Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/134/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľa R.. B. B., Z. I. XX, XXX XX Z. v zastúpení JUDr. Peter Vačok, advokát, Vazovova 9/A, 81107 Bratislava odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútrom Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 553,47 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 08.08.2008 domáhal voči odporcovi zaplatenia spolu sumy 1.993.606,- Sk (66.175,60 eur) titulom náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.01.2006 konanie číslo , bol oslobodený spod obžaloby, na základe ktorej mal dňa 03.03.2004 spáchať trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa účinného k 03.03.2004. Dôvodom oslobodenia spod obžaloby bola skutočnosť, že v konaní nebolo dokázané, že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu spáchal. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.02.2007, číslo konania , ktorým súd zamietol odvolanie prokurátora vo veci. Trestné konanie vedené proti navrhovateľovi na základe uznesenia Ministerstva vnútra SR, Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii zo dňa 22.10.2004, ČVS: PPZ-54/BPK-V-2004 navrhovateľa veľmi zasiahlo. Rozhodnutím ministra vnútra SR zo dňa 11.11.2004 bol navrhovateľ prepustený zo služobného pomeru. Rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.01.2008, číslo konania -67 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. V dôsledku prebiehajúceho trestného konania sa navrhovateľ nevedel zamestnať. Navrhovateľovi vznikla nemajetková ujma vo výške 1.600.000,- Sk a majetková ujma vo výške 353.623,- Sk. Celková ujma, ktorá navrhovateľovi vznikla predstavuje sumu 1.953.623,- Sk. Nemajetková ujma pozostáva zo zníženia spoločenského uplatnenia vo vzťahu k profesii a narušenia rodinných vzťahov. Do doby, kedy začalo trestné stíhanie navrhovateľ riadne vykonával všetky úlohy, ktoré mu boli kladené. Prepustenie zo služobného pomeru bola pre navrhovateľa veľká rana a malo to za následok , že navrhovateľ si dlho nevedel nájsť prácu a to nielen v oblasti informačných technológií a výpočtovej techniky, kde pracoval 30 rokov a do novembra 2005 bol nezamestnaný.

Navrhovateľ mal i vážne problémy vo vzťahu k rodine. Deti navrhovateľa počas trestného konania veľmi citlivo vnímali všetky udalosti, nerozumeli, prečo stratil prácu, bol obvinený a prečo sa dostali do finančných problémov. Tieto skutočnosti sa prejavili v rodinnej nepohode a v rodinnom pnutí. Zásah do osobného a profesijného života, ktorý trestné stíhanie spôsobilo, má závažné následky, pričom suma, ktorej náhrady sa domáha, len čiastočne vyčísľuje nemajetkovú ujmu, ktorú v dôsledku trestného stíhania utrpel. Majetková ujma pozostáva z náhrady mzdy v dôsledku uvoľnenia zo služobného pomeru vo výške 334.392,- Sk a z trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 19.231,- Sk. V novembri 2004 bol čistý príjem navrhovateľa činil 27.866,- Sk. Od decembra 2004 navrhovateľ o tento príjem prišiel, pričom v dôsledku psychickej vyčerpanosti ako aj negatív spojených s trestným stíhaním vo vzťahu k verejnosti sa navrhovateľovi podarilo nájsť si prácu až v decembri 2005. Navrhovateľ požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody listom zo dňa 02.11.2007.

