Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-45C/170/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunová v právnej veci žalobcov 1. rade Z. F., U. Y. X, X., X. N. T. J., U. G. XX, X., X. N. W. J., U. J. X, X. právne zastúpení JUDr. Tomášom Husovským, advokátom so sídlom Hlavná 71, Košice proti žalovanej J. W., U. G. X, X. , právne zastúpenej JUDr. Adriánom Grabanom, advokátom so sídlom Vodná 3, Košice v konaní určenie neplatnosti závetu takto

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobcovia v 1. až 3. rade sú povinní nahradiť žalovanej spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 658,06 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovanej.

Žalobcovia v 1. až 3. rade sú povinní nahradiť štátu spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Košice II trovy konania v sume 59,78 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2007 domáhali určenie, že poručiteľka J. J. vlastnoručne nenapísala a nepodpísala dňa 9.4.2000 listinu označenú ako testament a v prípade, že sa v konaní preukáže, že listinu zo dňa 9.4.2000 ako testament napísala a podpísala poručiteľka Mária Matiszová domáhali sa určenia, že listina vlastnoručne napísaná dňa 9.4.2000 poručiteľkou J. J. označená ako testament nie je platným závetom. Žalobu odôvodnili tým že dňa 18.10.2006 zomrela poručiteľka J. J. a v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súdu Košice II pod sp. zn.

predložila žalovaná listinu označenú ako testament zo dňa 9.4.2000 podľa ktorej jej mala poručiteľka odkázať celý svoj nehnuteľný majetok. Žalobcovia dôvodili, že poručiteľka písala a podpisovala sa inak, preto majú zato, že uvedená listina nie je závetom poručiteľky. Ďalej žalobcovia poukazovali na fyzický a psychicky stav poručiteľky keď majú zato, že v čase 9.4.2000 poručiteľka trpela duševnou poruchou, ktorá by ju pre spísanie závetu robila neschopnou a zároveň poukázali nato, že žalovaná poručiteľku stále nútila niečo podpísať a ona to odmietala

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 6.5.2008 kde navrhovala žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť s odôvodnením, že poručiteľka testament dňa 9.4.2000 vlastnoručne napísala aj vlastnoručne podpísala z vlastnej iniciatívy nie pod nátlakom z dôvodu ,že žalovanú považovala za najdôveryhodnejšiu a aj najspoľahlivejšiu dcéru na rozdelenie majetku. Zároveň uviedla, že vyjadrenia žalobcov o neschopnosti poručiteľky na spísanie závetu pre duševnú poruchu sú

takisto nepravdivé, poručiteľka až do 23.9.2006 bola pri plnom vedomí a zdravotné problémy, ktoré mala boli väčšinou zažívacie, srdcové, dýchacie a podobne.

Súd vo veci vykonala dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s s predloženými listinnými dôkazmi: prepúšťacia správa, testament, znaleckým posudkom znalca Martina Nitrianského č. 6/2009, znaleckým posudkom MUDr. Štefana Safka CSc. č. 91/09 a doplnením znaleckého posudku č. 99/92 pod č. 129/09, znaleckým posudkom MUDr. Jany Greškovej č. 1/2010 a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca v 2. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že všetci traja žalobcovia a žalovaná sú súrodencami. Predmetný testament mala napísať ich mama - J. J., N.. F., X. M. D. XX.XX.XXXX. Žalobcovia sa o existencii testamentu dozvedeli až v priebehu dedičského konania u notára kde predložila túto listinu žalovaná. Podľa názoru žalobcu v 2. rade túto listinu nenapísala mama ani ju svojou rukou nepodpísala a podľa jeho názoru aby to bolo vierohodné mala ísť sestra s mamou za účelom spísania testamentu za notárom respektíve správnejšie by bolo ak by pri podpise testamentu boli aj nejakí svedkovia, ktorí by to mohli dosvedčiť. Podľa názoru žalobcu v 2. rade táto listina nesplňa potrebné náležitosti. Žalobca v 2. rade sa domnieva, že pri podpise tejto listiny mame držali ruku a bola k podpísaniu listiny donútená.

