Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/181/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou v právnej veci navrhovateľky: J.. G. J., súdny exekútor, M. XX, U., zastúpená JUDr. Matejom Valašíkom, advokátom, Ul. 29. augusta 5, Bratislava, proti odporcovi: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, Bratislava, zastúpený AK Černejová & Hrbek, s.r.o., Kýčerského 7, Bratislava, o zaplatenie 133.622,29 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke istinu 133.622,29 eur spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne od 02.12.2005 do zaplatenia ako i náhradu trov konania v sume 8.017 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.536,58 Eur k rukám advokáta JUDr. Milana Valašíka, a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 3.535,09 Eur k rukám advokáta JUDr. Mateja Valašíka, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade (J.. G. J., súdny exekútor a H.. J. J.) sa návrhom zo dňa 27.02.2006 domáhali, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 3.382.777,50 Sk s príslušenstvom titulom zmluvnej odmeny.

Súd vydal dňa 12.07.2006 platobný rozkaz sp. zn. , voči ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor.

Navrhovateľ v 2. rade (H.. J. J.) zobral pred začatím konania vo veci samej svoj návrh voči odporcovi späť, preto súd uznesením zo dňa 13.07.2009, právoplatným dňa 08.08.2009, konanie čo do nároku navrhovateľa v 2. rade zastavil s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V priebehu konania požiadala navrhovateľka o rozšírenie petitu v časti žalovanej istiny o 19 % DPH, pričom žalovanú istinu upravila na sumu 133.622,29 eur. Súd pripustil zmenu petitu v uvedenom znení uznesením zo dňa 13.07.2009.

Návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že H.. J. J. uzavrel s odporcom dňa 31.05.1999 zmluvu o vykonaní exekúcie v zmysle zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Predmetom tejto zmluvy bol výkon exekúcie na základe návrhu oprávneného (odporcu) proti povinnému ELV Produkt, a.s., pričom vymáhaný nárok predstavoval čiastku 15.900 000,-Sk s príslušenstvom.

Zmluvné strany si dohodli v článku IV. ods. 1. Zmluvy o vykonaní exekúcie aj zmluvnú odmenu v zmysle vyhl. č. vo výške 20 % z vymáhaného nároku. V zmysle ustanovení čl. V. ods. 2.

Zmluvy o vykonaní exekúcie, nárok na zaplatenie zmluvnej odmeny zostáva exekútorovi aj v prípade, ak povinný po začatí exekučného konania splní dobrovoľne povinnosť uloženú mu v exekučnom titule.

Slovenská komora exekútorov v súvislosti so zánikom funkcie súdneho exekútora H.. J. J. ustanovila dňom 01.02.2005 za jeho náhradníka v zmysle ustanovení G. J. (navrhovateľku). Táto vystavila a doručila odporcovi faktúru č. XXXXXXX, ktorou si v zmysle Zmluvy o vykonaní exekúcie uplatnila nárok na odmenu, ktorá jej podľa ustanovení článku V. ods. 2 zmluvy náleží, a to vo výške 3.382.777,50 Sk bez DPH, čo je 20% vymoženej sumy, resp. sumy uhradenej počas exekučného konania.

Odporca odmietol predmetnú čiastku uhradiť, pričom odmietol samotný nárok navrhovateľky. Dôvodil tiež, že vymáhaná pohľadávka, ktorá bola podkladom pre uzavretie zmluvy a následné vystavenie faktúry, bola splatená dlžníkom v roku 2001 dobrovoľne a bez pričinenia navrhovateľky.

Ohľadom predmetného exekučného konania navrhovateľka uviedla, že sa jednalo o konanie v exekučnej veci oprávneného Všeobecná úverová banka, a.s., proti povinnému ELV Produkt, a.s., o vymoženie pohľadávky vo výške 16.913.887,59 Sk.

Exekučné konanie sa začalo v zmysle Z.z, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) doručením návrhu na vykonanie exekúcie odporcom (VÚB) Exekútorskému úradu H.. J. J. dňa 26.05.1999.

Súdny exekútor H.. J. J. požiadal dňa 08.06.1999 súd o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie. Okresný súd Bratislava III. oznámil listom zo dňa 22.07.1999 H.. J. J., že v uvedenej veci nebude súdny exekútor poverený na vykonanie exekúcie, pretože vymáhaná pohľadávka nebola splatná.

Oprávnený (odporca) nesúhlasil s dôvodom uvedeným v liste súdu, pre ktorý nie je možné udeliť poverenie. Vymáhanú pohľadávku považoval za splatnú, a listom zo dňa 30.09.1999, ktorý bol doručený Exekútorskému úradu dňa 12.10.1999, požiadal o pokračovanie v exekúcii. Exekútor následne niekoľkokrát urgoval súd o udelenie poverenia, a niekoľkokrát informoval oprávneného (odporcu) o stave exekúcie.

Dňa 21.01.2005 odporca listom oznámil exekútorovi, že povinný splnil záväzok voči oprávnenému (odporcovi) a splatil pohľadávku.

