Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-228-1999.pdf
PDF · 124.59 KB
No categories available
15C/228/1999
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci navrhovateľa V. C. N.., bytom G. E., M.. N. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Ľudovítom Mrázom, advokátom v Bratislave, ul. Kalinčiakova č. 21, proti odporcom: 1. H. F., bytom G. E., M.. R. Č.. X, zastúpenej JUDr. Ladislavom Udvarosom, advokátom v Bratislave, ul. Cukrová č. 14, 6. L. F., bytom G. J. I. Č.. X, W. Z. C., o vypratanie družstevného bytu,
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 6. rade sú p o v i n n í vypratať X-izbový byt s kuchyňou a príslušenstvom, číslo bytu XX, nachádzajúci sa na 2. poschodí v bytovom dome na R. M.. Č.. X G. E. a vyprataný ho odovzdať navrhovateľovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, bez povinnosti navrhovateľa zabezpečiť odporcom v 1. a 6. rade bytovú náhradu.
O náhrade trov celého konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, podaným na súd dňa 12. 7. 1994, domáhal proti odporcom v 1. rade, v 2. rade Stavebnému bytovému družstvu Bratislava II v Bratislave, v 3. rade I. Š., v 4. rade K. Š. a v 5. rade G. J. vyslovenia, že zmluva - dohoda o prevode čl. práv uzavretá medzi odporcom v 1. rade a Stavebným bytovým družstvom Bratislava II v Bratislave je od počiatku neplatná, neplatné sú aj všetky úkony z tejto dohody a odporkyňa v 1. rade je povinná sa z bytu vysťahovať bez nároku na náhradný byt či iné ubytovanie. Navrhovateľ si uplatnil proti odporcom za konania právo na náhradu trov konania.
Podaním z 22. 10. 1999 vzal navrhovateľ za konania späť návrh celkom proti odporcom v 3., 4. a 5. rade, ktorí odporcovia so späťvzatím návrhu súhlasili (§ 96, § 101 ods. 3 O. s. p.).
Na návrh navrhovateľa z 21. 01. 2000 súd uznesením zo dňa 21. 3. 2000 č. k. 15C 228/99-141, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 10. 2000, pripustil pristúpenie do konania na strane odporcov L. F. ako odporcu v 6. rade a zmenu návrhu navrhovateľom proti odporcom v 1., 6. rade a Stavebnému bytovému družstvu Bratislava II v Bratislave (odporcovi v 2. rade) takto:
Súd určuje, že Dohoda o prevode členských práv a povinností k družstevnému X-izbovému bytu s príslušenstvom, č. XX na II. poschodí obytného domu G. E. na R. M.. Č.. X z V. C. na H. F. a L. F., bez uvedenia dátumu uzavretia, je neplatná.
Súd určuje, že nájomná zmluva č. 39509 uzavretá dňa 19. 5. 1994 medzi H. F. ako nájomcom za účasti jej manžela L. F. a SBD Bratislava II ako prenajímateľom bytu č. XX na R. M.. Č.. X G. E., je neplatná.
Odporcovia H. F. a L. F. sú povinní vysťahovať sa z bytu č. XX na R. M.. Č.. X G. E. a byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku bez práva na bytovú náhradu.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel so Stavebným bytovým družstvom Bratislava II v Bratislave ako člen družstva nájomnú zmluvu pod čl. číslom 39509 dňa 23. 12. 1993 k X-izbovému družstevnému bytu na M.. R. Č.. X G. E., č. bytu XX na II. poschodí. Dňa 23. 02. 1994 uzavrel navrhovateľ ako prenajímateľ s odporcami v 3., 4. a 5. rade zmluvu o dočasnom prenájme predmetného družstevného bytu. Podľa navrhovateľa niekto z odporcov v 3., 4. a 5. rade ako podnájomníkov požiadal Stavebné bytové družstvo Bratislava II v Bratislave o prevod členských práv k uvedenému družstevnému bytu na odporkyňu v 1. rade, čo navrhovateľ zistil, keď išiel vyberať nájomné od podnájomníkov a v byte našiel odporkyňu v 1. rade, ktorá mu tvrdila, že je riadnou užívateľkou bytu a členkou družstva. Navrhovateľ tvrdil, že nepodpísal žiadnu dohodu s odporkyňou v 1. rade o prevode členských práv k predmetnému družstevnému bytu, preto je táto neplatná a neplatná je potom aj nájomná zmluva k bytu uzavretá medzi odporkyňou v 1. rade a Stavebným bytovým družstvom Bratislava II v Bratislave.
