Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/181/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľa: C. R. Management, spol. s r. o., so sídlom Borova 3204/30, Žilina, IČO: 36 438 731, zastúpeného JUDr. Angelikou Marsovszkou, advokátkou, so sídlom Björnsonova 14, Bratislava, proti odporkyni: H.. X. V., trvale bytom W. XX, O., zastúpená JUDr. Gabrielou Funcíkovou, advokátkou, so sídlom Budovateľská 1, Bratislava, o zaplatenie 2 325,- Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 2 325,- Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 04. 06. 2009 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania 788,58 Eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaním doručeným na Okresný súd Bratislava II dňa 06. 02. 2009 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 325,- Eur s príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodnil tým, že v auguste 2008 prejavil záujem o nájom nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne a jej manžela - bytu č. 1 a garáže - priestoru č. X-X., vedených Katastrálnym úradom v O., Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. W. Q. (ďalej len "byt"). Na základe prejaveného záujmu došlo medzi pracovníčkou navrhovateľa a odporkyňou k e- mailovej a telefonickej komunikácii, predmetom ktorej bolo dohodnutie zmluvných podmienok a návrhu na uzavretie písomnej zmluvy o nájme. Návrh zmluvy odporkyňa spolu s manželom podpísala dňa XX. XXX. XXXX a tento v dvoch vyhotoveniach prevzala pracovníčka navrhovateľa p. W., ktorá v ten istý deň v hotovosti zaplatila odporkyni zábezpeku vo výške 2 325,- Eur a dňa 14. 09. 2008 zrealizovala na účet odporkyne vklad vo výške 7 905,- Eur (cena za nájom a záloha na energie za obdobie troch mesiacov). Odporkyňa zaplatením vyššie uvedených súm podmieňovala "podržanie" nehnuteľnosti a to, že nevstúpi do rokovania s iným záujemcom. Po príchode štatutárneho zástupcu navrhovateľa zo zahraničia malo dôjsť k podpisu návrhu nájomnej zmluvy. Ten po oboznámení sa s obsahom návrhu zmluvy s týmto nesúhlasil a návrh zmluvy nepodpísal. O tejto skutočnosti informoval navrhovateľ odporkyňu dňa 26. 09. 2008 telefonicky a následne dňa 29. 09. 2008 aj písomne. Navrhovateľ odporkyňu a jej manžela vyzval o vrátenie finančných prostriedkov v sume 10 230,- Eur, ktoré im boli zaplatené. Odporkyňa finančné prostriedky vo výške 7 905,- Eur navrhovateľovi zaplatila dňa 29. 09. 2008 a sumu 2 325,- Eur vydať odmietla. Navrhovateľ od odporkyne uvedenú sumu žiada z dôvodu, že ide o bezdôvodné obohatenie z právneho dôvodu ktorý neexistoval, pretože zmluva nebola nikdy platne uzavretá. V dôsledku omeškania

odporkyne si navrhovateľ uplatňuje aj 8,5 % úrok z omeškania z istiny ročne od 29. 09. 2008 do zaplatenia a trovy konania.

Na základe vyššie uvedených skutočností tunajší súd dňa 04. 03. 2009 platobný rozkaz vydal. Nakoľko odporkyňa proti platobnému rozkazu podala dňa 15. 06. 2009 odôvodnený odpor, platobný rozkaz bol ex lege zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

Odporkyňa svoj odpor odôvodnila tým, že navrhovateľ prejavil jednoznačnú vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu na predmetný byt, ktorej obsah strany v plnom rozsahu odsúhlasili vrátane zábezpeky a navrhovateľ sám poukazoval na skutočnosť, že nájomný vzťah je platný. Tým, že navrhovateľ zábezpeku a nájomné na tri mesiace uhradil existenciu nájomného vzťahu len potvrdil. Navrhovateľa zastupovala osoba tým poverená, t. j. p. W. pričom i sám konateľ navrhovateľa vo veci aktívne konal. Podstatné obsahové náležitosti potrebné k vzniku nájomnej zmluvy boli naplnené, čím medzi účastníkmi došlo k vzniku riadneho nájomného vzťahu. Odporkyňa mala právny dôvod ponechať si sumu 2.325,- Eur ako zábezpeku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom odporkyne, výsluchom svedkyne B. Y., rod. W. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Z Výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. W. Q. súd zistil, že vlastníkom bytu je odporkyňa s manželom.

