Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19C-172-2004.pdf
PDF · 89.79 KB
No categories available
19C/172/2004
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S., zastúpený JUDr. Petrom Gruberom, advokátom v Banskej Bystrici, J. Kráľa č. 3, proti odporcovi: ČSOB Poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská ul. č. 100/B, o zaplatenie 53.641,37 euro (1.616.000,- Sk) s príslušenstvom, určenie že redukcia poistnej zmluvy je neplatná a o určenie, že navrhovateľ je oslobodený od platenia poistného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 8. novembra 2007 č. k. 19C 172/2004-242, IČS: 1204118895 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia tomuto na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 16. 07. 2004 v znení doplnení a zmien, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 1.616.000,- Sk s príslušenstvom z titulu vyplatenia poistného plnenia, určenia, že navrhovateľ je oslobodený od povinnosti platenia poistného z poistnej zmluvy č. XX XX XX XXXX zo dňa XX. X. XXXX s účinnosťou od 1. 1. 2004, ako aj určenia, že redukcia tejto poistnej zmluvy vykonaná odporcom je neplatná, súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť náhrady trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ dňa 29. 03. 2001 uzatvoril s odporcom poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo poistenie navrhovateľa, ako začiatok poistenia bol dohodnutý deň 1. 4. 2001. Podľa tejto poistnej zmluvy bol odporca povinný vyplácať navrhovateľovi v prípade, ak sa dožije dňa dojednaného ako začiatok výplaty dôchodku doživotný dôchodok vo výške 1.000,- Sk mesačne. K tomuto poisteniu boli dojednané aj ďalšie poistenia a to poistenie navrhovateľa pre prípad jeho smrti následkom úrazu, na poistnú sumu 400.000,- Sk, poistenie navrhovateľa pre prípad poškodenia zdravia následkom úrazu, na poistnú sumu 400.000,- Sk a poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti následkom úrazu vo výške 400,- Sk za každý deň práceneschopnosti.
- 2 -
Dňa 11. 12. 2001 utrpel navrhovateľ úraz, pri ktorom utrpel poškodenie miechy. Dňa 23. 9. 2002 navrhovateľ znova utrpel úraz keď spadol a zlomil si pravé zápästie. Listom odporcu zo dňa 7. 7. 2004 tento oznámil navrhovateľovi, že uvedené úrazy podľa posudkových lekárov poisťovne nezanechali na zdraví navrhovateľa trvalé následky, ktoré by zakladali plnenie z poistnej zmluvy, trvalé následky nemajú príčinnú súvislosť s uvedenými úrazmi, ale ide o zhoršovanie zdravotného stavu narušeného úrazmi v rokoch 1977 a 1986 (pracovné úrazy driekovo-krížovej chrbtice), teda pred začiatkom poistenia.
Navrhovateľ však nie je po úraze schopný chôdze bez pomoci francúzskych barlí a bola mu priznaná trvalá invalidita.
Trvalé následky úrazu mali spočívať v strate potencie, porušení funkcie tráviacich orgánov a v poúrazovom porušení miechy. Hodnota týchto poškodení navrhovateľa mala spolu predstavovať 120 %. V zmysle poistnej zmluvy tak malo byť (po znížení hodnoty navrhovateľovho poškodenia zdravia
na maximálnu hranicu 100 %) navrhovateľovi podľa jeho názoru vyplatené poistné plnenie vo výške 1.600.000,- Sk, teda vo výške 4-násobku poistnej sumy. Odporca túto sumu odmietol navrhovateľovi vyplatiť. Odporca svoj nesúhlas s vyplatením poistného plnenia opieral najprv o skutočnosť, že navrhovateľ sa odmietol podrobiť lekárskej prehliadke, ktorá by bola vykonaná lekármi odporcu. Neskôr, keď navrhovateľ uvedené vyšetrenia absolvoval, odporca reagoval listom zo dňa 7. 7. 2004.
