Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/64/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľa: Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, XXX XX W. proti odporcovi: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava o vydanie dvoch retiazok zo žltého kovu takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 08. 2006 domáhala, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou vydať navrhovateľke dve retiazky zo žltého kovu uložené v depozite odporcu a to jednu o dĺžke 70 cm, vážiacu 146 gramov a druhú o dĺžke 65 cm, vážiacu 137 gramov, ktorých vzhľad v petite návrhu popísala.

Svoj návrh odôvodnila tým, že v novembri roku 2000 požičala U. na jeho žiadosť dve retiazky zo žltého kovu, ktoré sú jej vlastníctvom. Koncom roka 2000 bol U. zadržaný a následne odsúdený, pričom medzi zaistenými predmetmi sa nachádzali aj dve retiazky zo žltého kovu patriace navrhovateľke. Retiazky spolu s ostatnými predmetmi boli uložené do depozitu Krajského súdu v Bratislave. Nárok na vydanie zaistených retiazok si navrhovateľka uplatnila na Najvyššom súde SR ako aj na Krajskom súde v Bratislave, so svojim nárokom však bola odkázaná na občianskoprávne konanie.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 11. 2006 poukázal na svoje rozhodnutie zo dňa 31. 08. 2005, ktorým zamietol žiadosť navrhovateľky o vrátenie dvoch zlatých retiazok, nachádzajúcich sa v depozite Krajského súdu v Bratislave, s tým že navrhovateľka bola so svojim nárokom odkázaná na občianskoprávne konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil pochybnosťami o vlastníctve predmetov, ktorých vydania sa domáha navrhovateľka. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 08. 02. 2006, ktorým tento zamietol sťažnosť navrhovateľky a U. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 08. 2005 ako nedôvodnú. Odporca vo svojom vyjadrení zotrval na právnom názore vyslovenom vo svojom rozhodnutí zo dňa 31. 08. 2005, ktorý potvrdil aj Najvyšší súd SR svojim rozhodnutím zo dňa 08. 02. 2006.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z prednesu navrhovateľky, prednesu zástupkyne odporcu, výpovede svedkyne ako aj vykonaným dokazovaním listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ) a vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojeným spisom Krajského súdu v Bratislave č. ,

čestným prehlásením N. zo dňa 04. 04. 2006, čestným prehlásením U. zo dňa 10. 03. 2010 pričom zistil nasledovný skutkový stav:

V priebehu trestného konania, ktoré sa viedlo proti U. okrem iného pre trestný čin lúpeže podľa , Tr. zák., družka obžalovaného W. na základe výzvy podľa pre účely trestného konania, z bytu na H. kde bývala spolu s U., vydala celkom 262 rôznych vecí, prevažne zlatých predmetov. Pri zadržaní U. dňa 04. 12. 2000 boli u neho zaistené rôzne veci, okrem iného aj dve retiazky, jedna dĺžky 70 cm a druhá dĺžky 65 cm s veľkými očkami.

Z knihy trestných depozitov sp. zn. súd zistil, že pod položkou č. 23 ( č. l. 2764 spisu č. ) sú evidované 2 ks retiazok zo žltého kovu s veľkými očkami o dĺžke cca 65 cm, masívne o váhe 146,6 gramov a 137,6 gramov.

Z odvolania JV. zo dňa 30. 04. 2004 proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. zo dňa 20. 02. 2004 ( č. l. 3006 - 3074 spisu č. ) súd zistil, že 2 ks retiazok zo žltého kovu o dĺžke cca 65 cm, váhe 146 gramov a 137 gramov mal U. požičané od svojej priateľky, ktorá ich získala legálne kúpou.

Z listu navrhovateľky zo dňa 24. 08. 2004 ( č. l. 6 ) - žiadosti o vydanie zaistených vecí adresovanej Najvyššiemu súdu SR ako aj z listu navrhovateľky zo dňa 18. 01. 2005 adresovaného Krajskému súd v Bratislave ( č. l. 9 ) súd zistil, že podľa navrhovateľky, táto získala dve retiazky zo žltého kovu počas manželstva, požičala ich U., ktorého v roku 2000 zatkli, od vtedy sú jej retiazky nedostupné.

