Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-314-2005.pdf
PDF · 130.27 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/314/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: T & T staving, a.s., so sídlom Vranovská 6, 851 01 Bratislava, IČO: 36 037 532, zastúpeného: JUDr. Peter Kočička, advokát, AK Horná č.51, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: UNISTAV a.s., so sídlom Příkop 6, Brno, Česká republika, týka sa UNISTAV a.s. organizačná zložka Bratislava, so sídlom Galvaniho 24, 821 04 Bratislava, IČO: 36 069 035, zastúpeného: JUDr. Elena Špačková, advokátka, AK Pražská 11, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 22.467,-Sk /745,77 €/ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 714,12 € na účet právnej zástupkyne žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu vo výške 9,56 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2004 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 22.467,- Sk /745,77 €/ s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania v sadzbe 16 % ročne z titulu neuhradenia faktúry za vykonané práce - odstránenia závady vo vodovodnej šachte na základe reklamácie žalovaného.
Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal, pričom v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 24.5.2005 namietal, že odstránenie závady uskutočnil žalobca v rámci reklamačného konania v zmysle zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi konania a pokiaľ žalobca pri ohliadke na mieste zistil, že sa jedná o závadu, za ktorú nezodpovedá, mal právo reklamovanú závadu odmietnuť a o tejto skutočnosti žalovaného informovať, čo však žalobca nespravil. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.
Medzi účastníkmi konania bola dňa 14.5.2003 uzatvorená zmluva o dielo /ďalej len zmluva/ č. S 0062-05/2003, kde žalobca vystupoval ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ, predmetom ktorej bolo okrem iného v zmysle čl. III bod 1 písmeno B/ dodávka a montáž objektu I. XX Prípojka vodovodu
- verejná časť týkajúca sa stavby H. T. R. U., Slovenská republika. Zápis o odovzdaní a prevzatí diela bol podpísaný dňa 24.9.2003 s tým, že v protokole o odovzdaní diela bolo uvedené, že vykonané práce sú v súlade s platnými STN a ďalšími legislatívnymi pravidlami, stavebné dielo nevykazuje vady pre užívanie a akosť vykonaných prác je hodnotená ako vyhovujúca pre daný účel.
Listom zo dňa 5.2.2004 označeným ako reklamácia č. 2 oznámil žalovaný žalobcovi, že dielo má opakovanú závadu ,ktorú opísal tak, že v šachte (vodovodnej) bola opätovne zistená hladina vody cca 30 cm. Žalovaný zároveň uviedol niekoľko možných dôvodov tohto stavu, okrem iného aj netesnosť montážnych otvorov alebo únik vody z potrubia a tvaroviek. Uviedol ďalej, že opatrenia na odstránenie závady, ktoré žalobca realizoval dňa 16.12.2003 sa javia ako neúčinné.
Pri odstraňovaní vady žalobcom bol vyhotovený zápis zo dňa 7.2.2004, z ktorého vyplýva, že v šachte bolo cca 25 - 30 cm vody. Po vyčerpaní vody a následnom uzavretí šachty nedošlo behom 12 hod. k prieniku vody do šachty. Poklop bol priskrutkovaný skrutkami imbus, ktoré nezabezpečili dosadnutie poklopu- vodotesnosť, poklop bol utopený v teréne cca 50-70 cm. Ďalej bolo v zápise uvedené, že náklady spojené s odstraňovaním závady budú žalovanému v plnom rozsahu faktúrované.
Na základe tohto zápisu žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 012004007 dňa 9.2.2004 na sumu 22.467,-Sk so splatnosťou dňa 23.2.2004, ktorú žalovaný neuhradil.
Žalobca listom zo dňa 9.2.2004 oznámil žalovanému, že závada na vodovodnej šachte bola odstránená nasledujúcim spôsobom: 1.bola vyčerpaná kalná voda cca 25-30 cm, 2.vyčistenie vodomernej šachty bez zaznamenania priesakov, 3.vyčistenie poklopu, závitových otvorov, 4.premazanie prižového tesnenia silikónovým olejom, 5.osadenie originálnych kotviacich skrutiek, ukotvenie, 6.skúška tesnosti poklopu vodou s farbou po dobu 12 hod., 7.kontrola tesnosti poklopu a vodomernej šachty bez zaznamenania priesakov, 8.opätovné premazanie prižového tesnenia silikónovým olejom, 9.ukotvenie originálnych kotviacich skrutiek.
Ďalej bolo žalovanému oznámené, že voda sa do šachty sa dostávala cez nesprávne osadený a nedostatočne ukotvený vodotesný poklop, čo nie je závada spôsobená dodávateľom, t.j. žalobcom a preto náklady spojené s odstránením tejto závady, fakturuje žalobca žalovanému v plnej výške.