Žalobca poukázal na udalosti z roku 2004 keď mame prišlo zle , preto volal sanitku. Následne sa dostavila aj sestra - žalovaná so svojou priateľkou - kolegyňou (susedou)pričom suseda doniesla list papiera a sestra hovorila mame, že je potrebné ho podpísať. Pretože žalobca v 2. rade s tým nesúhlasil, zobral papier, prečítal si nadpis testament a následne ho roztrhal. Sestra uvádza, že podpísanie tohto papiera je potrebné pre lekára čo podľa názoru žalobcu v 2. rade nebolo pravdivé keďže pre lekára postačuje iba kartička poistenca.

Žalobca v 2. rade ďalej uvádzal, že mama bývala stále sama iba po dobu posledného polroka bývala u žalovanej odtiaľ však podľa jeho názoru utekala a vyjadrila sa, že chce od sestry odísť napríklad, preto, že od nej chceli aby niečo podpísala pričom švagor do nej šťuchal alebo strkal ju. Ďalej uvádzal, že o testamente sa s mamou nerozprával keďže podľa neho už dlhšie obdobie nebola celkom v poriadku a nevnímala celkom, čím mal na mysli, že si nepamätala veci, nevedela čo robí napr. stalo sa, že u susedov hľadala čižmy alebo mlynček, či iné veci, ktoré mala doma. Ako príklad uviedol, že hľadala svoje okuliare hoci ich mala na hlave. Žalobca v 2. rade nevedel uviesť, presné diagnózy poručiteľky nakoľko všetky lekárske správy a materiály mala k dispozícii žalovaná. Vie však , že mala problémy

s tlakom, brala nejaké lieky a v období posledného týždňa pred smrťou bola hospitalizovaná na geriatrii kde aj zomrela. Žalobca upresnil, že podľa neho sa výrazne zhoršil zdravotný stav mami potom ako dosiahla 72 rokov (čo bolo v roku 1990) a odvtedy dlhodobo nebola na tom zdravotne dobre.

K súrodeneckým vzťahom žalobca v 2. rade uviedol, že mali normálny vzťah všetci štyria, on sa pohádal so žalovanou až po smrti mami kvôli peniazom. Žalobca ďalej uviedol, že mame nikto nepomáhal, ona určitým spôsobom vládala napr. do obchodu chodila sama.

Žalobkyňa v 1. rade potvrdila skutočnosti uvádzané žalobcom v 2. rade v jeho výpovedi a tieto doplnila v tom zmysle, že v čase keď bola mama hospitalizovaná na odd. kde bol primárom J.. R. tento sa vyjadril o jej zdravotnom stave, že je dementná, nervózna a psychiky zničená žena. Vtedy bola poslaná aj na vyšetrenie na psychiatriu. K uvedenej udalosti malo dôjsť niekedy v roku 2000. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že často navštevovala svoju mamu, robila jej nákupy a bola svedkom toho ako žalovaná mame sústavne nepekne nadávala a preto sa hnevala. Neskôr so sestrou prerušila vzťahy a nesúhlasila s tým keď sa mama presťahovala k sestre (žalovanej). Sestru prestala navštevovať aj kvôli žiarlivosti a poukázala aj na predchádzajúce problémy s súvislosti s vysporiadavaním pozemkov.

Žalobkyňa uviedla, že do roku 2004 bývala mama sama vo svojom dome kde si sama varila, nakupovala respektíve pomáhali jej a mali jej pomáhať žalovaná so svojim manželom nakoľko ešte v roku 1991 bol

na nich prepísaný dom práve za tým, účelom aby sa o matku postarali. Od roku 2004 bývala matka u žalovanej. Žalobkyni v 1. rade bol niekedy v roku 1998 rovnako darovaný pozemok - záhrada o výmere 14,91 árov avšak poukázala nato ,že žalovanej boli darované 2 domy respektíve nehnuteľnosti a žalovaná si zobrala všetok hnuteľný majetok, ktorý sa nachádzal v dome. Žalobkyňa uvádzala, že nepomáhala mame pri jej návštevách u lekára keďže nemala kľúč od domu ani od bránky.