Z návrhu zmluvy o nájme súd zistil, že predmetom nájmu mal byť byt, ktorého prenajímateľom bola odporkyňa s manželom a nájomcom sa mal stať navrhovateľ. Odplata za užívanie predmetu nájmu mala byť uhrádzaná vo výške 2 325,- EUR mesačne. Návrh zmluvy bol podpísaný len odporkyňou a jej manželom dňa 07. 09. 2008.

Z článku IV. Návrhu zmluvy o nájme vyplýva, že za účelom zabezpečenia splnenia peňažných záväzkov nájomcu je nájomca povinný zaplatiť pri podpise zmluvy v hotovosti prenajímateľovi zábezpeku vo výške mesačného nájomného, t. j. 2 325,- Eur. Prenajímateľ je oprávnený použiť zábezpeku na úhradu svojej pohľadávky voči nájomcovi, ktorú nájomca neuhradil v lehote splatnosti, ako aj na úhradu prípadných neodstránených škôd spôsobených nájomcom. Pre prípad, že nájomca po podpise zmluvy a skôr ako príde k reálnemu užívaniu nehnuteľnosti pre dôvody na jeho strane, odstúpi od zmluvy alebo predčasne ukončí nájomný vzťah je prenajímateľ oprávnený ponechať si zábezpeku ako paušalizovanú náhradu škody a ušlého zisku.

Z príjmového dokladu (č. l. 15) vyplýva, že odporkyňa prijala od navrhovateľa kauciu na prenájom v sume 2 325,- Eur dňa 07. 09. 2008.

Z listu navrhovateľa zo dňa 29. 09. 2008 vyplýva, že navrhovateľ odporkyňu vyzval na úhradu sumy 2 325,- Eur zaplatených odporkyni v hotovosti dňa 07. 09. 2008 a úhradu sumy 7 905,- Eur zaplatených bankovým prevodom dňa 14. 09. 2008.

Z listu právnej zástupkyne odporkyne zo dňa 20. 10. 2008 vyplýva, že táto sa pokúsila o zmierne vyriešenie sporu, ktorý odôvodnila tým, že nakoľko došlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej podobe - elektronickými prostriedkami, nájomný vzťah riadne vznikol, celý obsah zmluvy bol odsúhlasený a tým aj ustanovenia o zábezpeke.

Z listu právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 31. 10. 2008 vyplýva, že táto má za to, že s poukazom na absenciu zaručeného elektronického podpisu k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo. Od odporkyne požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia.

Z mailovej komunikácie medzi účastníkmi konania vyplýva, že po tom čo odporkyňa požiadala navrhovateľa o prebratie záväzku voči realitnej kancelárii, pričom uvedené dohodnuté nebolo, navrhovateľ (jeho konateľ) sa rozhodol nevstúpiť do nájomného vzťahu s odporkyňou, a o tom ju mailom zo dňa 25. 09. 2008 a zo dňa 27. 09. 2008 informoval. Zároveň žiadal vrátenie zaplatených finančných prostriedkov. Následne odporkyňa navrhovateľovi oznámila, že finančné prostriedky predstavujúce kauciu (2 325,- Eur) nevráti, nakoľko svojím rozhodnutím navrhovateľ odporkyni spôsobil škodu. Zároveň uviedla, že v prípade, ak do 01. 10. 2008 nájde ďalšieho klienta, kauciu v plnej výške vráti. Ústnu dohodu považuje za rovnako záväznú ako dohodu písomnú. Navrhovateľ má za to, že žiadna nájomná zmluva nevznikla, pričom kaucia bola jej súčasťou, a preto ju odporkyňa zadržiava neoprávnene.

Z výpovede odporkyne vyplýva, že si pri rokovaní s konateľom navrhovateľa a p. W. jednoznačne dohodli kauciu za to, že byt neponúkne ďalším záujemcom, pričom boli upozornení, že ak do bytu nenastúpia, kaucia im prepadne. Zábezpeka dohodnutá v zmluve je odlišná od tej ktorá mala slúžiť ako kaucia.