O tejto skutočnosti ani oprávnený, ani povinný, neinformovali Okresný súd Bratislava III, ktorý vydal dňa 16.02.2005 navrhovateľke poverenie na vykonanie exekúcie a toto následne, dňa 24.02.2005 doručil Exekútorskému úradu.

Na základe tohto poverenia navrhovateľka vydala upovedomenie o začatí exekúcie a príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v bankách, ale keďže v tom čase vedela o skutočnosti, že povinný splnil, príkazy sa týkali výlučne trov exekúcie.

Povinný podal dňa 04.04.2005 námietky proti trovám exekúcie, a uviedol, že nároky oprávneného boli dobrovoľne a riadne splnené na základe písomných dohôd, bez súčinnosti exekútora a mimo exekučného konania.

Okresný súd Bratislava III v predmetnej exekučnej veci námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol a priznal exekútorovi (navrhovateľke) nárok na úhradu trov exekúcie, pričom zároveň prejudikoval skutočnosť, že k plneniu zo strany povinného došlo po začatí exekučného konania.

Navrhovateľka vydala dňa 11.11.2005 upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, exekučný príkaz na úhradu trov exekúcie (kde si podľa § 46 ods. 3 Ex. por. uplatnila odmenu exekútora vo výške 50%), a upovedomenie o upustení od vykonania exekúcie. Následne dňa 24.11.2005 vrátila poverenie na vykonanie exekúcie.

Povinný podal dňa 7.12.2005 sťažnosť na postup exekútora - navrhovateľky na Slovenskú komoru exekútorov, ktorá prípad prešetrila a uzavrela 23.12.2005 s konštatovaním, že navrhovateľka postupovala pri vykonávaní exekúcie EX 223/99 v súlade s ustanoveniami o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ako aj v súlade s ostatnými osobitnými predpismi.

Podľa článku IV. ods. 1. Zmluvy o vykonaní exekúcie, uzatvorenej v zmysle a v súlade s vyhl. č. vznikol navrhovateľke nárok na zmluvnú odmenu vo výške 20% z vymáhaného nároku. Odporca porušil ustanovenia predmetnej zmluvy, a povinnosť zaplatiť navrhovateľke odmenu nesplnil.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

V písomnom vyjadrení uviedol, že nikdy nebol v osobitnom záväzkovo-právnom vzťahu s navrhovateľkou G. J., a to ani na základe zmluvy zo dňa 31.05.1999.

Navrhovateľka G. J. bola podľa § 17 ods. 5 zákona č. 233/95 Z. z. Exekučného poriadku dočasne ustanovená dňom 01.02.2005 za náhradníka súdneho exekútora H.. J. J., ktorého výkon úradu zanikol dňa 31.01.2005 podľa ustanovenia § 16 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Rozhodnutie Slovenskej komory exekútorov neobsahuje ustanovenie podľa § 17 ods. 1 Exekučného poriadku o prípadnom určení výšky podielu zástupcu na odmene zastupovaného exekútora.

Zmluvnou stranou bol Exekútorský úrad Bratislava, H.. J. J., súdny exekútor, a tento mal na základe zmluvy o vykonaní exekúcie zo dňa 31.05.1999 vykonať exekúciu proti povinnému subjektu ELV Produkt, a.s..

Odporca popísal skutkový stav od podania návrhu H.. J. na vykonanie exekúcie do oznámenia odporcu, doručeného dňa 25.01.2005 G. J., v podstate zhodne s navrhovateľkou.

Zdôraznil, že v predmetnom oznámení navrhovateľke uviedol, že vymáhaná pohľadávka bola zo strany ELV v celosti splatená, a keďže sa exekučné konanie v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 Exekučného poriadku nezačalo, nie je potrebné exekúciu zastavovať podľa § 57 Exekučného poriadku. Súčasne oznámil, že vec považuje za vybavenú, o čom navrhovateľka do 16.02.2005 neinformovala Okresný súd Bratislava III.

Navrhovateľka bola dočasne ustanovená za náhradníčku H.. J. J. dňa 31.01.2005 Slovenskou komorou exekútorov v súvislosti so zánikom Exekútorského Úradu H.. J. J. dňom 31.1.2005 podľa § 16 ods. 1, písm. c) s poukazom na § 17 ods. 5 Exekučného poriadku až po oznámení odporcu a vedomosti H.. J. J. o zániku dlhu.

Dňa 16.02.2005 vydal Okresný súd Bratislava III pod č. 5103033971 navrhovateľke poverenie na vykonanie exekúcie proti ELV. Ďalej udáva odporca skutkový stav zhodne s navrhovateľkou.

Dňa 30.11.2005 bola odporcovi doručená faktúra J.. J., súdnej exekútorky č. XXXXXXX zo dňa 24.11.2005 na celkovú sumu 4.025.505,20 Sk titulom: "v zmysle uzatvorenej zmluvy o výkone exekúcie fakturujeme zmluvnú odmenu splatnej exekúcie vo veci povinného: ELV Produkt, a.s." Dňa 07.12.2005 odporca písomne namietol oprávnenosť fakturácie zmluvnej odmeny za vykonanie exekúcie, na čo navrhovateľka doručila odporcovi Návrh na vykonanie exekúcie a zmluvu o vykonaní exekúcie, ako podklady na základe ktorých si uplatňuje zmluvnú odmenu.

