Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52Cbi-4-2008.pdf
PDF · 108.15 KB
Case nature
Area
Subarea
52Cbi/4/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Miroslavou Púchovskou v právnej veci žalobkyne 1/ K. N., bytom XXX XX R. XX, žalobkyne 2/ K. N., XXX XX R. XX, žalobkyne 3/ G. G., XXXXX U. XXX, žalobkyne 4/ H. T., XXX XX R. XXX, žalobkyne 5/ G. T., XXX XX Q., J. H. X/XX, žalobkyne 6/ R. C., XXX 11 D. XXX, žalobcu 7/ W. Jašík, XXX XX E. XXX, žalobcu 8/ H. C., XXX XX H., T. XX, žalobkyne 9/ C. L., XXX XX Q., N. XX/XX, žalobkyne XX/ G. L., XXX XX R. XX, žalobkyne XX/ H. M., XXX XX R. 90, žalobcu XX/ C. D., XXX XX Q.-R., M. B., žalobkyne XX/ G. D., XXX XX Q., L. XX, žalobkyne XX/ E. D., XXX XX Q., D. XX, žalobcu XX/ C. A., XXX XX N. XX proti žalovanej JUDr. Gabriela Bírošová, advokátka so sídlom J. Tvrdého 12, 010 01 Žilina, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu F.O.I., a. s. so sídlom Hlinská 40, 010 01 Žilina, IČO:31635971, zastúpenej advokátkou JUDr. Danicou Bírošovou, Piaristická 46, 911 40 Trenčín o vyplatenie pracovných nárokov takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobcovia 1/ až 15/ rade sa žalobou doručenou súdu dňa 2. 8. 2004 domáhali proti žalovanej zaplatenia príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie za zamestnanca, zamestnávateľa a zo sociálneho fondu na účet DDP TATRY-SYMPATIA, zároveň sa domáhali zaplatenia ostatných pracovných nárokov aj z prostriedkov sociálneho fondu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od augusta 2001 až do zaplatenia, vrátane trov konania. Na základe uznesenia Okresného súdu Žilina odstránili vady podania doručené súdu dňa 2. 8. 2004 a v odôvodnení doplneného podania a upresnenia návrhu žalobcovia uviedli, že na základe zamestnávateľskej zmluvy č. XXXXXXXX/FOI, ktorú uzatvoril úpadca s Prvou doplnkovou dôchodkovou poisťovňou TATRY-SYMPATIA, so sídlom v Bratislave bol úpadca ako zamestnávateľ povinný za navrhovateľov 1 až 15 pravidelne mesačne platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie (ďalej len DDP) a zároveň bol povinný platiť a odvádzať príspevky žalobcov ako poistencov, ktoré zamestnávateľ zrazil žalobcom z ich mzdy. Uviedli, že túto povinnosť si úpadca nesplnil a doteraz neodviedol žalobcom príspevky na DDP za mesiace máj až august r. 2001, ktoré žalobcovia presne v žalobe špecifikujú. Uviedli, že celkovo dlhuje úpadca na neodvedených príspevkoch DDP, ktoré zrazil žalobcom na sumu 384,71 Eur a na nezaplatených príspevkoch zamestnávateľa dlhuje sumu 321,98 Eur. Okrem týchto pracovných nárokov žalovaná neposkytla doteraz žalobkyni 13/ G. D. náhradu mzdy v celkovej výške XXX,XX Eur za nevyčerpanú dovolenku v počte 17 dní v kalendárnom roku 2001 a za nevyčerpanú dovolenku v počte 2 dni v kalendárnom roku 2002. Žalobkyňa pracovala u úpadcu ako účtovníčka a jej pracovný pomer trval do 31. 1. 2002. Uvedenú sumu si uplatňuje za 19 dní dovolenky. Žalobkyňa 5/ G. T. vykonávala u úpadcu prácu personálno-mzdovej pracovníčky aj po skončení pracovného pomeru u úpadcu, t. j. aj po 31. 7. 2001. Túto prácu vykonávala po dohode so žalovanou od augusta do konca mesiaca novembra roku 2001. Žalovaná aj napriek výzve zo dňa 28. 11. 2001 nevyplatila žalobkyni za túto