Odporcovia navrhli návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.
Na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľa, odporcov v 1., 3., 4., 5. a 6. rade, výsluchom svedkov K. R.W., K. E., J. E., H. I., X. I., N. E., Q.. E. I., Q.. K. I., Z. Ž., R. C., V. C. C.., oboznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zadovážených súdom (vyšetrovací spis Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava 2 v Bratislave č. VP - 863/95), Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozsudkom zo dňa 13. 4. 2005 č. k. 15C 228/99-502 návrh proti odporcom v 1., 6. rade a proti Stavebnému bytovému družstvu Bratislava II v Bratislave (ako odporcovi v 2. rade) zamietol, konanie proti odporcom v 3., 4. a 5. rade zastavil, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni v 1. rade náhradu trov konania a Stavebnému bytovému družstvu Bratislava II v Bratislave, odporcom v 3., 4., 5. a 6. rade nepriznal proti navrhovateľovi náhradu trov konania. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti výroku o zastavení konania proti odporcom v 3., 4. a 5. rade a v časti výroku o náhrade trov konania odporcov v 3., 4. a 5. rade dňa 07. 10. 2005.
Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že Q.. K. I. a Q.. E. I.Í. ako členovia Stavebného bytového družstva Bratislava II v Bratislave a nájomcovia X-izbového družstevného bytu č. XX na II. poschodí domu na R. M.. Č.. X G. E. uzavreli dňa 22. 11. 1993 s rodičmi navrhovateľa V. C. C. a s R. C.Ó. Dohodu o prenechaní užívania družstevného bytu, ktorou previedli na manželov C. (rodičov navrhovateľa) členské práva a povinností spojené s členstvom v bytovom družstve súvisiace s predmetným bytom. Momentom predloženia tejto dohody Stavebnému bytovému družstvu Bratislava II v Bratislave (odporcovi v 2. rade), teda dňom 23. 11. 1993, členské práva a povinnosti spojené s členstvom v bytovom družstve prešli zo zákona (§ 230 Obch. zák.) z manželov I. na manželov C. - rodičov navrhovateľa. Pokiaľ dňa 24. 11. 1993 uzavreli manželia I. s navrhovateľom ďalšiu dohodu o prevode členských práv a povinností člena Stavebného bytového družstva Bratislava II v Bratislave k tomu istému bytu, prevádzali práva, ktoré už nemali. Preto je táto dohoda absolútne neplatným právnym úkonom pre jej rozpor so zákonom v zmysle § 39 Obč. zák. Rovnako neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. je aj nájomná zmluva z 23. 12. 1993, ktorú uzavrel navrhovateľ so Stavebným bytovým družstvom Bratislava II v Bratislave (odporcom v 2. rade), pretože ju nepodpísal navrhovateľ ale jeho otec, ktorého navrhovateľ na tento právny úkon nesplnomocnil. Keďže navrhovateľ nepreukázal, že je nájomcom sporného družstevného bytu, súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľovi chýba aktívna vecná legitimácia v spore o vypratanie sporného bytu proti odporcom v 1. a 6. rade. Navrhovateľ nemal podľa názoru tunajšieho súdu naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností uzavretej medzi V. C. N.. a odporcami v 1. a 6. rade zrejme dňa 5. 5. 1994, pretože k predmetnému bytu nemal žiadne právo (členské právo, nájomné právo).
Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ a napadol ním výrok, ktorým bol zamietnutý návrh a výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť odporkyni v 1. rade trovy konania. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 18. 3. 2008 č. k. 6Co 389/05-541 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 13. 4. 2005 č. k. 15C 228/99-502 v časti, ktorou bol zamietnutý návrh, v časti, ktorou bola navrhovateľovi uložená povinnosť nahradiť odporkyni v 1. rade trovy konania, v časti, ktorou Stavebnému bytovému družstvu Bratislava II v Bratislave a odporcovi v 6. rade nebola voči navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací Krajský súd v Bratislave v uvedenom rozhodnutí vyslovil právny názor, ktorým je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O. s. p.), že vôľou manželov I., ktorú voči Stavebnému bytovému družstvu Bratislava II v Bratislave prejavili listom z 23. 11. 1993 označeným ako "žiadosť o prenechanie užívania družstevného bytu", bolo previesť členské práva a povinnosti na navrhovateľa a nie na jeho rodičov. K prevodu členských práv a povinností na navrhovateľa zrejme došlo v zmysle § 230 tretia veta Obch. zák. na základe písomného oznámenia manželov I.Í. z 23. 11. 1993 a písomného súhlasu navrhovateľa, za ktorý možno považovať jeho podpis na nedatovanej dohode o prevode členských práv a povinností člena Stavebného bytového družstva Bratislava II v Bratislave. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu tiež nemožno nevziať do úvahy správanie sa Stavebného bytového družstva Bratislava II v Bratislave, ktorý sa následne vo vzťahu k navrhovateľovi správal ako k členovi družstva a k nájomcovi sporného bytu. Ak aj Stavebné bytové družstvo Bratislava II v Bratislave neuzavrelo s navrhovateľom písomnú nájomnú zmluvu, uzavrel ju s ním konkludentne tým, že mu byt odovzdal a že navrhovateľ ho s vedomím tohto družstva užíval.
Odvolací Krajský súd v Bratislave uložil prvostupňovému súdu vykonať dokazovanie za účelom posúdenia platnosti dohody o prevode členských práv a povinností z V. C., nar. XX. X. XXXX na odporcov v 1. a 6. rade, nájomnej zmluvy z 19. 5. 1994 členské číslo 39509 a posúdiť dôvodnosť návrhu, pokiaľ ide o vypratanie odporcov v 1. a 6. rade.
Na posúdenie platnosti nedatovanej Dohody o prevode členských práv a povinností člena Stavebného bytového družstva Bratislava II v Bratislave k predmetnému bytu, uzavretej písomnou formou medzi V. C., nar. XX. X. XXXX ako prevádzateľom a odporcami v 1. a 6. rade ako nadobúdateľmi, z hľadiska prejavu vôle navrhovateľa takúto dohodu uzavrieť a z hľadiska podpísania tejto dohody navrhovateľom, súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením záverov posledného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava z 27. 3. 1998 č. p.: VKE-9754-4/KEÚ-EXP-94, VKE-9754-5/KEÚ-EXP-94. Navrhovateľ ako účastník konania vypovedal, že žiadnym spôsobom neprejavil vôľu uzavrieť s odporcami v 1. a 6. rade uvedenú dohodu a túto dohodu on vlastnoručne ani nepodpísal. Zo záverov uvedeného znaleckého posudku, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava 2 v Bratislave č. VP-863/95, vyplýva, že navrhovateľa nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale ani vylúčiť ako pisateľa sporného podpisu C. V. v predmetnej dohode v kolónke 12. Podpisy.
Napriek tomu, že súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov V. C. C.., R. C., K. E. A. J. E., z týchto dôkazov pri objasňovaní skutkového stavu veci nevychádzal, pretože uvedení svedkovia neboli vierohodní pre ich pomer k veci ako aj pre ich príbuzenský vzťah k účastníkom konania (svedkovia V. C. C.. A. R. C. sú rodičia navrhovateľa, svedkovia K. E. A. J. E. sú rodičia odporkyne v 1. rade a boli svokrovcami odporcu v 6. rade), prejavili záujem na výsledku sporu v prospech účastníka, s ktorým sú v príbuzenskom pomere a V. C. C.. bol pred jeho výsluchom svedka prítomný v pojednávacej miestnosti ako verejnosť na pojednávaní konanom dňa 15. 2. 1995, na ktorom boli ako účastníci konania vypočutí navrhovateľ, odporkyňa v 1. rade a v tom čase odporcovia v 4. rade K. Š., v 5. rade G. J..