Odporca návrh navrhovateľa žiadal zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Zo strany vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii Východ, úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru nedošlo vznesením obvinenia voči navrhovateľovi k nesprávnemu úradnému postupu a rozhodnutie o vznesení obvinenia nebolo ani označené ako nezákonné. Vyšetrovateľ mal v čase začatia trestného stíhania voči osobe navrhovateľa na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchal navrhovateľ. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s a tento záver vyšetrovateľa potvrdil aj prokurátor, ktorý sťažnosť navrhovateľa podanú proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia zamietol ako nedôvodnú. Postup vyšetrovateľa nie je možné označiť ako nesprávny úradný postup, len na základe skutočnosti, že sa v konaní pred súdom prokurátorovi nepodarilo dokázať, že skutok spáchal obvinený. Vyšetrovanie bolo ukončené návrhom na podanie obžaloby. Zodpovednosť odporcu v zmysle písmeno b/ by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by prokurátor ako orgán dozorujúci nad zákonnosťou postupu vyšetrovateľa v trestnom konaní výslovne označil rozhodnutie vyšetrovateľa za nezákonné alebo jeho konanie označil za nesprávny úradný postup. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ nijako nepreukázal ním tvrdené zníženie spoločenského postavenia, zhoršenia rodinných vzťahov a nemožnosť zamestnať sa v priamej príčinnej súvislosti s trestným stíhaním vedeným proti jeho osobe.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 15.03.2010 zmenil petit návrhu a žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo výške 64.848,40 eur (1.953.623,- Sk), teda náhradu škody, ktorá pozostáva z náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 53.110,27 eur (1.600.000,- Sk) a z náhrady majetkovej ujmy vo výške 11.738,13 eur (353.623,- Sk). Návrh na zmenu petitu odôvodnil tým, že pri vyčíslení žalovanej sumy došlo k chybe v počítaní.

Súd na pojednávaní konanom dňa 15.03.2010 navrhovateľom požadovanú zmenu petitu podľa pripustil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa, prednesmi splnomocneného zástupcu odporcu, výsluchom svedkyne Kristíny Polákovej, oboznámil sa s listinnými dokladmi - uznesenie Ministerstva vnútra SR, Úrad inšpekčnej služby PZ, Odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite ČTS:ÚIS-62/KOK-2004 zo dňa 12.08.204, uznesenie Ministerstva vnútra SR, Úrad inšpekčnej služby PZ, Odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite ČVS:PPZ-54/BPK-V-2004 zo dňa 22.10.2004, sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 22.10.2004, uznesenie Vyššej vojenskej prokuratúry Vv 3/04-76 zo dňa 08.11.2004, žiadosť navrhovateľa o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru zo dňa 09.09.2004, Personálny rozkaz Ministra vnútra SR číslo 476 zo dňa 11.11.2004, rozhodnutie Ministra vnútra SR Č.p.:KM-228/PK-2004 zo dňa 02.02.2005, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -67 zo dňa 30.01.2008, rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 27.01.2006, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 27.02.2007, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody zo dňa 02.11.2007, obsah spisu Okresného súdu

Bratislava III sp. zn. , faktúra číslo 11/07 zo dňa 27.02.2007, príjmový pokladničný doklad zo dňa 09.02.2005 a ostatný obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Ministerstvo vnútra SR, Úrad inšpekčnej služby PZ Odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite uznesením sp. zn. ČTS: ÚIS-62/KOK-2004 zo dňa 12.08.2004 začalo podľa trestné stíhanie za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa písmeno a/ preto, že v dobe od 01.01.2004 do 23.01.2004 v Bratislave na Račianskej ul. 45 na pracovisku Úradu zvláštnych policajných činností - odbor zvláštnych policajných činností Západ, doposiaľ bližšie neurčený príslušník Policajného zboru služobne zaradený na Úrade zvláštnych policajných činností - odbor zvláštnych policajných činností Západ zničil záznamy telekomunikačných činností (telefonáty) získaných v rámci akcie "SPROSTREDKOVATEĽ", následkom čoho ich nie je možné sprocesniť v zmysle a tým využiť ako dôkaz v trestnej veci, čím konal v rozpore s ustanovením písmeno a/ , teda v úmysle inému zadovážiť neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

Vyšetrovateľ Ministerstva vnútra SR Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti korupcii Odbor boja proti korupcii - východ Košice uznesením sp. zn. ČVS: PPZ-54/BPK-V-2004 zo dňa 22.10.2004 začal podľa trestné stíhanie B.. R.. B. B. - navrhovateľa ako obvineného z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa písmeno c/, , lebo na základe zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že B.. R.. B. B. ako riaditeľ Odboru technickej podpory, Úradu zvláštnych policajných činností, Prezídia PZ v Bratislave v postavení verejného činiteľa v čase od 01.01.2004 do 03.03.2004 hoci vedel, že na výkonom pracovisku Odboru zvláštnych policajných činností Západ, Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru v Bratislave nie je zabezpečené zálohovanie záznamu telekomunikačných činností v zmysle , , sám nevykonal a ani neprijal opatrenia na ich bezpečné uloženie tak, aby záznamy telekomunikačnej činnosti mohli byť využité ako dôkaz v trestnom konaní v zmysle a dňa 03.03.2004 došlo k poruche na zariadení Discobolos na pracovisku Odboru zvláštnych policajných činností Západ, Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru v Bratislave a následne došlo na zariadení k trvalému zničeniu dočasne uložených záznamov telekomunikačných činností .

