ mal vo veci iba čiastočný úspech; súd preto o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.