Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-31-2010.pdf
PDF · 91.3 KB
No categories available
25Co/31/2010
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Ing. J. J., r. č. XXXXXX/XXX,. bytom V. XX,. XXX. XX. H., zastúpený JUDr. L. K., advokátkou v K., N.. M. R. Š. X. proti žalovanému: Z. V. S., a.s., N., N. Z. H. X,. IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený JUDr. R. K., advokátom v P., S. A. K. XX,. o určenie neplatnosti výpovede, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 17. 10. 2008, č. k. 6C/38/2007-211, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 28. 2. 2007 domáhal určenia neplatnosti výpovede zo 16. 8. 2006 danej mu žalovaným podľa § 63 ods. 1 písm. d/, bod 2 Zákonníka práce. V žalobe uviedol, že zamestnávateľ ako zákonný dôvod uvádza to, že prestal spĺňať podmienky na výkon tejto funkcie a to podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce. On do funkcie nebol menovaný, ani volený, do pracovného pomeru bol prijatý ako riaditeľ. Z toho dôvodu predstavenstvo akciovej spoločnosti ho nemalo čo odvolávať z funkcie riaditeľa vedúceho odštepného závodu K., ale mohlo s ním skončiť pracovný pomer výpoveďou. Žalobca ako účastník konania uviedol, že funkciu riaditeľa odštepného závodu K. vykonával do 31. 12. 2006. Po odvolaní z funkcie mal s ním žalovaný uzatvoriť dodatok k pracovnej zmluve a navrhnúť mu inú funkciu, ale sa tak nestalo. Nebol dôvod na odvolanie z funkcie, pričom ho predstavenstvo ani odvolať z tejto funkcie nemohlo.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, pretože výpoveď bola platne daná, keď splnila všetky formálne i materiálne náležitosti podľa Zákonníku práce. Žalobca bol vymenovaný za riaditeľa odštepného závodu a jeho vymenovaním došlo k vzniku pracovného pomeru bez ohľadu na to, že s ním bola uzatvorená i pracovná zmluva. Prvé vymenovanie sa vykonalo poverením z 1. 11. 1982 č. 1334-14/1982, pričom k vymenovaniu žalobcu bol potrebný celý rad súhlasov od rôznych orgánov. Až následne po takýchto súhlasoch mohlo dôjsť k uzatvoreniu pracovnej zmluvy. K druhému vymenovaniu žalobcu do funkcie vedúceho OZ K. došlo k jeho zapísaniu do obchodného registra. Ak by žalobca nebol vymenovaný do tejto funkcie, k takémuto zápisu do obchodného registra by nemohlo dôjsť. Odvolanie žalobcu z funkcie vedúceho OZ K. bol v plnej kompetencii predstavenstva a mohol ho tento orgán vykonať bez uvedenia dôvodu. Po tom, čo žalobca bol odvolaný z funkcie, prestal spĺňať podmienky na výkon tejto funkcie, a preto mu bola daná výpoveď v súlade so Zákonníkom práce. Žalovaný nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnať v mieste doterajšieho výkonu práce, a to ani v zníženom pracovnom čase.
Súd prvého stupňa rozsudkom zo 17. 10. 2008, č. k. 6C 38/2007-211 určil, že výpoveď žalovaného zo 16. 8. 2006, daná žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. d/, bod 2 Zákonníka práce, podľa ktorej výpovede sa pracovný pomer žalobcu mal skončiť k 31. 12. 2006, je neplatná. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania k rukám JUDr. L. K., advokátky v K. do troch dní od právoplatnosti rozsudku a to v sume 13.455 Sk.
Podľa odôvodnenia rozsudku medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobcovi bola výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d/, bod 2 Zákonníka práce doručená 5. 9. 2006. Žalovaný pred doručením výpovede žalobcovi listom z 19. 7. 2006 požiadal základnú organizáciu O. pri Z., a.s. o prejednanie výpovede zo strany zamestnávateľa v zmysle 63 ods. 1 písm. d/, bod 3 a § 74, avšak z neho vyplýva iba toľko, že žalovaná spoločnosť požiadala odborový orgán o prerokovanie rozviazania pracovného pomeru so žalobcom podľa § 74 Zákonníka práce podľa vyššie uvedených ustanovení zákona, pričom v druhom odstavci tohto listu sú uvedené ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d/, bod 3 a § 42 ods. 2 ZP. V spornej výpovedi však žalovaná spoločnosť nepoužila zákonný dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d/, bod 3 ZP aj dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d/, bod 2 ZP. Žalovaná spoločnosť spornú výpoveď odborovej organizácie nedoručila, odborová organizácia nemala k dispozícii listinu o výpovedi, ktorú mala prerokovať, a preto logicky mohla len vziať na vedomie zámer žalovaného skončiť pracovný pomer so žalobcom. Z týchto skutkových zistený vyvodil jednoznačný záver o tom, že žalovaný svoju zákonnú povinnosť zakotvenú v § 74, t. j. povinnosť vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov, nesplnil, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť, pretože táto povinnosť žalovanému vyplýva zo zákona. Žalobu preto súd považoval za dôvodnú. Zároveň však dospel k jednoznačnému záveru, že predstavenstvo žalovaného bolo oprávnené, vzhľadom na jeho štatút, žalobcu odvolať z funkcie a určiť inú osobu na výkon tejto funkcie.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 13.455 Sk, ktorej výšku podrobne rozviedol.
