Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-147-2008.pdf
PDF · 99.14 KB
No categories available
10Cb/147/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci žalobcu Ing. D. S., nar. XX.X.XXXX,. G.. G. XX,. XXX XX. T., zast. Mgr. D. Č., advokátom, F. U. X,. XXX. XX. T. proti žalovanému E., spol. s r.o., G. X,. XXX. XX. P., IČO XX. XXX. XXX, zast. advokátskou kanceláriou M. A P., s.r.o., N.. M. B. XX,. P.O.Box XXX,. XXX. XX. B., IČO XX. XXX. XXX. o zaplatenie 104.726,81 eur (3.155.000 Sk) s príslušenstvom
rozhodol:
Súd žalobu zo dňa 28.1.2002 o zaplatenie sumy 104.726,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,8% ročne od 5.10.2001 do zaplatenia zamieta.
Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 16,8% ročne zo sumy 104.726,81 eur od 19.1.2001 do 4.10.2001 zastavuje.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 4.511,98 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 28.1.2002 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.659,67 eur (50.000 Sk) v bodoch BCI s úrokom 17,6% ročne od 1.7.2001 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Uznesením zo dňa 28.2.2003, č. k. 6Cb 10/02-54 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.155.000 Sk so 16,8% ročným úrokom od 19.1.2001 do zaplatenia.
Žalobca na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že na základe dodávateľskej zmluvy č. BL/13-12-00 zo dňa 22.12.2000 a jej dodatku č. 1 zo dňa 22.2.2001 uhradil žalovanému zálohovú platbu v hodnote 5.000.000 Sk v bodoch BCI (clearingovým zúčtovaním), a to dňa 19.1.2001. Nakoľko žalovaný nevykonal práce ku ktorým sa zmluvne zaviazal, žalobca ho listami zo dňa 28.8.2001 a 26.9.2001 vyzval na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.000.000 Sk v bodoch BCI, avšak žalovaný uvedenú sumu žalobcovi neuhradil.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.6.2002 uviedol, že nikdy nemal žiadny ekonomický prospech z BCI šekov, nakoľko tie, ktoré mal na účte boli predané tretím osobám na podnet žalobcu, pričom peniaze utŕžené za predaj BCI šekov prevzal L. B..
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 13.4.2010, pričom žalobca aj žalovaný mali predvolanie na pojednávanie riadne vykázané. Na základe plnej moci zo dňa 24.3.2010 prevzal právne zastúpenie žalobcu Mgr. D. Č., ktorý faxovou správou zo dňa 13.4.2010 ospravedlnil neúčasť žalobcu ako aj svoju neúčasť z dôvodu kolízie pojednávaní. Súčasne žiadal, aby súd konal vo veci, prípadne i rozhodol v ich neprítomnosti. Keďže účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom prípade nebolo využité, rozhodol súd v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, a to v súlade so zásadou hospodárnosti zakotvenou v § 100 ods. 1 O.s.p.
Súd vykonal vo veci dokazovanie dodávateľskou zmluvou č. BL/13-12-00 zo dňa 22.12.2000, dodatkom č. 1 zo dňa 22.2.2001, výpisom zo zúčtovacieho konta v clearingovom systéme BCI zo dňa 31.1.2001, oznámením zo dňa 28.8.2001, výsluchom svedka I. B., písomným vyjadrením L. B. zo dňa 24.7.2002, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca označený zmluvnými stranami ako odberateľ uzavrel dňa 22.12.2000 so žalovaným označeným zmluvnými stranami ako dodávateľ dodávateľskú zmluvu č. BL/13-12-00, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vykonať pre žalobcu stavebné práce dohodnutého rozsahu pre plynulý priebeh stavby predajno- obchodného centra F. - P.. V zmysle článku III zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že plnenie sa uskutoční v čase počnúc dátumom 1.3.2001 a ukončenie stavby, ako aj poskytovaných prác, sa očakáva 30.8.2001. Podľa článku IV. zmluvy bola cena za poskytnuté práce predbežne určená na hodnotu 8.000.000 Sk v bodoch BCI, pričom pri podpise zmluvy mal objednávateľ poskytnúť dodávateľovi zálohovú platbu v hodnote 5.000.000 Sk v bodoch BCI. Dodatkom č. 1 zo dňa 22.2.2001 sa zmluvné strany dohodli na novom rozsahu stavebných prác.
Z výpisu zo zúčtovacieho konta v clearingovom systéme BCI zo dňa 31.1.2001 súd zistil, že „dňa 9.1.2001 bol zaúčtovaný šek č. 0103406 na účastníka - E. s.r.o. v sume 5.000.000 Sk".
Žalobca v písomnom oznámení zo dňa 28.8.2001 adresovanom žalovanému vyzval žalovaného na vrátenie poskytnutej zálohy na účet v BCI. Súčasne uviedol, že stavba predajno-obchodného centra F.
- P. sa nebude realizovať.
V konaní si žalobca uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v poskytnutej zálohe, pričom svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný nevykonal žiadne stavebné práce v zmysle uzavretej dodávateľskej zmluvy.
