Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-874-2000.pdf
PDF · 171.31 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-13C/874/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Kajetánom Kičurom v obchodnoprávnej veci navrhovateľky A. U., bytom D. č. XX, Q., právne zastúpenej Dr. A. T., advokátkou so sídlom F. č. XX, Q. 4 proti odporcovi L., a. s., F. č. XX, Q. V, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenému JUDr. V. M., advokátkou so sídlom Q. X, Q. o zaplatenie 5 148,48 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 5 148,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne za obdobie od 1. 6. 2000 do zaplatenia, ako i trovy konania vo výške 7 258,96 €, a to všetko v lehote do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 24. 5. 2000 sa navrhovateľka domáhala odstránenia vád diela na tom skutkovom základe, že dňa 3. 9. 1998 uzatvorila s odporcom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba rodinného domu v Q. X, na parcele číslo 567, vedenej na liste vlastníctva číslo 11. Dielo malo byť zhotovené v čase od septembra 1998 do septembra 1999 podľa projektovej dokumentácie. Nakoľko práce odporcu vykazovali vady, navrhovateľka tieto vady reklamovala u odporcu listami zo dňa 26. 10. 1998, 3. 12. 1998, 7. 12. 1998, 15. 12. 1998, 8. 1. 1999, 4. 2. 1999 a zo dňa 10. 3. 1999. Podľa zmluvy o dielo mal odporca vady odstrániť v lehote 10 dní. Odporca vady diela neodstránil a ani na reklamácie vád diela nereagoval.
Bezplatné odstránenie vád navrhovateľka žiadala na tepelnej izolácii krovu, ktorá podľa navrhovateľky nie je spravená podľa projektovej dokumentácie, betónu pod vikierom, ktorý praská, na anglickom dvorci, ktorý podľa navrhovateľky nie je podľa projektovej dokumentácie, na kovových držiakoch na krokvách, ktoré nie sú podľa navrhovateľky opatrené ochranným náterom, na ozdobných štítoch na dome, ktoré sú podľa navrhovateľky neprofesionálne vyhotovené, na pilieroch pod výklenkom, ktoré nie sú podľa navrhovateľky ošetrené proti škodcom a hnilobe a sú nekvalitne pospájané, ošetrenie dosiek na záklopoch, ktoré nie sú podľa navrhovateľky kvalitné a nie sú ošetrené proti hnilobe, škodcom a požiaru, a rozšíreným návrhom zo dňa 20. 5. 2002 si navrhovateľka uplatnila nárok na bezplatné odstránenie vady spočívajúcej vo vyvložkovaní komína.
Zľavu z ceny diela navrhovateľka požadovala z vyhotoveného krovu, ktorý nie je podľa projektovej dokumentácie, v dôsledku čoho nebolo možné namontovať strešné okná, z vyhotoveného podkrovia, ktoré bolo podľa navrhovateľky svojvoľne odporcom zvýšené o 10 cm, na drevenom záklope na kúpeľni, ktorý má odchýlku 5 cm, na pomúrniciach, ktoré neležia na veci podľa projektovej dokumentácie, neobitie vikieru doskami v sume 5 900,- Sk, ako aj za drevo, ktoré malo byť použité na zimnú záhradu a použité nebolo v sume určenej znaleckým posudkom.
Rozšíreným návrhom zo dňa 6. 9. 2002 (čl. 84a) z dôvodu nedostatkov na nedokončenej elektroinštalácii navrhovateľka žiadala buď odstránenie vady alebo poskytnutie zľavy z ceny diela
Navrhovateľka k podanému návrhu na začatie konania pripojila zmluvu o dielo číslo 035/98 zo dňa 3. 9. 1998 a listy, ktorými reklamovala vady diela zo dňa 26. 10. 1998, 3. 12. 1998, 7. 12. 1998, 15. 12. 1998, 8. 1. 1998, 4. 2. 1999 a 16. 3. 1999.
Okresný súd Čadca rozhodol v merite veci rozsudkom, č. k. 13 C 874/2000-290 zo dňa 1. 6. 2004 a predmetným rozsudkom zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 155 090,- Sk. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že odporca fakticky na tvrdenia uvedené navrhovateľkou v návrhu na začatie konania nereagoval žiadnym právne relevantným spôsobom. Tvrdenia navrhovateľky ani nepotvrdil, ale ani nevyvrátil. Preto bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktorým súdny znalec vyčíslil náklady na odstránenie vád a zľavu z ceny diela vo výške 104 342,- Sk a rozdiel medzi cenou stavebných prác určenou súdnym znalcom a vyplatenou zálohou vo výške 50 749,- Sk. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplynulo, že súd právne vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom posúdil ako obchodnoprávny vzťah a aplikoval naň ustanovenia Obchodného zákonníka. Ďalej súd poukázal na to, že odstúpením od zmluvy spravujúcej sa ustanoveniami Obchodného zákonníka nie je dotknutá jej predchádzajúca účinnosť a táto skutočnosť sa prejavuje i v tom, že zostávajú zachované tie práva, ktoré vznikli pred odstúpením od zmluvy z porušenia tejto zmluvy. Navrhovateľka si uplatňuje práva iba do odstúpenia od zmluvy, t. j. do 12. 5. 1999. Vady diela boli preukázané znaleckým posudkom Ing. Q.. Preto súd považoval nárok navrhovateľky za dôvodný v celom rozsahu, a keďže odporca neodstránil v primeranej lehote odstrániteľné vady, ani neposkytol navrhovateľke zľavu z ceny diela za neodstrániteľné vady, súd zaviazal odporcu k úhrade sumy 155 090,- Sk.
Krajský súd v Žiline predmetný rozsudok Okresného súdu Čadca uznesením, č. k. 5 Co 523/2004-317 zo dňa 12. 5. 2005 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že v občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom, a preto nemôže navrhovateľovi priznať viac, než žiadal v petite návrhu a odporcovi nemôže uložiť inú, než navrhovateľom navrhovanú povinnosť, alebo priznať požadované plnenie, avšak iného skutkového základu, než ktorý bol predmetom konania. Prekročením návrhu nie je, ak súd skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdil po právnej stránke inak, než to urobil navrhovateľ. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala odstránenia odstrániteľných vád a poskytnutia zľavy z neodstrániteľných vád. Nežiadala zmeniť návrh na začatie konania, ani ho nerozšírila. Preto, keďže súd nepostupoval v súlade s navrhovateľkou uplatneným návrhom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil.
Návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Čadca doručený dňa 4. 7. 2005, navrhovateľka žiadala pripustiť zmenu rozsudočného návrhu tak, že odporca bude zaviazaný k povinnosti zaplatiť zľavu z ceny diela v sume 104 342,- Sk za odstrániteľné vady a zaplatiť sumu 50 748,20 Sk. Pri vadách diela, ktoré znalec nedokázal posúdiť a ktoré konateľ odporcu videl a uznal, navrhovateľka rozhodnutie ponechala na úvahe súdu.
Okresný súd Čadca na pojednávaní dňa 20. 9. 2005 pripustil zmenu rozsudočného návrhu znenia: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 155 090,- Sk spolu s trovami tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, a to všetko v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.“
Okresný súd Čadca opätovne vo veci rozhodol rozsudkom, č. k. 13 C 874/2000-358 zo dňa 4. 11. 2005 a odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 155 090,- Sk. Súd mal preukázané platné odstúpenie od zmluvy o dielo navrhovateľkou. S námietkou premlčania vznesenou odporcom sa súd nestotožnil a na túto neprihliadol, pretože podľa jeho názoru navrhovateľke lehota na uplatnenie nároku voči odporcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť až dňa 5. 7. 2003, kedy bol navrhovateľke doručený znalecký posudok, a kedy sa navrhovateľka vlastne dozvedela o výške svojho nároku voči odporcovi. Preto súd v súlade s § 436 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka priznal navrhovateľke zľavu z ceny diela vo výške 104 342,- Sk, pričom táto zľava z ceny diela vyjadruje i vzniknutú, ako i budúcu majetkovú ujmu navrhovateľky pre nižšiu hodnotu a životnosť zhotoveného rodinného domu, pretože vzhľadom na kvalitu zhotovených prác odporcom na tomto diele je predpoklad, že navrhovateľka bude mať potrebu častejších a nákladnejších udržiavacích prác o vadnú časť, pričom je i možnosť znehodnotenia ostatných častí domu v dôsledku nekvalitne vykonaného diela odporcom.
Zároveň súd navrhovateľke priznal aj nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, o ktorom sa navrhovateľka dozvedela dňa 5. 7. 2003.
Krajský súd v Žiline uvedený rozsudok Okresného súdu Čadca uznesením, č. k. 8 Co 284/2005-385 zo dňa 4. 12. 2007 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že prvostupňový súd sa nezaoberal tým, či navrhovateľke prislúcha právo na zľavu z ceny diela pri vadách, ktoré je možné odstrániť, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.
Podaním zo dňa 21. 12. 2007 navrhovateľka rozšírila svoj nárok o úroky z omeškania vo výške 17,6 % zo žalovanej istiny od podania žalobného návrhu, t. j. od 1. 6. 2000.
Okresný súd Čadca zmenu rozsudočného návrhu pripustil uznesením, č. k. 13 C 874/2000-395 zo dňa 29. 10. 2008 tak, že rozsudočný návrh znie: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 155 090,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne za obdobie od 1. 6. 2000 do zaplatenia i trovy konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, a to všetko v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.“
O tomto nároku navrhovateľky súd ďalej konal i rozhodol.
Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd konal v neprítomnosti odporcu i jeho právnej zástupkyne, ktorí mali doručenie termínu pojednávania riadne vykázané a na pojednávanie sa neustanovili bez ospravedlnenia. Súd nemal u odporcu a jeho právnej zástupkyne preukázaný taký dôvod, ktorý by bránil vykonaniu pojednávania bez ich prítomnosti. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, ohliadkou miesta samého, znaleckým dokazovaním, svedeckou výpoveďou svedka T. L. i celým spisovým materiálom 13 C 874/2000 a na základe takto vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka s odporcom uzatvorili zmluvu o dielo číslo 035/98 zo dňa 3. 9. 1998, na základe ktorej odporcovi ako zhotoviteľovi vznikla povinnosť vyhotoviť dielo spočívajúce vo výstavbe rodinného domu na parcele číslo 567, vedenej na liste vlastníctva číslo 11, katastrálne územie T. a navrhovateľke ako objednávateľovi vznikla povinnosť zaplatiť za vyhotovenie diela sumu 2 034 830,- Sk plus DPH. Navrhovateľka sa zároveň zaviazala zaplatiť odporcovi k dátumu 15. 9. 1998 zálohovú platbu vo výške 1 020 000,- Sk. Túto zálohovú platbu navrhovateľka odporcovi uhradila v dvoch splátkach, a to dňa 8. 9. 1998 v sume 500 000,- Sk a dňa 17. 9. 1998 v sume 520 000,- Sk. Po započatí prác odporcom na výstavbe vyššie opísaného diela navrhovateľka listami zo dňa 26. 10. 1998, 3. 12. 1998, 7. 12. 1998, 15. 12. 1998, 8. 1. 1998, 4. 2. 1999 a 16. 3. 1998 reklamovala vady vyhotovovaného diela a žiadala o ich odstránenie. Listom zo dňa 12. 5. 1999 navrhovateľka odstúpila od zmluvy o dielo číslo 035/98 zo dňa 3. 9. 1998. Dňa 1. 6. 2000 navrhovateľka podala na súd návrh na odstránenie vád diela a poskytnutie zľavy z ceny diela pri neodstrániteľných vadách. Po zmene návrhu aj v nadväznosti na závery v konaní vyhotoveného znaleckého posudku Ing. F. Q. navrhovateľka žiadala odporcu zaviazať k zaplateniu istiny vo výške 5 148,04 € (155 090,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % za obdobie od 1. 6. 2000 do zaplatenia.