Prokurátor Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín uznesením Vv 3/04-76 zo dňa 8.11.2004 sťažnosť obvineného B.. R.. B. B. podanú proti uzneseniu vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti korupcii Odbor boja proti korupcii - východ Košice sp. zn. ČVS: PPZ-54/BPK-V-2004 zo dňa 22.10.2004, ktorým podľa vzniesol obvinenie za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, podľa písmeno c/, , zamietol pretože nie je dôvodná.

Prokurátor Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín podal dňa 22.12.2004 na Okresnom súde Bratislava III obžalobu na obvineného R.. B. B. pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa písmeno c/ .

Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. -822 zo dňa 27.01.2006 oslobodil obžalovaného R.. B. B. podľa písmeno c/ spod obžaloby. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2007

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -879 zo dňa 27.02.2007 odvolanie, ktoré proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III podal Vyšší vojenský prokurátor dňa 22.06.2006, podľa zamietol.

Navrhovateľ splnomocnil JUDr. Petra Vačoka, advokáta, aby ho obhajoval v trestnom konaní vedenom proti nemu v uvedenej veci dňa 28.12.2004

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 09.09.2004 požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru k 30.11.2004.

Personálnym rozkazom Ministra vnútra SR číslo 476 zo dňa 11.11.2004 bol navrhovateľ prepustený podľa písmeno e/ zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru s tým, že služobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia teda dňom 20.11.2004. Dôvodom prepustenia navrhovateľa zo služobného pomeru bolo, že navrhovateľ vo funkcii riaditeľa Odboru technickej podpory, Úradu zvláštnych policajných činností, Prezídia PZ v Bratislave v presne nezistených dňoch od 01.01.2004 do 03.03.2004 aj napriek tomu, že vedel, že na výkonom pracovisku Odboru zvláštnych policajných činností Západ, Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru v Bratislave nie je zabezpečené zálohovanie záznamu telekomunikačných činností sám nevykonal a neprijal žiadne opatrenia na ich bezpečné uloženie tak, aby záznamy telekomunikačnej činnosti mohli byť využité ako dôkazy v trestnom konaní v zmysle v dôsledku čoho došlo k trvalému zničeniu dočasne uložených záznamov telekomunikačných činností . Navrhovateľ mal svojim konaním porušiť služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a preto by jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Na základe rozkladu navrhovateľa proti personálnemu rozkazu rozhodol vo veci Minister vnútra SR rozhodnutím Č.p.:KM-228/PK-2004 zo dňa 02.02.2005 tak, že rozklad navrhovateľa zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Na základe žaloby navrhovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra SR, ktorým bol zamietnutý rozklad navrhovateľa a bol potvrdený prvostupňový personálny rozklad o prepustení navrhovateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ SR rozhodol vo veci Krajský súd v Bratislave. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -67 zo dňa 30.01.2008 napadnuté rozhodnutie Ministra vnútra Slovenskej republiky č. KM-228/PK-2004 zo dňa 02.02.2005 a prvostupňový personálny rozkaz č. 476 zo dňa 11.11.2004 zrušil a vec vrátil Ministerstvu vnútra SR na ďalšie konanie.

Personálnym rozkazom Riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností prezídia Policajného zboru číslo 476 zo dňa 11.11.2004 bolo oznámené, že služobný pomer navrhovateľa skončil uvoľnením dňom 30. novembra 2004.