Okrem týchto plnení sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že navrhovateľ je oslobodený od svojej povinnosti platiť poistné, ktoré právo bolo navrhovateľovi najskôr priznané, neskôr však odporca rozhodol, že navrhovateľ právo na oslobodenie od platenia poistného nemá a požiadal navrhovateľa o zaplatenie dlžného poistného. Keďže navrhovateľ dlžné poistné nehradil, pristúpil odporca v súlade s poistnou zmluvou k redukcii poistného plnenia. Navrhovateľ prestal uhrádzať iba poistné za hlavné poistné dojednanie, teda neplatil poistné iba v časti svojho životného poistenia, poistné za vedľajšie poistné plnenia, t.j. poistenie trvalých následkov úrazu a poistenie práceneschopnosti navrhovateľ odporcovi uhrádzal i naďalej.
Súd prvého stupňa konštatoval, že podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka (O.z.) má poistiteľ právo odstúpiť od poistnej zmluvy, ak by pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok zmluvu neuzatvoril, pričom nezáleží na tom, či navrhovateľ uviedol tieto nepravdivé skutočnosti s úmyslom znížiť si výšku poistného, alebo dosiahnuť uzatvorenie poistnej zmluvy, ktorú by inak poistiteľ odmietol uzatvoriť. Poistiteľ musí svoje právo odstúpiť od poistnej zmluvy uplatniť do troch mesiacov odo dňa kedy sa takúto skutočnosť dozvedel. Táto lehota je prekluzívna a jej uplynutím právo poistiteľa odstúpiť od zmluvy zaniká. Odporca 5Co 230/2008-324
- 3 -
nevyužil toto svoje právo, v prekluzívnej lehote 3 mesiacov od zmluvy neodstúpil a tak jeho právo na odstúpenie od zmluvy zaniklo.
Ďalším spôsobom zániku poistnej zmluvy je odmietnutie plnenia z poistnej udalosti zo strany poistiteľa v súlade s § 802 ods. 2 O.z. Odmietnuť plnenie je poistiteľ oprávnený iba pri naplnení určitých zákonom stanovených predpokladov, ktoré musia byť naplnené kumulatívne. Poistiteľ môže odmietnuť poistné plnenie iba v takom prípade, ak jej príčinou bola skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede poisteného pri uzatváraní poistnej zmluvy nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná. Odmietnutím plnenia poistenie zanikne, v takomto prípade, na rozdiel od odstúpenia od zmluvy poistiteľom podľa § 802 ods. 1 O.z., nedochádza k zrušeniu poistnej zmluvy od počiatku a tak nedochádza ani k účinkom, ktoré z odstúpením od zmluvy spája § 457 O.z. Poistiteľ a poistník si tak, v prípade ak dôjde k zániku poistnej zmluvy odmietnutím plnenia, nie sú povinní vrátiť navzájom prijaté plnenia. Ako však už bolo uvedené, k zániku poistnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo. Odporcovo odmietnutie vyplatiť navrhovateľovi ním požadované poistné plnenia nie je možné považovať za odmietnutie plnenia v súlade s § 802 ods. 2 O.z. Odporca odmietol navrhovateľovi plniť, pretože úraz utrpený navrhovateľom nepovažoval za poistnú udalosť, za ktorú by mal v zmysle poistnej zmluvy vyplatiť navrhovateľovi poistné plnenie. Odporca spochybňoval rozsah trvalých následkov navrhovateľa, keďže podľa odporcu úraz zo dňa 11.12. 2001 nezanechal na navrhovateľovi také trvalé následky, ktoré by boli hodnotiteľné v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami. Súd prvého stupňa teda s ohľadom na uvedené skutočnosti neskúmal naplnenie podmienok pre odstúpenie od poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 1 O.z., alebo pre odmietnutie poistného plnenia podľa § 802 ods. 2 O.z., keďže odporca ani jeden z týchto úkonov neurobil.