Žalovaný reagoval listom zo dňa 26.2.2004 a následne listom zo dňa 27.4.2004, kde uviedol, že jeden zo štyroch závitových otvorov je zo spodnej časti zvarovaný a nebolo možné riadne osadiť a dotiahnuť kotviaci šrób, nebola teda zabezpečená správna funkčnosť prižového tesnenia medzi poklopom a rámom a tým aj správna funkčnosť vodotesného poklopu ako celku. Z tohto dôvodu považuje žalovaný reklamáciu ako oprávnenú a zároveň ako vybavenú ku dňu 7.2.2004 v zmysle zmluvy o dielo. Následne bola zo strany žalovaného vrátená faktúra na sumu 22.467,-Sk ako neoprávnená.
V zmysle Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy o dielo oddiel 9 bod 6 ak vzniknú medzi stranami /žalobca žalovaný/ rozpory ohľadne kvality, technológie realizácie diela, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť takýto rozbor k posúdeniu akreditovanej skúšobni, prípadne súdnemu znalcovi. Stanovisko skúšobne alebo znalca bude pre obidve strany záväzné. Náklady spojené s posúdením nesie strana, ktorej názor sa ukáže ako nesprávny, inak obidve zmluvné strany rovnakým dielom.
Právny zástupca žalobcu vo svojich ústnych prednesoch a písomných vyjadreniach uviedol, že žalobca oprávnene fakturoval žalovanú sumu na základe skutočnosti, že vykonal práce pre žalovaného, ktoré vyplynuli zo zápisu zo dňa 7.2.2004, ktoré za žalobcu podpísal Ing. J. a za investora T. pán A.. Zástupca investora - Tesco odsúhlasil odstránenie vady, i keď bolo počas ohliadky zistené, že závada na šachte nepodlieha reklamácii.
Faktúra bola vystavená, na základe skutočnosti, že v súlade s oddielom 9 ods. 1 všeobecných obchodných podmienok veta druhá záruka sa nevzťahuje na závady spôsobené neodbornou manipuláciu, či vyššou mocou. Zo zápisu o odovzdaní diela je zrejmé, že predmetné dielo vrátane vodomernej šachty bolo odovzdané bez závad v zmysle požiadaviek žalovaného. Závada nebola spôsobená nekvalitným prevedením zo strany žalobcu, preto aj v zápise bolo skonštatované, že náklady spojené s odstránením závady budú žalovanému v plnom rozsahu fakturované. Závadu žalobca odstraňoval na základe reklamácie č. 2 zo dňa 10.12.2003, táto reklamácia zakladá nový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorú žalobca bral ako novú objednávku zo strany žalovaného. Cena za odstránenie závad na vodomernej šachte bola žalobcom vyfaktúrovaná na základe bežných cien za vykonané práce.
Žalobca neupozornil žalovaného, že závada nepodlieha reklamácii z dôvodu, že až ohliadkou na mieste samom a spísaním zápisu zo dňa 7.2.2004 žalobca zistil, že ide o závadu neoprávnenú. Následne po tomto zistení žalobca vadu odstránil. Čo sa týka postupu podľa všeobecných obchodných podmienok oddiel 9 bod 6, predmetný postup je oprávnením každej zo zmluvných strán a nie povinnosťou. Vzhľadom k tomu, že predmetná závada bola takého charakteru, že by prípadne mohlo dôjsť aj k väčším škodám v zmysle zápisu zo dňa 7/2/2004, žalobca odstránil vzniknutý technický nedostatok, nakoľko podľa názoru žalobcu nejde o vadu diela.
Tvrdenie že žalobca postupoval pri odstránení technického nedostatku bez súhlasu žalovaného, nekorešponduje s písomnosťou zo dňa 5/2/2004, kde v závere tohto oznámenia žalovaný uvádza, že odstránenie závady príp. uskutočnenie prác na odstránení závady budú zo strany žalovaného na základe kontroly zástupcu žalovaného, prípadne na základe písomného potvrdenia o odstránenie závady písomne potvrdené. Zápis zo dňa 7.2.2004 je písomným potvrdením, preto bol žalobca oprávnený odstrániť technický nedostatok na náklady žalovaného.
X.. S. P. podpredseda predstavenstva žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca nastúpil na reklamáciu z dôvodu, že existoval právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a to zmluva o dielo. Reklamácia bola evidovaná ako reklamácia č. 2 , ktorá bola žalobcovi aj písomne zaslaná. Žalobca na základe prvej výzvy žalovaného nastúpil na odstránenie závad, pričom mal dojem, že šachta prepúšťa vodu zo stien. Špeciálnymi nátermi odstránili vlhkosť zo stien, nakoľko mal dojem, že voda preteká práve zo stien. Po doručení 2. reklamácie, bolo jasné, že voda sa do šachty dostala zvrchu cez poklop, nakoľko steny boli vyspravené izolačnou hmotou, t.j. zo stien voda tiecť nemohla. Žalobca nastúpil na odstránenie závady, nakoľko nevedel o akú závadu sa jedná.
