Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-15C/115/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľky: P. D., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, zast. JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, proti odporcom: 1. U.. G. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., I. XX, 2. S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., O. XX, obaja zast. JUDr. Miroslavom Štrkolcom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rubínová 2, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.11.2006 žiadala, aby súd určil, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1-ice nehnuteľností zapísaných na LV č. 1692 kat. územia W. pri O. ako parc. č. XXX orná pôda o výmere 3744 m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere 2961 m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere 2219 m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere 183 m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere 1719 m2 a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. územia W. pri O. ako parc. č. XXX orná pôda o výmere 7445 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 2244 m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere 651 m2 a parc. č. XXX orná pôda o výmere 493 m2.

Svoj návrh odôvodnila tým, že podľa výpisu z katastra nehnuteľností Správy katastra O. IV výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. XXXX kat. územia W. pri O. je zapísaný odporca v 1. rade a ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. územia W. pri O. je zapísaná odporkyňa v 2. rade. Odporcovia v 1. a 2. rade nadobudli svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe Darovacej zmluvy zo dňa 21.4.1999 od P. Q. - matky odporcov. P. Q. získala vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na základe Osvedčenia o vydržaní formou notárskej zápisnice notára JUDr. F. Q. č. N XXX/XX Nz XX/XX. Pôvodným vlastníkom vydržaných nehnuteľností bol U. X., ktorý zomrel XX.X.XXXX. Tento ich previedol na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 16.7.1927 na svoje deti U. X. mladšieho, U. X., P. X. a Q. X., a to pre každého v podiele 1-iny k celku. Nehnuteľnosti však v skutočnosti užíval naďalej až do svojej smrti v roku 1954 a potom jeho manželka U., rod. W., do roku 1957. Následne boli pozemky vložené do JRD W.. Ako členky družstva boli evidované P. Q. a navrhovateľka, ktorá bola skutočnou užívateľkou predmetných nehnuteľností. Pôvodní spoluvlastníci nehnuteľností zomreli. Na základe Osvedčenia o vydržaní č. N XXX/XX Nz XX/XX však bola zapísaná na LV č. XXXX kat. územia W. pri O. ako výlučný vlastník iba P. Q., hoci pôvodná ústna dohoda bola, že toto osvedčenie o vydržaní bude vydané aj v prospech navrhovateľky a to v rovnakom podiele ku všetkým vydržaným nehnuteľnostiam. Po vykonaní zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností P. Q. tvrdila, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností.

