Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/93/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: I. K., nar. X.X.XXXX,. bytom M. M. XXXX/XX,. R., právne zastúpeného JUDr. J. Z., advokátom, so sídlom R., M. XX. proti žalovanému: S-E. s.r.o., IČO: XX. XXX. XXX,. so sídlom H. H., K P. X,. právne zastúpeného JUDr. I. M., konateľom Advokátska kancelária JUDr. I. M. a Mgr. M. D., so sídlom v Ž., T. XX, o zaplatenie 5.808,92 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. -47 zo dňa 16.12.2009, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.612,12 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.10.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 190,89 € k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. J. Z. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zastavil konanie v časti zaplatenia 196,80 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 196,80 € od 1.10.2009 do zaplatenia. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.612,12 € s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 1.10.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. J. Z. náhradu trov konania vo výške 1.018,42 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. , , , , , , , v platnom znení a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného ako zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.7.2002 vo funkcii obchodného manažéra. Pracovný pomer dojednaný medzi účastníkmi na dobu určitú sa zmenil ako uzatvorený na dobu neurčitú. Žalobca listom zo dňa 8.4.2009 okamžite skončil pracovný pomer u žalovaného z dôvodu, že žalovaný mu za mesiac január nevyplatil celú mzdu splatnú dňom 28.2.2009. List žalobcu zo dňa 8.4.2009 bol žalovanému doručený ako zamestnávateľovi dňa 14.4.2009. Žalovaný listom zo dňa 16.ž.2009 oznámil žalobcovi, že považuje jeho okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a vyzval ho na nástup do práce, do prevádzky zamestnávateľa. Listom zo dňa 24.4.2009 žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom z dôvodu, že v dňoch

od 15.4.2009 do 24.4.2009 sa žalobca nedostavil na pracovisko, nevykonával pridelené pracovné povinnosti a svoju neúčasť nijako neospravedlnil, čím závažne porušil pracovnú disciplínu. Následne listom zo dňa 30.4.2009 žalobca oznámil žalovanému, že na okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 8.4.2009 trvá. Podľa dohody o zmluvnej odmene zo dňa 23.1.2007 ročnou mzdou žalobcu u žalovaného bolo 180.000,- Sk. Podľa tabuľky pre výpočet prémií žalobcu za obdobie 1/2009 zostavenej žalovaným, prémia za mesiac január 2009 žalobcovi prislúchala vo výške 2.762,56 €. Výpočet vychádzal z obratu u jednotlivých zákazníkov žalovaného a zohľadňoval tovarové faktúry a režijné faktúry. Mzdu, náhradu mzdy a za obdobie odpracované žalovaným ako zamestnancom súd zistil z oboznámených výplatných lístkov žalobcu u žalovaného za mesiace január, február, marec a apríl 2009. Žalobcovi bola vyplácaná mzda do mesiaca január až marec a za časť mesiaca apríl 2009.

Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 196,80 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 196,80 € od 1.10.2009 do zaplatenia. Žalobca svoj návrh v tejto časti vzal späť na pojednávaní a žiadal v tejto časti konanie zastavil. Súd v uvedenej časti konanie zastavil s tým, že nesúhlas zo strany žalovaného nebol vyslovený a vzhľadom na okolnosti sporu by ho súd ani nepovažoval za daný z vážnych dôvodov.