Po odovzdaní diela dochádzalo k zásahom do diela zo strany užívateľa - Tesca a tým zrejme nie sú na poklope originálne skrutky. Mohli byť odcudzené neznámym páchateľom a nahradené inými - imbusovými. Samotná šachta je utopená v okolitom teréne, kde môže stekať voda. Voda sa môže dostať do šachty aj cez nedobre tesniaci poklop. Žalobca vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorú predložil žalovaný. Problém zatekania však vyplynul až po realizácii diela.
Zástupca žalovaného nebol na ohliadke dňa 7/2/2004, nakoľko nebol ani na 1 ohliadke pri 1. reklamácii a v reklamácii bolo uvedené, že stačí, aby bol prítomný zástupca Tesca ako investora a zástupca žalobcu.
Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žiada návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Uviedla, že sa jedná o uplatnenie vád diela v rámci reklamačného konania na základe zmluvy o dielo. 1. reklamácia bola zaslaná žalobcovi dňa 10/12/2003. Žalovaný reklamoval nekvalitu vykonaných prác na objekte vodomerná šachta SO 40. Dňa 12/12/2003 reagoval žalobca na reklamáciu žalovaného s tým, že navrhol určité spôsoby riešenia. Dňa 16/12/2003 opätovne reagoval žalovaný na list zo dňa 12/12/2003 s tým, že reklamácia nebola vybavená a opätovne požaduje odstrániť vady. Dňa 17/12/2003 žalobca oznámil, že reklamácia bola dňa 16/12/2003 ukončená a závada odstránená. Dňa 5/2/2004 bola opätovne zistená tá istá vada, pričom žalovaný nie je kompetentný určiť o akú závadu sa jedná, žalovaný len upozornil, že dňa 29/1/2004 zistil, že jeden zo 4 závitových otvorov pre našroubovanie ukotvovacích skrutiek je zo spodnej časti zazvarovaný a nie je ho možné riadne usadiť a túto ukotvovaciu skrutku utiahnuť, čím nie je zabezpečená správna funkčnosť gumeného tesnenia medzi poklopom a rámom. Hneď v ten deň oznámil žalobca žalovanému, že nastupuje na odstránenie závady do 24 hod a to dňa 6/2/2004.
Zápis o ohliadke vád diela zo dňa 7/2/2004 podpísal pracovník Tesca N.. A., podpísal len odstránenie závady, na iné nebol ani kompetentný.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 28/9/2006 skonštatoval, že poklop šachty bol nahradený iným poklopom, ktorý nebol montovaný žalobcom a ďalej, že tento poklop bol pripevnený namiesto 4 len 3 skrutkami, ktoré neboli úplne dotiahnuté. Na inom pojednávaní však právny zástupca žalobcu skonštatoval, že na poklope boli úplne iné skrutky, ktoré neboli originál. O žiadnej z týchto skutočností však žalovaný nemal vedomosť.
Tieto skutočnosti nie sú uvedené ani v liste žalobcu zo dňa 9/2/2004, v ktorom žalobca oznamuje, čo bolo zistené a aký postup pri odstraňovaní závady bol použitý. V prílohe č. 8 zo dňa 26/2/2004 žalovaný konštatuje, že originál tesniace skrutky dodané a namontované žalobcom boli typu Imbus, rovnako ako u poklopov u čerpacej stanici a že sa jedná o rovnakého výrobcu. Skrutky namontované dňa 7/2/2004 v rámci odstraňovania reklamácie boli so 6-hrannou hlavou a nie teda originál.
K otázke nového právneho vzťahu ako uviedol právny zástupca žalobcu uviedla, že odstránenie vady je možné podľa platného právneho predpisu jednak opravou diela, jednak primeranou zľavou z ceny diela, prípadne odstúpením od zmluvy. To že žalovaný požiadal o odstránenie závady, požiadal o uskutočnenie jedného zo spôsobu odstránenia vady. Keďže sa jednalo o 2 krát reklamovanú vadu, mohol žalovaný požiadať o zľavu z ceny diela a nie o odstránenie závady. Navyše podľa Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria prílohu zmluvy o dielo podľa oddielu 9 bod 6 pokiaľ vzniknú medzi stranami rozpory ohľadne kvality, technológie vykonania diela, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť takýto rozbor k posúdeniu akreditovanej skúšobni príp. súdnemu znalcovi. Stanovisko skúšobne či súdneho znalca je pre obidve strany záväzné. Tvrdenie žalobcu, že p. A. prítomný za investora Tesco odsúhlasil nové dielo, nie je pre tento spor podstatná, nakoľko žalovaný a žalobca musia postupovať v súlade so zmluvou o dielo a všeobecnými obchodnými podmienkami.