Odporcovia vo svojom vyjadrení k návrhu uviedli, že ide v poradí o štvrtú žalobu navrhovateľky týkajúcu sa predmetu veci, ktoré podala na Okresný súd Košice II. Najprv žalovala o určenie vlastníckeho práva, potom o určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a č. XXXX kat. územia W. pri O. patria do dedičstva po poručiteľovi neb. U. X., nar. X.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, resp. o určenie rozsahu dedičstva po nebohom U. X.. Vo všetkých veciach boli jej žaloby zamietnuté alebo súd konanie zastavil a teda boli právoplatne skončené. Uviedol, že žaloba je zmätočná a nie je konkretizovaný ani naliehavý právny záujem žalobkyne na takomto určení v zmysle ust. . Preto žiadali súd, aby konanie z dôvodu res iudicata zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 11.3.2008 uviedla, že touto žalobou sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v žalobe po svojej mame P. P., rod. X.. Jej starý otec U. X. kúpil v roku 1927 predmetné pozemky od Y. K. na dražbe a následne ich previedol na svoje štyri deti, a to U. X., U. X. mladšieho, P. X. a Q. X.. Aj keď jej starý otec previedol tieto pozemky na svoje štyri deti, naďalej ich však užíval. Pôdu obrábal až do svojej smrti v roku 1954. Keďže sa v tom čase už rysovalo, že bude vytvorené JRD, so starou mamou U. X., rod. W. sa rozhodli, že tieto pozemky vložia do družstva. Navrhovateľka podpísala prihlášku za svoju mamu P. P., rod. X., keďže v tom čase už mala 23 rokov a stará mama U. X. ju podpísala za svoje deti Q. X. a U. X. mladšieho. Ďalšia dcéra U. X. v tom čase už nežila. Následne 35 rokov boli predmetné pozemky v družstve a v roku 1992 došlo k reštitúcii. Preto navrhovateľka spolu s P. Q., matkou odporcov v 1. a 2. rade požiadali notára JUDr. Q. o prepis sporných nehnuteľností. P. Q. užívala polovicu všetkých nehnuteľností, keďže bola členkou súkromne hospodáriaceho družstva od roku 1992 do roku 1999 a navrhovateľka bola užívateľkou druhej polovice nehnuteľností. Od notára chceli, aby previedol pozemky z matky navrhovateľky, t.j. P. P. rod. X. na navrhovateľku a z otca P. Q. - U. X. mladšieho na P. Q.. V roku 1992 bolo vyhotovené čestné prehlásenie Q. O., rod. X., t.j. dcérou U. X. staršieho, že sa vzdáva svojho nároku na nehnuteľnostiach s tým, že svoju časť prenecháva pre svoje netere, pre navrhovateľku a P. Q.. F. notár vo veci začal konať až v roku 1998 bez navrhovateľky, následne navrhovateľka z listu vlastníctva, ktorý vyžiadala na Správe katastra sa dozvedela, že všetky sporné nehnuteľnosti boli prevedené do výlučného vlastníctva P. Q.. Navrhovateľka uviedla, že touto žalobou sa domáha určenia vlastníckeho práva z dôvodu, že jej mama, P. P., rod. X., bola vlastníčkou uvedených parciel a tak isto U. X. mladší. Má za to, že jej patrí 1-ica z týchto nehnuteľností, a to z toho dôvodu, že 1-ina jej patrí po jej mame, 1-ina patrí P. Q. po jej otcovi, 1-ina im obom patrí po Q. O., ktorá sa vzdala svojej čiastky v prospech svojich neterí a 1 po nebohej U. Q., rod. X., ktorá zomrela ako bezdetná.

Z Kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 16.7.1927 (na č.l. 9-11) súd zistil, že táto zmluva bola uzavretá medzi Dr. Y. K. ako predávajúcim a medzi U. X. ml., U. Q., rod. X., maloletou P. X. a mal. Q. X., zastúpenými opatrovníkom ako kupujúcimi. Predávajúci predal na základe cit. zmluvy kupujúcim nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 56 obce W. ako mpč. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v X-ine U. X. mladšiemu, v 1-ine U. Q., rod. X., v 1-ine mal. P. X., v 1-ine mal. Q. X.. Citovaná zmluva bola predložená Okresnému súdu v O. na registráciu dňa 1.12.1928 po schválení právnych úkonov za maloleté P. a Q. X. Poručenským úradom Prvej stolice v O..

Vo vložke č. 361 katastrálneho územia W. (na č.l. 12 a 13) sú v časti A II zapísané parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Podľa časti B 1 boli tieto parcely odpísané z pozemnoknižnej vložky č. 56, kde boli zaknihované na meno U. X. a manželky U. W. a vložené do tejto vložky podľa dražobnej zápisnice zo dňa 14.júna 1927 titulom dražobnej kúpy pre Dr. Y. K..

Podľa časti B2 a B3 na základe Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 16.júla 1927 bolo vložené vlastnícke právo k predmetným pozemkom pre U. X. mladšieho v 1-ine, U. Q. rod. X. v 1-ine, mal. P. X. v 1-ine a mal. Q. X. v 1-ine.

Podľa zápisov v časti B4 a B6 následne boli všetky spoluvlastnícke podiely dňom 27. októbra 1937 zapísané opätovne v prospech Dr. Y. K..

Podľa úmrtného listu U. X. staršieho sa narodil 7.11.1877 a zomrel 31.1.1954 (na č.l. 14). Jeho manželka U. X., rod. W. sa narodila XX.X.XXXX a zomrela X.X.XXXX (úmrtný list na č.l. 15).