Svedkyňa B. Y. k veci uviedla, že na základe ponuky realitného agenta si boli aj s konateľom navrhovateľa pozrieť byt, ktorý sa im zapáčil. S odporkyňou sa pri obhliadke dohodli, že im pošle návrh nájomnej zmluvy. V návrhu zmluvy bola povinnosť zložiť kauciu pri podpise zmluvy a následne dva dni po podpise zaplatiť nájom za tri mesiace dopredu. Neskôr došlo k zmene a to tak, že nájom sa mal zaplatiť dopredu za tri mesiace už po podpise zmluvy iba prenajímateľom, preto svedkyňa kauciu (zo súhlasom konateľa navrhovateľa) a potom aj nájomné za tri mesiace odporkyni zaplatila, a to ešte pred podpisom nájomnej zmluvy konateľom navrhovateľa. Následne vznikli nezrovnalosti ohľadom provízie pre realitnú kanceláriu. Po návrate zo zahraničia konateľ navrhovateľa s ďalšími požiadavkami odporkyne ohľadom provízie agentovi ako ani so samotným návrhom zmluvy nesúhlasil, preto sa rozhodol, že za daných podmienok do nájomného vzťahu s odporkyňou nevstúpi. Po výzve na vrátenie celej sumy zaplatených finančných prostriedkov odporkyňa vrátila iba sumu zloženú za nájom, pričom navrhovateľovi oznámila, že zvyšok peňazí nevráti. O obsahu nájomnej zmluvy prebiehali iba rokovania, k uzavretiu zmluvy nedošlo ani zo strany svedkyne ani zo strany konateľa navrhovateľa.

V priebehu konania právny zástupca navrhovateľa zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v návrhu. Zdôraznil, že odporkyňa opakovane mení názor pokiaľ ide o spôsob vzniku nájomného vzťahu. Najskôr uviedla, že sa tak malo stať na základe mailovej komunikácie - t. j. písomne elektronickými prostriedkami, neskôr uviedla, že k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo ústne. Keďže účastníci jednoznačne prejavili vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu písomne, čo preukazuje i skutočnosť, že bol predložený podpísaný písomný návrh nájomnej zmluvy, a k uzatvoreniu písomnej nájomnej zmluvy nedošlo, nedošlo ani k vzniku nájomného vzťahu. Odporkyňa preto zadržiava sumu 2 325,- Eur bez právneho dôvodu. Túto sumu poskytol navrhovateľ odporkyni ako rezervačný poplatok, aby nedošlo k rokovaniu s inými stranami, nakoľko mal seriózny záujem o byt.

V priebehu konania právna zástupkyňa odporkyne zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v odpore. Uviedla, že pri prehliadke bytu si účastníci konania dohodli všetky podstatné náležitosti nájomnej zmluvy ústne, a to vrátane zábezpeky. Pre istotu sa ešte dohodli, že nájomnú zmluvu uzatvoria aj v písomnej forme. Počas ďalších rokovaní došlo k zmene v tom, že nájomcom bol priamo navrhovateľ, nie jeho konateľ a všetky ostatné dojednania zostali v platnosti. Keďže neprišlo k reálnemu užívaniu nehnuteľnosti, suma zábezpeky patrí odporkyni. Na vznik nájomného vzťahu sa nevyžaduje písomná forma, a tak zaplatením zábezpeky a nájomného došlo k uzatvoreniu zmluvy konkludentne, nakoľko tým zo strany navrhovateľa došlo k akceptácii návrhu zmluvy.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa § 685 citovaného zákona nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 686 citovaného zákona nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 citovaného zákona predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia č. (účinného ku dňu 04. 06. 2009) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a je potrebné mu vyhovieť.