prácu mzdu vo výške 464,71 Eur. Žalobcovia ďalej uviedli, že v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu mal úpadca finančné prostriedky na účte sociálneho fondu minimálne vo výške 9.958,17 Eur. Nakoľko tvorba a použitie týchto prostriedkov je určené zákonom č. 152/1994 Z. z. nie je možné, aby žalovaná použila tieto prostriedky na úhradu iných záväzkov úpadcu okrem pracovno-právnych. Prostriedky mali byť určené v prospech zamestnancov a pre žalobcov predstavujú nároky, ktoré mali byť pre nich uhradené z prostriedkov sociálneho fondu sumou po 331,93 Eur pre každého žalobcu. Preto žalobcovia žiadali, aby súd rozhodol aj o ich nároku na prostriedky zo sociálneho fondu účelovo určené pre ich pracovno-právne nároky, ktoré sú hradené z týchto prostriedkov. Žalobkyňa 5/ sa k žalobe písomne vyjadrila a uviedla, že k námietke správkyne konkurznej podstaty, že personálno-mzdovú agendu za F.O.I., a. s. Žilina v konkurze žalobkyňa nevykonávala, ale vykonávali jej zamestnanci, predložila súdu čestné prehlásenia bývalých zamestnancov F.O.I., a. s. Žilina o tom, že personálno- mzdovú agendu u úpadcu vykonávala do vyúčtovania miezd za október 2001, o tom svedčia aj doklady predložené súdu a to fotokópie výplatných pások žalobkyne 13/ a fotokópie výkazov do doplnkovej dôchodkovej poisťovne TATRY-SYMPATIA. Žalobcovia ďalej uviedli, že správkyňa konkurznej podstaty si nesplnila voči zamestnancom - veriteľom zákonom stanovenú povinnosť písomne im oznámiť, že bol na spoločnosť vyhlásený konkurz. Pre nesplnenie tejto povinnosti si zamestnanci nemohli v zákonom stanovenej lehote prihlásiť svoje nároky a uviesť právne dôvody na súde. Podľa žalobcov sa nezakladá na pravde tvrdenie žalovanej, že veritelia boli vyzvaní na prihlásenie všetkých nárokov. Úpadca uzatvoril s dôchodkovou poisťovňou TATRY-SYMPATIA zamestnávateľskú zmluvu, podľa ktorej mesačne na poistenie prispieval zamestnanec aj zamestnávateľ. Od mája 2001 zamestnávateľ nepoukazoval na účet poisťovne žiadne príspevky, aj keď bol zamestnancom cestou výplatnej listiny príspevok zrazený. Nároky zo zamestnávateľskej zmluvy si poisťovňa riadne uplatnila v konkurznom konaní a tieto jej boli vyplatené. Na predloženom doklade o zaplatení poistného je dátum 23. 6. 2009, čo je 9 mesiacov po prvom pojednávaní súdu o návrhu žalobcov na vyplatenie pracovných nárokov. Žalobcovia uviedli, že úroky z doplnkového dôchodkového poistenia si nárokujú preto, lebo ich nároky z pracovného pomeru si uplatňujú mimo konkurzného konania a keď si správkyňa konkurznej podstaty pri výkone svojho povolania nesplnila zákonom stanovenú povinnosť, nech im tieto úroky zaplatí zo svojich prostriedkov. V časti II žaloby žiadala žalobkyňa 13/ náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Nárok na dovolenku je riešený v Zákonníku práce, tiež je tam riešené preplatenie nevyčerpanej dovolenky. Nemohla si nárokovať preplatenie dovolenky v konkurznom konaní keď si správkyňa nesplnila oznamovaciu povinnosť. V konkurznom konaní mohla uplatňovať nárok do 30. 7. 2001, jej pracovný pomer skončil 31. 1. 2002 a za dobu od 1. 8. 2001 má tiež nárok na dovolenku, ktorý jej správkyňa konkurznej podstaty nepriznala. Odmietala aj čerpanie dovolenky a argumentovala to tým, že nemá žiadny nárok, čoho dôkazom je aj priložená fotokópia výplatných pások. Nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky rieši Zákonník práce a je povinnosťou zamestnávateľa náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku pri skončení pracovného pomeru preplatiť. Žalovaná podľa žalobcov má preukázať plán dovoleniek, podľa ktorého si ju žalobkyňa mala vyčerpať alebo dôkaz, že dovolenku odmietla čerpať. Žalobkyňa 5/ si nárokuje preplatenie odmeny za vykonanú prácu pre správkyňu konkurznej podstaty, nie je pravdou tvrdenie žalovanej, že prácu vykonávala dobrovoľne. Vykonávala ju na základe ústneho požiadania správkyne konkurznej