Q. O. rod. X. (dcéra U. X. staršieho) v čestnom vyhlásení zo dňa 4.11.1992 (na č.l. 5) vyhlásila, že si neuplatňuje majetkový nárok na dedičstvo po zomrelom U. X. staršom, narodenom X.XX.XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území W., parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a prenecháva svoju časť pre netere po nebohom bratovi U. X. mladšom, pre P. Q., rod. X. a po neb. sestre P. P., rod. X. pre P. D..

Podľa potvrdenia T. vlastníkov poľnohospodárskej pôdy O. - W. zo dňa 9.3.1999 (na č.l. 4) navrhovateľka je členkou družstva od roku 1992 s pozemkami v katastrálnom území W., č. vložky XXX, parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a aktívne sa podieľa na ich opracovaní.

Podľa potvrdenia Miestneho úradu Mestskej časti O. - W. zo dňa 6.2.1998 JRD v W. bolo založené v roku 1957 (na č.l. 16).

Podľa výpisu z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 4.12.2006 okresu O. IV, obce O. - W., katastrálneho územia W. (na č.l. 21) sú na uvedenom LV zapísané nehnuteľnosti - pozemky, parcely č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX ako výlučné vlastníctvo U.. G. Q. titulom darovacej zmluvy Q s poznámkou, že ide o pozemky z pozemnoknižnej vložky č. XXX.

Z výpisu z LV č. XXXX okresu O. IV, obce O. - W., katastrálneho územia W. zo dňa 4.12.2006 (na č.l. 22) vyplýva, že sú zapísané nehnuteľnosti parcely č. XXX, XXX, XXX a XXXX ako výlučné vlastníctvo S. S. titulom darovacej zmluvy V XXXX/XX s poznámkou, že ide o pozemky pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX (na č.l. 22 a 23).

Odporca v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe darovacej zmluvy od svojej matky. Na predmetných pozemkoch ako dieťa pracoval so svojím starým otcom a so svojou starou matkou a nevie o nikom inom, kto by mal užívať predmetné pozemky okrem uvedených osôb. Následne boli pozemky vložené do družstva a po revolúcii sa začala jeho mama zaujímať o tieto pozemky. Následne ich prenajala potom, ako sa ujala svojich práv. Uvedené pozemky aj v súčasnosti sú v prenájme.

Odporkyňa v 2. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že sa stotožňuje so všetkým čo uviedol jej brat - odporca v 1. rade. Nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy od svojej matky.

Svedkyňa P. Q. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že U. X. mladší

a Y. X., rod. C. boli jej rodičmi a s nimi ona obrábala pôdu, ktorá je predmetom konania spolu aj so svojou sestrou U.. Jej starý otec U. X. starší vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, prepil dom aj pozemky. Sporné pozemky stále obrábala jej rodina a ona ich nadobudla titulom vydržania. Nebyť jej rodičov, starý otec U. X. starší by nemal ani kde bývať, nakoľko jej rodičia kúpili dom. Na pozemkoch pracovali ako 12-13 ročné deti. Následne boli pozemky vložené do družstva, avšak nevedela uviesť presne, v ktorom roku to bolo. Členkou družstva nebola, mala štyroch svedkov, ktorí dosvedčili, že pôdu obrábali jej rodičia a na základe toho bola vyhotovená notárska zápisnica o tom, že vydržala predmetné pozemky a následne ona tieto pozemky darovacou zmluvou previedla na svoje deti - odporcov v 1. a 2. rade. U. X. starší nemal v katastri zapísaný žiadny nehnuteľný majetok, ako vlastník bol uvedený len Dr. Y. K.. Uvedené pozemky užíval len jej otec U. X. mladší z toho dôvodu, že starý otec U. X. starší býval s jej rodičmi. Jej otec - U. X. ml. sa staral o svojho otca až do jeho smrti.

Svedok D. O. uviedol, že navrhovateľku pozná, nakoľko obaja sú z W.. Odporcov uviedol, že nepozná, avšak poznal U. X. staršieho a U. X. mladšieho, keďže obidvaja boli z W.. U. X. starší vlastnil pôdu a obhospodaroval ju až do doby, pokiaľ vládal, následne ju obhospodaroval jeho syn, U. X. mladší. U. X. starší býval spolu so svojím synom U. X. mladším.

