Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-163-2007.pdf
PDF · 111.6 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/163/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou, v právnej veci navrhovateľa : W. N., D. H. XX, T., zastúpený : JUDr. Romanom Hošovským, advokátom, Na Vŕšku 2, Bratislava, proti odporkyni : S.. C. H., D. A. XX, Bratislava, o zaplatenie 86,97 EUR, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 81,33 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 81,33 EUR od 19.3.2007 do zaplatenia, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh v sume 5,64 EUR z a m i e t a.
Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 29,48 EUR, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 179,78 EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľa na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 30.7.2007 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia 2.620,-Sk s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa ako exekútorka, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 18.1.200, oznámila navrhovateľovi, že voči nemu začalo exekučné konanie č. EX 218/06 v prospech oprávneného- Inšpektorátu práce Trnava. Zároveň navrhovateľa vyzvala, aby do 14 dní od doručenia tohto upovedomenia uspokojil pohľadávku oprávneného vo výške 20.000,-Sk a predbežné trovy exekúcie vo výške 5.000,-Sk. Navrhovateľ následne bankovým prevodom dňa 22.1.2007 uhradil oprávnenému istinu vo výške 20.000,-Sk. V zmysle § 47 ods. 3 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, patrí exekútorovi iba 50 % odmeny určenej z pohľadávky. Keďže výška vymáhanej pohľadávky bola 20.000,- Sk a v zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, odmena exekútora je 20 % zo základu ( výšky vymáhanej pohľadávky ), v tomto prípade suma 4.000,- Sk , s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 3 Exekučného poriadku 50 % z odmeny predstavuje sumu 2.000,-Sk. Napriek skutočnosti, že odporca zaplatil istinu v plnej výške v zmysle § 47 ods. 3, odporkyňa vydala príkaz na úhradu trov exekúcie, na základe ktorej boli predbežné trovy exekúcie v nezmenenej výške 5.000,-Sk odpísané s účtu navrhovateľa v banke. Zároveň odporkyňa vystavila navrhovateľovi
faktúru, v ktorej uviedla sumu trov exekúcie s DPH vo výške 5.000,-Sk bez bližšej špecifikácie výšky a zložiek odmeny exekútora. Keďže odporkyňa mala nárok na polovičnú odmenu vo výške 2.000,-Sk, nekrátené hotové výdavky a náhradu za stratu času, jej odmena činila 2.000,-Sk + DPH, teda 2.380,-Sk. Odporkyňa svojím konaním, teda tým, že príkazom na úhradu trov konania si vymohla sumu 5.000,-Sk, namiesto oprávnenej sumy 2.380,-Sk, sa bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľa a rozdiel týchto súm , t.j. 2.620,-Sk je povinná navrhovateľovi zaplatiť.
Dňa 30.10.2007 vydal tunajší súd platobný rozkaz sp. zn. 2 Ro/1817/2007, v ktorom zaviazal odporkyňu na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom navrhovateľovi a na náhradu trov konania.
Podaním doručeným súdu dňa 14.11.2007 podala odporkyňa voči platobnému rozkazu odpor, na základe ktorého došlo v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p. ) k zrušeniu vydaného platobného rozkazu v plnom rozsahu. Odporkyňa v odpore voči platobnému rozkazu uviedla, že navrhovateľ na upovedomenie o začatí exekúcie vôbec nereagoval a pohľadávku ani príslušenstvo neuhradil na účet Exekútorského úradu. Taktiež nereagoval na vyhlásenie o majetku a nepodal námietky proti trovám exekúcie a neuhradil pohľadávku, ktorá pozostáva tak z istiny ako aj z príslušenstva, ktorým sú aj trovy exekúcie. Keďže navrhovateľ ako povinný neoznámil plnenie istiny, nemohlo ísť o splnenie pohľadávky v zmysle § 47 ods. 3 Exekučného poriadku.