V prípade, že žalobca dospel k záveru, že za vadu nezodpovedá, mal túto skutočnosť neodkladne oznámiť žalovanému, a v prípade, že by žalovaný nesúhlasil s jeho názorom, mohli účastníci konania postupovať v zmysle zmluvy o dielo a nechať vadu posúdiť znalcom. Žalovaný má za to, že si žalobca bol vedomý toho, že sa jedná o vadu v rámci záruky a ako takú ju odstránil.
Z výsluchu svedka X.. S. J. súd zistil, že pri 1. reklamácii bolo zistené, že boli osadené nie originál skrutky, ktoré prináležia do poklopu, jednalo sa o skrutku so 6 hrannou hlavou, skrutky boli na poklope štyri. V čase oboch reklamácii svedok pracoval u žalobcu v prac. zaradení - stavbyvedúci, ktorý mal na starosti stavbu a preto mu z danej pozície vyplývalo aj riešenie reklamácii.
Pôvodné skrutky ,ktoré mali byť osadené do poklopu vodomernej šachty boli imbusové. Pri 1. ohliadke v rámci 1. reklamácie svedok zistil, že pôvodné 4 imbusové skrutky chýbajú a boli nahradené 4 obyčajnými 6-hrannými skrutkami. Následne na to zakúpil 4 skrutky s imbusovou hlavou a vymenil ich za tie, ktoré tam boli namontované. O tomto nie je nikde vedený žiadny záznam. Pri 1. reklamácii sa iné vady neodstraňovali. Pri 2. reklamácii zistil, že opätovne boli 4 imbusové skrutky vymenené a nahradené skrutkami so 6 hrannou hlavou, poklop bol voľný, čo znamená, že skrutky neboli dotiahnuté a poklop neplnil svoju funkciu. Steny nezatekali. V šachte bola voda, ktorú vyčerpali, následne znova vymenili všetky 4 skrutky za imbusové, utiahli poklop. Potom rozrobili farbu - práškovú a vyliali na poklop, aby sa zistilo, či poklop tesní. Na druhý deň svedok spolu s pánom A. zistili, že farba sa do šachty nedostala. To znamenalo, že poklop bol funkčný.
Čo sa týka zápisu zo dňa 7.2.2004, kde bolo okrem iného uvedené, že poklop bol priskrutkovaný skrutkami imbus, ktoré nezabezpečili dosadnutie poklopu - vodotesnosť /svedkovi bol daný k nahliadnutiu/,svedok uviedol, že sa pravdepodobne v zápise pomýlil, mal na mysli obyčajné skrutky, nie imbusové. Následne na to však svedok uviedol, že pri 2. reklamácii zistil, že na poklope sa nachádzali 4 imbusové skrutky, ktoré netesnili. Imbusové skrutky môžu byť rôznej dĺžky. Pri 2. reklamácii zistil, že na poklope nie sú originál 4 imbusové skrutky, ktoré boli v rámci 1. reklamácie namontované, ale 4 iné imbusové skrutky inej dĺžky, ktoré nezabezpečili tesnenie poklopu.
Svedok zistil, že vada nepodlieha reklamácii, vadu však odstraňoval napriek tomu, že nepodliehala reklamácii, nakoľko chcel dokázať žalovanému, že poklop je funkčný pokiaľ sa vymenia skrutky. Poklopy dodávala žalobcovi firma Klartec, vždy s imbusovými skrutkami. Už pri odstraňovaní 1. reklamácie boli vymenené imbusové skrutky, ale nie originál od firmy Klartec, nakoľko táto firma nie je výrobcom skrutiek.
Svedok W. A. vo svojej výpovedi uviedol, že podpisoval zápis zo dňa 7.2.2004 ako zástupca Tesca. Problém vidí v tom, že vodomerná šachta sa nachádza nižšie ako obchodný dom Tesco. Ľudia v okolí uvádzajú, že majú vysokú spodnú vodu.