Odporca pôvodný návrh navrhovateľky na odstránenie odstrániteľných vád a o poskytnutie zľavy za neodstrániteľné vady diela s prihliadnutím k právnemu režimu, ktorý nastáva po odstúpení od zmluvy, považoval za nedôvodný a žiadal tento návrh zamietnuť, čo odôvodňoval tým, že nároky zo zmluvy, ktorá zanikla odstúpením od nej, zanikajú. Následne odporca v rámci svojej obrany voči navrhovateľkou uplatnenému nároku v zmysle zmeneného návrhu na začatie konania spochybňoval výšku rozdielu medzi zálohou poskytnutou navrhovateľkou na vykonanie diela a cenou diela ku dňu odstúpenia od zmluvy, ktorú súdny znalec určil sumou 1 684,53 € (50 748,20 Sk). Poukázal na to, že nie je možné zistiť stupeň rozostavanosti stavby ku dňu odstúpenia navrhovateľky od zmluvy o dielo, t. j. ku dňu 14. 5. 1999. Do domu navrhovateľky preinvestoval viac finančných prostriedkov než bola zo strany navrhovateľky poskytnutá záloha. I pokiaľ ide o spodnú časť stavby pre anglické dvorce, túto časť robil pre navrhovateľku iný dodávateľ. Nerobil ani izoláciu pivničných stien. Preto by nemal znášať ani sumu 398,33 € (12 000,- Sk), ktorou súdny znalec ohodnotil opravu vlhnutia
stien a dna anglických dvorcov. Namietal tiež to, že má navrhovateľke uhradiť sumu 315,34 € (9 500,- Sk) za dokončenie elektroinštalácie, pretože elektroinštaláciu nemohol dokončiť z dôvodu, že navrhovateľka od zmluvy odstúpila a znemožnila mu dokončenie týchto prác. Nie je preto pravdou to, že na reklamácie navrhovateľky nereagoval. Mal snahu o odstránenie niektorých vád, tieto však odstrániť nemohol, pretože mu v tom zabránila samotná navrhovateľka. Násilne bol navrhovateľkou zo staveniska vysťahovaný. Okrem toho i súd na ohliadke miesta samého dňa 7. 10. 2002 konštatoval, že ide o novostavbu čiastočne ukončenú, ktorú realizovalo viacero dodávateľov. Odporca v rámci svojej obrany poukázal i na to, že navrhovateľka nemôže meniť svoj nárok po odstúpení od zmluvy, nemôže preto po odstúpení od zmluvy žiadať zľavu z ceny diela, keď ešte pred odstúpením od zmluvy žiadala odstránenie vád. Navrhovateľka môže svoje nároky z vád diela meniť iba s jeho súhlasom. Súhlas na zmenu nárokov navrhovateľky nedal. Zároveň nárok na zľavu z ceny diela je uplatnený až po uplynutí všetkých lehôt podľa Obchodného zákonníka. Preto vznáša námietku premlčania. Lehota premlčania začala navrhovateľke plynúť dňa 14. 5. 1999. Uvedené platí aj na nároky do odstúpenia od zmluvy. Navrhovateľka si môže uplatňovať práva len z tých nárokov, ktoré boli reklamované do dňa odstúpenia, nie tie, ktoré boli ešte napríklad v roku 2003.
K námietke premlčania vznesenej odporcom navrhovateľka uviedla, že už Krajský súd jej priznal právo uplatňovať si nároky z vadného plnenia. Poukázala na to, že podľa zmluvy o dielo bola dohodnutá reklamačná lehota a v rámci reklamačnej lehoty i vady diela reklamovala. Pritom nemohla vedieť, ktoré vady sú odstrániteľné a ktoré sú neodstrániteľné. Túto skutočnosť sa dozvedela až zo znaleckého posudku. Preto žiada zaplatenie sumy tak, ako si to uplatnila upraveným návrhom na začatie konania. Znalecký posudok jej bol doručený dňa 5. 7. 2003 a od tohto dátumu, keďže ide o lehotu subjektívnu, začala plynúť i premlčacia lehota. Okrem toho konateľ odporcu osobne na ohliadke stavby svojou výpoveďou potvrdil, že reklamované stavebné práce vykonávala jeho stavebná firma, ako aj uznal reklamované vady diela. Považoval sumu 4 979,09 € (150 000,- Sk) primeranú rozsahu vád diela, nevedel ju však zaúčtovať, preto čakal na súdne rozhodnutie vo veci samej. K tomuto svojmu tvrdeniu navrhovateľka pripojila i fotokópiu oznámenia odporcu zo dňa 16. 10. 2002 (čl. 379 súdneho spisu), z ktorej vyplynulo, že odporca je ochotný poskytnúť zľavu z ceny diela celkom v sume 155 545,- Sk tak, že vlastne navrhovateľkou poskytnutá záloha na cenu diela vo výške 1 020 000,- Sk sa bude považovať za konečnú cenu diela a všetky právne vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom budú po zúčtovaní tejto sumy považované za usporiadané. Navrhovateľka tiež poprela tú skutočnosť, že by odporcu nepustila na stavenisko a znemožnila mu odstránenie týchto vád. Naopak opakovane žiadala o odstránenie vád, avšak zo strany odporcu nedošlo k žiadnej súčinnosti na to, aby boli tieto vady odstránené. Preto i od zmluvy o dielo odstúpila. Odporca mal dostatok času, aby od roku 1998 reagoval na reklamácie a vyjadril sa ku spôsobu jej vybavenia. Odporca vady neodstránil v primeranej dodatočnej lehote, pričom lehotu niekoľkých rokov navrhovateľka považuje za dostatočnú, preto uplatnila svoje zákonné právo vyplývajúce jej z § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka a žiadala, aby jej odporca poskytol zľavu z ceny diela. Zároveň vyjadrenie odporcu uvedené v jeho liste zo dňa 16. 10. 2002 považuje za jasný prejav jeho vôle smerujúci k uznaniu vád a uznaniu spôsobu vybavenia reklamácie poskytnutím zľavy z ceny diela.
V konaní vypočutý svedok T. L. svojou svedeckou výpoveďou potvrdzoval skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v návrhu na začatie konania. Svedok uviedol, že pôvodne začali stavať s inou firmou, potom im bola odporučená firma odporcu. Preto pokračovali vo výstavbe domu s firmou odporcu, ktorému zaplatili za stavbu 1 020 000,- Sk. Práce spočiatku prebiehali v poriadku. Situácia sa zmenila po zmene stavbyvedúceho. Po tomto okamihu začali byť práce nekvalitné a začali byť problémy aj s komunikáciou. V stavebnom denníku bola každá vada jasne popísaná. Hlavné vady spočívajú na streche, ktorá bola urobená veľmi zle s tým, že po prvýkrát drevo na strechu bolo privezené zlé, keď bola uznaná reklamácia, bolo toto drevo odvezené. Druhé drevo dovezené odporcom bolo napadnuté kôrovcom. Drevo napadnuté kôrovcom je použité v exteriéri. Jednotlivé krokvy na dome boli odporcom dané tak, že znemožnili nainštalovať strešné okná. Svedok aj na ohliadke miesta samého dňa 7. 10. 2002 za prítomnosti súdneho znalca i štatutárneho orgánu odporcu poukazoval na jednotlivé vady diela.