Navrhovateľ dňa 09.02.2005 uhradil JUDr. Petrovi Vačokovi, advokátovi sumu 8.000,- Sk ako zálohu na právnu pomoc, ako to vyplýva z predloženého príjmového pokladničného dokladu č. P008 zo dňa 09.02.2005 vystaveného JUDr. Petrom Vačokom

Navrhovateľ dňa 03.03.2007 uhradil JUDr. Petrovi Vačokovi, advokátovi sumu 11.900,- Sk na základe faktúry číslo 11/07 zo dňa 27.02.2007 ako odmenu za obhajobu v trestnej veci .

Navrhovateľ podaním zo dňa 02.11.2007 podal u odporcu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Odporca podaním zo dňa 18.04.2008 navrhovateľovi oznámil, že uplatnenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, majetkovej ujmy a náhradu trov právneho zastúpenia považuje za nedôvodnú a nie je jej možné vyhovieť.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že po vznesení obvinenia sa mu zmenil osobný i rodinný a rozsypali sa mu kamarátske vzťahy. Na Ministerstve vnútra SR pracoval od roku 1976 na rôznych pozíciách. Po prepustení zo služobného pomeru mala rodina finančné problémy a nemohol sa v dôsledku trestného stíhania zamestnať. O licenciu Súkromnej bezpečnostnej technickej služby nemohol požiadať z dôvodu, že v dôsledku trestného stíhania nemohol požiadať o vydanie preukazu spoľahlivosti, čo je podmienkou pre vydanie licencie. V rokoch 2004 až 2005, počas ktorých sa nemohol zamestnať, mala rodina finančné problémy, nakoľko mal príjem len titulom výsluhového dôchodku vo výške 18.000,- Sk . Navrhovateľ má štyri deti, ktoré v tom čase študovali na vysokej a strednej škole. Obdobie, počas ktorého bol trestne stíhaný, bolo najhorším obdobím v jeho živote, mal finančné i psychické problémy.

Svedkyňa N. B., manželka navrhovateľa vo výpovedi uviedla, že trestné stíhanie navrhovateľa malo vplyv na celú rodinu. Navrhovateľ bol uznávaný odborník vo svojej profesii a ešte počas zamestnania na Ministerstve vnútra SR mal lukratívne ponuky na zmenu zamestnania, čo však on odmietal. Po vznesení obvinenia si však zamestnanie nájsť nemohol Celú situáciu znášali veľmi zle aj ich štyri deti, ktoré nechápali zmenu , ktorá sa s navrhovateľom po vnesení stala. Navrhovateľ počas trestného stíhania mal problémy, prestal s rodinou komunikovať, medzi manželmi vznikali hádky, ktoré pred tým v manželstve neboli.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa písmeno b/ o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov strata na zárobku sa uhrádza, aj keď nebola spôsobená škoda na zdraví. Ustanovenie osobitného predpisu sa vzťahuje na tieto prípady primerane.

Podľa citovaných ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 2./ nezákonné rozhodnutie orgánu štátu 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím

Základ uplatneného nároku navrhovateľa súd posúdil podľa citovaných ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Navrhovateľ bol povinný v zmysle ustanovenia pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle . Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní.

Súd vo veci vyhodnotil vykonané dôkazy s poukazom na ustanovenie jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti. Na základe právnych záverov mal súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že navrhovateľ preukázal v konaní zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu titulom náhrady nákladov jeho právneho zastúpenia advokátom v rámci trestného konania, keď preukázal vznik škody, ktorá mu vznikla vo výške 553,47 eur (16.673,80 Sk). Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a na náhradu škody titulom náhrady mzdy navrhovateľ nepreukázal..

S poukazom na ustanovenie Zb o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom vyplýva, že ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. keď oslobodenie spod obžaloby má dôsledok zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť nakoľko predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR Prezídium Policajného zboru Úrad boja proti korupcii Odbor boja proti korupcii - východ ČVS:PPZ-54/BPK-V-2004 zo dňa 22. októbra 2004 začal trestné stíhanie navrhovateľa ako obvineného z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa písmeno c/, písmeno c/ , lebo na základe zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že navrhovateľ ako riaditeľ Odboru technickej podpory, Úradu zvláštnych policajných činností, Prezídia policajného zboru v Bratislave v čase od 01.01.2004 do 03.03.2004 hoci vedel, že na výkonnom pracovisku Odboru zvláštnych policajných činností Západ, Úradu zvláštnych

policajných činností Prezídia Policajného zboru v Bratislave nie je zabezpečené zálohovanie záznamu telekomunikačných činností sám nevykonal a ani neprijal opatrenia na ich bezpečné uloženie tak, aby záznamy telekomunikačnej činnosti mohli byť použité ako dôkaz v trestnom konaní. Okresný súd Bratislava III rozsudkom sp. zn. zo dňa 27.01.2006 navrhovateľa podľa písmeno c/ spod obžaloby oslobodil.