Na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov K. R., N. E., Z. Ž., Q.. E. I.R., Q.. K. I., oboznámením s obsahom členského spisu, vedeného Stavebným bytovým družstvom Bratislava II v Bratislave pod členským číslom 39509, uznesením Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava II v Bratislave zo dňa 11. 3. 1999 ČVS: OÚV-863/51-02-04/95Dd, znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava z 27. 3. 1998 č. p.: VKE-9754-4/KEÚ- EXP-94, VKE-9754-5/KEÚ-EXP-94, obsahom vyšetrovacieho spisu Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava 2 v Bratislave č. VP-863/95 a ďalších listinných dôkazov predložených účastníkmi a
zadovážených súdom, súd dospel k záveru, že navrhovateľ neprejavil žiadnym spôsobom vôľu uzavrieť s odporcami v 1. a 6. rade dohodu o prevode členských práv a povinností člena Stavebného bytového družstva Bratislava II v Bratislave k predmetnému bytu. V konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ túto dohodu podpísal. Predmetná dohoda o prevode členských práv a povinností je preto absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč. zák. pre jej rozpor so zákonom (§ 266 ods. 1, 3 ObZ, § 40 ods. 3 veta pred bodkočiarkou OZ). Keďže odporcovia v 1. a 6. rade neboli členmi družstva, nevzniklo im právo na uzavretie nájomnej zmluvy k predmetnému bytu (čl. 37 bod 1., 2. písm. b) Stanov Stavebného bytového družstva Bratislava II v Bratislave, účinných od 01. 01. 1993). Absolútne neplatným právnym úkonom je preto aj nájomná zmluva, uzavretá medzi odporcami v 1. a 6. rade. Navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na určovacom návrhu podľa § 80 písm. c) O. s. p. (neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností člena Stavebného bytového družstva Bratislava II v Bratislave a neplatnosti nájomnej zmluvy), pretože odporcami je popieraná existencia práva navrhovateľa (členského práva člena družstva) a bez určenia neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi Stavebným bytovým družstvom Bratislava II v Bratislave a odporcami v 1. a 6. rade je právne postavenie navrhovateľa ako nájomcu predmetného družstevného bytu neisté.
Z uvedených dôvodov Okresný súd Bratislava II v Bratislave ďalším rozsudkom zo dňa 07. 7. 2008 č. k. 15C/228/1999-583 vyhovel návrhu navrhovateľa o určenie neplatnosti predmetnej dohody o prevode členských práv a povinností, ako aj návrhu na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, uzavretej dňa 19. 5. 1994 medzi Stavebným bytovým družstvom Bratislava II v Bratislave (odporcom v 2. rade) ako prenajímateľom a odporkyňou v 1. rade ako nájomcom pri spoločnom členstve odporcu v 6. rade. Vo zvyšnej časti, o uloženie povinnosti odporcom v 1. a 6. rade vysťahovať sa z predmetného bytu a tento vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez práva na bytovú náhradu, súd návrh navrhovateľa zamietol ako predčasne podaný. Súd zároveň rozhodol o náhrade trov konania.
Výrok uvedeného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 07. 7. 2008 č. k. 15C/228/1999-583, ktorým súd vyhovel návrhu navrhovateľa o určenie neplatnosti sporných právnych úkonov napadla svojím odvolaním odporkyňa v 1. rade. Navrhovateľ sa odvolal proti zamietavému výroku predmetného rozsudku.
Odvolací Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 15. 10. 2009 č. k. 6Co 298/08-641 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola určená neplatnosť dohody o prevode členských práv a povinností a v časti, ktorou bola určená neplatnosť nájomnej zmluvy. V časti, ktorou bol návrh zamietnutý a v časti trov konania odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa zrušil a v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku tunajšieho súdu v časti, ktorou boli odôvodnené výroky určujúce neplatnosť predmetných právnych úkonov a v tomto rozsahu konštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd I. stupňa viazaný (§ 226 O. s. p.), nič nebráni súdu prvého stupňa, aby v prejednávanej veci rozhodol aj o návrhu na vypratanie. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť v ďalšom konaní zvážiť nájomné právo navrhovateľa na jednej strane a na druhej strane dobromyseľnosť odporkyne v 1. rade, ktorá nemala vedomosť o tom, že k prevodu členských práv a povinností na ňu došlo podvodným konaním a v spornom byte býva od roku 1994.