Súd zaviazal žalovaného na plnenie podľa výrokovej časti rozsudku titulom náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku žalobcu za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Za právne východisko uznal okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu zo dňa 8.4.2009, doručené dňom 14.4.2009 s tým, že týmto dňom sa skončil pracovný pomer žalobcu u žalovaného. Právnym následkom tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru je vznik nároku žalobcu na náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Súd neuznal námietku žalovaného spočívajúcu v tom, že neboli dané dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru a mzda bola žalobcovi vyplatená riadne a včas ako smerodajnú v tomto konaní bez ohľadu na vecné preskúmanie tohto tvrdenia. Vychádzal z interpretácie ust. , v zmysle ktorého ak neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru účastník neuplatní na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov od jeho doručenia, nevykonáva si svoje právo a to navyše s právnym následkom, že účinky doručeného okamžitého skončenia pracovného pomeru nastanú bez ohľadu na to, či jeho vecné dôvody boli dané. Citlivo zvažoval okolnosti v súlade s čl. II v tom smere, či nedochádza k výkonu práva zo strany žalobcu ako zamestnanca v rozpore s dobrými mravmi, pričom dospel k záveru, že žalobca doručil okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanému určité vo svojich náležitostiach, tak jediným spôsobom ako bolo odvrátiť jeho právne účinky, bol napadnúť tento právny úkon zamestnanca na súde v stanovenej lehote. Keďže sa tak nestalo, pracovný pomer žalobcu u žalovaného sa skončil dňom 14.4.2009 a okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 24.4.2009 je právne neúčinné, lebo bolo podané až po skončení pracovného pomeru žalobcu. Výpočtom podielu zúčtovanej mzdy a odpracovaných hodín súd zistil, že výšku priemerného hodinového zárobku žalobcu u žalovaného vypočítanou za obdobie je 16,1342 €. Výšku plnenia priznaného v tomto konaní súd určil ako násobok priemerného hodinového zárobku x 8 hodín x 21,74 dní v mesiaci x 2 mesiace, pričom tento výpočet bol v konaní nesporný. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. s prihliadnutím na , pričom priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania vzhľadom na neúspech žalobcu v pomerne zanedbateľnej časti.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.612,12 € s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 1.10.2009 do zaplatenia a o náhrade trov konania podal odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti odvolaním zmeniť a rozhodnúť tak, že Krajský súd v Žiline žalobcovi náhradu mzdy vo výške 5.612,12 € s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 1.10.2009 do zaplatenia nepriznáva. Žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a to vzhľadom na to, že sa súd nezaoberal otázkou neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorou sa pre spravodlivé posúdenie veci mal zaoberať. Je toho názoru, že súd sa mal zaoberať otázkou neplatnosti skončenia pracovného pomeru v konaní o zaplatenie náhrady mzdy a to najmä z dôvodu spravodlivého posúdenia, či je žalobcom uplatnený nárok oprávnený a to vzhľadom na to, že nevytvára fikciu platnosti skončenia pracovného pomeru v prípade neuplatnenia jeho neplatnosti na súde. Súd neprihliadal na namietanú nespravodlivosť

priznania náhrady mzdy vzhľadom na jej satisfakčnú funkciu a fakt, že mzda i prémie boli v plnej výške vyplatené žalobcovi. Žalobca dňa 14.4.2009 doručil okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanému s odôvodnením, že mu nebola vyplatená časť mzdy za mesiac január 2009. Žalobca na takéto skončenie pracovného pomeru nemal zákonný dôvod, nakoľko mu boli všetky mzdové prostriedky riadne a včas uhradené. O tejto skutočnosti žalovaný informoval žalobcu oznámením zo dňa 16.4.2009, v ktorom uviedol zároveň, že trvá na tom, aby žalobca naďalej vykonával prácu podľa pracovnej zmluvy. Dodatkom č. 4 k pracovnej zmluve uzavretej dňa 22.7.2002 - dohoda o zmluvnej mzde zo dňa 23.1.2007 sa žalovaný so žalobcom dohodol na výške prémií, ktorá bola stanovená určitým percentom z obratu. Na základe tohto dodatku bola žalobcovi vypočítaná celková výška prémií za mesiac január 2009 v sume 2.762,56 €, ktorá mu bola vyplatená. Žalobca vo svojom liste zo dňa 30.4.2009 uvádza pre výpočet prémií obrat dosiahnutý za mesiac január 2009 vo výške 188.099,69 € bez DPH. Uvedený obrat je len čiastkový a pozostáva len z faktúr vydaných. Do obratu neboli zarátané nákladové faktúry za dohodnuté bonusy, ktoré rovnako vstupujú do obratu. Celkový obrat, teda nečinil 188.099,69 € bez DPH, ale 176.495,4 €. Žalovaný je toho názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu je neplatné, pretože naň nemal dôvod a bol naďalej povinný vykonávať prácu v súlade s pracovnou zmluvou. Zamestnávateľ v zmysle ust. môže uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Z gramatického a logického výkladu citovaného ustanovenia nevyplýva pre zamestnávateľa povinnosť uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde a to aj s poukazom na to, že žalobca nemal dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom k tejto skutočnosti je nutné, aby v konkrétnom prípade právny úkon žalobcu smerujúci k skončeniu pracovného pomeru so žalovaným bol považovaný za absolútne neplatným a to aj s ohľadom na ust. . Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu zo dňa 8.4.2009 odporuje zákonu v časti, v ktorej žalobca uvádza, že mu do 8.4.2009 nebola vyplatená časť mzdy za mesiac január 2009, pretože mzda za mesiac január 2009 mu bola vyplatená v plnom rozsahu, a preto uvedenie dôvodu nezakladajúceho sa na pravde je nutné považovať za odporujúce zákonu. Súčasne sa okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu prieči dobrým mravom, keď si v ňom žalobca na nepravdivom základe uplatnil nárok na náhradu mzdy. Nakoľko náhrada mzdy má satisfakčný charakter, tento by v tomto konkrétnom prípade nedosahovala, pretože žalobcovi boli vyplatené všetky jeho mzdové nároky, a preto mu nevznikol nárok na vyplatenie uplatnenej náhrady mzdy.

K odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení poukazoval na to, že žalovaný ako zamestnávateľ mal využiť svoje právo a v dvojmesačnej lehote podľa ust. uplatnil neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde. V takom prípade by sa súd v tomto konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zaoberal a posudzoval všetky náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, tzn. či okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa formálne i obsahové náležitosti v zmysle ust. , či spĺňa náležitosti platného právneho úkonu podľa ustanovení a či dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je daný a boli splnené podmienky ust. . Po márnom uplynutí lehoty uvedenej v ust. platnosť či neplatnosť skončenia pracovného pomeru nemôže byť preskúmavaná súdom, aj keď by jednostranný zrušovací prejav bol ako právny úkon neplatná, resp. pracovný pomer skončí aj v prípade, že k jeho rozviazaniu skutočne došlo neplatným právnym úkonom. Zároveň netvrdil, že dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru nemal, pretože žalovaný mu nevyplatil všetky mzdové nároky tak, ako bol povinný, resp. ako sa zaviazal. Bol uzrozumený s tým, že žalovaný bude mať iný názor na výpočet či výšku jeho mzdových nárokov a uplatní svoje právo na súde v zmysle ust. . Oprávnenosť a platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru bude predmetom dokazovania v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa teda žalovaný domnieval a bol presvedčený o tom, že mu všetky mzdové nároky riadne a včas vyplatil a teda platnosť okamžitého skončenia neuznával, mal a musel uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde v lehote stanovenej v , ak chcel zabrániť, aby účinky skončenia pracovného pomeru nastali. Po uplynutí tejto lehoty už takúto možnosť či právo nemá. Teda súd sa platnosťou či neplatnosťou skončenia pracovného pomeru nemôže zaoberať.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v súlade s ust. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. v spojení s ust. rozsudok

okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým žalovanému súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.612,12 € s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 1.10.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a o náhrade trov konania potvrdil v súlade s ust. , . Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.

V zmysle ust. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu, ako aj rozsudku súdu prvého stupňa dospel k záveru, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. a nasl. . Svoje rozhodnutie odôvodnil s tým, že naplnil požiadavky uvedené v ust. .

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne pochybenie, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

V zmysle ust. zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj v prípade, ak mu zamestnávateľ nevyplatil v uvedenej lehote aj časť mzdy alebo náhradu mzdy. Dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca vzniká vždy pri každej oneskorenej výplate mzdy, t.j. vždy po uplynutí 15 dní od termínu splatnosti každej jednotlivej platby, tzn. že dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom je aj nevyplatenie časti mzdy. U zamestnanca ide o veľmi vážny dôvod, na základe ktorého mu zákonodarca dovoľuje aj okamžite skončiť pracovný pomer. Zamestnanec je oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer z tohto dôvodu aj vtedy, keď zamestnávateľ splnil svoju povinnosť, ale neskôr po lehote splatnosti aj za situácie, že v čase oneskoreného splnenia tejto povinnosti zo strany zamestnávateľa zamestnanec ešte neuplatnil okamžité skončenie pracovného pomeru. Nárok na náhradu mzdy za výpovednú dobu má vo vzťahu k zamestnancovi charakter satisfakcie.

Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru ( ) sa týkajú len prípadov skončenia pracovného pomeru na základe právneho úkonu. Účastník pracovného pomeru voči ktorému bol uplatnený zrušovací právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru, svoje právo môže uplatniť na súde, aby rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Bez rozhodnutia súdu sa považuje skončenie pracovného pomeru za platné, aj keď príslušný zrušovací právny úkon mal podstatné právne vady. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru je prekluzívnou hmotnoprávnou lehotou. Jej uplynutím zaniká právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Súd k nej prihliada z úradnej povinnosti.

Ak chce zamestnanec alebo zamestnávateľ zabrániť tomu, aby nastali právne účinky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru, musí v lehote dvoch mesiacov podať na súd žalobu o určenie, že právny úkon o rozviazaní pracovného pomeru je neplatný. Ak taká žaloba nebola podaná, skončil pracovný pomer medzi účastníkmi podľa tohto právneho úkonu, aj keby išlo o neplatné rozviazanie pracovného pomeru. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty sa súd už nemôže zaoberať otázkou platnosti rozväzovacieho úkonu a to ani ako predbežnou otázkou.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. , v spojení s ust. s tým, že priznal náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní. Trovy odvolacieho konania navrhovateľa predstavujú trovy právneho zastúpenia v sume 198,10 €, ktoré boli vyčíslené v súlade s

vyhl. č. (odmena za jeden úkon z hodnoty veci 5.612,12 € = 190,89 €, režijný paušál 7,21 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.