Navrhovateľ za situácie, keď orgán činný v trestnom konaní - vyšetrovateľ vzniesol voči navrhovateľovi obvinenie, ktoré nebolo v súlade zo zákonom, nakoľko navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený, má nárok na náhradu škody, ktorá mu bola týmto nezákonným rozhodnutím spôsobená.

V konaní bolo preukázané, že boli splnené všetky V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa podaním zo dňa 02.11.2007 domáhal na príslušnom ústrednom orgáne - Ministerstvo vnútra SR uspokojenia nároku v rámci predbežného prerokovania nároku, ale jeho žiadosti nebolo vyhovené.

Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy spolu vo výške 1.953.623,- Sk (64.848,40 eur) Žalovaná suma pozostáva z náhrady mzdy v dôsledku uvoľnenia zo služobného pomeru vo výške 11.099,78 eur (334.392,- Sk), z náhrady nákladov za obhajobu navrhovateľa v trestnom konaní - 638,35 eur (19.231,- Sk) a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 53.110,27 eur (1.600.000,- Sk).

Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 334.392,- Sk (11.099,78 eur) titulom náhrady mzdy v dôsledku uvoľnenia zo služobného pomeru.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo ( ušlý zisk ).

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí.

Z tohto pohľadu je návrh navrhovateľa nedôvodný, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mu v súvislosti s tým, že bolo voči nemu vedené trestné stíhanie, vznikla škoda titulom ušlého zisku.

Navrhovateľ v súvislosti s náhradou škody titulom náhrady mzdy poukázal na tú skutočnosť, že v dôsledku trestného stíhania a teda v dôsledku skutočností, ktoré mu boli kladené za vinu v trestnom konaní bol po prepustení zo služobného pomeru dlhodobo nezamestnaný. nevedel si nájsť prácu a to nie len v oblasti informačných technológii a výpočtovej technike, teda v odbore, v ktorom pracoval 30 rokov. Od prepustenia zo služobného pomeru až do novembra 2005 bol nezamestnaný Navrhovateľ v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody titulom náhrady mzdy v dôsledku trestného stíhania nepreukázal výšku a dôvodnosť uplatneného nároku. Navrhovateľ ustálil výšku náhrady mzdy podľa jeho príjmu v novembri 2004. Náhradu straty príjmu vyčíslil za obdobie od decembra 2004 teda od času kedy bol uvoľnený zo služobného pomeru do decembra 2005 t.j. do času keď sa opäť zamestnal. Navrhovateľ bol uvoľnený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru na základe jeho žiadosti zo dňa 09.09.2004 ku dňu 30.11.2004. Navrhovateľ v rámci preukázania dôvodnosti nároku na náhradu straty príjmu nepredložil žiadne dôkazy a ani na vykonanie takého dokazovania neodkázal, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, že v dôsledku vznesenia obvinenia resp. v dôsledku trestného stíhania sa nemohol zamestnať. Zo žiadnych listinných dokladov predložených navrhovateľom táto skutočnosť nevyplýva.

Navrhovateľovi neprináleží ani náhrada straty príjmu v súvislosti s prepustením zo služobného pomeru i keď personálny rozkaz č. 476 zo dňa 11.11.2004 a rozhodnutie Ministra vnútra SR č. KM-228/PK-2004 zo dňa 02.02.2005, ktorým bol rozklad navrhovateľa voči personálnemu rozkazu zamietnutý, zrušený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -67 zo dňa 30.01.2008 z dôvodu, že služobný pomer navrhovateľa bol skončený ku dňu 30.11.2004 na základe žiadosti navrhovateľa o uvoľnenie zo služobného pomeru zo dňa 09.09.2004.