Nájomný vzťah je dvojstranný právny úkon založený na zhodnom prejave vôle (konsenzus) o podstatných náležitostiach nájmu. Súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že účastníci prejavili vôľu a podmienili vznik nájomného vzťahu uzatvorením písomnej zmluvy o nájme. Tomuto tvrdeniu nasvedčujú aj listinné dôkazy a to písomný návrh nájomnej zmluvy vypracovaný odporkyňou a e- mailová korešpondencia medzi navrhovateľom a odporkyňou ohľadne uzatvorenia písomnej zmluvy o nájme.

Súd sa nestotožnil s tvrdeniami odporkyne, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy a vzniku nájmu došlo konkludentne. Tomuto názoru odporuje jednoznačný písomný prejav navrhovateľa (mailová korešpondencia) a ním uplatnené výhrady k obsahu nájomnej zmluvy a požiadavkám odporkyne. Odporkyňa nepreukázala, žeby medzi ňou a navrhovateľom existovala platná dohoda zakladajúca nárok odporkyne na žalovanú sumu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na obsah návrhu nájomnej zmluvy, ktorú navrhovateľovi predložila odporkyňa. Podľa článku IV. bod 4.3. zmluvy žalovaná suma 2 325,-Eur,- mala slúžiť ako zábezpeka na úhradu prípadných škôd spojených s užívaním predmetu nájmu, resp.

na úhradu prípadných nedoplatkov na predmete nájmu a pre prípad, ak nájomca po podpise zmluvy a skôr, ako príde k reálnemu užívaniu nehnuteľnosti, pre dôvody na jeho strane odstúpi od tejto zmluvy je prenajímateľ oprávnený ponechať si zábezpeku ako paušalizovanú náhradu škody a ušlého zisku. Nárok odporkyne na zmluvnú sankciu bol teda podmienený uzavretím písomnej nájomnej zmluvy.

Oporu vo vykonanom dokazovaní a zistenom skutkovom stave nemá ani tvrdenie odporkyne, že zmluva o nájme bola uzatvorená elektronickými prostriedkami.

Medzi účastníkmi k uzavretiu písomnej nájomnej zmluvy a k vzniku nájomného vzťahu nedošlo. Žalovaná suma , ktorú odporkyni navrhovateľ uhradil bola preto plnením bez právneho dôvodu. Odporkyňa sa na úkor navrhovateľa v tejto výške bezdôvodne obohatila a je povinná bezdôvodné obohatenie vydať. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Navrhovateľ popri istine voči odporkyni žiadal priznať aj úroky z omeškania a to za obdobie od 29. 09. 2008 až do zaplatenie. Nakoľko však navrhovateľ nepreukázal doručenie účinnej výzvy na zaplatenie dlhu odporkyni skôr, súd mu priznal úroky z omeškania v zákonnej výške až odo dňa 04. 06. 2009, t. j. odo dňa nasledujúceho po doručení platobného rozkazu odporkyni.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s a navrhovateľovi, ktorý bol neúspešný iba v nepatrnej časti priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z:

a/ trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu JUDr. Angeliky Marsovszkej, advokátky, Björnsonova 14, Bratislava, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. pozostávajú z:

1/ Šesť úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 101,25 Eur (bez 19 % DPH), vychádzajúc z hodnoty veci 2 325,- Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky):

- prevzatie a príprava zastúpenia /rok 2008/ (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),

- písomné podanie na súd vo veci samej 04. 02. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

- písomné podanie na súd vo veci samej 10. 11. 2009 - vyjadrenie k odporu (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní zo dňa 11. 11. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní zo dňa 27. 01. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní zo dňa 19. 05. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),

2/ Režijný paušál - 1 x 6,31 Eur + 3 x 6,95 Eur, t. j. 20,85 Eur + 2 x 7,21 Eur, t. j. 14,42 Eur, spolu 41,58 Eur (§16 ods. 3 vyhlášky).

Trovy právneho zastúpenia spolu, úkony právnej služby 607,50 Eur + režijný paušál 41,58 Eur, spolu 649,08 Eur.

b/ Uhradený súdny poplatok - 139,50 Eur.

Trovy konania spolu 788,58 Eur (predstavujúce zaplatený súdny poplatok v sume 139,50 Eur a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 649,08 Eur) je odporkyňa povinná zaplatiť na účet vedený v I. O., a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.