Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-501-2005.pdf
PDF · 107.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/501/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Sandtnerovou v právnej veci navrhovateľov: 1) B. V., bytom A. XXX/XX, K., 2) Z. V., bytom A. XXX/XX, K., obidvaja zastúpení: JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom, AK Dostojevského rad 1, Bratislava, proti odporcom: 1) PRVEJ SLOVENSKO-ČESKEJ REALITNEJ SPOLOČNOSTI, s.r.o., so sídlom na Škultétyho 16, Bratislava, IČO: 35 935 049, 2) PRVEJ SLOVENSKO-ČESKEJ AUKČNEJ SPOLOČNOSTI, s.r.o., so sídlom na Škultétyho 16, Bratislava, IČO: 35 959 703, obidvaja zastúpení: JUDr. Petrom Vačokom, advokátom, AK Vazovova 9/A, Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a iné takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že navrhovateľ v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto SR, pracovisko Bratislava 5, obec Bratislava - mestská časť Y., katastrálne územie Y., ako parcela číslo XXX o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a stavba (rodinný dom) súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX vrátane všetkých súčastí a príslušenstva.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa svojím návrhom podaným na tunajší súd domáhali pôvodne, aby súd určil, že Kúpna zmluva zo dňa 20.09.2005, Zmluva o práve spätnej kúpy zo dňa 20.09.2005 a Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2005 medzi účastníkmi o nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, k. ú. K. - Y. a to stavby súp. č. XXX postavenej na parc. č. XXX a pozemku parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX mX vrátane súčasti a príslušenstva, sú neplatné.
Po viacerých zmenách návrhu súd pripustil zmenu petitu, na základe ktorého navrhovatelia žiadali, aby súd určil, že:
- Kúpna zmluva zo dňa 20.09.2005, Zmluva o práve spätnej kúpy zo dňa 20.09.2005,
Zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2005 medzi navrhovateľmi a odporcom v 1. rade o nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre hl. m. SR, pracovisko Bratislava V, okres Bratislava V, obec Bratislava - miestna časť Čunovo, katastrálne územie Čunovo, ako parc. č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a stavba (rodinný dom) súpisné číslo XXX, postavený na parc. č. XXX vrátane všetkých súčasti a príslušenstva sú neplatné,
- následná kúpna zmluva z 09.11.2006 zaregistrovaná na Správe katastra pre hl. m. SR, pracovisko Bratislava V, okres Bratislava V, pod č. V-6551/2006 o tých istých nehnuteľnostiach medzi odporcom 1) a odporcom 2) je neplatná,
- určil, že navrhovateľ v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre hl. m. SR, pracovisko Bratislava V, okres Bratislava V, obec Bratislava - miestna časť Čunovo, katastrálne územie Čunovo, ako parc. č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a stavba (rodinný dom) súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX vrátane všetkých súčasti a príslušenstva.
Navrhovatelia návrh odôvodňovali tým, že kúpna zmluva, zmluva o práve spätnej kúpy ako aj zmluva o uzatvorení zmluvy budúcej sú neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi; neboli urobené slobodne a vážne. Boli uzavreté v tiesni a zmluvy v skutočnosti predstavujú zmluvy o pôžičke s úžerníckym úrokom. Vzhľadom na neplatnosť týchto zmlúv je neplatná aj zmluva uzavretá medzi odporcami 1 a 2, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, parc. č. XXX o výmere XXX mX druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a stavba (rodinný dom) súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX vrátane všetkých súčasti a príslušenstva (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“). Nakoľko ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti je v katastri nehnuteľnosti zapísaný odporca v 2. rade, majú navrhovatelia naliehavý právny záujem na tom, aby súd určil, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je navrhovateľ v 1. rade, ktorý bol zaznamenaný pred uzavretím vyššie označených zmlúv.