Odporca vo vyjadrení poukázal na to, že v zmluve o vykonaní exekúcie je v bode IV. upravený záväzok odporcu zaplatiť exekútorovi H.. J. aj zmluvnú odmenu vo výške 20% vymáhaného nároku. Zmluvné strany považovali zmluvu za riadne uzavretú a riadili sa ňou. Zmluvné strany sa ďalej výslovne dohodli na úhrade zmluvnej odmeny aj pre prípad zastavenia exekúcie na návrh oprávneného a pre prípad, že by povinný (ELV) po začatí exekúcie splnil dobrovoľne vymáhaný dlh, k čomu aj fakticky došlo najneskôr 27.02.2001. Splatnosť zmluvnej odmeny bola vymedzená do troch dní "od právoplatného zastavenia alebo skončenia exekúcie".

Exekúcia začala v súlade s ustanovením § 36 ods. 2 EP doručením návrhu exekútorovi. Exekútor H.. J. J. požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd mu 22.07.1999 oznámil, že v uvedenej veci nebude poverený na vykonanie exekúcie, a súd súčasne určil, že ohľadne úveru č. XXXXX bude potrebné návrh zo strany oprávnených špecifikovať.

Po tomto úkone súdu došlo k porušeniu článku I. ods. 1 Zmluvy o vykonaní exekúcie zo strany H.. J. J., keďže exekútor mal postupovať podľa § 40 ods. 1 EP a to vyzvať toho, kto podal návrh (odporcu), aby nesprávny alebo neúplný návrh opravil alebo doplnil, a poučiť ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť. Tieto povinnosti si exekútor nesplnil. Z ďalších dostupných materiálov vyplýva, že exekútor neuskutočňoval žiadne úkony v čase od 21.10.1999 až do 20.02.2003.

Uvedeným postupom nepochybne došlo k zavineným prieťahom na strane H.. J., ktorý sa ďalej v konaní obmedzil len na podnety Okresnému súdu Bratislava III a žiadosti o vydanie poverenia, a odporcovi, aby podal sťažnosť na postup súdu - na prieťahy v konaní.

Odporca ďalej uviedol, že Slovenská komora exekútorov ustanovila rozhodnutím zo dňa 31.01.2005 za náhradníka H.. J. J. J.. G. J. dňom 01.02.2005. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že Exekútorský úrad Bratislava, H.. J. J., súdny exekútor, ktorý bol zmluvnou stranou, ktorá na základe Zmluvy o vykonaní exekúcie v zmysle zo dňa 31.05.1999 mala vykonať exekúciu proti povinnému subjektu ELV Produkt, a.s. právne zanikol.

Právne adekvátne nástupníctvo v danom prípade neprichádzalo do úvahy, nakoľko fyzická osoba H.. J. J. stratil možnosť plniť vymedzený predmet zmluvy a to vykonať exekúciu proti povinnému ELV Produkt, a.s. v prospech oprávneného odporcu.

Odporca konštatuje, že v zmysle čl. IV. ods. 1 zmluvy o vykonaní exekúcie, mohlo dôjsť k plneniu podmienky na vznik nároku na zmluvnú odmenu výlučne dobrovoľným splnením zo strany ELV najneskôr dňa 27.02.2001. Splatnosť takto vzniknutého nároku na zaplatenie zmluvnej odmeny, napriek jej značnej spornosti, je určená v článku IV. ods. 3 alternatívne, a to do 3 dní od právoplatného zastavenia exekučného konania, alebo do 3 dní od skončenia exekúcie.

Odporca poukázal na to, že počas platnosti Zmluvy, t.j. od jej uzavretia dňa 31.05.1999 do dňa zániku Exekútorského úradu H.. J. J. dňa 31.01.2005, nedošlo ku kumulatívnemu splneniu viacerých podmienok určených Zmluvou tak, aby sa stala splatná zmluvná odmena exekútora H.. J. J., nakoľko nedošlo ani ku skončeniu ani ku zastaveniu exekúcie.

Pri údajnom nároku navrhovateľky J.. J. poukázal odporca na skutočnosť, že situácia určenia náhradníka v exekučnom konaní je právnym poriadkom priamo predvídaná a Exekučný poriadok ju riešil úpravou postupu podľa § 16 ods. 1, písm. c) a § 17 ods. 5.

Exekučný poriadok pritom nepredvída univerzálnu sukcesiu do zmluvných vzťahov uzavretých zo strany exekútora. Opaku svedčia ustanovenia § 16a ods. 3 EP podľa ktorého náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach. Podľa §16a ods. 8 EP náhradník exekútora, ktorého výkon exekútorského úradu zanikol, nezodpovedá za náhradu škody spôsobenej týmto exekútorom, ktorého výkon exekútorského úradu zanikol.

