Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-8C/48/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňa JUDr. Anna Kutišová v právnej veci navrhovateľa M. Ž., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom S. XXX,. L. R., právne zastúpený JUDr. D. K., advokátkou A. Ž. XX/XX,. P. B. proti odporkyni M. Ž., nar. XX.. X.. XXXX, bytom M. XXX/X,. L. R. , právne zastúpená JUDr. J. H., advokátom A. B. X. T. v konaní o vyporiadanie BSM takto

rozhodol:

Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva odporkyne pripadá hodnota členského podielu k bytu č.XX,. v obytnom dome č. XXX/X. L. R. vo výške 42 727,84 Eur a hnuteľné veci : vysávač , lampu nad barom , combi postieľku, vianočný stromček spolu v hodnote 0,- Eur .

Odporkyňa j e p o v i n n á vyplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu 14 647,84 Eur , čo predstavuje 35 % vyrovnávacieho podielu zo sumy 42 727,84 Eur a to tak, že 10 000,- Eur je povinná mu zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zvyšok vo výške 4 647,84 Eur do 31.12.2010.

Do výlučného vlastníctva navrhovateľa súd prikazuje hnuteľné veci a to 2 ks obrazov , zrkadlo v celkovej hodnote 0,- Eur a nehnuteľnosti zapísané v k.ú. L. R. na LV č. 1499 v podiele 1/108 KN C parc.č. 1140/7 o výmere 179 m2 zastavané plochy a nádvoria , 1140/21 o výmere 206 m 2 zastavané plochy a nádvoria , č. 1140/30 o výmere 311 m2 zastavané plochy a nádvoria , č. 1206/24 o výmere 686 m2 zastavané plochy a nádvoria , č. 1206/40 o výmere 109 m2 zastavané plochy a nádvoria , č. 1206/53 o výmere 80 m2 zastavané plochy a nádvoria , č. 1206/68 o výmere 1606 m2 zastavané plochy a nádvoria , č. 1206/106 o výmere 200 m2 zastavané plochy a nádvoria , č. 1206/119 o výmere 289 m2 zastavané plochy a nádvoria , č. 1206/58 o výmere 2992 m2 trvalé trávne porasty a č. 1206/120 o výmere 105 m trvalé trávne porasty a nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1563 a to záhradu parc. č. 1206/27 o výmere 400 m2 ,ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na S. K. P. v celkovej hodnote 472,16 Eur.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 648,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal dňa 27.3. 2009 na tunajší súd návrh na vyporiadanie BSM s poukazom na to, že s odporkyňou boli manželia a ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 28.3. 2006 a to rozsudkom tunajšieho súdu . Počas trvania manželstva do BSM nadobudli 3-izbový družstevný byt č. XX,. v obytnom dome č. XXX/X v L. R., hnuteľné veci, ktoré si však už rozdelili, resp. tieto ponechal v byte a nežiada z nich výplatu. Odporca na výzvu súdu doplnil návrh o identifikáciu hnuteľných vecí tak, že do BSM patria 2 ks obrazov, zrkadlo v spálni, vysávač, lampa nad barom, kombi postieľka a vianočný stromček a z nehnuteľností do BSM patria pozemky, a to parc. KN C 1206/27 záhrady o výmere 400 m2, ktorá je zapísaná na LV č. 1563 v podiele 1/1 na oboch účastníkov konania , ďalej sú to KN C parcely 1140/4,1140/21, 1140/30, 1206/24, 1206/40, 1206/53, 1206/58, 1206/68, 1206/106, 1206/119, 1206/120 , zapísané na LV č. 1499 v k.ú. L. R., pričom podiel je 1/108-ina . Navrhovateľ uviedol, že nedošlo k dohode s bývalou manželkou o vyporiadaní BSM, preto žiadal, aby súd BSM vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva odporkyne pripadnú všetky hnuteľné veci ako aj hodnota členského podielu družstevného bytu a do jeho vlastníctva pripadnú nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1563 a 1499 v k.ú. L. R.. Žiadal tiež, aby bola odporkyňa zaviazaná na vyrovnanie hodnoty spoločného majetku vyplatiť ho sumou, ktorá bude vyčíslená v znaleckom posudku, najmenej však 300 000,-Sk, t.j. 9 958,18 eur.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadrila podaním zo dňa 11.6.2009 , v ktorom uviedla, že súhlasí s návrhom na vyporiadanie BSM, ako aj so sumou, ktorú mu má vyplatiť a to 300 000,- Sk teda 9 958,18 eur. Uviedla, že predmetnú sumu si požičia z banky. Dôvod, pre ktorý nedošlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM vidí v tom, že návrh navrhovateľa ohľadom bytu bol taký, že tento chcel darovať ich spoločnej dcére , s čím ona nesúhlasila vzhľadom k tomu, že okrem dcéry majú aj maloletého syna, a preto nie je správne uprednostňovať jedno dieťa pred druhým. Nesúhlasila s takýmto riešením aj z dôvodu, že v byte si dodnes rieši svoju bytovú otázku . Keďže s navrhovateľom sa nemohli na vyporiadaní BSM dohodnúť, z opatrnosti podala návrh na zrušenie spoločného nájmu bytu, ktoré konanie bolo vedené pod sp.zn.4C 45/2009. Rozsudkom zo dňa 7.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2009 súd zrušil spoločný nájom k bytu ,pričom určil, že byt bude naďalej ako členka družstva a výlučná nájomníčka užívať práve ona.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu , písomného vyjadrenia odporkyne k návrhu, oboznámením doplnenia návrhu, listov vlastníctva k.ú. L. R. č. 1563 a 1499, oboznámením znaleckého posudku Ing. J. R. č. 1/2010, výsluchom znalkyne , výsluchom účastníkov konania a svedkýň A. P. a A. V. , oboznámením sa s rozsudkom tun. súdu č.k. -29 zo dňa 7.5.2009 a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania boli manželia a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. - 18 zo dňa 14.3.2006 , ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.3. 2006 v spojitosti s opravným uznesením č.k. -20, ktoré bolo právoplatné 22.6.2006. Účastníci konania sa na vyporiadaní majetku, ktorý počas manželstva nadobudli, nedohodli, a preto navrhovateľ sa domáhal jeho vyporiadania súdnou cestou.