Dňa 6/2/2004 pri ohliadke šachty pri 2. reklamácii boli na poklope imbusové skrutky 10 cm dlhé. Skrutky boli guľaté a mali 6-hranný otvor. To, že skrutky neboli riadne dotiahnuté, mohlo spôsobiť, že poklop
riadne netesnil a že sa do šachty dostala voda. Pri zistení závady neboli oboznámení, že vada, ktorá sa vyskytla nepodlieha reklamácii. Svedok si nepamätal, či odsúhlasil postup, ktorý zvolil X.. J. pri odstraňovaní závady. Svedok nebol prítomný pri odstraňovaní závady, X.. J. ho zavolal dňa 7.2.2004, aby mu ukázal, že závada bola odstránená a vtedy sa spísal zápis. Šachta s poklopom sa nachádza na verejnom priestranstve - pri ceste, mohlo sa stať, že niekto skrutky na poklope ukradol. Skrutky dávali do poklopu z dôvodu, že niekto ich pravdepodobne ukradol a v poklope sa skrutky nenachádzali. Vtedy sa tam dali obyčajné 6-hradnné skrutky, nie imbusové. Keď svedok zistil, že v poklope chýbajú skrutky, upozornil na to svojho nadriadeného N.. F.. N.. F. zohnal skrutky, ktoré by do poklopu pasovali a namontoval ich svedok alebo jeho kolega.
Pracovníci Západoslovenských vodární potvrdili, že zatekanie vody do šachty môže byť spôsobené umiestnením šachty v spádovom teréne.
V šachte bol vetrací otvor, ktorý sa nachádzal asi 0,5m od šachty na parkovisko a bol ukončený umelohmotnou trubkou so striežkou. Stalo sa, že mladí ľudia na parkovisko túto trubku vykopli a cez otvor hádzali do šachty rôzne nečistoty. Voda do šachty sa cez tento otvor mohla dostať len v prípade dažďa, ale nie v prípade, že by voda stekala po svahu.
Od odovzdania diela svedok zaregistroval len chýbajúce skrutky a nie že by bol poklop pootvorený alebo otvorený. Stávalo sa však , že skrutky na poklope boli viackrát ukradnuté.
Nakoľko rozhodnutie vo veci samej záležalo od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti ustanovil súd vo veci súdneho znalca X.. N. D., znalca v odbore: stavebníctvo, odvetvie: stavebné konštrukcie. Znalec vypracoval znalecký posudok v súlade s uznesením súdu a zodpovedal na súdom položené otázky v počte 13.
Podľa záverov znaleckého posudku č. 40/2008 zo dňa 30.10.2008 podľa certifikátu zhody od firmy Klartec spol. s r.o. uvedený výrobok /konštrukcia/ je vodotesný v každom výrobnom detaile šachty a ani miestnou obhliadkou nebolo zistené viditeľné porušenie špáry medzi základovou doskou a stenami, alebo medzi stenami a stropnou doskou /otázka č. 2/. Vodotesnosť v časti kde poklop šachty dosadá na vstupný komín je dostatočne splnená (v projektom predpokladanej miere) - na intenzívne dažďové, resp. snehové zrážky /otázka č. 4/.
Napriek vykonaným pokusom o sanáciu prestupov je veľká pravdepodobnosť, že práce na vodotesnom utesnení prestupov potrubí neboli vykonané vhodným materiálom a ani vhodným technologickým postupom. Sanácia mala byť vykonaná špeciálnym materiálom napr. VANDEX, XYPEX resp. SIKA, ktoré vyrábajú špecializované firmy a dodržaním odporúčaného technologického postupu, zaručujú spoľahlivé vodotesné utesnenie prestupov /otázka č. 5/.
Liatinový poklop v očakávanej miere spĺňa požiadavku vodotesnosti /otázka č. 6/.
Fixácia poklopu iba troma skrutkami mohla spôsobiť, že sa do šachty dostáva vody iba v minimálnej (zanedbateľnej) miere. Odhadom niekoľko litrov vody a i to iba počas intenzívnych dažďových zrážok. Toto množstvo je rádovo neporovnateľné napr. so 600 litrami vody v šachte pri výške hladiny vody 10 cm nad dnom /otázka č. 8/.
Nedostatočné osadenie a dotiahnutie poklopu môže spôsobiť presakovanie vody do šachty taktiež iba v minimálnej miere, max. niekoľko litrov vody počas intenzívneho dažďa /otázka č. 9/.
Podľa znalca hladina vody v šachte 30 i viac cm kopíruje hladinu spodnej vody v okolí šachty. Miestne skúsenosti i geologický prieskum potvrdzujú, že hladina spodnej vody osciluje okolo kóty 111,90 m. Spodná hrana dodatočne vybúraných prestupov v stenách vodotesnej šachty pre liatinové potrubia je na kóte 112,70 m. nad morom. Čiže vždy, keď hladina spodnej vody v okolí šachty stúpne nad kótu 112,70 m.n.m. je šachta cez netesné prestupy dotovaná vodou z okolia. I vlastníci okolitých nehnuteľnosti potvrdili, že spodná voda v okolí niekoľkokrát počas roka vystúpi 1,3- 1,5 m pod rastlým terénom (113,00-113,20 m.n.m /otázka č. 10/.