podstaty s tým, že pracovno-právny vzťah bude dodatočne podpísaný dohodou a neuzatváral sa ihneď preto, lebo správkyňa konkurznej podstaty nemala stále čas. Po odmietaní práce si vynucovala od jej nadriadených, aby jej prikázali v práci pokračovať a donútila ju k tomu, aby napísala na Krajský súd v Banskej Bystrici sťažnosť. Žalobkyňa opäť žiadala, aby žalovaná preukázala súdu doklad o prevzatí personálno-mzdovej agendy po vyhlásení konkurzu alebo prehlásenie, že žalobkyňa prácu bude robiť bez nároku na odmenu. Uviedla, že žalovaná si vo svojich výpovediach protirečí tým, že na jednej strane si doteraz neprebrala personálno-mzdovú agendu a na druhej strane sa obhajuje tým, že všetko bolo zo strany žalobkyne 5/ robené zle. Ak bola práca vykonávaná zle, prečo dovolila spracovávať agendu toľko mesiacov a nemala záujem agendu prebrať ani po odchode pani Q.j z pracoviska v Žiline na Hlinskej ulici a posielala zamestnancov na jej nové pracovisko v Hornom Hričove, kde sa personálno-mzdová agenda nikde nenachádzala. Ďalej žalobcovia uviedli, že sociálny fond nie je majetkom úpadcu, ale zamestnancov. Podľa platnej legislatívy museli byť prostriedky sociálneho fondu vedené na osobitnom účte a všetky účtovníčky sú zároveň aj žalobkyne, tak vo finančných prostriedkoch a zostatkoch na účtoch úpadcu mali prehľad. Doklady úpadcu archivuje správkyňa konkurznej podstaty, preto žalobkyňa 5/ žiadala, aby na základe výzvy súdu predložila fotokópiu výpisu z bankového účtu sociálneho fondu zo dňa 30. 7. 2001. Nároky z pracovného pomeru nikdy neboli nárokované v konkurznom konaní, žaloba bola podaná na základe Zákonníka práce na správkyňu konkurznej podstaty preto, lebo si pri výkone svojho povolania nesplnila zákonom stanovenú povinnosť oznámiť zamestnancom, že na spoločnosť
bol vyhlásený konkurz, a preto žalobcovia žiadajú, aby sa žaloba posudzovala tak, ako je to vo vyjadrení uvedené.
Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že konkurz bol na úpadcu vyhlásený dňa 30. 7. 2001. Veritelia dlžníka boli vyzvaní na prihlásenie všetkých nárokov do 60 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. V prihláške mali veritelia uviesť výšku nároku, právny dôvod jeho vzniku a jeho zabezpečenie s poučením, že na nároky veriteľov, ktoré nebudú v uvedenej lehote prihlásené, súd nebude v konkurze brať zreteľ. V doplňujúcom návrhu z 28. 5. 2007 sa žalobcovia domáhajú v bode I návrhu zaplatenia príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie so 17,6 % úrokom z omeškania. Návrh odôvodňujú argumentáciou uvedenou v tejto časti návrhu, z ktorej vyplýva, že sa jedná o nárok Prvej doplnkovej dôchodkovej poisťovne TATRY-SYMPATIA. Uviedla, že tieto nároky boli vyplatené spoločnosti Prvej doplnkovej dôchodkovej poisťovni TATRY-SYMPATIA, o čom boli súdu zaslané doklady dňa 19. 10. 2009. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o nároky zo zamestnávateľskej zmluvy, ktorú uzatvoril úpadca s poisťovňou, pričom poisťovňa si riadne uplatnila svoje nároky v konkurznom konaní a tieto jej boli vyplatené, v časti ako nárok proti podstate a v časti na základe rozvrhového uznesenia, žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní, a preto navrhuje ich nárok uvedený v bode I žaloby ako nedôvodný zamietnuť. K časti II žaloby uviedla, že žalobkyňa 13/ XX/ D. nepreukázala žiadnym spôsobom vznik nároku na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. V účtovníctve úpadcu nie je takýto nárok vedený, žalovaná nedisponuje a nedisponovala dokladmi preukazujúcimi nárok žalobkyne, a preto žalobkyni 13/ pri skončení pracovného pomeru náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku nebola vyplatená. Dňa 19. 