Odporcovia 1, 2 s návrhom nesúhlasili. Tvrdili, že navrhovatelia, ktorí boli zadĺžení a neboli schopní platiť z úverovej zmluvy uzavretej s OTP bankou, a. s., v záujme predídenia dobrovoľnej dražbe svoju nehnuteľnosť predali s tým, že do 3 mesiacov mohli túto nehnuteľnosť späť odkúpiť. Obidve zmluvné strany boli o všetkých zmluvných podmienkach informované, čiže nemohlo ísť v danom prípade o podvod.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka M. C., oboznámil sa s predloženými listinnými dokladmi najmä: Notárskou zápisnicou N 836/2005, NZ 43575/2005, NC RIS 43021/2005, Zmluvou o práve spätnej kúpy zo dňa 20.09.2005, Notárskou zápisnicou N 932/2005, NZ 44963/2005, NC RIS 4445/2005, Kúpnou zmluvou zo dňa 20.09.2005, Zmluvou o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2005, Znaleckým posudkom č. 96/2005, výpisom z internetu z č. l. 45, Upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 06.02.2006, výzvou na bezodkladné vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 26.10.2006, výpisom z LV č. XXX zo dňa 06.11.2006, trestným oznámením zo dňa 27.11.2006, rozsudkom Najvyššieho súdu SR 8Sžo/17/2007, spisom tunajšieho súdu 36Er/502/2006 a zistil nasledovné:
Dňa 20.09.2005 uzatvorili navrhovateľ v 1. rade ako predávajúci s odporcom v 1. rade ako kupujúcim kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúci predal kupujúcemu predmetnú nehnuteľnosť za kúpnu cenu 700.000,- Sk, ktorej splatnosť bola dohodnutá tak, že
a) časť kúpnej ceny vo výške aktuálneho zostatku spotrebného úveru poskytnutého navrhovateľke 2) ako dlžníčke a navrhovateľovi 1) ako spoludlžníkovi v zmysle zmluvy o spotrebnom úvere č. XXX XXX XXX SU zo dňa 02.04.2004 uzatvorenej medzi nimi a OTP bankou, a. s., Štúrova ul. č. 5 v Bratislave, IČO: 31318916, na zabezpečenie ktorého je na predávaných nehnuteľnostiach zriadené záložné právo podľa V-XXXX/XX zo dňa 20. apríla 2004 (v tejto časti kúpnej ceny budú zahrnuté i všetky náklady a poplatky spojené s predčasným ukončením predmetného úveru zabezpečeného záložným právom) bude vyplatená priamo OTP banke Slovensko, a. s. na splatenie tohto úveru.
b) zostatok kúpnej ceny do rúk predávajúceho.
Dňa 20.09.2005 došlo medzi tými istými účastníkmi k uzatvoreniu Zmluvy o práve spätnej kúpy, na základe ktorej sa odporca 1) zaviazal, po obdržaní písomnej žiadosti navrhovateľa 1) o spätnú kúpu predmetnej nehnuteľnosti, odpredať mu túto nehnuteľnosť za kúpnu cenu 850.000,- Sk. Odporca v 1. rade sa ďalej zaviazal, že počas doby trvania práva spätnej kúpy predmetnú nehnuteľnosť nescudzí. V prípade porušenia tejto povinnosti má navrhovateľ 1) nárok na zmluvnú pokutu 3.000.000,- Sk; právo spätnej kúpy bolo dohodnuté na 3 mesiace odo dňa podpísania zmluvy t. j. do 20.12.2005. Účastníci zmluvy sa dohodli aj, že v prípade zániku práva spätnej kúpy navrhovateľ 1) do 7 dní vyprace predmetnú nehnuteľnosť bez nároku na zabezpečenie bytovej náhrady. Ak tak neurobí má odporca 1) právo svojpomocne, aj proti vôli navrhovateľa 1) nehnuteľnosť vypratať. Obidve zmluvy boli zabezpečené notárskou zápisnicou ako exekučným titulom N 836/2005, NZ 43575/2005, NC RIS 43021/2005, N 932/2005, NZ 44963/2005, NC RIS 4445/2005).
Dňa 15.11.2005 odporca v 1. rade a navrhovatelia 1, 2 uzavreli Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, kde sa odporca v 1. rade ako budúci predávajúci a navrhovatelia v 1. a 2. rade ako budúci kupujúci dohodli, že najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa povolenia vkladu záložného práva na nehnuteľnosti uvedené v čl. tejto zmluvy (predmetná nehnuteľnosť) v prospech banky, ktorá poskytne budúcim kupujúcim úver na vyplatenie dohodnutej kúpnej ceny 1.000.000,- Sk, uzatvoria budúcu kúpnu zmluvu, ktorou budúci predávajúci (odporca v 1. rade) predá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - budúcich kupujúcich (navrhovateľom 1, 2) predmetnú nehnuteľnosť.