Žalobca v 3. rade vyjadril súhlas so skutočnosťami uvádzanými vo výpovediach žalobcov v 1. a 2. rade. Doplnil ich výpoveď v tom zmysle, že bolo povinnosťou žalovanej starať sa o mamu keďže dostala dosť majetku, doláre, kravy, nehnuteľnosti a podobne. Poukázal nato, že keď s manželkou v roku 1988 chcel stavať dom sestra mu nedala pozemok, ktorý mala prepísaný na seba. Ďalej uvádzal, že mamu navštevoval iba vtedy keď ho vpustila dnu , či už mama alebo žalovaná a to nie len v období posledného 1 1 keď mama bývala u žalovanej, ale aj v čase keď bývala ešte sama vo svojom dome. Stávalo sa , že ho mama nepustila tak isto aby so to stalo aj jeho sestre a bratovi, pretože mama bola už dávnejšie čudák. On nemal ani od domu ani od bránky kľúče približne od roku 1981 tak isto ako kľúče nemali ani ostatní žalobcovia. Žalovaná mala kľúče od domu aj od bránky, ona do domu mala prístup.

Žalovaná vo svojej účastníckej výpovedi poukázala nato, že mame (poručiteľke) pomáhala ešte v období keď sa zhoršil zdravotný stav jej otca s ktorým sa mama veľmi trápila keďže bol ochrnutý na jednu polovicu tela. Potom čo otec zomrel, pomohla mame vybaviť dôchodok.. Mama bola v tom čase ešte pri sile a je pravda, že bola dosť svojrázna. Neskôr keď sa približne v roku 1987 zhoršil aj mamin zdravotný stav žalovaná brata aby mame pomáhal čo však odmietol, preto jej musela pomáhať aj naďalej ona. Poukázala nato, že dlhé obdobie po smrti otca spal u mami syn žalovanej alebo samotná žalovaná (teda každú noc s ňou niekto bol). Keď sa zdravotný stav poručiteľky zhoršil žalovaná nenastúpila do práce, pretože sa musela o ňu ešte viac starať. Potvrdila, že mala kľúče od maminho domu pričom

však takýto kľúč si mohli zabezpečiť aj jej súrodenci. Poprela, žeby zobrala nejaké veci z domu. Uvádzala, že spolu s manželom mame pomáhali so sadením, potrebnými opravami a podobne. Potvrdila, že dostala pozemok na ktorom s manželom vybudovali dom a rovnako potvrdila, že v roku 1991 na ňu a manžela mama prepísala ďalšiu nehnuteľnosť, práve z dôvodu, že ona a jej deti jej stále pomáhali. Žalovaná zároveň uviedla, že mama pomáhala aj jej pri starostlivosti o syna avšak rovnako sa starala aj o syna žalobkyne v 1. rade.

Predmetný testament zo dňa 9.4.2000 mama (poručiteľka) podpísala u žalovanej doma po návrate z nemocnice potom čo mama žalovanú zavolala, uviedla, že sa necíti dobre, že chce napísať testament. Bolo to z jej vlastnej vôle a tak jej spolu s manželom doniesli papier a mama vlastnoručne testament napísala a podpísala. Žalovaná ďalej uvádzala, že často sa stávalo, že mama u nej trávila 2-3 týždne, či už cez sviatky alebo v období keď sa necítila dobre. Mala k dispozícii 1 izbu a mohla robiť všetko čo chcela, nikto jej nič neprikazoval ani nezakazoval. Naopak mama rozkazovala žalovanej. Natrvalo sa k žalovanej poručiteľka prisťahovala v septembri roku 2002 kedy sa sama rozhodla, že sa chce presťahovať a stále bývať u žalovanej a jej rodiny. Čo sa týka zdravotného stavu poručiteľky až do smrti mala „dobrý rozum".

Spomínaný testament chcela napísať sama poručiteľka. Ona nadiktovala obsah tohto testamentu keďže mama mala názor aby sa tieto nehnuteľnosti prepísali na žalovanú, preto ich sa takýmto obsahom oboznámila a oni jej s manželom následne jej nadiktovali text tak ako je testament napísaný podpísaný. Žalovaná poslúchla názor poručiteľky, neprotestovala proti spísaniu takéhoto testamentu aký však mala mama dôvod to žalovaná nevie. Žalovaná uviedla, že v rámci dedičského konania dala súrodencom návrh na rozdelenie nehnuteľnosti, ktorý však žalobcovia neprijali.