V prípade, že by navrhovateľ sám nepožiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru, bol by po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č.k. -67 zo dňa 30.01.2008 i naďalej príslušníkom PZ a až vtedy by mal nárok na náhradu mzdy počas doby jeho prepustenia.

Súd z vyššie uvedených dôvodov, keď navrhovateľ nárok na náhradu náhrady mzdy v dôsledku uvoľnenia zo služobného pomeru a náhradu ušlého zisku v dôsledku trestného stíhania nepreukázal, návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 19.231,- Sk (638,35 eur) titulom náhrady nákladov obhajoby navrhovateľa v trestnom konaní.

Náklady na obhajobu navrhovateľa v trestnom konaní boli bezprostredne vyvolané nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa o vznesení obvinenia a úkony obhajcu v trestnom konaní boli vykonané a cielené na zmenu nezákonného stavu. Navrhovateľ proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť a proti trestnému stíhaniu sa bránil. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené tým, že navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený.

V prípade obhajoby navrhovateľa v trestnom konaní boli jednotlivé úkony vykonané na účelnú ochranu navrhovateľa ako obvineného podmienené úkonmi a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní. Nezákonné rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní - vznesenie obvinenia, vyvolali zo strany obhajoby procesné úkony smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov pre navrhovateľa, ktoré by v prípade správneho rozhodnutia neboli potrebné. Nezákonné rozhodnutie, vznesenie obvinenia, bolo teda príčinou vzniku trov za úkon obhajoby v záujme navrhovateľa. Náklady vynaložené na takéto úkony obhajoby sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, lebo boli ním vyvolané.

V súvislosti s uplatnenou náhradou nákladov za obhajobu navrhovateľa v trestnom konaní navrhovateľ predložil súdu výpočet trov právneho zastúpenia advokátom JUDr. Petrom Vačokom. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v trestnom konaní boli vyčíslené na sumu 19.231,- Sk (638,35 eur), keď boli vykonané právne úkony:. dňa 26.10.2004 prevzatie a príprava zastúpenia - 1.943,14 Sk + DPH 369,1966 Sk = 2.320,- Sk + paušál 136,- Sk dňa 26.10.2004 odôvodnenie sťažnosti - 1.943,14 Sk + DPH 369,1966 Sk = 2.320,- Sk + paušál 136,- Sk dňa 02.03.2005 vyjadrenie k obhajobe 1.250,50 Sk + DPH 237,595 Sk + paušál 150,- Sk dňa 21.11.2005 pojednávanie - 1.250,- Sk + DPH 237,595 Sk + paušál 150,- Sk dňa 09.01.2006 pojednávanie - 1.365,10 Sk + DPH 259,369 Sk + paušál 163,50 Sk dňa 23.01.2006 pojednávanie - 1.365,10 Sk + DPH 259,369 Sk + paušál 163,50 Sk dňa 27.01.2006 vyjadrenie po dokazovaní - 1.365,10 Sk + DPH 259,369 Sk + paušál 163,50 Sk dňa 10.10.2006 pojednávanie - 1.365,10 Sk + DPH 259,369 Sk + paušál 163,50 Sk dňa 16.01.2007 pojednávanie - 1.485,16 Sk + DPH 282,1804 Sk + paušál 178,22 Sk dňa 27.02.2007 pojednávanie - 1.485,16 Sk DPH 282,1804 Sk + paušál 178,22 Sk.

Z predloženého príjmového pokladničného dokladu vystaveného JUDr. Petrom Vačokom, advokátom dňa 09.02.2005 vyplýva, že navrhovateľ dňa 09.02.2005 zložil zálohu na právnu pomoc vo výške 8.000,- Sk. Faktúrou číslo 11/07 zo dňa 27.02.2007 vystavenou JUDr. Petrom Vačokom, advokátok bola za obhajobu v trestnej veci fakturovaná suma 11.900,- Sk. Z výpisu z účtu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ dňa 03.03.2007 sumu vo výške 11.900,- Sk uhradil.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu škody, ktorá mu vznikla zaplatením náhrady trov obhajoby vo výške 553,47 eur (16.673,80 Sk) , teda nákladov spojených výlučne s výkonom obhajoby obhajcom JUDr. Petrom Vačokom v súvislosti s predmetným trestným konaním. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za obhajobu v trestnom konaní po ich vyčíslení v zmysle Vyhlášky č. 163/2002 Z.z a Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnej pomoci.