Podľa Znaleckého posudku č. 96/2005 vypracovaného T.. Z. R. (zadávateľ: B. V.) bola všeobecná cena predmetnej nehnuteľnosti ku dňu 31.10.2005 vo výške 3.300.000,- Sk.
Upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 06.02.2006 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubecom pod č. k. EX 23/2006 bolo navrhovateľovi v 1. rade oznámené, že dňa 19.01.2006 začalo exekučné konanie vyprataním nehnuteľnosti a to na základe exekučného titulu na nepeňažné plnenie (notárska zápisnica č. N 836/2005, Nz 43575/2005, NCRIs 43021/2005 zo dňa 20.09.2005).
Z inzerátu realitnej kancelárie L. P., zverejneného na internete dňa 10.01.2006 a zmenené 01.02.2006 súd zistil, že predmetná nehnuteľnosť je ponúkaná na predaj za sumu 4.100.000,- Sk.
Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 12.12.2006 súd zistil, že predmetná nehnuteľnosť bola kúpnou zmluvou zo dňa 09.11.2006 prevedená na odporcu v 2. rade, (spoločnosť vznikla 19.10.2005), ktorej jedným zo spoločníkov je jediná spoločníčka a konateľka odporcu v 1. rade.
Pri prednese návrhu zástupca navrhovateľov okrem iného uviedol, že kúpna zmluva, zmluva o práve spätnej kúpy bola podpísaná dňa 20.09.2005. Navrhovatelia mali termín do 20.12.2005, aby si vybavili úver na spätné odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti. Do tohto obdobia konateľka odporcu 1) prisľúbila, že nehnuteľnosť nedá na nového vlastníka na katastri zapísať. Pri vybavovaní úveru, však navrhovatelia zistili, že zmena vlastníka bola vykonaná. Od banky sa dozvedeli, že na získanie úveru nepostačuje zmluva o práve spätnej kúpy, ale musí byť aspoň zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Túto skutočnosť oznámili p. K., ktorá súhlasila, že môžu takúto zmluvu podpísať, ale cena za opätovné odkúpenie nehnuteľnosti bude vyššia. Navrhovatelia od odporcu 1) získali 700.000,- Sk a pri spätnej kúpe (do 3 mesiacov) mali odporcovi 1) zaplatiť 850.000,- Sk. Pri uzatváraní zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy však p. K. požadovala 1.000.000,- Sk. Ak chceli, aby zmluvu podpísala nakoniec so sumou súhlasili. Napriek tomu sa im úver v banke nepodarilo vybaviť. Koncom roka 2006 p. K. vyhodila navrhovateľov z rodinného domu, čo odôvodnila ustanoveniami § 6 Občianskeho zákonníka (svojpomoc). Napriek prísľubu, že nehnuteľnosť neprevedie na iný subjekt, v súčasnosti je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti odporca 2, ktorý je personálne prepojený s odporcom 1. Konateľka odporcov tiež nesplnila svoj prísľub, že poskytne súčinnosť pri vybavovaní bankového úveru pre navrhovateľov. Právny zástupca navrhovateľov poukázal tiež na to, že kúpna zmluva a zmluva o spätnej kúpe boli podpísané v ten istý deň a aj v čl. 1 bod 1 zmluvy o práve spätnej kúpy sa uvádza „dnešného dňa uzavreli kúpnu zmluvu...“ a jedná sa preto o nadväzujúci právny úkon. Nakoľko odporca 1) neposkytol potrebnú súčinnosť, na ktorú sa v zmluve o práve spätnej kúpy zaviazal a jedná sa o nadväzujúci právny úkon v súvislosti s uzavretou kúpnou zmluvou, je aj kúpna zmluva neplatná. Okrem toho čo sa týka zvýšenia čiastky na 1.000.000,- Sk by úrok predstavoval až 168 % v prepočte na celý rok, čo je neprijateľné.