Tento rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný. Domáhal sa jeho zmeny a zamietnutia žalobného návrhu. Vyčítal súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto mali následne bezprostredne vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. Odmietol záver súdu o tom, že nesplnil zákonnú povinnosť podľa § 74 Zákonníka práce, t. j. že vopred so zástupcami zamestnancov neprerokoval výpoveď danú žalobcovi. Odkazoval na judikatúru súdov, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 9. 2006, sp. zn. 1Cdo 72/2006, podľa ktorého ustanovení § 74 ods. 1 ZP sa vymedzuje povinnosť zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Určuje i povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom ako zástupcom zamestnancov ako hmotno-právnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ust. § 17 ods. 2 Zákonníka práce spôsobuje ich neplatnosť. Účinky splnenia povinnosti nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie, adresované príslušnému odborovému orgánu, obsahujú náležitosti výpovede určené ustanovením § 61 ods. 2 Zákonníka práce (pri okamžitom skončení pracovného pomeru § 70 ZP). To znamená, že dôvod výpovedi musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť.
Pochybenie súdu prvého stupňa podľa neho spočíva v tom, že zohľadnil pri hodnotení dôkazov len žiadosť o prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa z 19. 7. 2006, pričom sa nezaoberal tým, že k tejto žiadosti ho požiadala odborová organizácia listom zo dňa 25. 7.2006 o bližšie objasnenie dôvodov odvolania žalobcu a na túto žiadosť žalovaný odborovej organizácii odpovedal listom z 31. 7. 2006. V liste žalovaný informoval odborovú organizáciu, že v žiadosti o prerokovanie výpovede z 19.7. 2006 došlo k pisárskej chybe a to uvedením zákonného ustanovenia upravujúceho dôvod výpovede, teda v žiadosti zo dňa 31. 7. 2006 bol nesprávne uvedený dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d/, bod 3 Zákonníka práce. V uvedenom liste sa uvádza k 31. 7. 2006, doručenom odborovej organizácii 2. 8. 2006 okrem iného: „Upresňujeme prerokovanie výpovede s tým, že ide o výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d/, bod 2, a nie podľa bodu 3, šlo o prepisnú chybu.“ Žalovaný konštatoval, že list bol predložený súdu na pojednávaní dňa 27. 5. 2006, pričom súd aj oboznámil jeho obsah, ako to vyplýva i zo zápisnice z pojednávania z tohto dňa. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že odborová organizácia nemohla prerokovať výpoveď danú žalobcovi z dôvodu, že jej nebola sporná výpoveď doručená. Zdôraznil, že z ust. § 74 ZP nevyplýva povinnosť zamestnávateľa doručiť zástupcom zamestnancov výpoveď, ktorá má byť prerokovaná. Je postačujúce, ak žiadosť o prerokovanie výpovede obsahuje náležitosti podľa § 61 ods. 2 ZP. Opätovne žalovaný poukazoval na list adresovaný odborovej organizácii z 31. 7.
2006, v ktorom je podrobne špecifikované, z akého dôvodu bude daná výpoveď žalobcovi s uvedeným príslušným ustanovením Zákonníka práce a organizačného poriadku spoločnosti tak, že tento dôvod nie je možné zameniť s iným. Nesprávnosť skutkového zistenia súdu prvého stupňa, že odborová organizácia nemohla prerokovať výpoveď danú žalobcovi vyplýva aj z písomného stanoviska odborovej organizácie k tejto výpovede z 9. 8. 2006, v ktorom odborová organizácia vyjadrila negatívne stanovisko k výpovedi, ako aj právny názor, že žalobcovi nemožno dať výpoveď z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d/, bod 2 Zákonníka práce, pretože jeho pracovný pomer nevznikol menovaním. Aj táto listina obsahujúca stanovisko odborovej organizácie z 9. 8. 2006 bola súdu predložená a bol tento dôkaz aj vykonaný oboznámením jeho obsahu.