3. 2002 žalovaná zaslala vyjadrenie žalobkyni k nevyčerpanej dovolenke. Na vyjadrenie nedostala žiadnu odpoveď. Nárok na vyplatenie nároku za nevyčerpanú dovolenku vzniká iba vtedy, ak sú na strane zamestnávateľa také prekážky, ktoré zamestnancovi neumožňujú čerpanie dovolenky. Žalovaná zotrváva na svojom stanovisku, pretože žalobkyňa nepreukázala ani nárok, ani prekážky na strane zamestnávateľa zabraňujúce jej čerpaniu dovolenky. K nároku žalobkyne 5/ G. T. uviedla, že žalobkyňa nepreukázala vznik akejkoľvek zmluvy podľa Zákonníka práce, zakladajúcej vznik nároku v žalovanej výške, a preto jej nárok považuje za nedôvodný. Žalobkyňa ukončila pracovný pomer u dlžníka ku dňu 31. 7. 2001, a uzatvorila pracovný pomer so spoločnosťou VÁHOSTAV - SK, a. s. Žilina, čo potvrdila i vo svojej výpovedi na pojednávaní. Preto jej žiadny nárok podľa pracovno-právnych predpisov proti konkurznej podstate nevznikol. Ak žalobkyňa vystavovala nejaké písomnosti - potvrdenia pre bývalých zamestnancov dlžníka, tak na základe svojej vôle a na takéto jej konania jej nevznikol nárok na zaplatenie prostriedkov z konkurznej podstaty. K časti III žaloby žalovaná uviedla, že podľa ustanovenia § 6 ZKV majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu. Podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. Do podstaty nepatrí majetok, ktorého sa nemôže týkať výkon rozhodnutia, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, mzda a obdobné príjmy. Majetok slúžiaci na podnikateľskú činnosť z podstaty nie je vylúčený. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali svoje tvrdenie, že na účte sociálneho fondu úpadcu sa nachádzala ku dňu vyhlásenia konkurzu nimi tvrdená peňažná čiastka, ani skutočnosť, že uvedená peňažná čiastka nepatrila do podstaty, ani že táto suma bola určená na rozdelenie pre žalobcov spôsobom, ako uviedli v žalobe. Preto návrh žalobcov aj v tejto časti považuje za nedôvodný a navrhuje ho zamietnuť. K procesnej stránke uplatneného nároku žalovaná uviedla, že nie je možné v konkurznom konaní sa domáhať nároku proti správcovi konkurznej podstaty žalobou na plnenie, tak isto nie je možné v konkurznom konaní uplatňovať nárok na úroky z omeškania a to s poukazom na ust. § 14 ZKV. Veriteľ ako žalobca sa môže v žalobe domáhať, že jeho popretá pohľadávka sa považuje za oprávnenú a zisťuje sa vo výške určenej v žalobe. Žalobcovia sa proti správkyni nemôžu domáhať svojich nárokov žalobou na zaplatenie - plnenie, ale žalobou na určenie podľa ust. § 23 a § 24 ZKV.
Súd vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov, písomnými vyjadreniami účastníkov, zamestnávateľskou zmluvou medzi úpadcom a Prvou doplnkovou dôchodkovou poisťovňou TATRY- SYMPATIA z 30. 9. 1998, evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, žiadosťou žalobkyne 5/ o vyplatenie mzdy za august 2001 až november 2001, výplatnými lístkami, rozviazaním pracovného pomeru adresovaným správkyňou konkurznej podstaty žalobkyni 13/, vyjadrením k nevyčerpanej dovolenke z 19. 3. 2002, žiadosťou o náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku z 18. 2. 2002, úhradou pohľadávok doplnkového dôchodkového sporenia z rozvrhového uznesenia, ktorú úhradu súdu oznámila správkyňa konkurznej podstaty dňa 17. 6. 2009, výpismi z účtu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 36 - 24 K 141/01 zo dňa 30. 7. 2001 vyhlásil konkurz na úpadcu F.O.I., a. s. Žilina a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Gabrielu Bírošovú.
Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 2. 8. 2004 domáhali voči žalovanej vyplatenia pracovných nárokov. Svoju žalobu upresnili písomným podaním doručeným na súd dňa 28. 5. 2007. V prvej časti žaloby sa žalobcovia domáhali vyplatenia príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie za zamestnanca, zamestnávateľa, a to z dôvodu, že úpadca ako zamestnávateľ bol povinný za žalobcov 1/ až 15/ pravidelne mesačne platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie a zároveň bol povinný platiť a odvádzať príspevky žalobcu ako poistencov, ktoré zamestnávateľ zrazil žalobcom z ich mzdy. Uvedenú povinnosť si úpadca nesplnil a neodviedol žalobcom príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie za mesiace máj až august roku 2001. V žalobe presne uviedli, koľko ktorému žalobcovi neodviedol jednak úpadca ako zamestnávateľ, jednak koľko finančných prostriedkov bol konkrétny príspevok toho-ktorého žalobcu ako poistenca. Celkovo si žalobcovia uplatňovali sumu 384,71 Eur, ktorú im má žalovaná dlhovať na neodvedených príspevkoch na doplnkové dôchodkové poistenie, ktorá suma bola zrazená žalobcom a sumu 321,98 Eur, ktorá suma predstavuje nezaplatené príspevky zamestnávateľa. Spolu so zaplatením tejto sumy si žalobcovia uplatňovali aj 17,6 % úrok ročne od júna 2001 až do zaplatenia. Tieto nároky boli v priebehu konania vyplatené spoločnosti Prvá doplnková dôchodková poisťovňa TATRY-SYMPATIA, o čom boli súdu predložené doklady, a to výpisy z účtov. Jednalo sa o nároky zo zamestnávateľskej zmluvy, ktorú uzatvoril úpadca s Prvou dôchodkovou poisťovňou, poisťovňa si podľa žalovanej riadne uplatnila svoje nároky v konkurznom konaní a tieto jej boli vyplatené, v časti ako nárok proti podstate a v časti na základe rozvrhového uznesenia. Podľa dokladov, ktoré boli súdu zo strany žalovanej predložené bola suma 64,72 Eur ako výška poistného, ktorá bola pracovníkom zrazená zo mzdy po vyhlásení konkurzu dňa 28. 2. 2002 uhradená na účet DDP TATRY-SYMPATIA. Výška neuhradenej pohľadávky za neodvedené príspevky DDP je za obdobie pred vyhlásením konkurzu vo výške 1.036,97 Eur a suma za obdobie po vyhlásení konkurzu vo výške 54,76 Eur ako príspevok zamestnávateľa spolu vo výške 1.091,75 Eur bola uhradená z rozvrhu dňa 23. 6. 2009. Z uvedeného je zrejmé, že toho času je pohľadávka žalobcov uhradená, z toho dôvodu žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní a súd preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Čo sa týka úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne, ktorý si žalobcovia uplatňovali spolu so zaplatením istiny poukazuje súd na ustanovenie § 33 ods. 1 písm. d/ ZKV, podľa ktorého z uspokojenia sú vylúčené mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Podľa zákona sú vylúčené mimozmluvné aj zmluvné sankcie. Vylúčené sú tie majetkové sankcie, ak nárok na ne vznikol alebo prirástli alebo boli uložené po vyhlásení konkurzu. Z uvedeného je zrejmé, že po vyhlásení konkurzu nemajú žalobcovia nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatňovali, a to v zmysle vyššie citovaného ustanovenia.