Poistnou zmluvou sa poistiteľ tak, ako je to uvedené v § 788 O.z. zaväzuje poskytnúť plnenie, ak nastane náhodná udalosť, ktorá je v zmluve bližšie uvedená. Poistná udalosť môže byť v poistnej zmluve, resp. v poistných podmienkach vymedzená nielen pozitívne (teda určením okruhu náhodných udalostí, pri ktorých vzniku má poistený právo na vyplatenie poistného plnenia), ale i negatívne (ide o tzv. výluky z poistenia, teda určenie špecifických náhodných udalostí, na ktoré sa poistenie nevzťahuje). Negatívne vymedzenie náhodných udalostí, pri ktorých odporca nemá povinnosť vyplatiť navrhovateľovi poistné plnenie, je obsiahnuté v čl. 7 osobitných poistných podmienok odporcu pre úrazové pripoistenie a poistenie. V čl. 7 ods. 2 písm. d) je priamo uvedené, že odporca nie je povinný plniť, ak v dôsledku úrazu došlo k zhoršeniu zdravotného stavu. Povedané inými slovami, odporca nemal povinnosť vyplatiť poistné v takom prípade, ak poistený má trvalé
- 4 -
následky po úraze, avšak tieto trvalé následky sa prejavujú napr. na orgáne, ktorý bol postihnutý už predtým, a to ani vtedy, ak úraz je pokračovaním predchádzajúcich chorobných zmien. V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ od roku 1977 utrpel viacero úrazov chrbtice a v období pred úrazom chrbtice z dňa 11.12. 2001 absolvoval viacero operácii chrbtice v celkovej anestéze, pričom už pred úrazom bola pracovná schopnosť navrhovateľa zmenená (navrhovateľ nebol schopný práce spočívajúcej v dvíhaní a nosení ťažkých bremien, práce vo vynútených polohách a pod.), súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že navrhovateľove súčasné zdravotné potiaže je potrebné kvalifikovať ako zhoršenie choroby po úraze, pričom nie je podstatné, v akom rozsahu sa na súčasnom zdravotnom stave navrhovateľa podieľajú jeho predchádzajúce zdravotné ťažkosti a v akom rozsahu utrpený pracovný úraz, pretože vždy pôjde o zhoršenie zdravotného stavu predchádzajúceho nepriaznivého zdravotného stavu. V prípade zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa tak ide o situáciu spadajúcu pod ustanovenie čl. 7 ods. 2 písm. d) osobitných poistných podmienok, za ktorú odporcovi nevznikla povinnosť vyplatiť navrhovateľovi poistné plnenie a navrhovateľovi nevznikol ani nárok na oslobodenie od povinnosti platiť poistné. Súd prvého stupňa preto nemohol rešpektovať závery znaleckého posudku vypracovaného Q., keďže tak, ako to vyplýva aj z jeho svedeckej výpovede, nepoznal zdravotný stav navrhovateľa. Odporca tak postupoval v súlade so zákonom, keď nepristúpil k výplate poistného plnenia a požadoval od navrhovateľa, aby i naďalej platil poistné za poistenie osôb, na ktorého platenie sa zaviazal v poistnej zmluve zo dňa 29. 3. 2001. Rovnako tak, v súlade so zákonom postupoval odporca, keď v dôsledku neplatenia poistného navrhovateľom pristúpil k redukcii poistnej zmluvy v časti poistenia odporcu. Súd prvého stupňa s ohľadom na uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, že tento zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, namietajúc nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa, v dôsledku čoho tento v nadväznosti na to i vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil so záverom súdu, podľa ktorého odporca oprávnene odoprel plnenie navrhovateľovi z toho dôvodu, že úraz navrhovateľa zo dňa 11.12.2001 nezanechal žiadne trvalé následky, ale následky, ktorými navrhovateľ v terajšej dobe trpí, sú pokračovaním resp. zhoršením choroby,
5Co 230/2008-325
- 5 -
ktorá u navrhovateľa existovala už pred úrazom dňa 11.12.2001. Bol toho názoru, že takéto konštatovanie závisí takmer výlučne od posúdenia odbornej medicínskej otázky, kedy vznikli následky zistené u navrhovateľa. Úraz utrpený navrhovateľom v roku 1977 postihol driekovú časť chrbtice, v roku 2001 išlo však o úraz krčnej chrbtice s následne objektivizovaným následkom (nález Q. odštiepenia kostného úlomku s posunom do miechového kanála, nemožno tak zamieňať následky vyvolané týmto úrazom s prípadnými následkami z predošlých poranení.