V súvislosti s trestným stíhaním navrhovateľa bola tarifná odmena za obhajobu v trestnom konaní podľa písmeno b/ vyhlášky č. 1/7 výpočtového základu čo pre rok 2004 bolo 1.943.- Sk, podľa písmeno a/ Vyhlášky č. 1/12 výpočtového základu pre rok 2005 to predstavovalo sumu 1.251,- Sk, pre rok 2006 to predstavovalo sumu 1.365,- Sk, pre rok 2007 to predstavovalo sumu 1.485,- Sk Z vyúčtovania trov obhajoby v trestnom konaní a z pripojeného trestného spisu súd zistil, že v rámci trestného konania boli vykonané úkony: 2 úkony á 1943,- Sk

- prevzatie a príprava zastúpenia 26.10.2004

- odôvodnenie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia 2 úkony á 1.251,- Sk

- vyjadrenie k obžalobe zo dňa 02.03.2005

- účasť na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava III dňa 21.11.2005 3 úkony á 1.365,- Sk

- účasť na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava III dňa 09.01.2006

- účasť na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava III dňa 23.01.2006

- vyjadrenie po vykonanom dokazovaní - znenie záverečnej reči zo dňa 27.01.2006 1 úkon á 341,25 Sk

- účasť na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave dňa 10.10.2006, ktoré bolo odročené bez prejednania veci 1 úkon á 371,25 Sk

- účasť na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave dňa 16.01.2007, ktoré bolo odročené bez prejednania veci 1 úkon á 1.485,- Sk

- účasť na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave dňa 27.02.2007 Tarifná odmena advokáta bola s poukazom na ustanovenie Vyhlášky č. zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 19% (12.680,50 Sk + 2.409,30 Sk). paušálna náhrada spolu vo výške 1.584,- Sk - 2 x á 136,- Sk, 2 x á 150,- Sk, 4 x á 164,- Sk, 2 x á 178,- Sk.

Celková náhrada za trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní je spolu v sume 16.673,80 Sk = 553,47 eur.

Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume uplatnenej navrhovateľom za úkony - účasť na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave dňa 10.10.2006 a dňa 16.01.2007, keď verejné zasadnutie bolo odročené bez prejednania veci.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 553,47 eur (16.673,80 Sk) titulom náhrady škody ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia a ktorá predstavuje náhradu nákladov spojených s výkonom obhajoby v trestnom konaní.

Navrhovateľ si v konaní voči odporcovi uplatnil i nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.600.000,- Sk (53.110,27 eur) z dôvodu, že vznesením obvinenia došlo k zníženiu spoločenského postavenia vo vzťahu k profesii a nabúrania rodinných vzťahov. Trestné konanie spôsobilo zásah do jeho osobného a profesného života a malo závažné následky. Uplatnená suma len čiastočne vyčísluje nemajetkovú ujmu, ktorú navrhovateľ v dôsledku trestného konania utrpel. Do doby začatia trestného stíhania navrhovateľ vykonával v rámci zamestnania riadne všetky úlohy a aj napriek tomu bol zo služobného pomeru prepustený. Trestné stíhanie zasiahlo i rodinu navrhovateľa. navrhovateľ mal po začatí trestného stíhania problémy vo vzťahu k rodine. Deti navrhovateľa citlivo vnímali všetky udalosti. Navrhovateľ sa dostal s rodinnou do finančných problémov. Celá situácia ohľadne trestného konania sa prejavil v rodinnej nepohode. Navrhovateľ v súvislosti s nárokom na priznanie nemajetkovej ujmy predložil kópiu novinových článkov predmetom, ktorých bola medializácia prípadu. V článkoch bolo v súvislosti s vyšetrovaním veci uvedené i meno navrhovateľa ako jedného z obvinených vo veci straty nahrávok.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Vznesenie obvinenia a následné trestné stíhanie navrhovateľa predstavuje závažný zásah do osobnostných práv navrhovateľa, ale podľa názoru súdu ho nemožno považovať za neoprávnený zásah vzhľadom na okolnosti, za ktorých k nemu došlo. O neoprávnený zásah do práv navrhovateľa v dôsledku trestného stíhania nemohlo dôjsť z dôvodu, že možnosť trestného stíhania predpokladá zákon. Zákon ukladá povinnosť stíhať všetky trestné činy.