Udalosti popisované žalobcom v 2. rade kedy mala byť privolaná sanitka a dôjsť k potrhaniu testamentu si žalovaná vôbec nepamätala. Potvrdila však, že nie v roku 2004 ale ešte v roku 2000 keď ona vybavila poručiteľke hospitalizáciu nie však v dôsledku jej zlého zdravotného stavu, ale za účelom aby sa hlbšie prešetril jej zdravotný stav došlo k udalosti keď pred odchodom do nemocnice kde išli vlastným autom bola prítomná aj suseda, ktorú uvádzal žalobca v 2. rade a tá sa mami opýtala, či nechce napísať testament. Na túto otázku mama odpovedala, že nemá papier, preto suseda odbehla a doniesla čistý

papier a vtedy sa dostavil žalobca v 2. rade, ktorý tento čistý papier potrhal. Následne spoločne s mamou odišli k poštárke kde si prevzala mama dôchodok a odišli spoločne do nemocnice.

Zo znaleckého posudku č. 6/2009 znalca Martina Nitrianského z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo v ktorom úlohou znalca bolo zistiť, či sporný text a číselné zápisy, sporný podpis na listine testament zo dňa 9.4.2000 písala respektíve nepísala poručiteľka J. J. vyplýva, že v prípade sporného textu, číselných zápisov a sporného podpisu vo vzťahu k porovnávaciemu materiálu ide o pravý rukopis. Na trojstupňovej škále hodnotenia znalec vyslovil I. stupeň: jednoznačnosť a teda pisateľkou sporného textu, sporných číselných zápisov a sporného podpisu je nebohá poručiteľka J. J..

Zo znaleckého posudku č. 91/09 znalca MUDr. Štefana Safka CSc. v spojitosti s doplnením znaleckého posudku pod č. 129/09 vyplýva, že v čase zriadenia testamentu zo dňa 9.4.2000 J. J. netrpela na duševnú chorobu. Počas hospitalizácie na II. internej klinike Fakultnej nemocnice v Košiciach v období od 10.3.2000 do 29.3.2000 bola podrobená aj psychiatrickému vyšetreniu so záverom pseudoneuratestenický syndróm kde sa nejedná o duševnú chorobu, ide o neurotické prejavy ako slabosť, zvýšená únavnosť, pocity

zvýšeného napätia pričom pri prepustení bola pri vedomí správne orientovaná a uvedené neurotické prejavy zistené 11 dní posudzovaným právnym úkonom nemali vplyv na jej schopnosť rozpoznávaciu a ovládaciu v čase zriadenia testamentu. Menovaná v čase zriadenia testamentu dňa 9.4.2000 bola schopná rozpoznať aj ovládať svoje konanie a bola schopná posúdiť následky svojho konania a chápať obsah tejto listiny.

Zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Jany Greškovej, č. 1/2010 vyplýva, že poručiteľka v čase spísania a podpísania závetu bola plne spôsobilá posúdiť obsah písomnosti a uvedomiť si závažnosť tohto rozhodnutia, ako aj následky s tým spojené. Poručiteľka v čase spísania a podpísania závetu netrpela žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie a konanie vo vzťahu k závetu. U poručiteľky v čase spísania závetu nebola dokázaná duševná porucha ani choroba, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie a konanie poručiteľky. Pseudoneuratestenický syndróm pri začínajúcej organickej poruche, ktorým v čase podpísania závetu trpela nemal vplyv na rozhodnutie a konanie poručiteľky vo vzťahu k závetu.

Podľa ust. § 460 Obč. zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa ust. § 461 ods. 1 Obč. zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

Podľa ust. § 469 Obč. zákonníka nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

Podľa ust. § 476 ods. 1, 2 Obč. zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa ust. § 476a) Obč. zákonníka vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.