Žalovaný na svoju obranu proti uplatnenému nároku uviedol, že stavebné práce neboli vykonané pre neposkytnutie súčinnosti zo strany žalobcu ako odberateľa a že žalobca dal žalovanému pokyn na prevod BCI šekov na tretie osoby s tým, že peniaze z prevodu čerpal priamo žalobca. Podľa vyjadrenia žalovaného BCI šeky boli odpredané S.-M. S., s.r.o., A. B. a M. D. na V. v nominálnej hodnote 0,25 halierov za jeden bod BCI šeku, pričom peňažné prostriedky prevzal L. B., ktorý bol poverený konať za žalobcu.
Z výzvy spísanej dňa 23.3.2002 konateľom spoločnosti V. P. S., spol. s r.o. Ing. J. S. adresovanej žalovanému súd zistil, že zmluvou o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a spoločnosťou V. P. S., spol. s r.o. bola na spoločnosť V. P. S., spol. s r.o. postúpená časť pohľadávky v sume 1.845.000 Sk v bodoch BCI z celkovej sumy 5.000.000 Sk v bodoch BCI.
Z výsluchu svedka I. B. súd zistil, že v rokoch 2001 a 2002 spolupracoval s L. B., ktorý ho zoznámil so žalobcom. Ohľadom vrátenia zálohovo poskytnutých prostriedkov svedok uviedol, že peňažné prostriedky neboli vyplatené žalobcovi, ale tretím osobám, s ktorými mal žalobca obchodné aktivity, pričom k takémuto spôsobu vrátenia zálohy došlo na základe pokynu žalobcu.
V písomnom vyjadrení zo dňa 24.7.2002 L. B. uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by ako zástupca žalobcu prevzal finančné prostriedky vo výške 5.000.000 Sk, resp. ekvivalentne od žalovaného, resp. konateľa žalovaného.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Zákonné ustanovenie § 451 odsek 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Občiansky zákonník pritom uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia (piata je obsiahnutá v § 454). Žalobca sa v predmetom súdnom konaní domáha voči žalovanému vydania majetkového prospechu získaného z dôvodu, ktorý odpadol. Jedná sa teda o majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale neskôr, dodatočne odpadol. V zmysle ustálenej judikatúry takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky alebo odstúpením od zmluvy.
Na základe zistených skutkových okolností možno konštatovať, že v predmetnom súdnom konaní nebol preukázaný zánik dodávateľskej zmluvy č. BL/13-12-00 uzavretej dňa 22.12.2000 medzi žalobcom a žalovaným. Obchodný zákonník v súvislosti so spôsobmi zániku záväzku rozlišuje zánik záväzku jeho splnením, zánik záväzku odstúpením od zmluvy, zánik záväzku v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia, zrušenie zmluvy zaplatením odstupného a zánik záväzku zmarením účelu zmluvy. Je potrebné uviesť, že pri zániku záväzku v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia a zániku záväzku zmarením účelu zmluvy záväzok zaniká v dôsledku právneho úkonu odstúpenia od zmluvy oprávnenej strany, z obsahu ktorého musí byť zrejmý dôvod odstúpenia od zmluvy.
Zo zhodných vyjadrení sporových strán je zrejmé, že dodávateľská zmluva č. BL/13-12-00 zo dňa 22.12.2000 nezanikla splnením predmetu zmluvy. V konaní nebolo tiež preukázané, že žalobca relevantným spôsobom odstúpil od dodávateľskej zmluvy a nebol preukázaný ani iný spôsob zániku predmetnej zmluvy.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca od dodávateľskej zmluvy neodstúpil a medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá žiadna rozväzovacia podmienka, nie je možné domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Na základe skutkových zistení možno prijať záver, že dodávateľská zmluva č. BL/13-12-00 zo dňa 22.12.2000 je naďalej platná, a teda nie je daný zákonný predpoklad na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Pre úplnosť je potrebné ďalej uviesť, že v danom prípade nie možné domáhať sa vydania ani ďalších foriem bezdôvodného obohatenia, nakoľko sa nejedná ani o majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením bez právneho dôvodu ani o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu. Takisto nemožno hovoriť o majetkovom prospechu získanom z nestatočných zdrojov, teda získanom trestnou činnosťou alebo v rozpore s dobrými mravmi.
Súd ďalej uvádza, že ak by aj na strane žalovaného vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, ustanovenie § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o spôsob vrátenia bezdôvodného obohatenia, uprednostňuje naturálnu reštitúciu. Peňažná náhrada prichádza do úvahy iba subsidiárne za splnenia zákonom stanovených podmienok.
V zmysle citovaného ustanovenia sa musí vydať všetko, čo bolo nadobudnuté bezdôvodným obohatením. Ako vyplýva zo žalobnej narácie „žalobca na podklade dodávateľskej zmluvy č. BL/13-12-00 zo dňa 22.12.2000 a jej dodatku č. 1 zo dňa 22.2.2001 uhradil žalovanému zálohovú platbu v hodnote 5.000.000 Sk v bodoch BCI (clearingovým zúčtovaním), a to dňa 19.1.2001". Z výpisu zo zúčtovacieho konta v clearingovom systéme BCI zo dňa 31.1.2001 súd zistil, že „dňa 9.1.2001 bol zaúčtovaný šek č. 0103406 na účastníka - E. s.r.o. v sume 5.000.000 Sk".