Podľa § 17 ods. 1 EP po vymenovaní exekútora do exekútorského úradu (§ 11) mu komora ustanoví na jeho návrh zástupcu pre prípad choroby, dovolenky alebo iných vážnych dôvodov, pre ktoré nemôže vykonávať svoj úrad. Komora ustanoví zástupcu exekútorovi aj vtedy, ak sám nenavrhol svojho zástupcu do jedného mesiaca od svojho vymenovania, ako aj v prípade pozastavenia výkonu jeho úradu. Komora zároveň určí výšku podielu zástupcu na odmene zastupovaného exekútora.

Podľa § 17 ods. 4 EP kým zastupovanie trvá, nemôže zastupovaný exekútor vykonávať exekučnú činnosť. Zástupca exekútora zodpovedá za škodu podľa § 33. Podľa § 17 ods. 5 EP alinea druhá náhradník exekútora vykonáva exekučnú činnosť v svojom mene.

Obdobnú situáciu riešil zákonodarca v prípade poskytovania pomoci zo strany advokátov, a v tomto prípade pripustil výslovným spôsobom univerzálnu sukcesiu v ustanovení o advokácii.

Analýzou Exekučného poriadku a vyhlášky č. dospel odporca k záveru, že jediný náznak možného prechodu práv a povinností zo zmluvných vzťahov exekútora existuje výlučne v EP (podľa ktorého "komora zároveň určí výšku podielu zástupcu na odmene zastupovaného exekútora") a v EP (podľa ktorého "ak náhradník exekútora z dôvodov podľa , alebo nebude pokračovať v konaniach podľa odseku 3, je povinný v lehote 14 dní vyporiadať plnenia, ktoré vymohol exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, vrátane trov exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol").

Z uvedených skutočností odporca zastáva názor, že v danom prípade na J.. J. neprešli žiadne práva zo Zmluvy uzavretej medzi H.. J. J. a odporcom, a navrhovateľka nemá žiaden právny vzťah s odporcom, ktorý by ju oprávňoval dožadovať sa zaplatenia žalovanej sumy. Okrem toho mala exekútorka J.. J. po svojom ustanovení za náhradníka zákonnú povinnosť upustiť od vykonania exekúcie podľa § 46 ods. 3 EP, k čomu v danom prípade nedošlo.

Odporca podal aj námietku premlčania nároku, pokiaľ súd ustáli, že nárok mohol vzniknúť po uhradení dlhu povinným 27.02.2001.

Navrhovateľka doručila súdu podanie, v ktorom špecifikovala žalovanú sumu. Uviedla, že podľa Zmluvy o vykonaní exekúcie má exekútor právo na zaplatenie zmluvnej odmeny vo výške 20 % z vymáhaného nároku (čl. IV ods. 1 Zmluvy).

Vymáhaný nárok predstavuje 16.913.887,-Sk, 20 % tak predstavuje 3.382.777,40 Sk.

Na základe čl. IV ods. 3 Zmluvy exekútor k zmluvnej odmene doúčtuje DPH v príslušnej sadzbe. Navrhovateľka si preto účtuje daň z pridanej hodnoty 19%, čo predstavuje 642.727,70,- Sk. Dohromady spolu s daňou z pridanej hodnoty si navrhovateľka uplatňuje sumu 4.025.505,20 Sk, teda 133.622,29 eur.

Dňa 24.11.2005 bola vystavená faktúra na zaplatenie zmluvnej odmeny, pričom splatnosť je vo faktúre vymedzená dňom 01.12.2005. Navrhovateľka si preto počnúc dňom 02.12.2005 uplatňuje úrok z omeškania, ktorý odvodzuje od , a žiada priznať vo výške 13 % ročne zo žalovanej sumy.

K argumentácii odporcu navrhovateľka poukázala na rozpornosť tvrdení odporcu ohľadne začatia exekúcie, a poukázala na § 36 ods. 2 EP, pričom zotrvala na tvrdení, že exekúcia riadne začala doručením návrhu odporcu na vykonanie exekúcie H.. J., súdnemu exekútorovi.

Zdôraznila, že počas celého exekučného konania, ktoré trvalo obdobie presahujúce niekoľko rokov, oprávnený z exekúcie - odporca návrh na zastavenie exekúcie nepodal, hoci mu toto právo priznáva § 57 ods. 1 písm. c) EP.