Odvolacím súdom potvrdené výroky rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave o určení neplatnosti sporných právnych úkonov, nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 09. 11. 2009. Od 10. 11. 2009 je predmetom sporu návrh navrhovateľa proti odporcom v 1. a 6. rade na vypratanie predmetného bytu a návrh navrhovateľa proti odporcom v 1., 6. rade a proti Stavebnému bytovému družstvu Bratislava II v Bratislave (ako odporcovi v 2. rade) na náhradu trov konania o určení neplatnosti predmetnej dohody o prevode členských práv a povinností, určení neplatnosti nájomnej zmluvy a vyprataní predmetného bytu.
Po vrátení veci odvolacím súdom, tunajší súd na návrh navrhovateľa zo dňa 19. 3. 2010, pripustil zmenu návrhu navrhovateľom proti odporcom v 1. a 6. rade tak, že: Odporcovia v 1. a 6. rade sú povinní vypratať X-izbový byt s kuchyňou a príslušenstvom, číslo bytu XX, nachádzajúci sa na 2. poschodí v bytovom
dome na R. M.. Č.. X G. E. a vyprataný ho odovzdať navrhovateľovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, bez povinnosti navrhovateľa zabezpečiť odporcom v 1. a 6. rade bytovú náhradu.
Podľa sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01. 02. 2009 do 25. 3. 2010, vydanej Stavebným bytovým družstvom Bratislava II v Bratislave, vznikol navrhovateľovi ako nájomcovi bytu nedoplatok na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu, ktorý bol v apríli 2010 v sume 1.028,70 €. Dňa 22. 3. 2010 navrhovateľ zaplatil Stavebnému bytovému družstvu Bratislava II v Bratislave nedoplatok na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s užívaním daného bytu v sume 1.234,44 €, o čom svedčí ústrižok poštového poukazu zo dňa 22. 3. 2010.
Odporca v 6. rade vypovedal, že on osobne v predmetnom byte nebýva od roku 2000, avšak v byte zostali hnuteľné veci - majetok, ktorý odporca v 6. rade nadobudol s odporkyňou v 1. rade do BSM. Na tunajšom súde prebieha konanie o vyporiadanie BSM medzi odporcami v 1. a 6. rade. Odporca v 6. rade vypovedal, že bez rozhodnutia súdu nemieni dobrovoľne vypratať predmetný byt.
Písomným podaním zo dňa 07. 5. 2010 odporca v 6. rade oznámil súdu, že súhlasí s návrhom navrhovateľa na vypratanie predmetného bytu.
Lustráciou v príslušnej evidencii Okresného súdu Bratislava II v Bratislave súd zistil, že na tunajšom súde prebieha konanie pod sp. zn. 20C/176/2002, v ktorom sa odporkyňa v 1. rade domáha proti odporcovi v 6. rade zrušenia práva spoločného nájmu k predmetnému bytu na R. Č.. X G. E.. V ďalšom konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 18C/206/2005 sa odporca v 6. rade domáha proti odporkyni v 1. rade vyporiadania BSM, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva dňa 18. 10. 2002. Obe uvedené súdne konania nie sú doposiaľ právoplatne skončené.
Podľa § 261 ods. 3 písm. b) Obch. zák. touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia.
Podľa § 230 Obch. zák. prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.
Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Podľa § 266 ods. 3 Obch. zák. pri výklade vôle podľa odsekov 1, 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania sa strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.
Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 3 veta pred bodkočiarkou Obč. zák., písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.
Podľa § 126 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 665 ods. 1 vety prvej Obč. zák je nájomca oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci.
Podľa § 688 Obč. zák., nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.
Podľa § 696 Obč. zák., spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
Podľa § 697 Obč. zák., ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
Podľa § 712 Obč. zák. sú bytovými náhradami náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
Podľa § 712c ods. 1 Obč. zák., ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.
Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa čl. 37 bod 1., 2. písm. b) Stanov Stavebného bytového družstva Bratislava II v Bratislave, účinných dňom 01. 01. 1993, nájom družstevného bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou družstvo (prenajímateľ) prenecháva svojmu členovi (nájomcovi) do užívania družstevný byt a príslušnú časť spoločných priestorov. Členovi vznikne právo na uzavretie nájomnej zmluvy prevodom členských práv a povinností podľa čl. 21 alebo prevodom členských práv a povinností podľa čl. 22.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na vypratanie predmetného bytu je dôvodný.