Právny zástupca odporcov 1, 2 uviedol, že na predmetný rodinný dom banka OTP už poskytla navrhovateľom peniaze, ktoré títo riadne nesplácali. Hľadali preto niekoho, kto by im požičal, aby sa vyhli dobrovoľnej dražbe. Obrátili sa preto na odporcu 1), ktorý im dal možnosť práva spätnej kúpy, s tým, že cena spätnej kúpy bola navýšená. Odporca 1) je podnikateľom a samozrejme, že chce získať zisk. Bol toho názoru, že aj keby kúpna cena bola stanovená nesprávne, nejedná sa o neplatný právny úkon, pretože cena je vecou dohody. Tak tomu bolo aj pri uzatváraní zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, kde navrhovatelia s kúpnou cenou 1.000.000,- Sk súhlasili. Všetky zmluvy zástupca odporcov považoval za platne uzavreté.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade vypovedali, že v roku 2004 si za účelom dokončenia rodinného domu zobrali od OTP banky, a. s. úver vo výške 700.000,- Sk s tým, že ho budú splácať vo výške 16 - 18 tisíc mesačne. V tom čase navrhovateľka 2) pracovala a mala živnosť. Navrhovateľ 1) bol zamestnaný a zarábal cca 12
- 14 tisíc mesačne. Zo začiatku úver riadne splácali, ale potom prestali, pretože nemali z čoho platiť. Po tom čo neuhradili asi 2 - 3 splátky ich kontaktovala p. K., ktorá im prisľúbila, že zaplatí ich zvyšok úveru vo výške 700.000,- Sk, jej provízia bude 150.000,- Sk s tým, že im pomôže pri vybavovaní inej pôžičky, kde budú nižšie splátky. Všetky zmluvy t. j. kúpnu zmluvu, zmluvu o práve spätnej kúpy ako aj zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy pripravila p. K.. Oni však peniaze nemali, banka im úver neposkytla a p. K. nesplnila to, čo ústne sľúbila, že im vybaví ďalší úver. V máji 2006 na katastri nehnuteľnosti zistili, že už nie sú vlastníkmi rodinného domu. V 09-10/2006 prišla za nimi p. K. s priateľom a pýtali sa, či majú vodu. Od toho času voda netiekla a bol rozbitý hlavný uzáver vody. Neskôr došlo k rozbitiu elektrickej skrine a ističov s rozvádzačmi. Následne prišla p. K. s pánom z elektrárni a odmontovali elektromer. V novembri 2006 prišli dve autá plné P., vyvalili bránu s tým, že je to ich dom a oni tam budú bývať. On aj s manželkou odišli do ubytovne, ktorú im vybavila p. K.. Neskôr sa presťahovali do podnájmu, kde sú doteraz.
K. K. (konateľka odporcov 1, 2) vypovedala, že čo sa týka kúpnej zmluvy, bola presvedčená, že navrhovateľ 1 bude schopný plniť zmluvné záväzky, nakoľko podľa jej vedomostí a svojej prezentácie mal zdediť viaceré nehnuteľnosti v Y., ktoré postupne rozpredával. Čo sa týka predmetných zmlúv navrhovatelia mali niekoľko dní na to, aby sa s nimi oboznámili a následne ich podpísali. Nehnuteľnosť v Y. bola zaťažená viacerými dlhmi a to na elektrine, plyne. Hrozili im exekúcie. Taktiež v sociálnej poisťovni boli dlžoby. Všetko sa dialo veľmi rýchlo, pretože navrhovatelia potrebovali peniaze v podstate v priebehu pár dní.
Svedok M. C. (snúbenec p. K.) vo svojej výpovedi uviedol, že do konania vstúpil až v čase, keď sa malo jednať o deložáciu navrhovateľov z rodinného domu na A. XX v K.. Predchádzali tomu viaceré upozornenia zo strany p. K. ako aj zistenie, že na dome je poškodená elektroinštalácia. K vysťahovaniu rodiny došlo prostredníctvom sťahovacej služby, ktorú objednala p. K..
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) návrhom na začatie konania možno uplatniť najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem je daný tam, kde sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté. Ak má otázka, o ktorej sa má rozhodnúť na základe návrhu na určenie, povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ak možno priamo žalovať určenie existencie alebo neexistencie samotného práva alebo právneho vzťahu. Tam, kde možno žalovať určenie vlastníckeho práva, nemožno spravidla žalovať určenie neplatnosti zmluvy, či iných úkonov a právnych skutočností.