Podaním, doručeným súdu dňa 26.3.2009, navrhovateľ poukázal na neprijateľnosť názoru odporkyne, že trovy exekúcie sú súčasťou pohľadávky. Uviedol, že Exekučný poriadok rozlišuje, podobne ako Občiansky zákonník, medzi pohľadávkou, jej príslušenstvom a trovami exekúcie.
Podaním doručeným súdu dňa 4.3.2010 odporkyňa vyčíslila trovy predmetnej exekúcie ( odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času) nasledovne :
- odmena exekútora 4.000,-Sk, t.j. 20 % z vymáhaného nároku- istiny 20.000,-Sk,
- náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času 202,-Sk
a) poštovné podľa § 22 ods. 1 vyhlášky 5 x 34,-Sk= 170,-Sk
b) podľa § 14 ods. 1, písm. a, b, a ods. 2 vyhlášky počet hodín účelne vynaložených na exekúciu 16,-Sk
c) podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálne sumy 16,-Sk
- DPH z odmeny exekútora a náhrady za stratu času 798,-Sk,
spolu : 5.000,-Sk.
Zároveň dala do pozornosti súdu § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je upustenie vykonania exekúcie podmienené tým, že povinný dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Patrí sem aj náhrada trov exekúcie vrátane odmeny a nákladov exekútora ku dňu dobrovoľného plnenia.
Na pojednávaní dňa 17.3.2010 navrhovateľ, prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na skutočnosť, že podstata sporu spočíva len v otázke, či exekútorovi patria trovy konania v plnej výške 4.000,-Sk ( bez DPH ) alebo vo výške 2.000,-Sk. Odporkyňa trvala na svojom tvrdení, že navrhovateľ ako povinný neuhradil celú vymáhanú pohľadávku, nakoľko nezaplatil aj trovy exekúcie, čím má nárok na vyplatenie odmeny exekútora v plnej výške 4.000,-Sk + DPH a hotových výdavkov.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu a všetko, čo inak v konaní vyšlo najavo ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Súd vec prejednal v rozsahu tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu a ďalších podaniach, doručených tunajšiemu súdu, v rozsahu
obrany a tvrdení odporkyne, uvedených v jednotlivých podaniach, doručených tunajšiemu súdu, a tiež v rozsahu ústnych tvrdení oboch účastníkov konania na pojednávaniach, vedených v predmetnej veci na tunajšom súde. Zároveň súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy a skutočnosti, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie a ústne priamo na pojednávaní.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi: upovedomením o začatí exekúcie zn. EX 218/06 zo dňa 18.1.2007, príkazom na úhradu zo dňa 22.1.2007, príkazom na úhradu trov exekúcie zn. EX 21/806 zo dňa 6.2.2007, faktúrou č. 470017, splatnou dňa 28.2.2007, listom zo dňa 16.3.2007 o vrátení faktúry č. 470017 k doplneniu údajov, listom odporkyne, ktorým reaguje na výzvu navrhovateľa na doplnenie údajov na faktúre č. 470017, poverením odporkyne ako súdneho exekútora na vymoženie povinnosti zaplatiť istinu vo výške 20.000,-Sk zo dňa 28.12.2006, exekučným spisom EX 218/06, sťažnosťou navrhovateľa na postup odporkyne, adresovanej Slovenskej komore exekútorov zo dňa 2.4.2007, stanoviskom Slovenskej komory exekútorov k sťažnosti zo dňa 26.6.2007, vyjadrením odporkyne k sťažnosti zo dňa 23.4.2007, pričom zistil nasledovný skutkový stav :