Z rozsudku tun. súdu č.k. -29 zo dňa 7.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2009 súd zistil, že tunajší súd zrušil spoločný nájom účastníkov konania k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX v dome súp. č. XXX/X. na M. ulici v L. R. a určil, že byt bude ďalej ako členka družstva a výlučná nájomníčka užívať navrhovateľka. Odporcovi súd uložil povinnosť z predmetného bytu sa vysťahovať do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu.

Navrhovateľ žiadal, aby predmetný byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva odporkyne, ktorá s tým súhlasila a vo svojej výpovedi poukazovala na to, že o nadobudnutie tohto bytu sa pričinila výlučne ona, nie navrhovateľ.

Odporkyňa uviedla, že v predmetnom byte bývala pred uzavretím manželstva s navrhovateľom a to 3 roky s matkou a sestrou, pričom prosila matku, aby previedla na ňu členské práva , pretože nemajú s manželom kde bývať. Poukázala na to, že navrhovateľ sa o nadobudnutie tohto bytu žiadnym spôsobom nepričinil a taktiež finančne a iným spôsobom ho nezveľaďoval. Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ ju počas trvania manželstva vydeľovať s peniazmi , nemala dostatok fin. prostriedkov, bola odkázaná požičiavať si a pod.

Uviedla, že zariadenie v byte patrilo jej matke s výnimkou vecí, špecifikovaných navrhovateľom , ktoré zakúpili spolu s manželom tak ako uvádzal navrhovateľ v doplnení návrhu. Súhlasila preto s tým, že do BSM patria aj hnuteľné veci , ktoré navrhovateľ špecifikoval v doplnení návrhu. Uviedla, že oba obrazy ako aj zrkadlo už nie sú v byte , ale má ich navrhovateľ.

Účastníci konania sa dohodli , že hodnota hnuteľných vecí, ktoré patria do BSM, má zostatkovú hodnotu 0,-. Všetky hnuteľné veci s výnimkou 2 ks obrazov a zrkadiel sa účastníci dohodli, že zostanú vo vlastníctve odporkyne.