Čo sa týka odporcom tvrdených zavinených prieťahov v konaní na strane exekútora H.. J., tieto považuje za neopodstatnené. Odporca počas exekučného konania nikdy nepodal návrh na zastavenie exekúcie a nevykonal ani žiadne kroky smerom k ukončeniu zmluvy o výkone exekúcie, voči postupu exekútora nemal až do roku 2005, resp. do vyúčtovania zmluvnej odmeny pripomienky. Naopak, počas exekučného konania postupoval v súčinnosti s exekútorom. Navrhovateľka má za to, že to nebol exekútor, kto v konaní spôsobil prieťahy, avšak ak by aj prieťah spôsobil, tento nijako neovplyvňuje platnosť zmluvy o výkone exekúcie a povinnosť odporcu uhradiť zmluvne dohodnutú odmenu. Zmluva o vykonaní exekúcie bola porušená zo strany odporcu, nakoľko podľa čl. II ods. 2 prílohy č. 1 k zmluve sa odporca zaviazal bezodkladne informovať exekútora o všetkých úhradách, ktoré povinný poskytol v prospech oprávneného v súvislosti splnením, uvedeným v exekučnom titule, a hoci povinný z exekúcie svoj dlh voči odporcovi uhradil v období od 19.07.1999 do 27.02.2001, odporca o splnení záväzku informoval H.. J. J. až po štyroch rokoch, dňa 25.01.2005. Urobil tak listom, bez toho aby navrhol zastavenie exekúcie, bez toho, aby o úhrade informoval súd. Neuviedol, kedy bola pohľadávka zaplatená a nepripojil ani doklad, z ktorého by vyplývalo, či a kedy pohľadávka bola uhradená. List nebol

podpísaný riaditeľom pobočky, ale riaditeľkou odboru a vedúcou oddelenia odporcu bez toho. Aby bol pripojený doklad z ktorého by vyplývalo ich oprávnenie konať. Informácia o úhrade je v liste formulovaná vágne "Podľa našich zistení bola pohľadávka uhradená..".

Opätovne poukázala na uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.10.2005 o zamietnutí námietok povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie, v ktorom súd skonštatoval v celom rozsahu správnosť a zákonnosť postupu exekútora. Súd potvrdil, že exekútor postupoval správne, keď potom, ako oprávnený nepodal návrh na zastavenie exekúcie, v exekúcii pokračoval. Súd potvrdil, že exekučné konanie sa začalo doručením návrhu exekútorovi. Súd potvrdil, že upustenie od vykonania exekúcie je podmienené nielen úhradou dlhu, ale aj trov exekúcie. Navrhovateľka sa s uznesením súdu stotožňuje.

Navrhovateľka sa ďalej vyjadrila k tvrdeniu odporcu, že odporca nebol v osobitnom vzťahu s H.. J. J., a poukazoval na označenie účastníkov zmluvy, zvýrazňujúc údaj o Exekútorskom úrade, nasledovne: má za to, že súdny exekútor bol v zmluve vymedzený správne. Zmluva v časti označenia účastníkov obsahuje nielen meno a priezvisko, ale aj sídlo, identifikačné číslo a aj daňové identifikačné číslo súdneho exekútora. Podľa § 15 ods. 2 v spojení s prílohou č. 2 Exekučného poriadku, sídlo exekútora sa označí slovami "exekútorský úrad", pričom nasleduje meno a priezvisko exekútora. Tento údaj je jedným z údajov vymedzujúcich adresu exekútora, žiadny iný význam nemá.

Navrhovateľka nesúhlasí ani s námietkou premlčania, pokiaľ by súd ustálil, že nárok mohol vzniknúť po uhradení dlhu povinným 27.02.2001, nakoľko exekučné konanie sa skončilo až vrátením poverenia na vykonanie exekúcie navrhovateľkou súdu dňa 24.11.2005, nemohlo skončiť pred týmto úkonom, a už vôbec nie dňom úhrady dlhu povinným v roku 2001, nehovoriac o tom, že o tejto úhrade informoval odporca exekútora až po štyroch rokoch dňa 25.01.2005.

K námietke odporcu, že Exekučný poriadok nepredvída univerzálnu sukcesiu do zmluvných vzťahov uzavretých zo strany súdneho exekútora, a že na navrhovateľku neprešli žiadne práva zo zmluvy, navrhovateľka uviedla, že nikdy netvrdila, že úprava vzťahu exekútora a jeho náhradníka je totožná s úpravou univerzálnej sukcesie obsiahnutej v pri obchodných spoločnostiach či pri dedení v . Vzťah exekútora a jeho náhradníka je upravený v Exekučnom poriadku.

Vzťah nástupníctva, ktorý vzniká medzi exekútorom a jeho náhradníkom, možno označiť za špecifický vzťah, ktorý neexistuje v slovenskom právnom poriadku medzi inými subjektmi práva. Právnym titulom oprávnení náhradníka je v tomto prípade priamo právny predpis, konkrétne 16a ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s príslušným rozhodnutím komory o určení náhradníka, na základe ktorého náhradník zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach a teda pokračuje v činnosti svojho "predchodcu".

Exekútor za ktorého v činnosti pokračuje náhradník, teda H.. J. J. má priamo zakázané zákonom pokračovať v činnosti, okrem toho musel s poukazom na § 16a ods. 4 Exekučného poriadku odovzdať exekučný spis.

Odporca nespochybňuje postavenie J.. G. J. ako náhradníka, spochybňuje iba jej postavenie vo vzťahu k zmluvnej odmene. Avšak zo zaradenia § 17 do tretej hlavy vyhlášky označenej ako "Spoločné ustanovenia" je zrejmé, že neexistuje dôvod preto, aby zmluvná odmena bola posudzovaná osobitne, a nie tak ako všetky iné otázky súvisiace s činnosťou náhradníka.