Inšpektorát práce Trnava, rozhodnutím zo dňa 10.5.2006, uložil navrhovateľovi zaplatiť poriadkovú pokutu vo výške 20.000,-Sk. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.6.2006 a vykonateľnosť 8.6.2006. V zmysle uvedeného rozhodnutia bol navrhovateľ povinný zaplatiť uloženú poriadkovú pokutu do 15 dní od nadobudnutia jeho právoplatnosti. Nakoľko navrhovateľ nezaplatil uloženú poriadkovú pokutu v lehote určenej v rozhodnutí, Inšpektorát práce Trnava, ako oprávnený podal dňa 6.12.2006 návrh na vykonanie exekúcie a to na Exekútorský úrad Trnava, súdnemu exekútorovi S.. C. I. ( odporkyni v tomto konaní ). Okresný súd v Trnave poveril dňa 28.12.2006 odporkyňu ako súdnu exekútorku na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu vo výške 20.000,-Sk a trov exekúcie. V upovedomení o začatí exekúcie zn. EX 218/06 zo dňa 18.1.2007 odporkyňa ako súdna exekútorka upovedomila navrhovateľa ako povinného o začatí exekučného konania s tým, že zároveň ho vyzvala, aby do 14 dní od doručenia tohto upovedomenia uspokojil pohľadávku oprávneného a jej príslušenstva, ako aj trovy exekúcie a zakázala povinnému nakladať so svojim majetkom. Predbežné trovy exekúcie vyčíslila na sumu 5.000,-Sk. Predmetné upovedomenie bolo povinnému- navrhovateľovi doručené dňa 19.1.2007. Navrhovateľ uhradil pohľadávku vo výške 20.000,-Sk dňa 22.1.2007. Príkazom na úhradu trov exekúcie zo dňa 6.2.2007 odporkyňa- súdna exekútorka, vzhľadom k tomu, že navrhovateľ- povinný neuhradil predbežné trovy exekúcie vo výške 5.000,-Sk, prikázala odpísať z účtu povinného uvedenú sumu. Zároveň v predmetnom príkaze konštatovala uhradenie istiny vo výške 20.000,-Sk navrhovateľom- povinným dňa 22.1.2007. Odporkyňa dňa 28.2.2007 vystavila navrhovateľovi faktúru č. 470017, kde vyčíslila trovy exekúcie vedenej pod zn. EX 218/06 v celkovej výške 5.000,-Sk. Keďže predmetná suma už bola v zmysle príkazu na úhradu trov exekúcie zo dňa 6.2.2007 odpísaná z účtu navrhovateľa- povinného, celková suma k úhrade, v zmysle vystavenej faktúry, činila 0,-Sk. Dňa 28.2.2007 zároveň odporkyňa vrátila Okresnému súdu v Trnave ním vydané poverenie zo dňa 28.12.2006 a zároveň ho informovala o vymožení pohľadávky a trov exekúcie.
Navrhovateľ listom zo dňa 16.3.2007 požiadal odporkyňu o doplnenie údajov vo faktúre č. 470017, konkrétne o špecifikáciu vyčíslených trov a uvedenie identifikačných údajov navrhovateľa na predmetnej faktúre. Odporkyňa v liste navrhovateľovi uviedla, že návrh na vykonanie exekúcie znel na navrhovateľa ako fyzickú osobu, preto vo faktúre nie sú uvedené ďalšie identifikačné údaje ( IČO , DIČ, IČDPH ). Ďalej uviedla, že trovy exekúcie sú zložené z odmeny a hotových výdavkov v zmysle Exekučného poriadku č. 233/1995 Zb. Listom zo dňa 2.4.2007 podal navrhovateľ na postup odporkyne ako súdnej exekútorky sťažnosť na Slovenskú komoru exekútorov, v ktorej uviedol, že nakoľko zaplatil vymáhanú istinu vo výške 20.000,-Sk po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, exekútorovi patrí odmena iba vo výške jednej polovice. V zmysle stanoviska Slovenskej komory exekútorov zo dňa 26.6.2007, predmetom exekučného konania nie je len vymáhaná pohľadávka oprávneného, ale i pohľadávka súdneho exekútora z titulu trov exekúcie. Okrem uvedeného Slovenská komora exekútorov, v zmysle vyššie uvedeného stanoviska, nie je kompetentná rozhodovať o oprávnenosti výšky exekútorom uplatnených trov exekúcie a riešenie tejto otázky patrí do výlučnej právomoci príslušného exekučného súdu.
Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len Exekučný poriadok ) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Zb.o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ( ďalej len vyhlášky ), odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk a najviac 1 000 000 Sk.
Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Odmena za výkon exekučnej činnosti povereného súdneho exekútora predstavuje, v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, sumu, ktorá je tvorená odmenou exekútora, súčasťou ktorej je aj daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor jej platiteľom, náhradou hotových výdavkov a náhradou za stratu času. Úprava odmeny exekútora v rámci Exekučného poriadku predstavuje rámec a právny základ určenia jednotlivých zložiek odmeny, pričom konkrétna výška a spôsob výpočtu odmeny je špecifikovaná vo vykonávacej vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Zb.
Súd má v konaní za preukázané, že navrhovateľ po tom, ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 19.1.2007, zaplatil oprávnenému ( Inšpektorát práce Trnava) celú dlžnú pohľadávku vo výške 20.000,-Sk a to dňa 22.1.2007. Túto skutočnosť potvrdila aj samotná odporkyňa a to v príkaze na úhradu trov konania zo dňa 6.2.2007, ktorou poverila Tatra Banku, a.s Bratislava na vykonanie odpisu sumy 5.000,-Sk z účtu navrhovateľa- povinného. V uvedenom príkaze uviedla, že povinný uhradil dňa 22.1.2007 istinu v sume 20.000,-Sk.
Spornou otázkou v konaní je existencia prípadne neexistencia nároku exekútora na odmenu za výkon exekúcie v plnej výške, v tomto prípade vo výške 5.000,-Sk. Uvedenú sumu si odporkyňa vyčíslila v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky, vo výške 20 % zo základu na jej určenie, čiže z vymoženej pohľadávky 20.000,-Sk t.j. 4.000,-Sk + DPH, a náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, t.j. 202,-Sk, spolu 5.000,-Sk, tak ako bolo uvedené v liste odporkyne, doručenom súdu dňa 4.3.2010.
Exekučný poriadok v § 47 ods. 1 určuje postup exekútora, v podstate úvodnom štádiu exekučného konania, kedy po poverení zo strany súdu je povinný upovedomiť povinného aj oprávneného o začatí exekúcie, pričom zákon taxatívne vymedzuje obligatórne náležitosti tohto upovedomenia. V rámci upovedomenia o začatí exekúcie je exekútor povinný vyzvať povinného, aby pohľadávku oprávneného uspokojil, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia vzniesol námietky voči exekúcii.
Súd pri preskúmavaní vyššie špecifikovanej spornej otázky vychádzal zo zákonného a explicitného ustanovenia § 47 ods. 3 Exekučného poriadku a celkovej koncepcie právnej úpravy zakotvenej v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 47 ods. 3 Exekučného poriadku upravuje následok konania povinného a to jeho prípadného zaplatenia exekvovanej pohľadávky v čase plynutia lehoty na podanie námietok voči exekúcii. Jednoznačne a bezrozporne určuje vplyv takéhoto komisívneho konania povinného na zníženie nároku exekútora na trovy konania a to v rovnakom rozsahu, ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Uvedené ustanovenie jednoznačne odkazuje na osobitný právny predpis ( v tomto prípade teda spomínanú vyhlášku č. 288/1995 Zb. ), konkrétne § 5 ods. 2, v zmysle ktorého patrí exekútorovi 50 % z odmeny.