Na zistenie všeobecnej ceny členského podielu k predmetnému bytu ako aj za účelom zistenia ceny záhrady s priľahlými pozemkami súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru stavebníctvo ,odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností J. R., ktorej súd uložil znaleckú úlohu určiť všeobecnú hodnotu členského podielu bytu č. XX. v obytnom dome XXX/X ku dňu vypracovania posudku podľa technického stavu nehnuteľností ku dňu 28.3.2006, ako aj pozemkov zapísaných na LV č. 1563 a 1499, k.ú. L. R. ku dňu 28.3.2006 . Znalkyňa v znal. posudku ustálila hodnotu nehnuteľností na sumu 43 200,- eur s tým, že všeobecná hodnota členského podielu bytu č. XX. je 42 748,34 eur a pozemkov 474,44 eur. Spolu všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená vo výške 43 222,78 eur, čo podľa zaokrúhlenia predstavuje sumu 43 200,- eur. Znalkyňa v posudku zdôraznila, že technický stav a vybavenie bytu ako aj stav nehnuteľností posudzovala ku dňu rozvodu , pričom cena bola určená podľa predpisov platných ku dňu ohodnotenia.

Proti znaleckému posudku odporkyňa podala námietky , predovšetkým namietala dátum , ktorý bol braný ako rozhodný pre určenie všeobecnej ceny , keď podľa názoru odporkyne sa mala cena určovať ku dňu zániku spoločného nájmu bytu, t.j. ku dňu 15.5.2009. Odporkyňa namietala , že znalkyňa zvolila pre stanovenie ceny metódu polohovej diferenciácie a nezvolila porovnávaciu metódu , ktorá nepredstavuje iba teoretický výpočet , ale vychádza z reálnych cien na trhu a je nesporne objektívnejšia . Podklady bolo možné si vyžiadať od základnej organizácie príslušného S. Z. Z.. Je vylúčené, aby bola vo výške 440,- eur , keď za trvania manželstva mali možnosť záhradu predať za cca 1 500,- eur, pričom takúto ponuku odmietli. Uviedla, že znalkyňa oceňovala byt k obdobiu, kedy ceny nehnuteľností na Slovensku dosahovali vrchol, avšak v dôsledku hospodárskej krízy je všeobecne známou skutočnosťou , že došlo k ich poklesu o 30-40 %. Je preto vylúčené, aby bola zaviazaná vyplatiť navrhovateľa z ceny bytu, ktorá bola aktuálna v roku 2006 v dôsledku čoho by navrhovateľ získal pri vyporiadaní BSM bezdôvodný majetkový prospech . Podľa jej názoru cena bytu stanovená znalkyňou je v dnešnej dobe nereálna. Podľa vyjadrenia realitných kancelárií predaj bytov v L. R. stagnuje. Uviedla, že v ponuke našla 2-izbový byt na U. ulici s podlahovou plochou 76 m2 za cenu 25 300,- eur.

Namietala tak isto aj ocenenie záhrady a to z tých istých dôvodov, teda že nie je možné brať cenu záhrady podľa cenových relácií v roku 2006 Zároveň v námietkach uviedla, že zásadne nesúhlasí, aby vyporiadanie BSM bolo robené tak, že podiel navrhovateľa bude 50 % z hodnoty majetku patriaceho do BSM. Je si vedomá, že zákon v ust. § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké , je nutné však prihliadať na potreby malol. detí, tiež na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Odporkyňa uviedla, že všetky uvedené hľadiská na vyporiadanie BSM sú v jej prospech, pretože navrhovateľ sa o nadobudnutie spoločného majetku žiadnym spôsobom nepričinil, väčšinu času bol nezamestnaný a pokiaľ pracoval, nikdy spoločne nehospodárili , ale ju vydeľoval. Treba zobrať aj do úvahy kto z manželov sa zaslúžil o nadobudnutie spoločného majetku, pričom ohľadom bytu to bola výlučne ona, ktorá presvedčila nielen matku, ale aj svojich súrodencov, aby nekládli prekážky tomu, že by matka previedla členské práva k bytu práve na ňu. Určitým hľadiskom je aj skutočnosť, kto sa z rozvedených manželov stará o dieťa, pričom jej bol zverený syn do starostlivosti , a preto je aj v jeho záujme, aby predmetný byt bol pre jeho bývanie zachovaný, pretože si tam zvykol, má tam priateľov, svoje prostredie, ktoré mu je známe a ktoré má rád.