V danom prípade sa navrhovatelia na jednej strane domáhajú určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, zmluvy o práve spätnej kúpy, zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktoré sú podľa ich názoru neplatné, pretože sú v rozpore s dobrými mravmi, boli uzavreté v tiesni a týmito zmluvami mal byť zastretý iný právny úkon - zmluva o pôžičke. Následne v dôsledku neplatnosti týchto zmlúv je neplatná aj zmluva uzavretá medzi odporcami 1 a 2, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu predmetnej nehnuteľnosti na odporcu 2. Na druhej strane navrhovatelia žiadajú priamo určiť, že navrhovateľ v 1. rade je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a to s poukazom na neplatnosť vyššie uvedených zmlúv. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľov o určenie neplatnosti právnych úkonov - uzavretých zmlúv špecifikovaných v žalobnom návrhu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení zamietol, keď s platnosťou alebo neplatnosťou týchto zmlúv sa zaoberal ako s predbežnou otázkou pri rozhodovaní o určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu nie je podkladom pre zápis do katastra nehnuteľnosti.
Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti súd videl v tom, že jediným prostriedkom na odstránenie neistého právneho postavenia navrhovateľov je žaloba o určenie vlastníckeho práva, v rámci ktorého konania bola posúdená platnosť uzavretých zmlúv a na základe ktorej by mohlo prísť v prípade kladného rozhodnutia o veci k obnove zápisov vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za platný.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).
„Dobré mravy“ sú pravidlá správania, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a ktoré tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.
Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky (§ 658 ods. 1 OZ).
Neprimerané a teda odporujúce dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe ich zjednania obvyklú, stanovenú hlavne s prihliadnutím k najnižším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní úveru alebo pôžičky.
Na základe vykonaného dokazovania, ktoré súd vykonal postupom podľa § 132 O.s.p., keď dôkazy hodnotil jednotlivo aj v ich vzájomnej časovej a vecnej súvislosti, súd dospel k nasledovným záverom:
Je nepochybné, že kúpna zmluva a zmluva práva spätnej kúpy bola uzavretá medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom v 1. rade v septembri 2005 a zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy medzi odporcom v 1. rade a navrhovateľmi v novembri 2005. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že tieto zmluvy neboli urobené slobodne a vážne, obchádzajú zákon a sú v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnou vôľou navrhovateľa v 1. rade nebolo predať rodinný dom a prísť o bývanie, ale získať pôžičku na vyrovnanie dlhu v OTP banke, a, s. a zabezpečenie tejto pôžičky s tým, že keď sa navrhovateľom podarí v súčinnosti s odporcom v 1. rade vybaviť úver s menšími splátkami, predmetnú nehnuteľnosť navrhovatelia získajú do vlastníctva. V danom prípade súd uzavreté zmluvy vyhodnotil ako simulované právne úkony, ktorými bol zastretý právny úkon - zmluva o pôžičke. Dojednané podmienky za akých bola táto zmluva uzavretá obsahujú aj ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Cieľom odporcu 1) bolo nielen za
výhodných podmienok získať nehnuteľnosť (za poskytnutých 700.000,- Sk mal získať nehnuteľnosť ocenenú znalcom na 3.300.000,- Sk resp. predajnú cenu zverejnenú na internete cez 4 mil. Sk), ale túto pôžičku poskytol s úrokom podstatne presahujúcim mieru stanovenú bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek v rozhodnom období. Súčasťou uzavretých zmlúv boli aj ustanovenia, ktoré obsahujú prvky zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva alebo záložnú zmluvu. Vzhľadom na to, že uzavreté zmluvy boli simulovanými právnymi úkonmi a zastretý právny úkon súd vyhodnotil ako absolútne neplatný nemohlo dôjsť účinne k prevodu vlastníctva z navrhovateľa 1) na odporcu 2). Nakoľko odporca 1) sa nestal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nemohol previesť účinne túto nehnuteľnosť na iný subjekt - odporcu 2) pri rešpektovaní zásady, že nikto nemôže previesť viac práv ako ich sám má. Súd preto návrhu na určenie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovatelia boli v konaní úspešní len čiastočne, preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny,
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 202 a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.