Odporca v zastúpení svojim štatutárnym orgánom na ohliadke miesta samého namietal neošetrenie reziva pod krytinou. Rezivo pod krytinou je ošetrené. Z ostatných strán ošetrenie dokončené nie je, pretože jeho vykonanie bolo navrhovateľkou znemožnené. Odporca rovnako namietal to, že spodnú časť domu nerobila ich firma.
Nespornou skutočnosťou, ktorá z ohliadky miesta samého dňa 7. 10. 2002 vyplynula, bolo to, že stavbu dodávali dvaja dodávatelia a rezivo na krov bolo dodávané odporcom. Latky, na ktoré bola kladená krytina, tieto latky kládla druhá firma. Na streche domu sa nachádzajú dve strešné okná, pričom po obidvoch krajoch strešných okien, ktoré sú v strede, sa nachádza priestor ešte na ďalšie dve. Podľa svedka T. L. ďalšie dve okná sa nezmestili.
Stavebný denník z vyhotovovania stavby neexistuje. Neexistuje ani žiaden zápis o stave nehnuteľnosti po odstúpení od zmluvy. Podľa v konaní vypočutého svedka T. L. tento zápis neexistuje z dôvodu, že odporca s nimi nechcel žiadnym spôsobom komunikovať.
Súdny znalec Ing. F. Q. vo svojom znaleckom posudku číslo 22/2003, v ktorom sa vyjadroval k vadám diela uvedeným v pôvodnom návrhu na odstránenie vád a poskytnutie zľavy z ceny diela za neodstrániteľné vady, konštatoval, že tepelná izolácia strešného plášťa a stropu podkrovia bola navrhnutá z dvoch vrstiev materiálu M. hr. 60 mm. Strešný plášť a strop podkrovia bol zateplený tepelnou izoláciou M. hr. 120 mm. Ide o zmenu v riešení zateplenia a nie o vadu časti diela. Príčinou prasklín na betónovom chodníku pod výklenkom je sadanie podkladovej násypovej vrstvy alebo neošetrenie betónovej vrstvy. Ide o vadu časti diela, ktorú je možné odstrániť. Na všetkých anglických dvorcoch sa prejavuje vlhnutie stien a dna. Na strednom anglickom dvorci opadáva omietka steny dvorca. Príčinou vlhnutia stien a dna je chybne zrealizovaná zvislá a vodorovná izolácia. Ide o vadu časti diela, ktorú je možné odstrániť. Prístup ku kovovým kotvám, ktoré kotvia krokvy do muriva, bol neprístupný. Iné zámočnícke výrobky majú iba základný náter, ktorý koroduje. Ide o vadu časti diela, ktorú na viditeľných miestach je možné odstrániť. Krov je napadnutý kôrovcom. Ochrana drevených prvkov krovu bola nedostatočná, neboli dodržané navrhované opatrenia. Viditeľné časti krokiev a pomúrnic sú deformované a narušené trhlinami. Neprístupnú časť krovu nebolo možné posúdiť. Je ale pravdepodobné, že podobné vady sú aj na neprístupných častiach krovu. Na krov bolo použité nevhodné drevo, ktoré bolo napadnuté škodcami a malo vysokú vlhkosť. Ide o vadu diela, ktorú nie je možné na krove odstrániť. Jednotlivé prvky krovu neboli dostatočne ošetrené proti požiaru, hnilobe a plesniam, osová vzdialenosť medzi krokvami má rozdiely až 100 mm, čo spôsobilo, že sú namontované iba dve strešné okná. Jednotlivé spoje nie sú podľa STN 73 1701/Z3, koncové krokvy nie sú osadené podľa projektu - nie sú vhodne upravené, štítové - ozdobné prvky sú neestetické. Ide o vady, pri ktorých je treba očakávať zníženie životnosti stavby rodinného domu. Vonkajšie podbite krovu nebolo zrealizované v celom rozsahu - ide o vadu, ktorú je možné odstrániť. I na drevené stĺpy a trámy prístrešku bolo použité nevhodné drevo, ktoré je nedostatočne ošetrené proti požiaru, hnilobe a pliesňam, jednotlivé spoje nie sú podľa STN 73 1701/Z3, kovové kotvy korodujú. Ide o vady, ktoré je možné odstrániť. Odchýlka na strope sa nezistila. Drevený záklop je zakrytý, je neprístupný. Preto nie je možné posúdiť, či ide o vadu časti diela. Dosky na záklopoch nie sú viditeľné. Nie je možné posúdiť, či ide o vadu časti diela. Drevo na zimnú záhradu nebolo použité, pretože stena je vymurovaná. Nejde o vadu časti diela. Uloženie pomurníc nie je možné posúdiť, pretože nie sú prístupné a viditeľné. V štítovej časti sú pomúrnice obložené zateplením fasády. Pri stavbe komína neboli použité správne technologické postupy a vhodné materiály. V hornej časti komína je viditeľné jeho nadstavenie. Ide o vadu časti diela, ktorú je možné odstrániť. Elektroinštalácia rodinného domu nie je dokončená. Ide o vady, ktoré je možné odstrániť. Vonkajšie podbitie krovu nebolo zrealizované v celom rozsahu. Ide o vadu, ktorú je možné odstrániť.
Náklady na odstránenie odstrániteľných vád spočívajúcich v oprave prasklín na betóne, oprave vlhnutia stien a dna anglických dvorcov, oprave drevených stĺpov pod výklenkom a jeho natretie, oprave komínového telesa v nadstrešnej časti z lešenia, ukončenia elektroinštalácie vrátane revíznej správy a zhotovenie vonkajšieho podbitia z lešenia súdny znalec vyčíslil sumou celkom vo výške 2 157,60 € (65 000,- Sk). Náklady na čiastočné odstránenie vád spočívajúcich v oprave a doplnení náterov na zámočníckych výrobkoch na prístupných miestach a výmene ozdobných drevených prvkov na štítoch domu a oprava spojov v sume celkom 232,36 € (7 000,- Sk). Zľavu z ceny za vady, ktoré nie je možné odstrániť a ktoré spočívajú v tom, že drevené časti krovu sú napadnuté kôrovcom, krov nie je ošetrený tak, ako predpisuje projektová dokumentácia, krov má vážne nedostatky oproti projektovej dokumentácii, má montážne vady, krov je chybne osadený, krov má estetický vady a má vadne zrealizované spoje, súdny znalec vyčíslil sumou 1 073,56 € (32 342,- Sk).