Svedkyňa P. W. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že U. X. starší mal asi tri deti, hoci presne nevie a tieto deti bývali spolu s rodičmi. Matka navrhovateľky až dovtedy, pokiaľ sa nevydala, pracovala na uvedených pozemkoch, tak isto ako aj ostatné deti. U. X. starší býval až do svojej smrti s U. X. mladším a s matkou navrhovateľky P. P..

G.. U. X. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľku pozná z bývalého družstva, ktorého bol predsedom a ktoré už neexistuje. Išlo o Družstvo vlastníkov poľnohospodárskej pôdy v W., ktorého členkou bola aj navrhovateľka. Uviedol, že P. Q. nebola členkou tohto družstva, ale mala pozemky v prenájme. Družstvo začalo svoju činnosť v roku 1990 a na doporučenie pozemkového úradu uznalo doklady, ktoré predložila navrhovateľka ohľadom vlastníctva pôdy. P. Q. pôdu neobhospodarovala. Jej pozemky prenajímalo družstvo a za tento prenájom jej platilo nájomné vo forme naturálií, avšak nájomná zmluva uzavretá nebola. Presne o prenájom ktorých pozemkov išlo, sa svedok vyjadriť nevedel, nakoľko družstvo ukončilo svoju činnosť pred desiatimi rokmi.

Svedkyňa H. O. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 20.11.2009 uviedla, že navrhovateľku pozná len z videnia, keďže spolu chodili pracovať na polia, odporcov pozná osobne, ich matka je susedou svedkyne, je medzi nimi zlý susedský vzťah. Svedkyňa uviedla, že do W. sa prisťahovala niekedy v šesťdesiatom roku. Dovtedy tam mala starých rodičov, ktorých často navštevovala a ešte z tých čias pozná aj P. Q. a poznala aj jej rodičov. Navrhovateľku vídala niekedy od začiatku štyridsiatych rokov, že pracuje na poliach, aj keď presne vymedziť, na ktorých poliach to bolo, nevedela. Vídala ju pracovať až do času, pokiaľ tieto pozemky neboli vložené do družstva. Pracovala tam aj so svojimi súrodencami, s rodinou. Navrhovateľku videla pracovať na poli aj po roku 1992, avšak išlo už o úplne iné pole, ako to bolo v štyridsiatych rokoch, označiť pozemky podľa parcelného čísla nevedela. Odporcov na poli nikdy pracovať nevidela, ani pani Q. a ani jej otca U. X. mladšieho, pretože tento bol chorý.

Svedok U. D. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 2.2.2010 uviedol, že účastníkov konania pozná, navrhovateľka je jeho matkou a s odporcami je v príbuzenskom vzťahu. Uviedol, že v roku 1992 bol osobne so svojou matkou vybavovať doklady ohľadom reštitúcií predmetných pozemkov. Navštívili aj pani Q. - právnu predchodkyňu odporcov a rozprávali sa o tom, že by spoločne vybavili, aby všetky tieto pozemky prešli do spoluvlastníctva navrhovateľky a pani Q.. Pani Q. sa vyjadrila, že ona nechce žiadne pozemky. Po získaní všetkých písomných listín svedok osobne išiel so svojou matkou k notárovi U.. Q., aby previedol uvedené pozemky. Napriek tomu, že pani Q. tvrdila, že nemá záujem o tieto pozemky, navrhovateľka požiadala notára, aby na základe predložených listín previedol sporné pozemky do spoluvlastníctva navrhovateľky a pani Q.. V roku 1992, keď bolo založené družstvo, navrhovateľka preukázala listinami, že je spoluvlastníčkou predmetných pozemkov a zapísali ju ako členku družstva a zároveň ako spoluvlastníčku týchto pozemkov spolu s pani Q.. Na základe tejto žiadosti následne družstvo vymeralo záhumienku navrhovateľke v roku 1992. Záhumienky vymeriavali každý rok na inom mieste, avšak svedok mal za to, že išlo stále o časť zo sporných pozemkov stále vo výmere asi 15 árov. Tieto záhumienky obrábal svedok aj so svojou matkou každý rok od roku 1992 až do zániku družstva. Až po uplynutí niekoľkých rokov notár U.. Q. predvolal navrhovateľku do svojej kancelárie a oznámil jej, aby zavolala so sebou aj pani Q.. Navrhovateľka túto skutočnosť oznámila pani Q. a na to jej pani Q. povedala, že ona už nikam nejde, pretože ona už všetky pozemky má vo svojom vlastníctve. Tak sa vlastne svedok aj s navrhovateľkou dozvedeli, čo sa s predmetnými pozemkami stalo.