Podľa ust. § 476b) Obč. zákonníka závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať

Podľa ust. § 476 d) ods. 1 Obč. zákonníka poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice, osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

Podľa ust. § 477 ods. 1 Obč. zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

Podľa ust. § 480 ods. 1,2 Obč. zákonníka závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť alebo odvolaním závetu. Odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet. Poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.

Podľa ust. § 38 ods. 1,2 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

V danom prípade sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti závetu, ktorý mal formu vlastnoručného (holografného) závetu, pri ktorom zákon vyžaduje po formálnej stránke aby ho závetca napísal sám v celom znení vlastnou rukou, uviedol v ňom deň, mesiac a rok kedy ho podpísal, na konci pripojil svoj vlastnoručný podpis, preto súd skúmal, či v tomto konkrétnom prípade boli splnené tieto zákonnom stanovené požiadavky:

Súd v prvom rade poukazuje na závery znaleckého dokazovania vyplývajúce zo znaleckého posudku znalca Martina Nitrianského č. 6/2009 kde znalec jednoznačne stanovil, že sa pri tomto právnom úkone jedná o pravý text a podpis pričom pisateľkou sporného textu a sporného podpisu je nebohá poručiteľka J. J. jednoznačne. Teda bola splnená požiadavka stanovená ust. § 476a) Obč. zákonníka.

Súd zároveň uvádza, že v danom prípade bola dodržaná zákonom požadovaná písomná forma ako aj špecifické náležitosti stanovené v ust. § 476 Obč. zákonníka keď predmetný závet obsahoval deň, mesiac a rok kedy bol podpísaný a v súlade s ust. § 477 ods. 1 Obč. zákonníka poručiteľka v ňom jednoznačne ustanovila dediča a určila veci, ktoré tomuto dedičovi majú pripadnúť

Vo vzťahu k námietkam vzneseným zo strany žalobcov , že tento závet nebol zriadený pred svedkami a nebol úradne overený súd poukazuje na skutočnosť, že u vlastnoručného závetu na rozdiel od ďalších foriem ako je napr. alografný závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou (napísaný na písacom stroji, počítači alebo vlastnou rukou inej osoby), zákon nevyžaduje aby bol zriadený v prítomnosti svedkov. Rovnako zákon nestanovuje pre platnosť vlastnoručného závetu ani podmienku aby bol podpis závetcu úradne overený (zákon iba stanovuje možnosť závetcu aby v prípade záujmu takýto podpis úradne overil). V prípade, že podpis nie je úradne overený nie je to dôvodom neplatnosti tohto právneho úkonu.

Vzhľadom nato, že predmetný závet spisovala poručiteľka, ktorá nebola osobou u ktorej zákon vyžaduje osobitnú formu pre spísanie závetu (tí, ktorí nemôžu písať alebo čítať, maloletí ktorí dovršili 15. rok, nevidomé osoby, nepočujúce osoby), súd má zato, že boli dodržané zákonom stanovené požiadavky po formálnej stránke.

Nakoľko pre platnosť závetu ako jednostranného právneho úkonu zákon vyžaduje aj splnenie podmienok stavených v ust. § 37 a 38 Obč. zákonníka a aj vzhľadom na ďalší dôvod uvádzaný v žalobnom návrhu, pre ktorý žalobcovia žiadali určiť testament za neplatný (keď poukazovali na duševnú nespôsobilosť poručiteľky na spísanie takéhoto právneho úkonu) - súd ako ďalšie skúmal, či poručiteľka J. J. v čase spísania predmetného právneho úkonu bola osobu, ktorá mala spôsobilosť na právne úkony respektíve, či tento úkon nebol vykonaný v duševnej poruche, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou. Za účelom preukázania týchto skutočností súd doplnil dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku znalca MUDr. Štefana Safka CSc. kontrolným znaleckým posudkom znalkyne

MUDr. Jany Greškovej kde zo záverov oboch znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva, že poručiteľka v čase zriadenia testamentu dňa 9.4.2000 netrpela na duševnú chorobu. V čase zriadenia testamentu bola schopná rozpoznať a ovládať svoje konanie, schopná posúdiť následky svojho konania a chápať obsah podpisovanej a spisovanej listiny - testamentu. V čase spisovania testamentu síce u poručiteľky bol zistený pseudoneuratestenický syndróm, ktorým v čase podpísania závetu trpela avšak nemal vplyv na rozhodnutie a konanie poručiteľky a teda nebola dokázaná duševná porucha ani choroba, ktorá by mala vplyv na rozhodnutia a konanie poručiteľky v čase spisovania závetu. V čase spisovania závetu bola plne spôsobila posúdiť obsah písomnosti a uvedomiť si závažnosť tohto rozhodnutia ako aj následky s tým spojené.