Z čestného prehlásenia navrhovateľky ( č. l. 12 ) súd zistil, že podľa navrhovateľky sú dve retiazky zo žltého kovu vlastníctvom navrhovateľky, požičala ich U. v roku 1999.

Z listu U. zo dňa 16. 03. 2005 ( č. l. 3144 spisu č. ) súd zistil, že podľa U. sú 2 ks zlatých retiazok evidované pod položkou 23 knihy trestných depozitov vlastníctvom navrhovateľky, ktoré mal od navrhovateľky požičané a pri zatknutí ich mal na sebe.

Zo zápisnice o informatívnom výsluchu vo veci vrátenia zlatých predmetov napísanej dňa 23. 08. 2005 na Krajskom súde v Bratislave súd zistil, že podľa navrhovateľky, táto požičala U. dve zlaté retiazky v mesiaci november 2000, tesne pred tým, ako bol vzatý do väzby. Nepovedala to na polícii pri výsluchu dňa 22. 03. 2002, lebo nechcela U. škodiť. Retiazky požičala U., lebo ju o to požiadal, tieto potreboval ukázať v rodine W. keď išiel W. požiadať o ruku. Podľa navrhovateľky si retiazky požičal, aby sa v nich ukázal a urobil dojem.

Z čestného prehlásenia N. zo dňa 04. 04. 2006, dcéry navrhovateľky súd zistil, že dve retiazky zo žltého kovu sú dedičstvom navrhovateľky po nebohom manželovi.

Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. zo dňa 31. 08. 2005, ktorým súd zamietol žiadosť navrhovateľky o vrátenie dvoch zlatých retiazok súd zistil, že navrhovateľka prvýkrát požiadala o vrátenie dvoch zlatých retiazok 18. 01. 2005, kedy pripojila aj čestné prehlásenie, podľa ktorého je majiteľkou dvoch kusov retiazok zo žltého kovu, ktoré požičala JV. v roku 1999. Pri výsluchu dňa 22. 03. 2002 navrhovateľka uviedla, že sa s U. od roku 1998 vôbec nestretla, nevidela ho celé štyri roky, až kým ho nenavštívila vo väzení, zlaté predmety ani iné šperky v minulosti u O. nevidela, žiadne dary od neho nedostala, ani od neho nič nechcela. Pri výsluchu na krajskom súde dňa 23. 08. 2005 navrhovateľka uviedla, že O. požičala v novembri 2000 dve zlaté retiazky preto, aby mohol zapôsobiť v rodine W., lebo išiel požiadať o ruku ich dcéru W.. Podľa výpovede navrhovateľky, táto doposiaľ nespomínala, že sú jej vlastníctvom a že ich požičala O. preto, že nechcela O. priťažiť.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že tvrdenia O. a navrhovateľky, že dve retiazky nachádzajúce sa v depozite krajského súdu, sú vlastníctvom navrhovateľky, sa objavili až po tom, čo O. bol uložený trest

prepadnutia veci, pričom navrhovateľka predtým navštívila O. vo väznici. Súd v uznesení vyslovil aj pochybnosti o dôvodoch požičania retiazok O. ako aj o potrebe požičania retiazok, keď O. mal pred svojim zadržaním k dispozícii množstvo zlatých predmetov, ktoré pochádzali z trestnej činnosti a ktoré sa nachádzali v byte, kde býval spolu s W.Z uznesenia Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 08. 02. 2006, ktorým tento zamietol sťažnosť navrhovateľky a U. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. zo dňa 31. 08. 2005 súd zistil, že Najvyšší súd konštatoval, že existujú vážne pochybnosti o práve na obe predmetné retiazky, správne boli tieto uložené do depozitu súdu a osoba uplatňujúca si nárok bola upozornená, že si môže uplatniť svoj nárok v občianskoprávnom konaní.

Z listu JV. zo dňa 06. 08. 2009 ( č. l. 3261 spisu č. ) súd zistil, že U. žiadal odporcu o vrátenie vecí zadržaných v súvislosti s trestným konaním, evidovaných pod položkou 1 až 30 knihy trestných depozitov, teda aj 2 ks retiazok zo žltého kovu evidovaných pod položkou 23.

Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. zo dňa 11. 08. 2009 ( č. l. 3262 - 3268 spisu č. ) súd zistil, že žiadosť U. o vrátenie vecí evidovaných pod položkou 23 knihy trestných depozitov bola zamietnutá z dôvodu, že tieto veci boli vydané inou osobou ako osobou U. a keďže si na tieto veci uplatňovala právo iná osoba, bol krajský súd povinný skúmať vlastnícke právo týchto vecí resp. právo oprávnenej držby k týmto veciam. U. nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce bez akýchkoľvek pochybností záver o vlastníckom práve k veciam evidovaným pod položkou 23 knihy trestných depozitov.

Proti uzneseniu krajského súdu zo dňa 11. 08. 2009 podal JV. sťažnosť ( č. l. 3272 - 3274 spisu č. ), ktorá bola uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 10. 2009 zamietnutá ( č. l. 3276

- 3278 ), pokiaľ ide o 2 ks zlatých retiazok s odôvodnením, že si na ne v občianskoprávnom konaní uplatnila nárok navrhovateľka.

Z čestného prehlásenia U. zo dňa 10. 03. 2010 súd zistil, že dve retiazky zo žltého kovu, ktoré mal na sebe U. pri jeho zadržaní sú vlastníctvom navrhovateľky, ktorá ich požičala U. v novembri 2000. Tieto retiazky mu požičala viackrát, keďže sú priatelia, v minulosti U. u navrhovateľky aj býval. Ich vzťah je ako vzťah syna a matky.

Z prednesu navrhovateľky na pojednávaní dňa 29. 03. 2010 súd zistil, že navrhovateľka dostala dve retiazky, o vydanie ktorých žiada, ako svadobný dar od manžela ešte pred uzatvorením manželstva, niekedy v roku 1994, teda asi rok pred sobášom. Manžel dal retiazky zhotoviť zlatníkovi, navrhovateľka nevedela kde. U. navrhovateľka retiazky požičala, keď išiel W. požiadať o ruku, požičala mu ich na týždeň. O. si retiazky od nej požičal až aj predtým, vždy ich vrátil. Naposledy požičala navrhovateľka retiazky O. okolo 20. 12. 2000, teda pred jeho zatknutím. Keď v čestnom prehlásení navrhovateľka uviedla, že O. požičala retiazky v roku 1999, mala tým na mysli, že mu ich požičala aj v roku 1999. V zápisnici o informatívnom výsluchu zo dňa 23. 08. 2005 navrhovateľka uviedla, že O. požičala retiazky niekedy v novembri 2000, lebo mu ich asi v novembri 2000 opäť požičala, naposledy mal retiazky O. na sebe dňa 20. 12. 2000, keď bol v Poluse zatknutý. Retiazky mal vrátiť v utorok pred Vianocami, navrhovateľka mu telefonovala, O. však nebol v dosahu. Podľa vyjadrenia navrhovateľky, táto pri prvom výsluchu na polícii retiazky nespomínala, keďže počítala s tým, že bude predvolaná na súd, kde požiada o vrátenie retiazok. Navrhovateľka si nepamätala, koľkokrát požičala O. retiazky, keď sa odsťahoval k W. niekedy jej zavolal, že si chce retiazky požičať, navrhovateľka sa s ním stretla a retiazky mu požičala. Dôvodom požičania boli rôzne oslavy, výročia. Navrhovateľka sa nepamätala, kedy požičala O. retiazky prvýkrát, požičala mu ich v novembri 2000, keď išli ku babke a v decembri 2000.

Z prednesu poverenej zástupkyne odporcu súd zistil, že táto zotrvala na písomne podanom vyjadrení zo dňa 24. 11. 2006 a vec ponechala na rozhodnutí súdu.