Hodnotu rodinného domu ku dňu odstúpenia navrhovateľky od zmluvy o dielo súdny znalec určil sumou 32 173,27 € (969 251,80 Sk). Rozdiel medzi celkovou cenou stavebných prác určených súdnym znalcom
a navrhovateľkou vyplatenou zálohou je vo výške 1 684,53 € (50 748,20 Sk). Znalec konštatoval dôvodnosť nárokov navrhovateľky.
Zo zmluvy o dielo číslo 035/98 zo dňa 3. 9. 1998 bolo zistené, že predmetom zmluvy bola výstavba rodinného domu podľa projektovej dokumentácie. Podľa zmluvy odporca ako zhotoviteľ je zodpovedný za to, že predmet zmluvy je zhotovený podľa podmienok zmluvy a že počas záručnej doby bude mať vlastnosti dohodnuté v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má predmet zmluvy v čase jeho odovzdania objednávateľovi. Za vady, ktoré sa prejavili po odovzdaní diela, zodpovedá zhotoviteľ iba vtedy, ak boli spôsobené porušením jeho povinností. Zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela, ktoré boli spôsobené použitím podkladov a vecí poskytnutých objednávateľom a zhotoviteľ ani pri vynaložení všetkej starostlivosti nemohol zistiť ich nevhodnosť alebo na ne upozornil objednávateľa a ten na ich použití trval. Záručná doba bola dohodnutá na 12 mesiacov a začala plynúť odo dňa odovzdania diela objednávateľovi. Pre prípad vady diela má objednávateľ právo požadovať a zhotoviteľ povinnosť bezplatne odstrániť vady. Ak je vada neopraviteľná, zhotoviteľ sa zaviazal dodať do 10 dní od zistenia tejto skutočnosti náhradný predmet plnenia. Ak objednávateľ nereklamoval zjavné vady a nedorobky (nedokončené práce), jeho právo zo zodpovednosti zaniká. Vadou podľa zmluvy sa rozumie odchýlka v kvalite, rozsahu a parametroch diela stanovených projektovou dokumentáciou, zmluvou a všeobecne záväznými technickými normami a predpismi. Vlastnícke právo k predmetu zmluvy má zhotoviteľ. Vlastnícke právo prechádza na objednávateľa po uhradení celého diela, odovzdávacím protokolom.
Podľa § 768c Obchodného zákonníka ak ďalej nie je ustanovené inak, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2002; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2002 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti, pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenia strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
Podľa § 550 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 564 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci: a/ požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b/ požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c/ požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d/ odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci
neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní bolo nesporným spôsobom preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola uzatvorená zmluva o dielo číslo 035/98 zo dňa 3. 9. 1998. Táto zmluva sa spravovala ustanoveniami Obchodného zákonníka. Preto i vzťah navrhovateľky a odporcu je obchodnoprávnym vzťahom so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Nesporne bolo tiež v konaní preukázané, že odporca v zmysle zmluvy o dielo pokračoval vo výstavbe rodinného domu na parcele číslo 567, vedenej na liste vlastníctva číslo 11, katastrálne územie Q. - T.. Navrhovateľka po zistení vád pri vyhotovovaní diela, tieto viacerými listami u odporcu reklamovala a žiadala o ich odstránenie. Všetky vady, z ktorých nároky si navrhovateľka uplatnila pôvodným návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 1. 6. 2000 i rozšírenými návrhmi doručenými súdu dňa 10. 9. 2000 (elektroinštalácia) a dňa 29. 1. 2003 (náhrada za tatranský profil) navrhovateľka u odporcu reklamovala a žiadala ich odstránenie. Následne podaním zo dňa 12. 5. 1999 označeným ako odstúpenie od zmluvy odstúpila od zmluvy o dielo uzatvorenej s odporcom. Odstúpenie od zmluvy bolo odporcovi doručené dňa 14. 5. 1999. Zároveň s prihliadnutím k časovému okamihu, kedy právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol i časovému okamihu nárokov, ktoré si navrhovateľka v danom konaní uplatňuje a k okamihu ich vzniku, považoval súd aj v nadväznosti na vyššie citovaný § 768c Obchodného zákonníka za potrebné aplikovať na daný právny vzťah a nároky, ktoré z neho vyplývajú a ktoré sú predmetom daného súdneho konania, ustanovenia Obchodného zákonníka účinné do 1. 1. 2002.
Odstúpením od zmluvy uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán okrem výnimiek uvedených vo vyššie citovanom § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002. Takýmto nárokom, ktorý aj po odstúpení od zmluvy zostáva zachovaný, je i náhrada spôsobenej škody. I nároky z právnych následkov porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy v dôsledku odstúpenia, zostávajú zachované. Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka ani ustanovení zmluvy, pri ktorých vzhľadom na ich povahu je zrejmé, že majú trvať aj po ukončení zmluvy. Zmluva zaniká ex nunc.
V danom prípade navrhovateľka od zmluvy o dielo číslo 035/98 platne odstúpila po tom, čo odporcovi riadne a včas oznámila vady, ktoré na vykonávanom diele zistila a ktoré od odporcu žiadala odstrániť, no odporcom odstránené neboli. Účinky odstúpenia od zmluvy o dielo nastali okamihom, kedy sa prejav vôle navrhovateľky odstúpiť od zmluvy dostal do sféry dispozície odporcu. Prejav vôle navrhovateľky odstúpiť od zmluvy o dielo došiel podľa prezenčnej pečiatky odporcu do sféry jeho dispozície dňa 14. 5. 1999. Týmto dňom zmluva o dielo číslo 035/98 v zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 zanikla. Nároky navrhovateľky vyplývajúce z vadného plnenia a ňou u odporcu uplatnené ešte pred odstúpením od zmluvy zostali naďalej zachované.