Do Notárskej zápisnice vyhotovenej dňa 11.6.1997 notárom U.. F. Q. pod č. N XXX/XX, A.(na č.l. 12 spisu Okresného súdu O. II č. XXC/XX/X9) bolo zapísané Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní sporných pozemkov v celosti P. Q. titulom vydržania so započítaním doby držby jej právneho predchodcu najneskôr 31.12.1964. Oprávnenosť držby, dobu neprerušenej držby a dobromyseľnosť oprávnenej držby trvajúcej nepretržite právnym predchodcom P. Q. - jej otcom U. X., zomrelom dňa 13.10.1964 od roku 1928 doložila písomnými vyhláseniami svedkov Q. Q., M. Q., O. C., P.G., čestným prehlásením dedičov po nebohom U. X., U. D., P. X. a P. Q. a vyjadrením Miestneho úradu Mestskej časti O. - W..

Z čestných vyhlásení Q. Q., M. Q., O. C., P.G. (na č.l. 109-112) vyhotovených od 15.11.1995 do 24.11.1995 vyplýva, že títo vyhlásili, že poľnohospodársku pôdu nachádzajúcu sa v katastrálnom území

W. vedenú ako parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX užíval vždy U. X., narodený 8.12.1902, až do založenia JRD.

Z čestného prehlásenia U. D., P. X. a P. Q. zo dňa 26.2.1997 (na č.l. 113) vyplýva, že sú dedičia po nebohom U. X., zomrelom 30.8.1964, po ktorom bolo dedičstvo prejednané Štátnym notárstvom v O. pod sp. zn. D XXXX/XX, nadobudlo právoplatnosť 13.1.1965. Pretože ich nebohý otec U. X. od roku 1928 užíval, resp. vlastnil v celosti poľnohospodársku pôdu zapísanú v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX kat. územia W. pri O., parcely č. R., XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX dosiaľ zapísané na mene Y. K., týmto potvrdili, že podľa dohody dedičov vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam prešlo na P. Q. v celosti, ktorá sa o túto pôdu starala.

V danom prípade sa navrhovateľka domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v podiele 1/2 titulom vydržania. Tvrdila, že do oprávnenej držby vstúpila jej právna predchodkyňa, jej matka P. P. rod. X. v roku 1927, kedy sa zároveň stala aj podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v 1. Od roku 1927 sporné nehnuteľnosti užíval U. X. starší až do svojej smrti v roku 1954, pričom mu spoločne pomáhali jeho 4 deti. Po smrti U. X. st. do roku 1957 spoločne užívali pozemky jeho deti a pozostalá manželka a v roku 1957 boli vložené do JRD až do roku 1992. Od roku 1992 do roku 1999 pozemky užívala navrhovateľka, ktorá ich nadobudla vydržaním ku dňu 10.6.1997.

Vykonaným dokazovaním - pozemnoknižnou vložkou č. XXX kat. územia W. (na č.l. 12 a 13) bolo preukázané, že sporné pozemky na verejnej dražbe dňa 14.6.1927 kúpil T.. Y. K.. Pred dražbou patrili do vlastníctva U. X. staršieho a jeho manželky U.. rod. W. (boli zapísané v pkv č. 56). T.. Y. K. sporné pozemky Kúpnou zmluvou zo dňa 16.7.1927 predal 4 deťom U. X. a U. X. a to U. X. mladšiemu (otec P. Q.) v 1, U. Q. rod. X. v 1, maloletej P. X. (vydatá P., matka navrhovateľky) v 1 a maloletej Q. X. (vydatá O.) v 1. U. X. ml. zomrel v roku 1964, U. Q. zomrela bezdetná v roku 1945, P. P. rod. X. zomrela v roku 1948 a Q. O. rod. X. zomrela v roku XXXX. Predmetom ani jedného z dedičských konaní po pôvodných podielových spoluvlastníkoch neboli sporné pozemky a ani nemohli byť vzhľadom na zápis v časti B4 a B6 pkv č. 361, podľa ktorého následne boli všetky spoluvlastnícke podiely dňom 27. októbra 1937 zapísané opätovne v prospech T.. Y. K..