Súd sa v plnej miere stotožnil so závermi týchto znaleckých posudkov a aj s poukazom na obsah uvedených posudkov nedoplnil dokazovanie navrhovaným výsluchom svedka p. U. M., ktorá mala byť vypočutá (v zmysle návrhu žalobcov) ku skutočnostiam týkajúcim sa psychického stavu poručiteľky a jej spôsobilosti na podpísanie závetu. Súd uvádza, že subjektívne vyjadrenia tejto svedkyne, ktorá mala popísať určité jednotlivé udalosti (ako napr. hľadanie vecí, ktoré mala poručiteľka doma) by nemohli vyvrátiť závery znaleckých posudkov vypracované odborníkmi z danej oblasti, ktorí vedeli posúdiť zdravotný stav poručiteľky komplexne a objektívne vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie. Súd tu poukazuje aj na skutočnosť, že znalci mali k dispozícii zdravotnú dokumentáciu popisujúcu zdravotný stav (a to aj konkrétny psychický stav) poručiteľky presne v období kedy došlo k spisovaniu predmetného závetu a teda takáto zdravotná dokumentácia z konkrétneho obdobia je najobjektívnejším svedectvom o zdravotnom stave poručiteľky v predmetnom období (v čase spísania testamentu).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd mal zato, že v konaní nebolo preukázané, žeby poručiteľka spísala predmetný právny úkon v období kedy by nemala spôsobilosť na právne úkony respektíve by tento úkon vykonala v duševnej poruche, ktorá by ju robila na právny úkon neschopnou a teda súd nemal preukázaný dôvod absolútnej neplatnosti daného právneho úkonu v zmysle citovaného ust. § 38 Obč. zákonníka.

Napokon k tvrdeniam uvádzaným zo strany žalobcov, že testament poručiteľka nespísala dobrovoľne, ale pod nátlakom, súd poukazuje nato, že takéto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázali a teda neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k týmto svojim tvrdeniam. Súd tu zároveň poukazuje aj na skutočnosti uvádzané samotnými žalobcami a potvrdené žalovanou, t.j. že žalobcovia už počas života poručiteľky nedisponovali ani kľúčami od nehnuteľnosti, v ktorej poručiteľka bývala, pričom žalovaná kľúče od domu mala k dispozícii. Z uvedeného je možné vyvodiť záver o bližších - hlbších vzťahoch medzi poručiteľkou a žalovanou (oproti ostatným deťom - žalobcom v 1. až 3. rade), ktorej zrejme aj viac dôverovala a ktorá sa o poručiteľku za pomoci svojej rodiny dlhodobo starala. Aj s poukazom na uvedené súd uveril tvrdeniam žalovanej o tom, že poručiteľka spísala závet dobrovoľne, na základe vlastnej úvahy. Na podporu uvedeného tvrdenia súd poukazuje aj na obsah výpovede žalobcu v 3. rade, ktorý uvádzal, že sa stávalo, že jeho a žalobcov v 1. a 2. rade mama ani nevpustila do domu a že už dávnejšie bola „čudák", z čoho tiež vyplýva, že vzťah medzi žalobcami a poručiteľkou bol do určitej miery narušený. Súd preto považoval za pravdepodobné, že poručiteľka v závete určila za závetnú dedičku žalovanú na základe vlastného, slobodného rozhodnutia. Žalobcovia ničím nepreukázali opak (t.j. prípadný úmysel poručiteľky ustanoviť za dedičov ich alebo iné osoby) ani svoje tvrdenie, že sa nejednalo o slobodné rozhodnutie poručiteľky.