Pokiaľ sa súd prvého stupňa pri rozhodovaní opieral o vyjadrenia Q. a Q., poukázal odvolateľ na výpoveď prvého menovaného, v ktorej tento uviedol, že u navrhovateľa sa vôbec nezaoberal vyšetrením krčnej chrbtice, nakoľko o to nebol poisťovňou požiadaný, jeho konštatovanie o neexistencii následkov v súvislosti s úrazom krčnej chrbtice tak vyznieva kontraproduktívne. Vyšetrenia navrhovateľa menovanými lekármi navyše neboli podporené vyšetrením prostredníctvom dostupnej diagnostickej techniky (napr. CT vyšetrením), naviac obaja v konaní vypočutí svedkovia sú vo vzťahu k odporcovi ako jeho zmluvní lekári. Na druhej strane navrhovateľ predložil súdu dôkazy jednoznačne potvrdzujúce existenciu trvalých následkov s preukázaním príčinnej súvislosti vo vzťahu k úrazu z 11.12.2001. Za zásadný dôkaz považoval navrhovateľ znalecký posudok Q. č. X/XXXX, ktorým súdny znalec jednoznačne vylúčil, že by mohol ísť o pokračovanie alebo zhoršenie predošlej choroby v dôsledku zranení pred 11.12.2001.
V tejto súvislosti navrhovateľ predložil súdu i doplnenie znaleckého posudku č. 9/2004, potvrdzujúceho tvrdenia navrhovateľa, napĺňajúc tak skutkovú podstatu ust. § 205 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
Navrhovateľ ďalej poukázal na ďalšie dôkazy (lekársky nález Q., opierajúci sa o CT vyšetrenie, stanovisko a rozhodnutie Správy sociálneho zabezpečenia v G., ktorým bol navrhovateľ uznaný
plne invalidným v súvislosti s úrazom z 11.12.2001, rozsudok KS v G. č.k. XXSd XXX/XXXX - XX z XX.X.XXXX) preukazujúce oprávnenosť jeho nároku, z ktorých všetkých dôvodov navrhol buď zmenu napadnutého rozsudku a vyhovenie jeho návrhu, prípadne zrušenie rozsudku o vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v oznámení o úraze z 13.11.2002 vymedzil poistnú udalosť ako úraz v oblasti krížnej chrbtice s ťažkým otrasom miechy v uvedenom segmente, ktorý rozsah bol pre odporcu rozhodný pre posúdenie uplatneného nároku. Tvrdenie navrhovateľa na
- 6 -
pojednávaní súdu dňa 6.9.2007 označil ako rozšírenie oznámenia o následkoch úrazu, vo vzťahu k takto uplatnenému nároku vzniesol odporca námietku premlčania práva (§ 104 O.z.), keďže sa následky prejavili v čase dlhšom ako tri roky od úrazu. Ďalej namietal, že z doposiaľ vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevyplýva, že by tvrdené ťažkosti navrhovateľa v oblasti krčnej chrbtice (úlomok stavca v miechovom kanáli) boli následkom úrazu z 11.12.2001. Nakoniec poukázal na skutočnosť, že následky úrazu tvrdené navrhovateľom sa nezhodujú so skutkovým stavom zisteným náhodne odporcom, keď navrhovateľ po úraze pracoval na stavbe svojho rodinného domu bez akejkoľvek cudzej pomoci. Navrhol preto potvrdenie napadnutého rozsudku z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O. s. p., dospel pritom k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ale ani pre zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Spor rozhodujúcou otázkou je v danom prípade skutkové zistenie, či úraz, ktorý navrhovateľ utrpel dňa 11.12.2001, zanechal trvalé následky na zhoršenom zdravotnom stave, alebo následky, ktorými navrhovateľ v súčasnej dobe trpí, sú pokračovaním resp. zhoršením choroby, ktorá u navrhovateľa existovala aj pred úrazom zo dňa 11.12.2001. K vyššie uvedenej otázke sa v priebehu prvostupňového konania vyjadrovalo viacero odborníkov - lekárov, ktorým hodnotenie odborných otázok patrí. Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že posudkami, vypracovanie ktorých nebolo nariadené v súdnom konaní (tieto všetky boli vypracované na žiadosť účastníkov) možno síce vykonať dokazovanie, takéto posudky však majú iba povahu listinného dôkazu, ktorá skutočnosť je významná predovšetkým pri hodnotení takýchto dôkazov. V danom prípade až v priebehu konania pred súdom prvého stupňa bol CT vyšetrením u navrhovateľa zistený stav po staršej abrupcii dens axis (zuba čapovca) - úlomok veľkosti 4 mm spojený s kalcifikovaným ligamentom atlantoocipitale, ktorý podľa Q. je dôsledkom úrazu z 11.12.2001, nakoľko nie je dokumentovaný žiaden ďalší úraz takého charakteru, že by pri ňom mohlo dôjsť k tak závažnému poraneniu. Dôvodom, že takýto nález nebol diagnostikovaný skôr, má byť skutočnosť, že nikdy nebolo vykonané CT vyšetrenie, ale vždy len vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Tento nález pritom môže byť dôvodom náhlych strát motorickej kontroly s následným nekontrolovateľným pádom (doplnok k znaleckému posudku Q. č. X/XXXX z XX.XX.XXXX).