Keďže navrhovateľ žiadnym spôsobom neprejavil vôľu uzavrieť s odporcami v 1. a 6. rade dohodu o prevode jeho členských práv a povinností člena Stavebného bytového družstva Bratislava II v Bratislava k predmetnému bytu a v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ takú dohodu podpísal, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 07. 7. 2008 č. k. 15C/228/1999-583 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. 10. 2009 č. k. 6Co 298/08-641 bolo rozhodnuté, že nedatovaná dohoda o prevode členských práv a povinností, uzavretá medzi navrhovateľom ako prevádzateľom a odporcami v 1. a 6. rade ako nadobúdateľmi, je neplatným právnym úkonom pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Obč. zák.). Nakoľko právo na uzavretie nájomnej zmluvy k družstevnému bytu má iba člen Stavebného bytového družstva Bratislava II v Bratislave (čl. 37 bod 1., 2. písm. b) Stanov Stavebného bytového družstva Bratislava II v Bratislave, účinných od 01. 01. 1993), pričom odporcovia v 1. a 6. rade sa členmi tohto družstva nestali (dohoda o prevode členských práv a povinností je neplatná), odporcom v 1. a 6. rade nevzniklo právo na uzavretie nájomnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že absolútne neplatným právnym úkonom je aj nájomná zmluva, uzavretá dňa 19. 5. 1994
medzi Stavebným bytovým družstvom Bratislava II v Bratislave ako prenajímateľom a odporkyňou v 1. rade ako nájomníčkou, pri spoločnom členstve odporcu v 6. rade (§ 39 Obč. zák.). Zmluva, ktorá svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu (§ 39 Obč. zák.), je od počiatku absolútne neplatná, pričom nie je rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode neplatnosti vedeli alebo nevedeli.
Uvedené súdne rozhodnutia, ktorými bola určená neplatnosť spornej dohody o prevode členských práv a povinností a nájomnej zmluvy, nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňom ich doručenia účastníkom konania 09. 11. 2009. Právoplatným rozhodnutím súdu o určení neplatnosti predmetných právnych úkonov bola vyriešená otázka nájomného práva navrhovateľa, ktorý , ak aj Stavebné bytové družstvo Bratislava II v Bratislave s ním neuzavrelo písomnú nájomnú zmluvu, uzavrelo ju s ním konkludentne tým, že mu byt odovzdalo a navrhovateľ byt s vedomím tohto družstva užíval.
Napriek tomu, že z vyššie spomínaných súdnych rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že výlučným nájomcom predmetného bytu je navrhovateľ a odporcom v 1. a 6. rade nikdy nevzniklo právo nájmu k danému bytu, odporcovia v 1. a 6. rade naďalej užívajú byt bez právneho dôvodu, čím navrhovateľovi znemožňujú výkon jeho práva nájomcu užívať byt, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je s užívaním tohto bytu spojené (§ 688 Obč. zák.).
Z navrhovateľom doručenej sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01. 02. 2009 do 25. 3. 2010, vydanej Stavebným bytovým družstvom Bratislava II v Bratislave, vyplýva, že odporcovia v 1. a 6. rade od októbra 2009 neplatia prenajímateľovi nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu. Nezaplatené nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu vymáha Stavebné bytové družstvo Bratislava II v Bratislave ako vlastník a správca bytu od navrhovateľa, ktorý je ako nájomca povinný tieto úhrady platiť prenajímateľovi, hoci byt fakticky, z dôvodov na strane odporcov v 1 a 6. rade, neužíva (§ 696 a nasl. Obč. zák.).
Keďže odporkyňa v 1. rade ani odporca v 6. rade a nikdy platne nestali nájomcami predmetného bytu, teda daný byt užívali spolu bez právneho dôvodu, podľa názoru tunajšieho súdu je právne irelevantné, či bola odporkyňa v 1. rade pri uzavieraní predmetnej dohody o prevode členských práv a povinností, pri uzavieraní nájomnej zmluvy alebo pri samotnom užívaní bytu dobromyseľná alebo nedobromyseľná, resp. či mala alebo nemala vedomosť o neplatnosti ňou uzavretých právnych úkonov. Dobromyseľnosť je jednou z podmienok vzniku vlastníckeho práva k veci vydržaním. Skúmanie dobromyseľnosti odporkyne v 1. rade by bolo podľa názoru tunajšieho súdu relevantné v prípade, ak by odporkyňa v 1. rade, pred viac ako desiatimi rokmi, uzavrela s vlastníkom predmetného bytu, ktorým ale nebol navrhovateľ, ale Stavebné bytové družstvo Bratislava II v Bratislave, neplatný právny úkon (kúpnu alebo inú zmluvu), na základe ktorej malo dôjsť k vzniku jej vlastníckeho práva k danému bytu.