Súd mal zato, že neboli preukázané ani žiadne ďalšie dôvody pre ktoré by bolo možné považovať predmetný právny úkon (testament) za neplatný, či už v zmysle ust. § 37 alebo § 39 Obč. zákonníka. Súd mal zato, že daný právny úkon bol urobený slobodne a vážne (tak ako to vyplýva aj z vyššie uvedených skutočnosti) a bol uskutočnený určite a zrozumiteľne.

S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. v zmysle ktorého úspešnému účastníkovi konania patrí právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva. Žalovaná ako úspešná účastníčka sporu má právo na náhradu trov konania, voči neúspešným žalobcom v 1., 2., 3., rade, ktoré spočívajú v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 558,48 eur, t.j. v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, za úkony vykonané v roku 2008, pri základnej sadzbe odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch 1 úkon á 48,63 eur - 3 krát 48,63 eur :

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia,

- písomné podanie na súd zo dňa 5.5.2008, (vyjadrenie žalovanej k žalobe navrhovateľky v 1. rade a spol. z 22.11.2007)

- účasť na pojednávaní dňa 26.5.2008

- 3 krát režijný paušál á 6,32 eur

spolu : 164,85 eur

Za úkony vykonané v roku 2009 pri základnej sadzbe odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch 1 úkon á 53,49 eur - 4 krát 53,49 eur :

- písomné podanie na súd zo dňa 24.9.2009 (vyjadrenie k znaleckému posudku č. 91/2009 vyhotoveného MUDr. Safkom CSc. zo dňa 2.6.2009,

- písomné podanie na súd zo dňa 29.6.2009 (vyjadrenie k znaleckému posudku č. 6/2009 vyhotoveného znalcom Bc. Nitrianskym zo dňa 10.2.2009),

- písomné podanie na súd zo dňa 18.8.2009 (vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej k návrhu na doplnenie znaleckého posudku č. 91/2009 vyhotoveného MUDr. Safkom CSc. zo dňa 10.7.2009)

- písomné podanie na súd zo dňa 17.9.2009 (vyjadrenie k doplneniu znaleckého posudku č. 91/2009 vyhotoveného MUDr. Safkom CSc. zo dňa 17.8.2009)

- 4 krát režijný paušál á 6,95 eur

spolu : 241,76 eur

Za úkony vykonané v roku 2010 pri základnej sadzbe odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch 1 úkon á 55,49 eur - 1 krát 55,49 eur :

- účasť na pojednávaní zo dňa 20.4.2010

- 1 krát režijný paušál á 7,21 eur

spolu : 62,70 eur.

Spolu trovy právneho zastúpenia za roky 2008, 2009, 2010 v sume 469,31 eur (164,85 eur + 241,76 eur + 62,70 eur) + 19% DPH vo výške 89,17 eur, t.j. 558,48 eur, plus 99,58 eur (preddavok uhradený žalovanou na trovy znaleckého dokazovania) sú žalobcovia v 1., 2., 3., rade povinní uhradiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalovanej, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Keďže v konaní vznikli aj trovy štátu, nakoľko bol vypracovaný znalecký posudok č. 91/09 MUDr. Štefanom Safkom CSc., za ktorý bola znalcovi uhradená odmena a náhrada hotových výdavkov uznesením zo dňa 8.6.2009, č.k. -95 vo výške 159,36 eur predbežne zo štátnych prostriedkov, avšak žalovaná až následne uhradila preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 99,58 eur, v zmysle uznesenia zo dňa 14.4.2009, č.k. -84.

O trovách štátu súd rozhodol podľa ust. v zmysle ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V zmysle uvedeného súd opätovne zohľadnil skutočnosť, že vo vzťahu k trovám štátu bola žalovaná v konaní úspešná a preto súd zaviazal žalobcov v 1.,2., a 3. rade na náhradu trov štátu v celkovej výške 59,78 eur. Trovy konania štátu sú žalobcovia v 1., 2., a 2., rade povinní uhradiť na účet tunajšieho súdu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu a to spoločne a nerozdielne, v súlade s výrokom tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedenými § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia ( ).