Za cenný papier je v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách považovaný peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona do sústavy cenných papierov patria okrem iného šeky, pričom zákon v tejto súvislosti odkazuje na zákon č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový. Článok II § 1 zákona č. 191/1950 Sb. zakotvuje zákonné náležitosti, ktoré musí obsahovať listina, aby ju bolo možné označiť za šek. Jedná sa o označenie, že ide o šek, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu; meno toho, kto má platiť (šekovníka); údaj miesta, kde sa má platiť; dátum a miesto vystavenia šeku a podpis vystaviteľa.
Na základe vykonaného dokazovania možno prijať jednoznačný záver, že „šek", prostredníctvom ktorého žalobca poskytol zálohu v bodoch BCI žalovanému, nie je šekom v zmysle čl. II § 1 zákona č. 191/1950 Sb. V konaní nebola súdu predložená žiadna listina označená ako šek, pričom podľa vyjadrenia žalovaného „šeky" používané v zmluvnom vzťahu so žalobcom ani nemali listinnú podobu. V konaní bolo ďalej zistené, že body BCI, prostredníctvom ktorých prebiehal platobný styk medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, nemali reálnu podobu, ale boli len akýmsi „vyjadrením reálnej finančnej hodnoty".
V kontexte vyššie uvedeného možno vysloviť záver, že šeky a body BCI boli len fiktívnym prostriedkom, ktorý využívali účastníci určitej skupiny podnikateľských subjektov pri realizáciu vzájomných súkromných zmluvných vzťahov, pričom im svojvoľne priznávali vlastnosti meny. V žiadnom prípade sa však nejednalo o zákonné formy platobných prostriedkov.
Vychádzajúc zo zásady naturálnej reštitúcie vydania bezdôvodného obohatenia by sa žalobca mohol domáhať voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.155.000 Sk iba „v bodoch BCI", pričom by bol povinný preukázať samotnú existenciu, ako aj reálnu podobu bodov BCI.
V danom prípade súd konštatuje, že nemal jednoznačným spôsobom za preukázanú obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalovaný na pokyn žalobcu zhodnotil body BCI poskytnuté ako zálohu, a to predajom tretím osobám.
Súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000.000 Sk. V konaní bolo len preukázané, že žalobca poskytol žalovanému zálohovú platbu vo výške 5.000.000 Sk v bodoch BCI, pričom body BCI neboli zákonnou peňažnou menou ani inou dovolenou formou platobného styku, ktorá by vykazovala akúkoľvek objektívne akceptovateľnú likviditu. Súd nemal za preukázaný samotný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca nepreukázal, že od dodávateľskej zmluvy č. BL/13-12-00 zo dňa 22.12.2000 riadne odstúpil, prípadne, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným zanikla z iného dôvodu.
Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 16,8% ročne zo sumy 104.726,81 eur od 19.1.2001 do 4.10.2001 zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom. Žalovaný s čiastočným späťvzatím vyjadril súhlas na pojednávaní konanom dňa 26.10.2009.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Výška priznanej náhrady trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 4.511,98 eur vyčíslených nasledovne:
- podľa vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 4 úkony právnych služieb a 2.150 Sk pri tarifnej hodnote 50.000 Sk (za prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie na súd, účasť na pojednávaní dňa 8.10.2002 a dňa 17.12.2002), 19% DPH, 4x režijný paušál á 119 Sk,
- podľa vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 1 úkon právnych služieb a 18.960 Sk pri tarifnej hodnote 3.155.000 Sk (za účasť na pojednávaní dňa 29.4.2004), 19% DPH, 1x režijný paušál vo výške 136 Sk,
- podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 4 úkony právnych služieb a 19.050 Sk/632,37 eur (za účasť na pojednávaní dňa 2.3.2009, 26.10.2009, 13.4.2010), za 1 úkon právnej služby vo výške 1 z 632,37 eur (za účasť na pojednávaní dňa 26.1.2010), 19% DPH, 2x režijný paušál á 6,95 eur, 3x režijný paušál á 7,21 eur.
Tarifná odmena predstavuje celkom sumu 4.342,70 eur.
Súd priznal žalovanému náhradu cestovných nákladov, a to za cestu z miesta sídla advokáta do miesta sídla súdu a späť vykonanú v dňoch 2.3.2009, 26.10.2009, 26.1.2010 a 13.4.2010. Celkovo cestovné náklady predstavujú 57,39 eur.
Súd priznal žalovanému náhradu za stratu času vo výške 111,89 eur, za 4 začaté polhodiny za cestu z Bratislavy do Pezinka a späť dňa 2.3.2009 a 26.10.2009, á 11,59 eur a za 4 začaté polhodiny za cestu z Bratislavy do Pezinka a späť dňa 26.1.2010 a 13.4.2010, á 12,02 eur + 19% DPH.
Súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalovaného s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, dvojmo.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).