V časti II žaloby sa žalobkyňa 13/ G. D. domáhala od žalovanej zaplatenia nevyplatenej náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, a to vo výške 326,19 Eur spolu s 15,5 % úrokom z omeškania od 1. 2. 2002 do zaplatenia. Súd mal preukázané, že žalobkyňa 13/ listom z 18. 2. 2002 požiadala správkyňu konkurznej podstaty o náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku a v žiadosti uviedla, že žiada o preplatenie nevyčerpanej dovolenky, t. j. 17 dní, nakoľko jej pracovný pomer skončil 31. 1. 2002 a v priebehu roka, nakoľko vo firme ostali len dve pracovníčky a pripravovali všetky podklady pre konkurz nebolo možné si túto dovolenku vyčerpať. Žalobkyňa súdu predložila aj vyjadrenie k nevyčerpanej dovolenke, ktoré správkyňa konkurznej podstaty adresovala žalobkyni dňa 19. 3. 2002 ako odpoveď k žiadosti o náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, v ktorom vyjadrení správkyňa konkurznej podstaty uviedla, že k žiadosti o preplatenie nevyčerpanej dovolenky za rok 2001 oznamuje žalobkyni, že tento svoj nárok si musí v zmysle § 31 ods. 5 ZKV v platnom znení riadne uplatniť prihláškou u správcu. Svoj nárok musí zdokladovať, odôvodniť a vyčísliť. Až k takto uplatnenému nároku sa bude môcť správkyňa konkurznej podstaty vyjadriť, avšak z doterajšieho podania žalobkyne jej nie je jasné, na základe čoho a v akej výške sa domáha plnenia z konkurznej podstaty. Žalovaná aj vo svojom písomnom vyjadrení z 12. 3. 2010 uviedla, že na toto vyjadrenie, ktoré posielala žalobkyni nedostala žiadnu odpoveď.
Súd považuje nárok žalobkyne 13/ na zaplatenie sumy 326,19 Eur s úrokom z omeškania za nedôvodný, pretože žalobkyňa bola správkyňou konkurznej podstaty listom z 19. 3. 2002 poučená, že si tento nárok musí uplatniť prihláškou u správkyni konkurznej podstaty, musí ho zdokladovať, odôvodniť a vyčísliť. Zo žiadosti o náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ktorý správkyni konkurznej podstaty žalobkyňa zaslala, nie je zrejmé a preukázané, či jej skutočne vznikol nárok na zaplatenie tejto sumy, nepreukázala ani súdu, ani správkyni konkurznej podstaty, že si pre prekážky na strane zamestnávateľa
nemohla túto dovolenku vyčerpať, a teda jej vznikol nárok na jej preplatenie. Len pre prekážky na strane zamestnávateľa, ktorý odmietne povolenie čerpania dovolenky zamestnancovi je možné žiadať o jej preplatenie. Keďže žalobkyňa 13/ nepreukázala, že by o čerpanie dovolenky zamestnávateľa požiadala, a tento by jej čerpanie dovolenky nepovolil, súd v tejto časti žalobu žalobkyne 13/ ako nedôvodnú zamietol. Čo sa týka úroku z omeškania, ktorý si žalobkyňa uplatňovala platí to isté ustanovenie Zákona o konkurze a vyrovnaní o úrokoch z omeškania, ktoré súd už citoval vyššie v rozhodnutí a to konkrétne § 33 ods. 1 písm. d/ ZKV.
Žalobkyňa 5/ sa v tejto časti žaloby domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 464,71 Eur so 17,6 % úrokom z omeškania od 1. 12. 2001 do zaplatenia. K tomu súd uvádza, že žalobkyňa predložila súdu síce čestné prehlásenia o tom, že aj po vyhlásení konkurzu pracovala pre správkyňu konkurznej podstaty a vykonávala činnosť, za ktorú žiada nevyplatenú mzdu, avšak okrem čestných prehlásení žalobkyňa nepreukázala, že skutočne túto prácu vykonávala, nepreukázala napríklad, že mala so žalovanou uzavretú dohodu o vykonávaní práce, prípadne pracovnú zmluvu na vykonávanie tejto práce, a ani tú skutočnosť, v akom rozsahu a v akom období prácu vykonávala, a teda nepreukázala v akej výške a na základe akých skutočností jej mal vzniknúť nárok na vyplatenie sumy 464,71 Eur. Čo sa týka úroku z omeškania, ktoré si spolu s istinou žalobkyňa 5/ uplatňuje platí pre úrok z omeškania to, čo už bolo uvedené aj pri ostatných nárokoch.