Vzhľadom na vznesené námietky proti znaleckému posudku , súd vykonal výsluch znalkyne , ktorá poukázala na to, že ocenenie nehnuteľností robila podľa pokynu súdu, a to k 28.3.2006 a nemohla sa v tomto smere od tohto odchýliť. Pokiaľ odporkyňa namieta, že oceňovala podľa cenových relácií platných v roku 2006 , toto rozhodne odmietla a poukázala na to, že v samotnom znaleckom posudku je jednoznačne uvedené, že ocenenie vykonala ku dňu vyhotovenia , resp. ku dňu ohliadky 15.12.2009. Pokiaľ v znal. posudku na strane 4 uvádzala koeficient cenovej úrovne za I.Q 2006, ktorý bol štatistickým úradom stanovený na 1,879, tak tento koeficient sa stanovuje len pre technickú hodnotu stavby , a to v súlade s Vyhl. č. 492/2004 prílohy č. 3 tejto vyhlášky. Dôvod, prečo použila na predmetný koeficient, je presne špecifikované na str. 17 posudku. Najskôr pri stanovení ceny musela určiť východiskovú hodnotu oceňovanej nehnuteľnosti, ktorá sa počíta z rozpočtového ukazovateľa stanoveného vyhláškou a práve túto východiskovú hodnotu vypočítala s použitím koeficientu cenovej relácie s prihliadnutím na namerané m2 , koeficientu vývoja cien , konštrukcie, koeficientu vybavenia objektu a pod., čo je podrobne rozpísané na strane 11 znal. posudku. Uviedla, že cenové relácie bytov v roku 2006 a v roku 2009 sú porovnateľné, v podstate rovnaké, čo vyplýva zo štatistických údajov, ale tiež z jej znaleckej činnosti a tiež zo správ realitných kancelárií. Znalkyňa predložila do spisu z internetu stiahnuté ponuky na predaj bytov, a to zo dňa 8.3.2010, kde v ponuke je byt o rozlohe 91 m2 za cenu 65 370,- eur . Jedná sa o byt v L. R., ďalej byt v L. R. o výmere 62 m2, 3-izbový za 40 000,- eur a zo dňa 5.3.2010 je to ponuka na predaj 3-izbového neprerobeného slnečného bytu v L. R. o výmere 76 m2, a to za cenu 43 100,- eur.

Znalkyňa sa tiež vyjadrila k stanoveniu ceny záhrady a ostatných pozemkov , ktoré boli predmetom oceňovania a poukázala na to, že volila na stanovenie ceny metódou polohovej diferenciácie. Pri oceňovaní záhrady metódu polohovej diferenciácie volila zámerne, pretože nemala dostatok podkladov na to, aby mohla vychádzať z metódy porovnávacej, na čo by potrebovala mať min. 3 zmluvy , z ktorých by bolo zistiteľné a identifikované o aké prevádzané nehnuteľnosti sa jedná, aby mohla porovnávať. Uplatnením porovnávacej metódy by musela brať do úvahy ekonomické, polohové, fyzické faktory, pričom vyhláška stanovuje povinnosť , aby údaje o porovnávacích materiáloch boli identifikované , aby boli pravé, teda by bolo potrebné zisťovať príbuzenské pomery, iné dôvody, ktoré viedli k predaju nehnuteľnosti a pod. , čo všetko má vplyv na určenie ceny porovnávacou metódou . Uviedla však, že v L. R. nezistila porovnateľnú záhradu , ktorá by jej mohla slúžiť pre posúdenie ceny znalecky ohodnocovanej záhrady a ostatných pozemkov. Upozornila na skutočnosť , že tak ako to vyplýva aj z fotografie v znaleckom posudku, pri ohliadke zistila , že sa jedná o záhradu absolútne neudržiavanú , neskultivovanú, zarastenú, pričom všetky ostatné záhrady, ktoré sa v záhradkárskej nachádzali, boli skultivované, upravené, bol na nich postavený záhradný domček,a práve z tohto dôvodu bolo obtiažné nájsť porovnateľnú nehnuteľnosť, aby mohla použiť porovnávaciu metódu. Všade sa nachádzali prepadliny, pôda bola ílovitá a zarastená. Uviedla, že pokiaľ sa na parcele nachádza záhradná chatka, táto sa oceňuje zvlášť, ale jej existencia predsa len má vplyv na posúdenie ceny pozemku, pretože v prípade ak sa takáto chatka na pozemku nenachádza, budúci vlastník by , pokiaľ by chatku chcel mať, mal zvýšené náklady s dobudovaním napr. prístupových chodníkov , so zarovnaním terénu . V prípade ohodnocovanej parcely na záhrade boli prepadliny, pôda bola neskultivovaná, ílovitá a zarastená. Znalkyňa uviedla , že všetky tieto skutočnosti vedú k tomu, že pokiaľ by aj oceňovala 2 pozemky vedľa seba, pričom na jednom by bola chatka na jednom nie, nemusela by cena týchto pozemkov byť práve z uvedených dôvodov rovnaká. Chatka by bola oceňovaná samostatne. Poukázala tiež na to, že v danom prípade pozemok, teda predmetná záhrada, je v rohovej časti aj situovanie pozemku má tiež vplyv na jeho cenu.