5Co 230/2008-326
- 7 -
Naproti tomuto tvrdeniu z obsahu spisu vyplýva aj názor, že magnetická rezonancia by kostný úlomok veľkosti 4 mm určite rozpoznala. Sporným sa tak javí jednak to, kedy (pri ktorom úraze) došlo k oddeleniu časti stavca, či je toto príčinou ťažkostí navrhovateľa, alebo či ťažkosti sú následkom skorších (iných) poranení z obdobia pred vznikom poistenia, pričom dôležité je aj poznať odpoveď na otázku, či u navrhovateľa boli po 11.12.2001 vykonané také vyšetrenia, ktoré mohli odhaliť príčinu jeho ťažkostí vzhľadom na použité diagnostické prostriedky, resp. prečo k tomuto nedošlo. Pre posúdenie vyššie uvedených skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, bude potrebné zo strany súdu ustanovenie znalca príp. znaleckého ústavu, z ktorého posudku bude zrejmé, kedy a akým spôsobom došlo k označenému poškodeniu zdravia navrhovateľa, či zdravotné ťažkosti navrhovateľa môžu s týmto poškodením priamo súvisieť, ale aj či je možné, aby u navrhovateľa došlo k prechodnému zlepšeniu zdravotného stavu natoľko, ako to vyplýva zo zhodných tvrdení účastníkov, potvrdených obrazovým záznamom odporcu (leto 2003), resp. či následné opätovné zhoršenie zdravotného stavu súvisí s ďalším úrazom v auguste 2003.
V tejto súvislosti bude potrebné zaoberať sa aj ďalšími dôkazmi predloženými navrhovateľom ohľadne len prechodného zlepšenia zdravotného stavu, a to ohľadom snahy navrhovateľa zamestnať sa v K., o ktorej svedčia listiny zo dňa 28.7.2003 a 27.8.2003 (č.l. 179, 180 spisu). Ohľadne vznesenej námietky premlčania práva považuje odvolací súd za významné, že navrhovateľ návrhom zo 16.7.2004 uplatnil na súde právo na plnenie z poistnej zmluvy, pričom v danom období nebola priamo zistená príčina jeho zdravotných ťažkostí, takáto (možná) príčina bola zistená až v roku 2006. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ zodpovedajúcim spôsobom označil všetky známe mu následky poškodenia zdravotného stavu, pokiaľ v priebehu konania došlo k novým zisteniam, nešlo o prejavy ďalších (nových) následkov, ale len o identifikáciu príčiny skôr prejaveného sa zhoršenia zdravia navrhovateľa. Zo všetkého vyššie uvedeného tak vyplýva, že záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého súčasné zdravotné problémy navrhovateľa je potrebné kvalifikovať ako zhoršenie choroby po skoršom úraze, ako aj, že utrpený úraz dňa 11.12.2001 nemal za následok nové (predtým neprejavené) poškodenie zdravia, je prinajmenej predčasný a nevyplývajúci z relevantne vykonaného a vyhodnoteného dokazovania, neostalo potom odvolaciemu súdu než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
- 8 -
zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vrátiť vec tomuto podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa doplní dokazovanie v naznačenom smere a po vyhodnotení výsledkov dokazovania o veci znova rozhodne, vrátane trov prvostupňového a odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.