Neodborná manipulácia a osadenie poklopu nemôže byť príčinou závady zdokumentovaného rozsahu. Ak by poklop nebol vôbec osadený, cez otvor 600x900 mm by sa počas intenzívneho 100 mm dažďa do šachty dostalo 54 litrov vody. Toto množstvo by na ploche dna šachty 2x3 m vytvorilo súvislú vrstvu vody o hrúbke iba 9 mm. Teda viac ako l0x menej ako bolo zaznamenané napr. počas obhliadky /otázka č. 11/.
Počas obhliadky nebola zaznamenaná netesnosť vodomera. Túto možnosť ako príčinu vady s veľkou pravdepodobnosťou znalec vylúčil /otázka č. 12/.
Právny zástupca žalobcu požiadal podaním zo 22.7.2009 a doplneným podaním zo dňa 8.10.2009 o vypracovanie dodatku k znaleckému posudku k nasledujúcim otázkam:
1.Je možné pri zohľadnení zápisu zo dňa 18.02.2009 konštatovať, že príčinami prítomnosti vody vo vodomernej šachte v minulosti boli poškodený vetrací otvor a nedostatočne uchytený poklop šachty (pri zohľadnení napr. aj tej skutočnosti, že sa šachta nachádza v terénnej depresii)? 2. Ak nie, ako si znalec vysvetľuje, že po odstránení týchto závad nezaznamenal užívateľ stavby (Tesco) minimálne za obdobie cca 9 mesiacov (od opravy vetracieho otvoru do 18.02.2009) zvýšenie hladiny vody ponechanej v šachte? Zo zápisu zo dňa 18.2.2009, ktorý doložil právny zástupca žalobcu vyplýva, že tento deň sa vykonala obhliadka vodomernej šachty na základe kontroly stavu výskytu vody vo vodomernej šachte. Po odstránení závady zatekanie cez poškodené odvetrávacie potrubie /poškodené treťou osobou/. Dňa 10.7.2008 bola ponechaná určitá hladina vody pre ďalšiu kontrolu. Dňa 18.2.2009 bolo konštatované, že hladina vody v šachte je nezmenená.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že s poukazom na zápis zo dňa 18.2.2009 príčinou zatekania do šachty bol odkopnutý komín vetracieho otvoru, prípadne nedostatočne uchytený poklop.
Znalec bol na pojednávaní dňa 13.4.2010 vypočutý k vyššie uvedeným otázkam, bol oboznámený so zápisom zo dňa 18.2.2009 /č. l. 288/, znalec vo svojej výpovedi k otázke č. 1. uviedol, že nakoľko nebol prítomný pri obhliadke nevie sa k tomu vyjadriť. Pokiaľ by sa mala vodonepriepustnosť šachty overovať skúškou vodonepriepustnosti je potrebné dodržať postup podľa príslušnej Slovenskej technickej normy, kde je predpísané ako má skúška vyzerať. Skúška trvá niekoľko dní podľa typu nepriepustnosti nádrže, meria sa pokles hladiny vody v časových intervaloch. Voda sa mohla dostať aj cez vetrací otvor a poklop šachty pokiaľ nebol dôsledne zabezpečený proti prieniku vody, bola by to jednorazová záležitosť a jednalo by sa o poistnú udalosť, muselo by byť celé územie zatopené. Je nepravdepodobné pri normálnych poveternostných podmienkach aby v šachte bolo toľko vody (cca 10 cm).
K otázke č.2 znalec uviedol, že nebol pri obhliadke 18.2.2009 a preto nevie do akej výšky bola hladina vody napustená v šachte, či dosahovala predpokladané miesta kde je narušená vodonepriepustnosť šachty. Prestup potrubí cez steny šachty nebol pravdepodobne zrealizovaný vodonepriepustne. Vyplýva to z fotografií, ktoré sú prílohou posudku (č.l. 254) str. 21 posudku obrázok č. 1,2,3, z ktorých vyplýva, že prestup potrubia cez steny bol dodatočne stavebne upravovaný zrejme s cieľom zabezpečenia vodonepriepustnosti. Pravdepodobne bol v šachte problém s priepustnosťou vody, ktorý sa snažil niekto odstrániť tým, že boli prestupy dodatočne utesňované. Treba sledovať ako sa daný rok pohybovala hladina spodnej vody v okolí, či dosahovala úroveň prestupov potrubí a za týchto podmienok je možné, že by do šachty pritekala voda. Ak by bola hladina spodnej vody nižšia ako prestupy potrubí, do šachty by zrejme voda nepritekala.