Súd zmysle uvedenej úpravy vidí v jednoznačnej snahe zákonodarcu korigovať výšku trov exekútora v prípade, že povinný zaplatil pohľadávku v predpokladanej lehote, nakoľko je zrejmé, že jej zaplatením odpadla potreba ďalej ju vymáhať a teda vykonávať akékoľvek ďalšie úkony zo strany exekútora. Exekútorovi zákon teda priznáva nárok na odmenu, ale v zníženej výške, čo sa javí ako spravodlivé, vzhľadom na upustenie od ďalšieho konania exekútora. Zákon týmto spôsobom ešte umožňuje povinnému znížiť prípadné trovy exekúcie, jeho skorším splnením si povinnosti, vyplývajúcej z exekučného titulu.
Na základe vyššie uvedeného súd ustálil výšku náhrady trov konania exekútora na sumu 2.550,-Sk, ktorú tvoria nasledovné zložky :
- odmena vo výške 50 % z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky- 4.000,-Sk, t.j. 2.000,-Sk
- daň z pridanej hodnoty z priznanej odmeny, t.j. 380,-Sk,
- náhrada hotových výdavkov za poštovné v sume 170,-Sk, podľa § 22 ods. 1 vyhlášky.
Keďže v zmysle zhodného tvrdenia oboch účastníkov konania je zrejmé, že navrhovateľ ako povinný v rámci exekučného konania uhradil odporkyni ako exekútorke trovy exekúcie v celkovej výške 5.000,-Sk, rozdiel medzi zaplatenými trovami a trovami, na ktoré má exekútorka zákonný nárok činí sumu 2.450,- Sk ( 81,33 EUR ).
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Bezdôvodné obohatenie je záväzkovo právny vzťah medzi dvoma subjektmi, ktorý vyplýva zo skutkového základu, že jeden subjekt sa obohatí na úkor druhého subjektu a to tým, že získa majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu , ktorý odpadol, alebo majetkový prospech získa z nepoctivých zdrojov.
V tomto konaní navrhovateľ zaplatil odporkyni sumu 5.000,-Sk na pokrytie trov exekúcie. Keďže súd ustálil sumu zákonného nároku odporkyne, ako súdnej exekútorky, na zaplatenie trov exekúcie vo výške 2.550,-Sk, rozdiel medzi oboma sumami tvorí sumu, o ktorú sa odporkyňa obohatila na úkor navrhovateľa, nakoľko uvedené majetkové plnenie získala bez právneho dôvodu.
Na základe vyššie uvedeného a citovaných zákonných ustanovení, súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zaviazal odporkyňu na zaplatenie 81,33 EUR ( 2.450,-Sk ) odporcovi. Vo zvyšku a to sume 5,64 EUR ( 170,-Sk ) návrh zamietol, nakoľko odporkyni vznikol nárok na náhradu hotových výdavkov, v tomto prípade nákladov za poštovné a to v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky. Súd má za preukázané, že uvedené hotové výdavky odporkyňa v rámci exekučného konania reálne vynaložila, čo doložila viacerými doručenkami, založenými v priloženom exekučnom spise.
Súd pri vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 17.3.2010 opomenul rozhodnúť o celom predmete konania, teda celom uplatňovanom návrhu navrhovateľa v konaní, nakoľko nerozhodol o uplatňovanom úroku z omeškania zo žalovanej istiny. Navrhovateľ sa domáhal voči odporkyni zaplatenie 9,5 % úroku z omeškania zo žalovanej sumy ročne od 19.3.2007 do zaplatenia.
Podľa § 166 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. ( ďalej len O.s.p.), ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konaniam, o trovách konania, alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný zaplatiť poplatok z omeškania ; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Tým, že navrhovateľ zaplatil odporkyni sumu 5.000,-Sk a to na základe príkazu na úhradu trov exekúcie zo dňa 6.2.2007, na základe ktorého bola uvedená suma odpísaná z účtu navrhovateľa , v časti zaplatenej sumy 2.450,-Sk ( 81,33 EUR ) sa odporkyňa bezdôvodne obohatila, nakoľko v tejto časti jej navrhovateľ poskytol plnenie bez právneho dôvodu.