Navrhovateľka pôvodným návrhom žiadala bezplatné odstránenie vád na tepelnej izolácii krovu, betónu pod výklenkom, anglického dvorca, ošetrenie kovových držiakov na krokvách ochranným náterom, ošetrenie krokiev na krove napadnutých kôrovcom, vybudovanie nových ozdobných štítov na dome, ošetrenie pilierov pod výklenkom proti škodcom a hnilobe a opravu ich pospájania, ošetrenie dosiek na záklopoch proti hnilobe, škodcom a požiaru, dohotovenie elektroinštalácie. Zároveň žiadala zľavu z ceny diela za neodstrániteľné vady, a to za vyhotovenie krovu, ktorý nie je v súlade s projektovou dokumentáciou, v dôsledku čoho nebolo možné namontovať strešné okná, za to, že podkrovie bolo svojvoľne zvýšené, za to, že pomúrnice krovu neležia na venci podľa projektovej dokumentácie a za to, že drevený záklop na kúpeľni má odchýlku 5 cm. Navrhovateľka pôvodným návrhom žiadala aj zľavu z ceny diela v sume 195,84 € (5 900,- Sk) za to, že odporca neobil vikier doskami, napriek tomu si za túto prácu účtuje uvedenú sumu 195,84 € (5 900,- Sk), ako aj zľavu z ceny diela v hodnote dreva, ktoré malo byť použité na zimnú záhradu, ktorá zrealizovaná nebola, drevo si odporca ponechal pre
svoju potrebu, a napriek tomu navrhovateľke toto drevo účtoval, ako aj zľavu z ceny diela v hodnote materiálu reziva v objeme 32,5 m2 za podbitie krovu tatranským profilom a hodnote prác spočívajúcich v podbití krovu, ktorú si odporca vyúčtoval, prácu však nevykonal (nárok na odrátanie ceny materiálu na podbite krovu a prác na podbitie navrhovateľka uplatnila návrhom zo dňa 29. 1. 2003). V priebehu konania listom zo dňa 4. 7. 2005 navrhovateľka tento svoj nárok zmenila tak, že žiadala odporcu zaviazať k povinnosti zaplatiť jej celkom sumu 5 148,04 € (155 090,- Sk), ktorý pozostával zo sumy 2 157,60 € (65 000,- Sk), ktorou sumou súdny znalec vyčíslil hodnotu nákladov, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na odstránenie odstrániteľných vád spočívajúcich v oprave prasklín na betóne, oprave vlhnutia stien a dna anglických dvorcov, oprave drevených stĺpov pod výklenkom a ich natretie, oprave komínového telesa v nadstrešnej časti z lešenia, ukončenie elektroinštalácie vrátane revíznej správy a zhotovenie vonkajšieho podbitia z lešenia, zo sumy 232,36 € (7 000,- Sk) za čiastočné opravenie vád spočívajúcich v oprave a doplnení náterov na zámočníckych výrobkoch na prístupných miestach a výmene ozdobných drevených prvkov na štítoch domu a oprave spojov, zo sumy 1 073,56 € (32 342,- Sk), ktorou sumou súdny znalec ohodnotil neodstrániteľné vady spočívajúce vo vadnom krove a zo sumy 1 684,53 € (50 748,20 Sk) vyjadrujúceho rozdiel medzi zálohou, ktorú navrhovateľka poskytla odporcovi a odporcom skutočne na stavbe preinvestovanými finančnými prostriedkami. Existencia všetkých vád diela, ktoré navrhovateľka u odporcu reklamovala, bola potvrdená v konaní vypracovaným znaleckým posudkom Ing. F. Q.. Všetky tieto vady aj navrhovateľka u odporcu ešte pred odstúpením od zmluvy reklamovala. Odporca nárok navrhovateľky v celom rozsahu namietal. Poukázal na to, že po odstúpení od zmluvy všetky práva zanikajú. Zároveň voči všetkým nárokom navrhovateľky vzniesol námietku premlčania. Poukázal tiež na to, že navrhovateľka si pôvodne uplatnila nárok na odstránenie odstrániteľných vád, tento nárok v priebehu konania zmenila a namiesto odstránenia vád žiadala zľavu z ceny diela. Raz uplatnený nárok z vadného plnenia je záväzný pre obe zmluvné strany a je ho možné meniť iba so súhlasom strany, ktorá má zodpovednostnú povinnosť. On navrhovateľke súhlas so zmenou nároku na poskytnutie zľavy z ceny diela namiesto nároku na bezplatné odstránenie vád nedal, preto jej nárok na zľavu z ceny diela za odstrániteľné vady nepatrí.
Ako už bolo uvedené, v danom prípade ide o zmluvu o dielo spravujúcu sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. V zmysle ustanovení Obchodného zákonníka všetky právne následky porušenia zmluvných povinností zostávajú zachované aj po odstúpení od zmluvy. V konaní bolo aj znaleckým posudkom preukázané, že odporca porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o dielo číslo 035/98, a to povinnosti vykonať dielo bezchybne a bez vád. Dôvodnosť všetkých navrhovateľkou reklamovaných vád bola potvrdená znaleckým posudkom Ing. F. Q.. Preto nároky navrhovateľky z vadného plnenia zo strany odporcu zostali zachované aj po jej odstúpení od zmluvy.
Navrhovateľka v pôvodnom návrhu na začatie konania žiadala zľavu z ceny diela za neodstrániteľné vady. V priebehu konania výška zľavy z týchto vád bola súdnym znalcom Ing. F. Q. špecifikovaná sumou 1 073,56 € (32 342,- Sk). Navrhovateľka nárok na zľavu z ceny diela za neodstrániteľné vady uplatňovala od počiatku súdneho konania. Odporca voči nároku navrhovateľky vzniesol námietku premlčania. Túto námietku odporcu súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Vo vzťahu k nároku navrhovateľky vyplývajúceho z neodstrániteľných vád je potrebné pri určení okamihu, od ktorého začala plynúť premlčacia lehota, postupovať v zmysle § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002, t. j. od okamihu, kedy mohla navrhovateľka nároky z týchto vád uplatniť na súde. Týmto okamihom rozhodujúcim pre začatie plynutia premlčacej lehoty je okamih, kedy navrhovateľka neodstrániteľné vady diela zistila. Jednotlivé neodstrániteľné vady navrhovateľka zistila a u odporcu reklamovala v priebehu mesiaca október 1998 až marec 1999. Premlčacia lehota navrhovateľke začala plynúť rôzne vo vzťahu k jednotlivým neodstrániteľným vadám od októbra 1998 do marca 1999. Návrh na začatie konania, ktorým navrhovateľka žiadala poskytnúť zľavu z ceny diela za neodstrániteľné vady, navrhovateľka podala na súde dňa 1. 6. 2000. Všeobecná premlčacia lehota je v zmysle § 397 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 štvorročná. Navrhovateľka nárok na poskytnutie zľavy za neodstrániteľné vady uplatnila pred jeho premlčaním. Nárok navrhovateľky na zľavu z ceny diela vyjadrenú v sume 1 073,56 € (32 342,- Sk) je dôvodný v celom rozsahu, nie je premlčaný, a preto navrhovateľke zľava z ceny diela v sume 1 073,56 € (32 342,- Sk) vyjadrujúca hodnotu neodstrániteľných vád prináleží.