Navrhovateľ nemal námietky voči znaleckému posudku.

Odporkyňa po vysvetlení znalkyne nemala ďalšie námietky proti znaleckému posudku. Znalecký posudok akceptovala a nenavrhla ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie.

Svedkyňa A. P., matka odporkyne , vypovedala, že byt, ktorý neskôr previedla na dcéru, dostala asi 2-3 roky pred tým. Keď sa dcéra vydala, spolu s manželom bývala s ňou ako aj s mladšou dcérou v predmetnom byte, následne sa však ona presťahovala k priateľovi ku B., keďže ml. dcéra začala študovať v B. a bolo nákladné, aby cestovala stále do L. R.. Staršia dcéra, teda odporkyňa, ju prosila, aby byt previedla na ňu, s čím nakoniec súhlasila s podmienkou, že bude mať v byte právo doživotného bývania , aby sa mala kam vracať. Uviedla, že jej úmyslom bolo darovať byt len dcére, aby aj ml. dcéra mohla do tohto bytu naďalej chodiť, no zákony vtedy neumožňovali, keďže dcéra už bola vydatá, aby členské práva previedla len na ňu, a preto sa stalo, že tieto previedla aj na navrhovateľa. Potvrdila, že počas doby, pokiaľ v byte býval aj navrhovateľ, tento urobil v byte drobné opravy, a to odstránil dvere z obývačky a vymuroval oblúk miesto dverí, na stropy nalepil kazety a zabezpečoval bežnú údržbu. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ jej dcéra žila s navrhovateľom, vždy ju podporovala , keď prišla na návštevu, kúpila jej veci do chladničky, pretože táto bývala často prázdna. Uviedla, že navrhovateľ dcéru s peniazmi vydeľoval. Neskôr, keď opustil spoločnú domácnosť, bola nútená dcéru finančne podporovať, pretože nemala dostatok financií na to, aby platila aj nájom a starala sa o celú domácnosť sama.

Svedkyňa A. V., ml. sestra odporkyne, uviedla, že má vedomosť o tom, že o prevod členského podielu prosila jej sestra matku, ona s tým súhlasila, lebo vedela, že sestra by nemala zabezpečené bývanie. Potvrdila, že si pamätá, že počas trvania manželstva manželia mali neustále finančné problémy. Starostlivosť o deti zabezpečovala výlučne sestra . Účastníci spolu nehospodárili riadne , navrhovateľ sestru vydeľoval. Uviedla, že ich dcéra M. s odporkyňou už teraz nebýva, pretože podľa jej názoru sa nahnevala na mamu, keď jej nechcela prepísať byt tak, ako to chcel otec - navrhovateľ. Odporkyňa jej vtedy vysvetľovala, že má 2 deti a nemôže dopustiť , aby bol byt prepísaný len na jedno z detí.