Z listinných dôkazov vyplýva, že právna predchodkyňa navrhovateľky, jej matka P. P. rod. X. sa v roku 1927 stala podielovou spoluvlastníčkou sporných pozemkov v podiele 1 titulom kúpy od T.. Y. K., ktoré užívala spoločne so svojimi rodičmi a 3 súrodencami až do svojej smrti v roku 1948 a po jej smrti navrhovateľka spoločne so starými rodičmi a súrodencami svojej matky až do roku 1957, kedy boli vložené do JRD, napriek tomu, že od roku 1937 sa výlučným vlastníkom sporných pozemkov opätovne stal T.. Y. K.. Táto skutočnosť vyplýva z výpovedí účastníkov konania a z výpovedí svedkov.

Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby. V tomto prípade je nesporné, že deti U. X. st. kúpou predmetných nehnuteľností vstúpili dňa 16.7.1927 do dobromyseľnej držby a vydržacia doba by uplynula dňa 16.7.1959.

Podľa účinného od 1.1.1951 vlastnícke právo k nehnuteľnosti mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 10 rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí a to po celú vydržaciu dobu. Ak sa teda pôvodne oprávnený držiteľ zmenil na neoprávneného, vec nemohol vydržať. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 sa v zmysle ust. skončila najneskoršie uplynutím 10-ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak neuplynula skôr. V tomto prípade by vydržacia doba uplynula 16.7.1959 za predpokladu, že oprávnení držitelia, teda všetky 4 deti U. X. st. resp. ich právni nástupcovia boli počas celej doby dobromyseľní v tom, že im tieto pozemky patria, čo sa však nedá predpokladať vzhľadom na to, že od roku 1937 sa T.. Y. K. stal opätovne ich výlučným vlastníkom. Okrem toho, všetci účastníci aj svedkovia potvrdili, že pozemky boli užívané do roku 1957, kedy boli vložené do JRD až do roku 1992. Pokiaľ by sa aj predpokladalo, že pôvodní nadobúdatelia pozemkov - 4 deti U. X. st. alebo už ich právni nástupcovia boli

dobromyseľní držitelia, aj v takom prípade by nemohla do držby vstúpiť (ani v 1) navrhovateľka podľa jej dohody s P. Q., ale vydržať by mohli právni nástupcovia pôvodných vlastníkov - detí U. X. st. podľa výšky podielov, ktoré by inak dedili po svojich právnych predchodcoch.

Navrhovateľka tvrdila, že sporné pozemky užívala dobromyseľne ako vlastné aj od roku 1992 do roku 1999, keď tvrdila, že sa stala členkou družstva, ktoré obhospodarovalo sporné pozemky a bol jej každoročne vymeraný záhumienok vo výmere asi 15 árov. Z uvedeného však nevyplýva, že sa stala oprávnenou a dobromyseľnou držiteľkou v zmysle ust. v spojení s ust. v znení účinnom do 31.12.1992, podľa ktorého držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.1992

(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).

(3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Navrhovateľka pokiaľ by aj bola oprávnenou a dobromyseľnou držiteľkou od roku 1992, do roku 1999 neuplynula zákonom predpokladaná 10-ročná vydržacia doba. Preto súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. druhá veta , účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia.

V tomto prípade bol rozsudok vyhlásený dňa 13.4.2010, výrok o trovách tak, že navrhovateľka je povinná nahradiť odporcom trovy konania v sume, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku. Právny zástupca odporcov v stanovenej lehote trovy nevyčíslil, preto súd nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy ,potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.