Právo vymáhať nárok vyplývajúci zo zmluvnej odmeny je nesporne daný § 16a ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov a navrhovateľky a oboznámením sa s pripojeným exekučným spisom Ex 223/99, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. a s listinnými dôkazmi: návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 05.05.1999, Zmluva o vykonaní exekúcie zo dňa 31.05.1999, Ustanovenie náhradníka súdneho exekútora zo dňa 31.01.2005, faktúra č. XXXXXXX zo dňa 24.11.2005, korešpondencia medzi účastníkmi z decembra 2005, uznesenie OS BA III. zo dňa 14.10.2005, vrátenie poverenia súdu zo dňa

24.11.2005, stanovisko Slovenskej komory exekútorov k sťažnosti č. XXX-XXXX/XX, prešetrenie vybavenia sťažnosti Slovenskou komorou exekútorov Ministerstvom spravodlivosti SR, ako i ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 26.05.1999 doručil odporca súdnemu exekútorovi H.. J. J. návrh na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného (odporcu) proti povinnému ELV PRODUKT a.s..

H.. J. J. uzavrel s odporcom dňa 31.05.1999 zmluvu o vykonaní exekúcie v zmysle zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Predmetom tejto zmluvy bol výkon exekúcie na základe návrhu oprávneného (odporcu) proti povinnému ELV Produkt, a.s., pričom vymáhaný nárok predstavoval čiastku 16.913.887,59 Sk.

Zmluvné strany si dohodli v článku IV. ods. 1. Zmluvy o vykonaní exekúcie zmluvnú odmenu v zmysle vyhl. č. vo výške 20 % z vymáhaného nároku. V zmysle ustanovení čl. V. ods. 2. Zmluvy o vykonaní exekúcie, nárok na zaplatenie zmluvnej odmeny zostáva exekútorovi aj v prípade, ak povinný po začatí exekučného konania splní dobrovoľne povinnosť uloženú mu v exekučnom titule.

Slovenská komora exekútorov v súvislosti so zánikom funkcie súdneho exekútora H.. J. J. ustanovila dňom 01.02.2005 za jeho náhradníka v zmysle ustanovení G. J. (navrhovateľku), ktorá pokračovala v exekučnom konaní. Po vrátení poverenia súdu, vystavila a doručila odporcovi faktúru č. XXXXXXX, ktorou si v zmysle Zmluvy o vykonaní exekúcie uplatnila nárok na odmenu vo výške 4.025.505,20 Sk, čo je 20% sumy uhradenej povinným počas exekučného konania + DPH.

Odporca zmluvnú odmenu navrhovateľke nezaplatil.

Právny zástupca navrhovateľky a navrhovateľka zotrvali na pojednávaní na podanom návrhu i jeho odôvodnení. Poukázali na obsiahle písomné vyjadrenia k predmetu sporu, ktorých sa pridržiavajú.

Poverený zástupca odporcu zotrval na pojednávaní na písomných vyjadreniach a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Zdôraznil, že oprávneným na zaplatenie zmluvnej odmeny bol exekútor H.. J., a následne H.. J. ako fyzická osoba. Keďže zo žiadneho zákona nevyplýva univerzálna sukcesia náhradníka exekútora, má za to, že nemôže v danom prípade k prechodu práv a povinnosti zo zmlúv na navrhovateľku prísť. Ďalej uviedol, že čo sa týka zmluvnej odmeny, na ktorú si navrhovateľka uplatňuje žalobou nárok, jej právo na vyplatenie zmluvnej odmeny nevzniklo, nakoľko pokiaľ boli práva navrhovateľky odvodené od jej poverenia za náhradníka, pôvodného exekútora H.. J., tieto jej práva v konaní exekúcie oprávneného odporcu zanikli vrátením poverenia, teda skončením exekúcie.

Súd posúdil zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení:

Podľa Exekučného poriadku (účinného do 08.11.1999), sa exekučné konanie začína na návrh.

Podľa Exekučného poriadku, exekučné konanie je začaté dňom, keď bol exekútorovi, ktorý je poverený vykonaním exekúcie, doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Podľa v spojení s prílohou č. 2 Exekučného poriadku, sídlo exekútora sa označí slovami "exekútorský úrad", pričom nasleduje meno a priezvisko exekútora.

Podľa § 16a ods. 3 Exekučného poriadku náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach.

Podľa § 16a ods. 4 Exekučného poriadku, ak exekútor, ktorého výkon funkcie zanikol, neumožní náhradníkovi exekútora prevzatie exekučných spisov do 15 dní od zániku funkcie exekútora, prezídium komory, poverení zástupcovia ministerstva a náhradník exekútora si môžu vynútiť vstup do priestorov exekučného úradu.

Podľa § 60 písm. e) Exekučného poriadku, poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách súdnych exekútorov č. 288/1995 z. z. súdny exekútor a oprávnený sa môžu dohodnúť vopred aj o zmluvnej odmene; túto odmenu uhrádza oprávnený. Tým nie je dotknutý nárok súdneho exekútora na odmenu určenú touto vyhláškou.