Žalobca sa písomne k odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd rozsudkom z 1. apríla 2009, č. k. 25Co/17/2009-249 zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov prvostupňového konania. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 374,79 eur na účet JUDr. R. K., advokáta v P., S. A. K. XX. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že predstavenstvo spoločnosti Z. vodárenská spoločnosť, a.s. bolo oprávnené odvolať žalobcu z funkcie vedúceho - riaditeľa odštepného závodu. Učinilo takto v súlade s organizačným poriadkom označeným č. 634/2006. Odvolanie z funkcie však pracovný pomer nekončí, naďalej existuje. Zamestnávateľ dal zamestnancovi
- žalobcovi písomne výpoveď zo 16. 8. 2006, ktorú tento prevzal 5. 9. 2006, pričom uviedol, že predstavenstvo spoločnosti ako jeho štatutárny orgán ho odvolal 7. 7. 2006 uznesením č. 634/2006 z funkcie vedúceho - riaditeľa OZ K.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prestal spĺňať požiadavky na výkon tejto funkcie v zmysle § 42 ods. 2 Zákonníka práce s tým, že spoločnosť nemá možnosť ďalej ho zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve. V dôsledku týchto skutočností dala organizácia zamestnancovi výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2 Zákonníka práce.
Odvolací súd zaujal jednoznačné stanovisko, že nie je povinnosťou zamestnávateľa predložiť samotnú výpoveď o skončení pracovného pomeru, ale stačí žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou a s obsahom jej náležitostí uvedených v § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Aj vtedy nastanú účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle § 74 Zákonníka práce. Zamestnávateľ podal žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 74 Zákonníka práce. Táto žiadosť mala všetky náležitosti výpovede podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce. Bolo nad rámec zákonnej povinnosti, aby zamestnávateľ označil zákonné ustanovenia, pričom skutkovo vymedzil dôvod výpovede. Zdôraznil to a podrobne to rozviedol a vysvetlil v žiadanej odpovedi odborovému orgánu z 31. 7. 2006.
Odvolací súd dospel k jednoznačnému skutkovému a právnemu záveru, že žalovaný vo svojej výpovedi zo 16. 8. 2006 skutkovo vymedzil dôvod výpovede riadne a výpoveď má náležitosti § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Aj žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov (odborovým orgánom) v zmysle § 74 mala náležitosti výpovede v súlade s § 61 ods. 2 Zákonníka práce, t. j. bol riadne skutkovo vymedzený výpovedný dôvod, o čom svedčí aj žiadosť, ako aj odpoveď zamestnávateľa z 19. 7. 2006 a jeho odpoveď o vysvetlenie, ktorú vyžadoval odborový orgán z 31. 7. 2006. Pretože mal za to, že výpoveď bola prerokovaná vopred v zmysle § 74 Zákonníka práce, odvolací súd sa zaoberal aj skutočnosťou, či boli splnené podmienky podľa § 63 Zákonníka práce. Z výsledkov vykonaného dokazovania, organizačnej schémy, plánu funkčných miest, plánu funkčných miest TH zamestnancov a robotníkov k jednotlivým časovým obdobiam a po vypočutí svedkov dospel k záveru, že výpoveď bola daná v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preto zmenil tak, že žalobný návrh zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Priznal však žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 374,79 eur podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP.
V dôsledku dovolania žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 1. apríla 2009, č. k. 25Co/17/2009-249, Najvyšší súd SR uznesením č. k. 4 Cdo 313/2009-277 z 24. 11. 2009 tento rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Dovolací súd dospel k záveru, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to vada, ktorá je porušením procesných noriem upravujúcich občianske súdne konanie. Uviedol, že odvolací súd zopakoval dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a vytvoril si tým podmienky pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 OSP v časti, týkajúcej sa prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov a tým následného právneho posúdenia podľa § 74 Zákonníka práce, keď mal za to, že žalovaná splnila zákonnú hmotno-právnu podmienku platnosti výpovede.
V ďalšej časti svojho rozhodnutia dovolací súd uviedol, že vzhľadom k splneniu tejto podmienky skúmal aj splnenie podmienok podľa § 63 Zákonníka práce. Odvolací súd síce uviedol, že skúmal aj splnenie podmienok podľa § 63 Zákonníka práce, avšak podľa obsahu zápisnice odvolací súd nevykonal žiaden dôkaz a nezopakoval dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a výpovedí svedkov a tieto dôkazy ani v dôvodoch svojho rozhodnutia bližšie nehodnotil.