Právo nájmu nemožno vydržať. Neplatnosť právnych úkonov, ktoré boli uzavreté v danom prípade, nemôže byť konvalidovaná prípadnou dobromyseľnosťou odporkyne v 1. rade. Prípadná dobromyseľnosť odporkyne v 1. rade v žiadnom prípade nemohla spôsobiť vznik jej užívacieho práva (práva nájmu) k predmetnému bytu. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal odporkyňou v 1. rade navrhovaný dôkaz výsluchom svedkyne A. N., ktorým dôkazom mala byť, podľa odporkyne v 1. rade, preukázaná jej dobromyseľnosť v užívaní bytu.
Právo na bytovú náhradu má nájomca proti prenajímateľovi v niektorých prípadoch zániku nájmu bytu výpoveďou prenajímateľa (§ 711 a nasl. Obč. zák.).
V danom prípade je prenajímateľom vlastník bytu Stavebné bytové družstvo Bratislava II v Bratislave a jediným výlučným nájomcom je navrhovateľ (odporcovia v 1. a 6. rade sa platne nestali nájomcami predmetného bytu). Navrhovateľ a odporcovia v 1. a 6. rade nikdy neboli vo vzájomnom vzťahu prenajímateľ - nájomcovia, preto odporcom v 1. a 6. rade už z tohto dôvodu nemohlo vzniknúť proti navrhovateľovi právo na bytovú náhradu.
Odporcovia v 1. a 6. rade by mohli mať právo na bytovú náhradu proti prenajímateľovi v prípade, ak by uzavreli platnú nájomnú zmluvu so Stavebným bytovým družstvom Bratislava II v Bratislave (ako prenajímateľom) a takto dojednaný nájom bytu by skončil výpoveďou prenajímateľa z niektorého z dôvodov, s ktorým je spájaná povinnosť prenajímateľa poskytnúť nájomcovi bytovú náhradu. Keďže nájomná zmluva, uzavretá medzi Stavebným bytovým družstvom Bratislava II v Bratislave a odporcami v 1. a 6. rade je neplatným právnym úkonom, odporcovia v 1. a 6. rade sa nestali nájomcami predmetného bytu, teda na daný prípad nemožno aplikovať ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúce nájom bytu (vrátane ust. § 712 Obč. zák. o bytových náhradách).
Odporkyňa v 1. rade sa zdržiava v predmetnom byte bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahuje do práva navrhovateľa, ktorý má ako nájomca právo tento byt nerušene užívať (§ 688 Obč. zák.).
Odporca v 6. rade vypovedal, že v predmetnom byte nebýva, avšak v byte sa nachádzajú hnuteľné veci, ktoré nadobudli spolu s odporkyňou v 1. rade do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Písomným podaním zo dňa 07. 5. 2010 odporca v 6. rade súhlasil s návrhom navrhovateľa na vypratanie predmetného bytu.
Odporkyňa v 1. rade sa odmieta z bytu dobrovoľne vysťahovať a tento vypratať, preto súd rozhodol o povinnosti odporcov v 1. a 6. rade vypratať uvedenú nehnuteľnosť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Navrhovateľ v zmenenom návrhu na začatie konania uplatnil viac nárokov a týmto jeho úkonom spojil na spoločné konanie viac vecí, ktoré skutkovo spolu súvisia, ale netýkajú sa vo všetkých spojených veciach tých istých účastníkov na strane odporcov. V konaní o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností člena Stavebného bytového družstva Bratislava II v Bratislave, ako aj v konaní o vypratanie predmetného bytu sú pasívne vecne legitimovaní účastníci konania odporcovia v 1. a 6. rade a v konaní o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy sú pasívne legitimovaní účastníci konania odporcovia v 1., 6. rade a Stavebné bytové družstvo Bratislava II v Bratislave. Z uvedeného dôvodu, keď ide o zložitý prípad (väčší počet uplatňovaných nárokov), súd rozhodne o náhrade trov celého konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).