Podľa § 17 ods. 2 vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách súdnych exekútorov č. 288/1995 z. z. zmluva podľa odseku 1 musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Súdny exekútor a oprávnený sa nesmú dohodnúť o zmluvnej odmene v inej ako ustanovenej forme.

Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Po vykonanom dokazovaní a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný v časti žalovanej istiny a sčasti aj v návrhu na zaviazanie odporcu na zaplatenie úroku z omeškania.

Skutkový stav ohľadom priebehu exekučného konania vyhodnotil súd z hľadiska predmetu konania nasledovne: zhodne so zisteným a ustáleným skutkovým stavom je nepochybné, že exekučné konanie sa v danom prípade začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi H.. J. dňa 26.05.1999. V priebehu exekučného konania dňa 31.01.2005 ustanovila Slovenská komora exekútorov súdneho exekútora G. J. za náhradníka súdneho exekútora H.. J. J., ktorého výkon úradu zanikol. V exekúcii preto pokračovala navrhovateľka. Dňa 24.11.2005 navrhovateľka v zmysle § 60 písm. e) EP vrátila súdu poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.

Vrátením poverenia súdu sa skončilo exekučné konanie, preto neobstojí námietka premlčania, podmienečne vznesená odporcom. Súd dospel k záveru, že exekučné konanie sa neskončilo uhradením pohľadávky povinným oprávnenému, nakoľko v tom čase povinný neuhradil trovy exekúcie, preto nemožno považovať pohľadávku, pre ktorú sa vedie exekučné konanie za vymoženú.

Súd mal za preukázané, že pôvodný súdny exekútor H.. J. i navrhovateľka postupovali pri vykonávaní exekúcie EX 223/99 v súlade s ustanoveniami o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ako aj v súlade s ostatnými osobitnými predpismi, tak, ako to skonštatovali a rozsiahle odôvodnili už Okresný súd Bratislava III v uznesení zo dňa 14.10.2005 sp. zn. , Slovenská komora exekútorov vo svojom Stanovisku zo dňa 23.12.2005, a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 13.03.2007. Súd sa s uvedenými listinnými dôkazmi stotožňuje.

Odporca a súdny exekútor H.. J. J. uzatvorili dňa 31.05.1999 zmluvu o vykonaní exekúcie. V čl. IV. zmluvy je upravená zmluvná odmena. Podľa ods. 1 sa exekútor a oprávnený dohodli na zmluvnej odmene podľa vyhl. č. a to vo výške 20 % z vymáhaného nároku. Zmluvnú odmenu hradí oprávnený a exekútorovi vzniká nárok na jej zaplatenie aj pri zastavení exekúcie na návrh oprávneného. Podľa čl. IV ods. 2 nárok na zaplatenie zmluvnej odmeny zostáva aj v prípade, ak povinný po začatí exekúcie plní dobrovoľne povinnosť, uloženú mu v exekučnom titule podľa časti I. bod 2 tejto zmluvy. Podľa ods. 3 je zmluvná odmena splatná do troch dní od právoplatného zastavenia alebo skončenia exekúcie. Exekútor k nej doúčtuje DPH v príslušnej sadzbe.

Súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako riadne písomne uzavretú a platnú. Označenie zmluvnej strany

- exekútora považuje súd za správne, pričom je nepochybné, že zmluvu uzavrel súdny exekútor, a označenie "exekútorský úrad" je sídlom, údajom vymedzujúcim adresu exekútora.

Čo sa týka ustálenia výšky zmluvnej odmeny, v exekúcii vymáhaný nárok predstavoval 16.913.887,- Sk, 20 % z vymáhaného nároku tak predstavuje 3.382.777,40 Sk (podľa čl. IV ods. 1 Zmluvy). Navrhovateľka doúčtovala daň z pridanej hodnoty 19%, čo predstavuje 642.727,70 Sk. Navrhovateľka dňa 24.11.2005 vystavila faktúru č. XXXXXXX na zaplatenie zmluvnej odmeny vo výške 4.025.505,20 Sk, teda 133.622,29 eur, pričom súd považuje výšku istiny v zmysle zmluvy za správne vypočítanú a nepochybnú. Faktúra bola splatná dňa 01.12.2005 a odporcovi doručená dňa 25.11.2005, čo preukazuje návratka z doručenky.