Prvostupňový súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal ponukovou povinnosťou žalovanej, pretože žalobu zamietol pre nesplnenie hmotno-právnej povinnosti žalovanej upravenej v § 74 Zákonníka práce, spočívajúcej v neprerokovaní výpovede so zástupcami zamestnancov.
Dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu, že jeho rozsudok nespĺňa náležitosti ust. § 157 ods. 2 OSP v časti ponukovej povinnosti žalovaného v zmysle § 63 Zákonníka práce, keď z obsahu rozhodnutia nie je možné zistiť, akými úvahami sa odvolací súd riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré ani nezopakoval. Z obsahu jeho rozhodnutia nie je možné zistiť, prečo odvolací súd považoval za splnenú druhú hmotno- právnu podmienku výpovede upravené v ust. § 63 Zákonníka práce. Odvolací súd tým účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP).
Odvolací súd však splnil požiadavky ust. § 157 ods. 2 OSP v časti, týkajúcej sa oprávnenosti predstavenstva žalovanej dať žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru a v časti, týkajúcej sa ust. § 74 Zákonníka práce.
Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ust. § 243b ods. 2 OSP.
Odvolací súd opätovne prejednal vec na odvolacom pojednávaní v dôsledku odvolania žalovaného a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je treba podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Na odvolacom pojednávaní zástupca žalovaného trval na podanom odvolaní v plnom rozsahu. Poukazoval na to, že zamestnávateľ predložil dôkazy, z ktorých bolo jednoznačné, že žiadne voľné pracovné miesto zamestnávateľ nemal a to vrátane výpovede svedkov G. a S.. V závode prebiehali organizačné zmeny a viacerí zamestnanci pre nadbytočnosť dôvodov z organizačných zmien boli uvoľnení. Žiadne voľné pracovné miesto zamestnávateľ preto nemal.
Odvolací súd opätovne zaujíma totožné stanovisko, ktoré potvrdil i dovolací súd v časti, týkajúcej sa prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov a tým právneho posúdenia podľa § 74 Zákonníka práce. V zhode s názorom uvedeným vo svojom rozsudku, č. k. 25Co/17/2009-249 z 1. 4. 2009 uvádza stanovisko, že predstavenstvo žalovanej organizácie bolo oprávnené dať výpoveď z pracovného pomeru žalobcovi, ako aj to, že keď predtým bolo oprávnené odvolať žalobcu z funkcie vedúceho riaditeľa odštepného závodu, učinilo tak v súlade s organizačným poriadkom označeným pod č. 634/2006. Zaujal zásadné stanovisko, že žalovaný vo svojej výpovedi zo 16. 8. 2006 skutkovo vymedzil dôvody výpovede riadne a výpoveď má náležitosti § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Aj žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov (odborovým orgánom) v zmysle § 74 mala náležitosti výpovede
v súlade s § 61 ods. 2 Zákonníka práce, t. j. bol riadne skutkovo vymedzený výpovedný dôvod, o čom svedčí aj žiadosť, ako aj odpoveď zamestnávateľa z 19. 7. 2006 a jeho odpoveď o vysvetlenie, ktorú vyžadoval odborový orgán z 31. 7. 2006. Výpoveď teda bola vopred prerokovaná v zmysle § 74 Zákonníka práce.
Prvostupňový súd svojím rozsudkom, č. k. 6C/38/2007-211 zo 17. 10. 2008 určil, že výpoveď žalovanej spoločnosti zo 16. 8. 2006 daná žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2 Zákonníka práce, podľa ktorej sa pracovný pomer žalobcu mal skončiť ku dňu 31. 12. 2006, je neplatná. Takto rozhodol z dôvodu, že nebola splnená hmotno-právna povinnosť žalovanej organizácii upravenej v § 74 Zákonníka práce, spočívajúcej v neprerokovaní výpovede so zástupcami zamestnancov. Preto sa ani v dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal ponukovou povinnosťou organizácie a ani rozhodnutie v tomto zmysle vôbec neodôvodňoval. Súd prvého stupňa preto nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nezistil dostatočne skutkový stav. Odňal účastníkovi konania postupom súdu možnosť konať pred súdom.
Povinnosťou súdu prvého stupňa preto bude zaoberať sa splnením ponukovej povinnosti žalovanej organizácie v zmysle § 63 Zákonníka práce a teda, či bola splnená druhá hmotno-právna podmienka výpovede. Bude potrebné súdom prvého stupňa doteraz vykonané dôkazy, či už listinné, alebo iné svedecké výpovede riadne vyhodnotiť, príp. vykonať ďalšie potrebné dokazovanie a po vykonaní dôkazov ich vyhodnotiť a učiniť skutkový záver a právne posúdenie veci.
Odvolací súd preto z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP). V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách doterajšieho konania, vrátane dovolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.