Znalec ďalej uviedol, že robil znalecký posudok na základe obhliadky zo dňa 25.10.2008 a vychádzal z tých údajov, ktoré v tom čase nameral (hladina vody bola 10 cm v šachte), nevedel sa vyjadriť či hladina vody v šachte nekolísala, predpokladá že áno, nakoľko sa jedná o dlhšie obdobie a spodná voda mohla vystúpiť v šachte vyššie. Aby voda zo šachty začala odtekať musela by byť spodná voda v okolí šachty nižšie ako sú predpokladané miesta prestupov. Úroveň hladiny vody v šachte musí byť vyššia ako sú prestupy potrubí a odtečie len do výšky predpokladaného poškodeného miesta a potom sa hladina vody ustáli.
Počas obdobia od 10.7.2008 do 18.2.2009 mohla voda samovoľne odtiecť do takej výšky v akej sa nachádza najnižšie poškodené miesto. Znalec predpokladal, že sa jednalo o prienik. Ak hladina vody nestúpla nad úroveň prienikov je možné, že hladina vody v šachte ostala počas celého obdobia na
rovnakej úrovni. Musel by sa však vylúčiť umelý zásah, ktorý sa vylúčiť nedá, nakoľko sa jedná o verejne prístupné miesto.
Zo znenia § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) vyplýva, že zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 537 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ je zhotoviteľ povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.
Podľa § 554 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.
Ak toto miesto nie je dohodnuté a zmluva zahŕňa povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie predmetu diela jeho odovzdaním prvému dopravcovi, ktorý má uskutočniť prepravu do miesta určenia. Zhotoviteľ umožní objednávateľovi uplatnenie práv z prepravnej zmluvy, pokiaľ tieto práva nemá objednávateľ už na základe tejto zmluvy.
Podľa § 560 ods. 1, 2, 3, ods. 4 OZ dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania /§ 554/; ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až § 422 a § 426.
Podľa § 562 ods. 1 OZ objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Podľa § 562 ods. 2 OZ súd neprizná objednávateľovi pravo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a/ bez zbytočného odkladu po tom ,čo ich zistí b/ bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c/ bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Podľa § 420 ods. 1, 2 OZ predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
Ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.
Podľa § 422 ods. 1 OZ ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.
Podľa § 425 ods. 1, 2 OZ predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté.
Predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v odseku 1, ak je spôsobená porušením jeho povinnosti.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená platná zmluva o dielo, na základe ktorej zhotoviteľ /žalobca/ zhotovil dielo SO 40 Prípojka vodovodu - verejná časť a objednávateľ /žalovaný/ toto dielo prevzal. Po prevzatí diela dielo začalo vykazovať vady /voda vo vodomernej šachte/, ktoré boli zo strany žalobcu odstránené. Súd má za to, že žalovaný uplatňoval vady diela v rámci reklamačného konania v zmysle pôvodnej zmluvy o dielo, nejedná sa o nový právny vzťah /o novú zmluvu o dielo/, tak ako uvádzal žalobca. Žalobca v rámci reklamácie túto vadu odstránil a preto nemá nárok na vyčíslené náklady, ktoré sú predmetom tohto konania. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že pokiaľ žalobca zistil, že vada nepodlieha reklamácii, mal právo reklamovanú závadu odmietnuť, vadu neodstraňovať a informovať žalovaného, čo však žalobca neurobil ale naopak vadu odstránil.
Žalobca mohol postupovať v zmysle zmluvy o dielo - všeobecných obchodných podmienok oddiel 9 bod 6 a pokiaľ vznikli medzi stranami rozpory ohľadne kvality, technológie diela, mohol žalobca predložiť takýto rozpor na posúdenie akreditovanej skúšobni, prípadne súdnemu znalcovi.
Zo znaleckého posudku a z výpovede znalca X.. N. D. vyplynulo, že prestup potrubí cez steny šachty nebol pravdepodobne zrealizovaný vodonepriepustne. Vyplýva to z fotografii, ktoré tvoria prílohu posudku /str. 21 posudku obrázky č. 1, 2, 3,/. Prestup potrubia cez steny bol dodatočné stavebne upravovaný zrejme s cieľom zabezpečenia vodonepriepustnosti. Pravdepodobne bol v šachte problém s priepustnosťou vody, ktorý sa snažil niekto odstrániť tým, že boli prestupy dodatočne utesňované. Z posudku ďalej vyplynulo, že výrobca šachty firma Klartec garantoval vodotesnosť v každom výrobnom detaile šachty a nebolo zistené viditeľné porušenie špáry medzi základovou doskou a stenami, alebo medzi stenami a stropnou doskou. Ďalej z posudku vyplynulo, že práce na vodotesnom utesnení prestupov potrubí neboli vykonané vhodným materiálom a ani vhodným technologickým postupom. Čo sa týka liatinového poklopu, ten podľa znalca v očakávanej miere spĺňal požiadavku vodotesnosti. Tak isto fixácia poklopu iba troma skrutkami mohla spôsobiť, že sa do šachty dostávala voda iba v minimálnej (zanedbateľnej) miere. Odhadom niekoľko litrov vody a i to iba počas intenzívnych dažďových zrážok.