V priebehu súdneho sporu navrhovateľka voľbu nároku vyplývajúceho jej z vád diela spočívajúcich v odstrániteľných vadách zmenila z pôvodne zvoleného spôsobu spočívajúceho v odstránení týchto vád na zľavu z ceny diela zodpovedajúcej výške nákladov, ktoré bude potrebné vynaložiť na ich odstránenie. Vo vzťahu k tejto zmene voľby navrhovateľky na uspokojenie jej nárokov vyplývajúcich jej z
odstrániteľných vád diela sa odporca bránil tým, že navrhovateľke takéto právo nepatrí. Navrhovateľka by mohla zmeniť už raz určený spôsob uspokojenia jej nárokov z vadného plnenia iba za predpokladu, že by dostala z jeho strany súhlas na uskutočnenie takejto zmeny. Keďže jej takýto súhlas nedal, navrhovateľka preto nemá nárok na zmenu voľby z odstránenia odstrániteľných vád na zľavu z ceny diela. Zároveň odporca voči nároku navrhovateľky na zľavu z ceny diela zodpovedajúcej výške nákladov, ktoré bude potrebné vynaložiť na odstránenie odstrániteľných vád, vzniesol námietku premlčania.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 pri poskytnutí vadného plnenia má zmluvná strana, pre ktorú bolo vadné plnenie určené, právo zvoliť si nárok, akým má byť zjednaná náprava vadného plnenia. Ak strana oprávnená na voľbu nárokov z vadného plnenia tento nárok určí, nemôže už bez súhlasu strany povinnej z vadného plnenia tento nárok meniť, okrem prípadu, že strana povinná z vadného plnenia tieto vady neodstráni v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni. V danom prípade bolo právom navrhovateľky zvoliť si spôsob, akým bude žiadať nápravu vadného plnenia zo strany odporcu. Navrhovateľka pri odstrániteľných vadách diela v rámci reklamácie i v pôvodnom návrhu na začatie konania žiadala ich odstránenie. V konaní bolo nesporne preukázané, že odporca napriek viacerým reklamáciám navrhovateľky k odstráneniu odstrániteľných vád nepristúpil a vady diela neodstránil. V dôsledku tejto skutočnosti, keďže odporca odstrániteľné vady diela napriek reklamáciám a urgenciám navrhovateľky neodstránil, navrhovateľka túto voľbu vyplývajúcu jej z vadného plnenia odporcu a spočívajúcu v odstránení odstrániteľných vád zmenila a žiadala zľavu z ceny diela vo výške nákladov nevyhnutných na to, aby bolo možné tieto odstrániteľné vady odstrániť. V zmysle už vyššie uvedeného predpokladom na zmenu nároku z vadného plnenia je to, že osoba povinná z vadného plnenia vady v primeranej lehote neodstráni. Primeranosť dodatočnej lehoty na plnenie je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu (napríklad s prihliadnutím na predmet plnenia, spôsob plnenia a pod.) aj so zreteľom na dobré mravy. Súd preto skúmal, či v danom prípade uplynula primeraná lehota, počas ktorej odporca mohol a mal odstrániteľné vady diela odstrániť. V danom konkrétnom prípade navrhovateľka žiadala odstránenie vád diela na prelome rokov 1998 a 1999. Nároky z odstrániteľných vád zmenila až podaním zmeneného návrhu na začatie konania v roku 2005. S prihliadnutím k takémuto časovému rozpätiu od reklamácie vád a žiadosti na ich odstránenie do zmeny tohto nároku na zľavu z ceny diela, ktoré možno hodnotiť viac ako primerané, možno povedať, že navrhovateľka už súhlas odporcu so zmenou nároku na bezplatné odstránenie odstrániteľných vád na zľavu z ceny diela zodpovedajúcu výške nákladov na odstránenie vád nepotrebovala. Navrhovateľka mala v zmysle § 436 ods. 2 tretia veta Obchodného zákonníka právo zmeniť zvolený spôsob nápravy poskytnutého vadného plnenia a aj v súlade s týmto ustanovením spôsob nápravy zmenila. Preto obrana odporcu spočívajúca v tom, že navrhovateľka bez jeho súhlasu nárok z vadného plnenia meniť nemôže a že jej ani z jeho strany súhlas na túto zmenu daný nebol, je nedôvodná a účelová. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že k odstráneniu vád pristúpiť nemohol, pretože bol zo strany navrhovateľky zo stavby vysťahovaný, súd i túto obranu zo strany odporcu považoval za účelovú. Navrhovateľka opakovane žiadala odporcu o odstránenie zistených vád a aj s prihliadnutím k časovému rozpätiu viac ako šesť mesiacov od reklamácie prvých vád do odstúpenia od zmluvy, mal odporca dostatok času na vykonanie krokov zameraných na odstránenie zistených nedostatkov diela. Odporca napriek tomuto časovému obdobiu k odstráneniu vád nepristúpil a táto skutočnosť bola aj dôvodom, pre ktorý navrhovateľka od zmluvy o dielo nakoniec odstúpila. Okrem toho záujem navrhovateľky na odstránení odstrániteľných vád prezentuje i jej podanie zo dňa 21. 6. 1999, ktorým opätovne odporcu žiadala o odstránenie vád diela. Uvedené skutočnosti dostatočne demonštrujú záujem navrhovateľky na odstránení zistených vád diela. I pokiaľ ide o odporcom uplatnenú námietku premlčania vo vzťahu k nároku navrhovateľky na zľavu z ceny diela zodpovedajúcej hodnote nákladov nevyhnutných na odstránenie odstrániteľných vád, je potrebné túto námietku vyhodnotiť ako nedôvodnú. I v tomto prípade pre určenie okamihu, odkedy navrhovateľke začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nárokov z vadného plnenia odporcu, je v zmysle § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka rozhodujúci okamih, kedy navrhovateľka odstrániteľné vady diela špecifikované v pôvodnom návrhu zistila. Navrhovateľka, ako už bolo uvedené, odstrániteľné vady u odporcu reklamovala v období október 1998 až marec 1999 a následne listom zo dňa 21. 6. 1999 (čl. 338 súdneho spisu). Nárok z vadného plnenia uplatnila na súde návrhom doručeným súdu dňa 1. 6. 2000 a následne návrhmi doručenými súdu dňa 22. 5. 2002, ktorými žiadala bezplatné odstránenie vád komína - jeho vyvložkovanie (vady komína navrhovateľka reklamovala listom zo dňa 4. 2. 1999) a dňa 10. 9. 2002, ktorým žiadala bezplatné dohotovenie elektroinštalácie alebo finančné vyrovnanie tejto vady (reklamáciu vyhotovenia elektroinštalácie navrhovateľka vykonala listom zo dňa 8. 1. 1999). Navrhovateľka nároky z odstrániteľných vád diela uplatnila na súde pred uplynutím