V návrhu na začatie konania navrhovateľ žiada zaplatenie úroku z omeškania od 19.3.2007, teda od dňa, kedy bolo odporkyni zo strany navrhovateľa doručená výzva na špecifikáciu zaplatenej sumy 5.000,-Sk. Tým, že odporkyňa nevrátila navrhovateľovi bez právneho dôvodu poskytnuté plnenie vo výške 2.450,- Sk, sa dostala do omeškania, preto súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p.. Aj keď mal navrhovateľ vo veci len čiastočný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko jeho neúspech sa týkal len pomerne nepatrnej časti.
Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 16,60 EUR ( 500,-Sk ), náhrady cestovného navrhovateľovi vo výške 12,88 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 179,78 EUR .
Náhradu hotových výdavkov navrhovateľa v podobe cestovného súd priznal vo výške 12,88 EUR. Pri určení výšky náhrady cestovného súd vychádzal z § 73 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Zb. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy a Špeciálny súd a vojenské súdy. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení majú účastníci v konaní nárok na náhradu hotových výdavkov a teda aj na náhradu výdavkov na cestovanie. Ako ale vyplýva z citovaných ustanovení, súd prizná účastníkovi náhradu cestovných nákladov len vo výške ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom a to aj v prípade, že účastník na cestu použije osobné motorové vozidlo. Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi náhradu cestovných nákladov, po zistení ceny cestovného z Trnavy do Bratislavy, vo výške 2,72 EUR x 4, vo výške 10,88 EUR a ceny cestovného mestskej hromadnej dopravy v Bratislave 4 x 0,50 EUR, spolu vo výške 12,88 EUR.
Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal vo výške, v akej boli trovy vyúčtované právnym zástupcom navrhovateľa a to za 7 úkonov právnej služby nasledovne :
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 19.7.2007 á 500,-Sk ( 16,60 EUR ), paušálna náhrada hotových výdavkov 178,-Sk ( 5,90 EUR ), + DPH, celkovo 26,78 EUR, podľa § 10, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Zb. v znení účinnom do 1.1.2009
- návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 30.7.2007 á 500,-Sk ( 16,60 EUR ), paušálna náhrada hotových výdavkov 178,-Sk ( 5,90 EUR ), + DPH, celkovo 26,78 EUR, podľa § 10, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Zb. v znení účinnom do 1.1.2009
- vyjadrenie k odporu zo dňa 25.3.2009 á 16,60 EUR, paušálna náhrada hotových výdavkov 6,95 EUR, + DPH, celkovo 28,02 EUR, podľa § 10, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Zb. v znení účinnom do 1.6.2009,
- účasť na pojednávaní dňa 26.10.2009 á 4,15 EUR ( ako ? odmeny podľa § 14 ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Zb. ), paušálna náhrada hotových výdavkov 6,95 EUR, + DPH, celkovo13,21 EUR, podľa § 10, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Zb. v znení účinnom od 1.6.2009,
- účasť na pojednávaní dňa 8.2.2010 á 16,60 EUR, paušálna náhrada hotových výdavkov 7,21 EUR, + DPH, celkovo 28,33 EUR, podľa § 10, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Zb. v znení účinnom od 1.6.2009,
- vyjadrenie k veci zo dňa 10.3.2010 á 16,60 EUR, paušálna náhrada hotových výdavkov 7,21 EUR, + DPH, celkovo 28,33 EUR, podľa § 10, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Zb. v znení účinnom od 1.6.2009,
- účasť na pojednávaní dňa 17.3.2010 á 16,60 EUR, paušálna náhrada hotových výdavkov 7,21 EUR, + DPH, celkovo 28,33 EUR, podľa § 10, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Zb. v znení účinnom od 1.6.2009,
SPOLU............................................................................................................179,78 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§205ods.2 O.s.p./