Z výsluchu svedkyne N. dcéry navrhovateľky súd zistil, že táto má vedomosť o tom, že dve retiazky si kúpila matka spolu so svojim druhým manželom niekedy koncom roka 1989, povedali jej, že to bude pamiatka na ich vzťah. Mama s druhým manželom sa brali v novembri roku 1989, retiazky boli dve, jedna

bola manželova, druhá patrila matke. Svedkyňa retiazky videla raz v živote, boli zo žltého kovu, mali očká, ktoré boli nejako pospájané, svedkyňa si nepamätala. Retiazky boli väčšie, preto mama tú svoju nenosila. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že mama požičiavala retiazky O., povedala jej to matka, keď O. zadržali a retiazky jej nevrátil. Svedkyňa nikdy nebola pri tom, keď navrhovateľka retiazky požičiavala O.. Od roku 1988 svedkyňa nežije s matkou, nevie koľkokrát matka požičala retiazky O. ani nevie kedy to bolo naposledy, asi vtedy, keď ho zadržali. V čestnom prehlásení zo dňa 04. 04. 2006 uviedla, že retiazky sú dedičstvom po manželovi, myslela to tak, že retiazky mama dostala od manžela, ktorý zomrel. Prečo mama požičiavala retiazky O. nevie, nebavili sa o tom. Vzťah matky a O. bol spočiatku partnerský, neskôr išlo o vzťah priateľský.

Podľa účinného od 07. 11. 2006 ak vec, ktorá bola podľa vydaná, podľa odňatá alebo podľa prevzatá, na ďalšie konanie už nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vráti sa tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá alebo od koho bola prevzatá. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa tomu, právo koho na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec uloží do úschovy na súde a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v konaní o občianskoprávnych veciach. Ak osoba, ktorá má na vec nepochybné právo, ju napriek výzve neprevezme, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na súde. Na predaj sa primerane použijú predpisy o súdnom predaji hnuteľných vecí v rámci výkonu rozhodnutia v konaní o občianskoprávnych veciach.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Podľa názoru súdu navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti nepreukázala, že je vlastníčkou dvoch retiazok zo žltého kovu, o vydanie ktorých žiadala. V listoch navrhovateľky zo dňa 24. 08. 2004 a zo dňa 18. 01. 2005 založených v spise táto uviedla, že retiazky získala počas manželstva. Na pojednávaní dňa 29. 03. 2010 navrhovateľka uviedla, že retiazky získala ako svadobný dar asi rok pred uzatvorením manželstva niekedy v roku 1994. Svedkyňa vypočutá v konaní na návrh navrhovateľky, dcéra navrhovateľky uviedla, že retiazky si kúpila matka spolu s druhým manželom niekedy v novembri roku 1989, keď uzatvárali manželstvo, ako pamiatku. V priebehu trestného konania navrhovateľka tvrdila, že retiazky požičala O. v roku 1999, neskôr tvrdila, že retiazky mu požičala v novembri 2000. V tomto konaní navrhovateľka tvrdila, že retiazky O. požičala viackrát, v roku 1999, v novembri aj v decembri roku 2000. V trestnom konaní navrhovateľka uviedla, že pri prvom výsluchu na polícii retiazky nespomínala, pretože nechcela O. priťažiť. V tomto konaní navrhovateľka uviedla, že pri výsluchu na polícii retiazky nespomenula, keďže počítala s tým, že bude predvolaná na súd, kde požiada o vrátenie retiazok. Uvedené rozpory vo výpovediach samotnej navrhovateľky, ktoré navrhovateľka počas konania hodnoverným spôsobom nevysvetlila, ako aj rozpory vo výpovediach navrhovateľky a dcéry vypočutej v konaní ako svedkyne ( predovšetkým týkajúce sa roku uzatvorenia manželstva navrhovateľky ) súd viedol ku konštatovaniu, že existujú dôvodné pochybnosti o vlastníckom

práve navrhovateľky ku dvom retiazkam zo žltého kovu, ktorých vydania sa navrhovateľka domáha v tomto konaní. Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľku, navrhovateľka však nenavrhla vykonanie žiadnych ďalších dôkazov, ktorými by preukázala hodnoverným spôsobom vlastníctvo dvoch kusov retiazok, ktorých vydania sa na odporcovi domáha. Preto súd návrh navrhovateľky na vydanie dvoch retiazok zo žltého kovu zamietol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešný odporca si trovy konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa s. 3 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.