Podľa o trestnom konaní súdnom () účelom je upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Konanie pritom musí pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel občianskeho spolužitia i čestného plnenia povinností ku štátu a spoločnosti.

Podľa veta prvá o trestnom konaní súdnom ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, vydá vyšetrovateľ alebo policajný orgán bez meškania uznesenie, že sa táto osoba stíha ako obvinený.

Podľa o trestnom konaní súdnom pri svojom rozhodnutí smie prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa písmeno c/ o trestnom konaní súdnom súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný.

Podľa článku .50 ods. 1 len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

Podľa názoru súdu navrhovateľ nemá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku trestného stíhania z dôvodu, že navrhovateľ bol súdom oslobodený spod obžaloby. Rozhodnutie vyšetrovateľa, ktorým vzniesol obvinenie navrhovateľovi nemožno považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa ani v prípade, že navrhovateľ bol po vykonanom dokazovaní pred súdom spod obžaloby oslobodený. K vzneseniu obvinenia došlo v zmysle zákona pri uplatnení výkonu práv a povinností orgánu činného v trestnom konaní. Navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že v konaní pred súdom nebolo preukázané, že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu spáchal, neznamená, že vo veci neboli zákonné podmienky pre vznesenie obvinenia. Na vznesenie obvinenia vyšetrovateľovi postačuje v zmysle odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Uznať obžalovaného za vinného zo spáchania trestného činu môže len súd a to len v prípade, že je preukázané (po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní) že trestný čin spáchal obžalovaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené nie je teda možné považovať trestné stíhanie navrhovateľa za neoprávnené v dôsledku jeho následného oslobodenia spod obžaloby, lebo preukázanie jeho viny bolo vecou dokazovania na hlavnom pojednávaní pred súdom, ktorý jediný mohol o vine navrhovateľa rozhodnúť.

V konaní nebolo preukázané a navrhovateľ to ani netvrdil, že v rámci trestného konania boli zo strany vyšetrovateľa vykonané neprípustné úkony a že vyšetrovateľ nepostupoval v rámci trestného stíhania v medziach zákona. Preskúmavať správnosť postupu vyšetrovateľa však ani nie je v právomoci tohto súdu.

Súd za stavu, keď konanie vyšetrovateľa v súvislosti so vznesením obvinenia považoval za výkon práva a povinností stanovených zákonom, ktorý vylučuje neoprávnenosť zásahu, návrh navrhovateľa v časti o náhradu uplatnenej nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.

Na základe právnych záverov mal súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že navrhovateľ preukázal v konaní zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu titulom náhrady nákladov jeho právneho zastúpenia advokátom v rámci trestného konania, keď preukázal vznik škody, ktorá mu vznikla vo výške 553,47 eur (16.673,80 Sk), a nepreukázal nárok na náhradu škody titulom náhrady straty na zárobku vo výške 11.099,78 eur (334.392,- Sk) a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 53.110,27 eur (1.600.000,- Sk).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy vo výške 553,47 eur (16.673,80 Sk) vyhovel a v ostatnej časti návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd o trovách konania rozhodol podľa citovaného ustanovenia , keď navrhovateľ mal v konaní len čiastočný úspech a to v časti o zaplatenie 553,47 eur (16.673,80 Sk). V časti o zaplatenie spolu sumy 64.294,93 eur (1.936.949,20 Sk) = v časti náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 84,88 eur (2.557,10 Sk), v časti náhrady straty na zárobku 11.099,78 eur (334.392,- Sk) a v časti náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 53.110,27 eur (1.600.000,- Sk), navrhovateľ úspech nemal. Súd odporcovi, ktorý bol v prevažnej časti úspešný však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že, a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.