V časti III žaloby sa žalobcovia 1/, 2/, 4/, 6/, 7/, 10/, 11/, 14/, 15/ domáhali zaplatenia sumy každému po 331,93 Eur spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 1. 7. 2001 do zaplatenia, žalobcovia 3/, 5/, 12/ zaplatenia sumy po 331,93 Eur so 17,6 % úrokom z omeškania od 1. 8. 2001 do zaplatenia, žalobcovia 8/, 9/ sumy po 331,93 Eur so 17,6 % úrokom z omeškania od 5. 10. 2001 do zaplatenia žalobkyňa 13/ sumy 331,93 Eur s 15,5 % úrokom z omeškania od 1. 2. 2002 do zaplatenia. Zaplatenia tejto sumy sa domáhali z toho dôvodu, že v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu mal tento finančné prostriedky na účte sociálneho fondu minimálne vo výške 9.958,17 Eur a nie je možné, aby žalovaná použila tieto prostriedky na úhradu iných záväzkov úpadcu okrem pracovno-právnych. Tieto prostriedky mali byť určené v prospech zamestnancov a pre žalobcov predstavujú nároky, ktoré mali byť pre nich hradené z prostriedkov sociálneho fondu a to sumu po 331,93 Eur pre každého žalobcu. Tieto finančné prostriedky sú účelovo určené pre ich pracovno-právne nároky, ktoré sú hradené z týchto prostriedkov, a preto žiadali, aby im žalovaná túto sumu uhradila. Žalobcovia predložili súdu kolektívnu zmluvu, v ktorej boli uvedené pravidlá pre tvorbu sociálneho fondu, ako aj použitie sociálneho fondu s tým, že čerpanie sociálneho fondu prebieha podľa zostaveného rozpočtu odsúhlaseného zamestnávateľom a odbormi. V článku 91 až 94 bolo uvedené, na čo budú finančné prostriedky zo sociálneho fondu využívané.
Podľa § 6 ods. 1 ZKV majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu (ďalej len "podstata").
Podľa § 6 ods. 2 ZKV podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len "majetok"), ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok.
Podľa § 6 ods. 3 ZKV do podstaty nepatrí majetok, ktorého sa nemôže týkať výkon rozhodnutia, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, mzda a obdobné príjmy. 1a) Majetok slúžiaci na podnikateľskú činnosť z podstaty nie je vylúčený.
Zákon o konkurze a vyrovnaní uvádza, ktorý majetok tvorí konkurznú podstatu a čo do podstaty nepatrí. Keďže je v zákone presne vymedzené, čo do podstaty nepatrí, nie je možné považovať finančné prostriedky na účte sociálneho fondu úpadcu za také finančné prostriedky, na ktoré majú žalobcovia nárok. Opäť súd zdôrazňuje, že žalobcovia nepreukázali, že skutočne v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu mal úpadca finančné prostriedky na účte sociálneho fondu minimálne vo výške 9.958,17 Eur, a nepreukázali titulom čoho by im tieto finančné prostriedky mali byť uhradené. Z uvedené dôvodu aj v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Čo sa týka zaplatenia úroku z týchto súm opäť súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 33 ods. 1 písm. d/ ZKV ako aj na dôvody, ktoré už v rozsudku k úrokom z omeškania uviedol.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcov nie je dôvodná a túto v celom rozsahu zamietol.
Žalobu zamietol aj z toho dôvodu, že žalobcovia sa voči žalovanej domáhali zaplatenia svojich pohľadávok spolu s úrokom z omeškania. Domáhať sa žaloby na plnenie voči správcovi konkurznej podstaty nie je možné v konkurznom konaní, voči správcovi konkurznej podstaty sa môžu veritelia domáhať len žaloby na určenie podľa § 23 ZKV a to domáhať sa určenia pravosti, výšky a poradia svojej pohľadávky. Taktiež si môžu uplatniť voči správcovi konkurznej podstaty pohľadávku proti podstate, ak im na takúto pohľadávku vznikol nárok, ale nemôžu sa domáhať, aby súd zaviazal správcu konkurznej podstaty na zaplatenie určitej sumy. Aj z tohto dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú, keďže sa žalobcovia domáhali zaplatenia svojich pohľadávok voči správcovi konkurznej podstaty zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Trovy konania si neuplatnila, a preto súd rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v písomnom
vyhotovení dvojmo do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.