Takže ani liatinový poklop, ani fixácia poklopu iba tromi skrutkami, prípadne inými skrutkami ako originál imbusovými neboli príčinami, že vo vodomernej šachte sa nachádzala voda. Prestupy na potrubí v šachte bol povinný vykonať odborne a vodotesne zhotoviteľ /žalobca/, nakoľko neboli tieto prestupy potrubí podľa znalca zrealizované vodonepriepustne, ani vhodným technologickým postupom a neboli vykonané ani vhodným materiálom, voda sa do šachty dostávala z dôvodu zavinenia žalobcu a z dôvodu na strane žalobcu a teda reklamácie žalovaného boli plne oprávnené a žalobca bol povinný v zmysle zmluvy o dielo závadu odstrániť.
Žalobca niekoľkokrát počas konania menil dôvody, podľa ktorých sa mala dostať do šachty voda. Na pojednávaní dňa 1.3.2007 štatutárny zástupca žalobcu X.. S. P. uviedol, že žalobcovi bolo jasné, že sa voda do šachty dostala z vrchu cez poklop, na pojednávaní dňa 29.9.2009 právny zástupca žalobcu uviedol, že príčinou zatekania do šachty bol odkopnutý komín vetracieho otvoru, prípadne nedostatočne uchytený poklop. Oba dôvody však neboli potvrdené v znaleckom posudku ako dôvody, pre ktoré sa do šachty voda dostala.
Výpoveď svedka X.. S. J. súd vyhodnotil ako zmätočnú, nakoľko vo svojej výpovedi najskôr uviedol, že pôvodné skrutky, ktoré mali byť namontované do poklopu boli imbusové. V rámci ohliadky zistil, že boli 4 imbusové skrutky vymenené a nahradené skrutkami so 6- hrannou hlavou. V zápise zo dňa 7.2.2004 však svedok uviedol, že poklop bol priskrutkovaný skrutkami imbus, ktoré nezabezpečili vodotesnosť poklopu. Na pojednávaní svedok uviedol, že sa pomýlil v zápise zo dňa 7.2.2004 a mal na mysli obyčajné skrutky, nie imbusové. Nakoľko v znaleckom posudku znalec uviedol, že liatinový poklop spĺňal požiadavku vodotesnosti a fixácia poklopu iba 3 skrutkami nespôsobila, že sa do šachty dostala voda v takom rozsahu, súd na svedeckú výpoveď svedka X.. J. neprihliadal.
Súd nepripustil ďalšie dokazovanie a návrh žalobcu na vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku zamietol. Treba zdôrazniť, že sa jedná o vadu z roku 2004, následne znalecký posudok bol vypracovaný znalcom koncom roku 2008 . Zápis z obhliadky šachty zo dňa 18.2.2009 nepovažoval súd za hlavný dôvod, prečo by sa malo vo veci vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Situácia v šachte sa mohla v priebehu času meniť, čo potvrdil aj znalec vo svojej výpovedi. Sám potvrdil, že znalecký posudok vypracoval na základe ohliadky zo dňa 25.10.2008 a vychádzal z tých údajov, ktoré v tom čase nameral. Nakoľko sa jedná o dlhšie obdobie, mohla spodná voda vystúpiť v šachte vyššie až nad úroveň prienikov, prípadne mohla hladina vody v šachte kolísať. Tak isto treba vylúčiť umelý zásah, t.j. že nikto vodu neprilieval ani neodčerpával. Umelý zásah sa však vylúčiť nedá, nakoľko sa jedná o verejne prístupné miesto.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne neopodstatnený a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania v sume 714,12 € pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 37,18 €, z náhrady odmeny súdneho znalca vo výške 100,59 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 576,35 € za 10 úkonov právnej pomoci /príprava a prevzatie, účasť na pojednávaní dňa 4.4.2006, 28.9.2006, 1.3.2007, 24.4.2007, 17.1.2008, 29.9.2009, 13.4.2010, podanie v merite veci zo dňa 25.3.2008, vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 14.1.2009/, pri sadzbe 51,45 € Sk za jeden úkon, 3x 5,44 € 2x 5,91 €, 2x 6,30 €, 2x 6,95 €, 1x 7,21 € režijný paušál, všetko v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.
O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p. a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania štátu vo výške 9,56 €, ktoré predstavovali svedočné priznané svedkovi W. A. dňa 1.2.2008.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.