Súd sa v konaní stotožnil s argumentáciou navrhovateľky, a dospel k záveru, že navrhovateľke nárok na zmluvnú odmenu vznikol. Zmluvná odmena bola riadne dohodnutá, pričom možnosť uzavretia dohody o zmluvnej odmene je zakotvená v vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách súdnych exekútorov č. . Úprava zmluvnej odmeny je tak obsiahnutá v osobitnom právnom predpise, ktorý spolu s Exekučným poriadkom vytvárajú právny rámec činnosti exekútora, upravujú jeho špecifické právne postavenie, jeho práva a povinnosti. Vzťah exekútora a jeho náhradníka je upravený v Exekučnom poriadku, a jedná sa o špecifický vzťah. Právnym titulom oprávnení náhradníka je v tomto prípade priamo právny predpis, konkrétne Exekučného poriadku v spojení s príslušným rozhodnutím komory o určení náhradníka, na základe ktorého náhradník zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach a teda pokračuje v činnosti svojho predchodcu. Navrhovateľka teda ako náhradníčka pokračovala v exekučnom konaní, v ktorom bol zmluvne dohodnutý nárok exekútora na zmluvnú odmenu v prípade, ak nastanú zmluvne dohodnuté okolnosti. Zmluvná odmena, ak bola dohodnutá, podlieha právnemu režimu exekučného konania tak, ako aj ostatné druhy odmeny exekútora, nakoľko je riadne upravená vyhlášky, ktorý spadá do tretieho oddielu - Spoločné ustanovenia k odmene za výkon exekučnej činnosti. Navrhovateľka ako náhradníčka exekútora zabezpečila v danom prípade výkon exekúcie v neukončenom exekučnom konaní, a postupovala v súlade so zákonom. V danom prípade možno konštatovať, že pri vykonávaní predmetnej exekúcie ako náhradníčka v zmysle zákona "nahradila" pôvodného exekútora, preto má súd za to, že jej nárok na zmluvnú odmenu patrí. Súd analogicky použil pri tejto právnej úvahe aj úpravu nástupníctva advokátov, ktoré je v predpisoch týkajúcich sa advokátov výslovne upravené a pripustené. I keď pri exekútoroch nie je univerzálna sukcesia výslovne upravená, s poukazom na Exekučného poriadku s podporným analogickým použitím predpisov advokátov, ju súd považuje za danú.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav, súd návrhu v časti žalovanej istiny v celom rozsahu vyhovel, a odporcu zaviazal na jej zaplatenie.

O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu rozhodol súd v súlade s a s Nariadenia vlády SR č. , podľa ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok základnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úroky z omeškania je odporca povinný zaplatiť vo výške 6 % ročne zo žalovanej a súdom priznanej sumy od 02.12.2005 do zaplatenia. Súd priznal navrhovateľke požadovaný úrok z omeškania, nakoľko je nepochybné, a v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka odporcovi vystavila a doručila faktúru na zaplatenie celej žalovanej sumy. Súd ustálil ako prvý deň omeškania 02.12.2005 (súd je viazaný návrhom), a to deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry. Keďže odporca žalovanú sumu neuhradil, dostal sa dňom 02.12.2005 do omeškania, je preto povinný zaplatiť popri istine aj úrok z omeškania.

Súd sa nestotožnil s výškou požadovaného úroku z omeškania podľa , nakoľko podľa názoru súdu účastníci neboli v žiadnom vzťahu, na ktorý by bolo možné ustanovenia použiť, navyše navrhovateľka požadovanú výšku úroku z omeškania ničím neodôvodnila, a o obchodnom vzťahu nepredložila žiadny dôkaz, okrem odôvodnenia na pojednávaní, že výšku úroku z omeškania ustálila vzhľadom na podnikateľský charakter odporcu. Súd preto priznal úrok z omeškania podľa , keď ku dňu omeškania základná sadzba určená Národnou bankou Slovenska predstavovala 3%.

Vzhľadom na uvedené súd návrh v časti výšky úroku z omeškania nad rámec priznaného úroku z omeškania 6% zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle . Navrhovateľka mala v konaní plný úspech, má preto právo na náhradu trov konania a súd jej ich náhradu priznal.

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 8.017 € a trov právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia advokátom H.. J. T. súd priznal v sume 1.536,58 €, a to za dva úkony právnej pomoci v tarife 645,62 eur (19.450,-Sk) za úkon právnej pomoci (predmetom konania bola v čase vykonania úkonov istina vo výške 3.382.777,50 Sk) + 19 % DPH vo výške 245,34 eur. Režijný paušál nebol uplatnený. Súd priznal právnemu zástupcovi odmenu za úkony prevzatie veci a príprava zo dňa 06.01.2006, podanie žaloby na súd zo dňa 27.02.2006 v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Trovy právneho zastúpenia advokátom JUDr. Matejom Valašíkom v sume 3.535,09 € pozostávajú z piatich úkonov právnej pomoci v tarife 692,13 eur za úkon, + 19 % DPH vo výške 558,89 eur, 1x režijného paušálu za rok 2008 vo výške 6,33 eur, 2x režijného paušálu za rok 2009 po 6,95 eur a 2x režijného paušálu za rok 2010 po 7,21 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi odmenu za úkony prevzatie veci a príprava zo dňa 22.09.2008, písomné vyjadrenie na výzvu súdu zo dňa 27.11.2009, účasť na pojednávaní v dňoch 03.12.2009, 18.03.2010 (súd priznal ? odmeny vo výške 173,03 eur, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci) a dňa 06.04.2010, všetko v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Trovy právneho zastúpenia boli riadne vyčíslené, súd ich priznal tak, ako je vyššie uvedené, pričom konštatuje, že vo vyčíslení trov právneho zastúpenia advokátom došlo pri sčítaní odmien za úkony k chybe v počítaní, na ktorú súd neprihliadol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.