Navrhovateľ žiadal, aby dcéra M. bola vypočutá v konaní, súd však nepovažoval za potrebné takýto dôkaz vykonať, pretože podľa názoru súdu by neovplyvnil rozhodnutie vo veci . O nevykonaní tohto dôkazu súd rozhodol na pojednávaní dňa 10. 3.2010.

Podľa ust. § 148 ods. 1 Obč. zák. zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa ust. § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, ž e podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať , aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby mal. detí ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zánikom manželstva účastníkov zaniklo aj ich BSM . Bývalí manželia, teda účastníci konania sa nedohodli na vyporiadaní majetku, ktorý nadobudli počas trvania manželstva a ktorý spadá do BSM. Medzi účastníkmi konania nebol spor ohľadom hnuteľných vecí, ktoré zhodne obaja účastníci ocenili zostatkovou hodnotou 0,- eur s tým. Dohodli sa , že všetky hnuteľné veci, ktoré patria do BSM , bude naďalej užívať a budú vo výlučnom vlastníctve odporkyne s výnimkou 2ks obrazov a zrkadla zo spálne. Vzhľadom na uvedené súhlasné postoje oboch účastníkov, súd pri vyporiadaní hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal práve 2 ks obrazov a zrkadlo a do výlučného vlastníctva odporkyne vysávač, lampu nad barom, kombipostieľku a vianočný stromček.

Pri vyporiadaní BSM spravidla platí , že podiely bývalých manželov pri vyporiadaní sú rovnaké. Súd v danom prípade však nepoužil tento zaužívaný spôsob rozdelenia majetku v BSM, pretože prihliadol predovšetkým na skutočnosť , ktorý z manželov sa pričinil väčšou mierou o nadobudnutie majetku patriaceho do BSM. V tomto prípade najhodnotnejšou vecou patriacej do BSM je trhová hodnota členského podielu bytu, o ktorý sa preukázateľne pričinila výlučne odporkyňa. Byt , ku ktorému členské práva boli prevedené na oboch účastníkov konania, bol pôvodne pridelený matke odporkyne a táto práve na prosbu odporkyne členské práva k bytu mala snahu previesť len na ňu. Keďže však zákonná úprava členských práv v prípade manželov bola jednoznačná, k prevodu došlo tak že vlastne členom družstva sa stal aj navrhovateľ, hoci pôvodne ona mienila predmetné členské práva previesť len na svoju dcéru. Pôvodný úmysel matky odporkyne je zrejmý aj z dohody o prevode členských právach a povinností, ktorá je pripojená v znaleckom posudku. Úmysel previesť tieto práva len na dcéru vyplýva predovšetkým z čl. 3 predmetnej dohody, v ktorej je uvádzaný vzťah k prevodcovi a je tam uvedené, že sa jedná o dcéru, nie aj o zaťa. Súd preto uveril, že matka odporkyne mala záujem darovať a previesť predmetné členské práva len na dcéru a uveril jej tiež v tom, že k tomuto kroku sa odhodlala z dôvodu, že dcéra ju o to prosila, aby si tak vyriešili bytovú otázku .

Súd pri rozhodovaní a vyporiadaní BSM a pri určení podielov prihliadol aj na to, že odporkyňa má zvereného do starostlivosti syna, o ktorého sa stará a s ktorým býva v predmetnom byte. Syn je zvyknutý na toto prostredie. Vychádzajúc z preukázaného, že výlučne odporkyňa sa pričinila o získanie členských práv k bytu , a teda sú radené do BSM a tiež vychádzajúc z toho, že odporkyňa sa stará o syna, ktorého má zvereného do starostlivosti, súd dospel k záveru , že je spravodlivé určenie podielov pri vyporiadaní tak , že z vyporiadavaného majetku pripadne do výlučného vlastníctva odporkyne hodnota zodpovedajúca 65-im % -tám a podiel navrhovateľa bude stanovený vo výške 35 %. Takéto rozdelenie sa súdu javí ako spravodlivé a zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu .

Čo sa týka samotného družstevného bytu č. XX je nesporné, že spoločný nájom účastníkov konania k tomuto bytu bol tunajším súdom zrušený a členkou družstva a nájomníčkou sa stala len odporkyňa a z tohto dôvodu už bez ďalšieho dokazovania súd do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal hodnotu členského podielu k predmetnému bytu a to vo výške 42 727,84 eur tak, ako bola táto všeobecná hodnota bez zaokrúhlenia stanovená znaleckým posudkom.

Čo sa týka nehnuteľností - záhrady zapísanej na LV č. 1563 a pozemkov zapísaných na LV č. 1499 v podiele 1/108 -ina, súd tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa rešpektujúc tak dohody účastníkov konania , pretože aj odporkyňa s takýmto vyporiadaním majetku súhlasila. Navrhovateľovi tak boli prikázané nehnuteľnosti v cene 472,16 eur.

Hodnota vyporiadavaného majetku podľa znal. posudku je 43 200,- eur zaokrúhlene, ale z dôvodu, že súd podiely oboch manželov neurčil ako rovnaké , ale podiel navrhovateľa určil 35 % a podiel odporkyne 65 %, z masy BSM 43 200,- eur by pripadala na odporkyňu hodnota majetku vyčíslená v peniazoch vo výške 28 800,- eur a hodnota, ktorá má pripadnúť navrhovateľovi je 15 120,- eur. Hodnotu členského podielu súd prikázal odporkyni , ktorá bez zaokrúhlenia predstavuje sumu 42 748,34 eur . Záhradu spolu s ostatnými pozemkami súd prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa a hodnota týchto nehnuteľností bez zaokrúhlenia podľa znaleckého posudku je 474,44 eur. Keďže súd vyporiadava podiely oboch účastníkov zo zaokrúhlenej všeobecnej hodnoty spolu 43 200,- eur, rozdiel oproti nezaokrúhlenej cene je 22,78 eur, ktorý súd odpočítal od nezaokrúhlených hodnôt členského podielu k bytu a pozemkov nasledovne: hodnota členského podielu je približne 90-násobne vyššia ako je hodnota pozemkov, a teda uvedený rozdiel súd podelil v pomere 9 : 1, teda

22,78 : 10 x 9 predstavuje sumu 20,50 eur zaokrúhlene , ktorú súd odpočítal od nezaokrúhlenej hodnoty členského podielu k bytu a zvyšok , t.j. 2 ,28 eur zaokrúhlene od nezaokrúhlenej hodnoty pozemkov. Po takomto výpočte hodnota členského podielu k bytu predstavuje sumu 42 727,84 eur a hodnota pozemkov 472,16 eur .

Odporkyni súd prikázal do výlučného vlastníctva hodnotu členského podielu bytu (42 727,84 eur ) , čím oproti hodnote pozemkov (472,16 eur) , ktoré súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcovi, získala hodnotu vyššiu o 42 255,68 eur. Keďže súd vyporiadaval BSM účastníkov konania v nerovnakých podieloch ( 65% odporkyňa a 35 % navrhovateľ) súd prikázal odporkyni vyplatiť navrhovateľovi rozdiel tak, aby získané hodnoty na oboch stranách boli v podieloch 65 % : 35 % . Znamená to teda , že odporkyňa pri takomto výpočte má vyplatiť navrhovateľovi z rozdielu sumu 14 789,49 eur zaokrúhlene .

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepřiznal.

Podľa ust. §2 ods. 1 písm.c/ zák.č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch poplatníkom sú obaja účastníci v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu.

Podľa sadzobníka súdnych poplatkov pol. 6 písm.b/ za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ak sa konanie skončilo rozsudkom, je súdny poplatok stanovený 3 % z predmetu konania najmenej 66,- eur najviac 16 596,50 eur.

V danom prípade hodnota vyporiadavaného majetku predstavovala sumu 43 200,- eur z toho 3 % súdny poplatok predstavuje sumu 1 296,- eur. Odporkyňa bola od platenia súdnych poplatkov oslobodená ,preto ju súd nezaviazal na zaplatenie 1 z vypočítaného súdneho poplatku, ale k tejto povinnosti súd zaviazal len navrhovateľa a uložil mu povinnosť zaplatiť 648,- eur a to podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.