premlčacej lehoty. Skutočnosť, že navrhovateľka v priebehu konania svoj nárok z vadného plnenia - odstrániteľných vád diela zmenila z odstránenia vád na zľavu z ceny diela je z hľadiska posudzovania dôvodnosti námietky premlčania vznesenej odporcom bezvýznamná, pretože stále ide o ten istý nárok z odporcom poskytnutého vadného plnenia, došlo iba k zmene formy, v akej má byť tento nárok navrhovateľky vyplývajúci jej z vadného plnenia odporcu uspokojený. Námietka premlčania vznesená odporcom je tak nedôvodná. Navrhovateľke preto prináleží nárok na zľavu z ceny diela zodpovedajúcu oprave prasklín na betóne, oprave vlhnutia stien a dna anglických dvorcov, oprave drevených stĺpov pod víklenkom a ich natretie, oprave komínového telesa v nadstrešnej časti z lešenia, ukončenia elektroinštalácie vrátane revíznej správy, zhotovenie vonkajšieho podbitia z lešenia, oprave a doplnení náterov na zámočníckych výrobkoch na prístupných miestach a výmene ozdobných drevených prvkov na štítoch domu a oprave spojov v sume celkom 2 389,96 € (72 000,- Sk). Pokiaľ odporca namietal, že anglické dvorce nevykonával, k tomuto jeho tvrdeniu súd iba poukazuje na jeho vyjadrenie adresované navrhovateľke, ktoré sa nachádza na čl. 343 súdneho spisu a z ktorého vyplýva, že vlastná realizácia anglických dvorcov sa vykonáva. Preto súd na uvedenú obranu odporcu vo vzťahu k vyhovovaniu anglických dvorcov neprihliadal.
V zmysle vyššie citovaného § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka po odstúpení od zmluvy si zmluvné strany, ktoré si vzájomne poskytli plnenie, vykonajú medzi sebou vyrovnanie a vrátia si vzájomne poskytnuté plnenia. Ak vzájomné vrátenie poskytnutých plnení nie je možné, vyrovnajú účastníci medzi sebou vzájomné vzťahy vo finančnej forme. V danom prípade navrhovateľka odporcovi uhradila zálohovú platbu vo výške 33 857,80 € (1 020 000,- Sk). Odporca pre navrhovateľku plnil vo forme vystavania časti rodinného domu. Vrátenie vzájomných plnení v tomto prípade aj vzhľadom k plneniu odporcu už možné nie je, preto prichádza do úvahy vyrovnanie vzájomných vzťahov účastníkov vo finančnej forme. Za účelom vyrovnania vzájomných vzťahov medzi navrhovateľkou a odporcom súd považoval za nevyhnutné stanoviť hodnotu rodinného domu v stave ku dňu odstúpenia navrhovateľky od zmluvy o dielo. Súdny znalec v znaleckom posudku stanovil hodnotu diela ku dňu odstúpenia navrhovateľky od zmluvy, t. j. ku dňu 14. 5. 1999 vo výške 32 173,27 € (969 251,80 Sk). Rozdiel medzi hodnotou rodinného domu ku dňu odstúpenia navrhovateľky od zmluvy a poskytnutou zálohou je vo výške 1 684,53 € (50 748,20 Sk). Odporca namietal cenu rodinného domu ku dňu odstúpenia navrhovateľky od zmluvy tak, ako ju stanovil súdny znalec. K tomuto svojmu tvrdeniu, ktoré by preukazovalo inú hodnotu rodinného domu ku dňu 14. 5. 1999, kedy navrhovateľka od zmluvy odstúpila, žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení neprodukoval. Dôkazné bremeno preukazujúce inú hodnotu rodinného domu navrhovateľky ku dňu odstúpenia od zmluvy neuniesol. Súd preto ďalej pri svojom rozhodovaní vychádzal z hodnoty stanovenej v znaleckom posudku Ing. Q., ktorý rozdiel oproti poskytnutej zálohe zo strany navrhovateľky a skutočnou hodnotou rodinného domu vyčíslil vo výške 1 684,53 €. Odporca aj voči uvedenému nároku navrhovateľky vzniesol námietku premlčania. Okamih, od ktorého premlčanie nároku navrhovateľky na zaplatenie uvedenej sumy začína plynúť, je na rozdiel od vyššie uvedených nárokov navrhovateľky potrebné určiť v nadväznosti na § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 na okamih odstúpenia navrhovateľky od zmluvy, t. j. odo dňa 14. 5. 1999. Od tohto okamihu navrhovateľke plynie i objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nárokov na vzájomné vyrovnanie vyplývajúce zo zmluvy, od ktorej odstúpila. Uplynutím objektívnej premlčacej lehoty sa právo premlčí bez ohľadu na to, či sa strana oprávnená z práva, u ktorého prebieha premlčanie, o tomto svojom práve dozvedela alebo nie. V tomto prípade pri skúmaní námietky premlčania vznesenej odporcom je potrebné skúmať nielen okamih začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, ale aj okamih začatia plynutia objektívnej premlčacej lehoty. Objektívna premlčacia lehota vo vzťahu k vráteniu preplatku na poskytnutej zálohe začala navrhovateľke plynúť dňa 14. 5. 1999 a uplynula dňa 14. 5. 2003. navrhovateľka v pôvodnom návrhu doručenom súdu dňa 1. 6. 2000 žiadala zľavu z ceny diela za drevo na krov na zimnú záhradu, ktoré odporcovi uhradila, drevo ale nebolo na zimnú záhradu použité, ako aj zľavu z ceny diela za vo výške 195,84 € (5 900,- Sk) spočívajúcu v prácach, ktoré si odporca účtoval, ale ich nevykonal a navrhovateľka musela tieto práce dať vykonať inej spoločnosti. Rozšíreným návrhom doručeným súdu dňa 29. 1. 2003 navrhovateľka žiadala zľavu z ceny diela za tatranský profil šírky 100, v objeme 32,5 m2 a cene prác zodpovedajúcich podbitiu krovu. Tieto nároky, hoci ich navrhovateľka označila ako zľavu z ceny diela, keďže nemala vedomosť o hodnote rodinného domu ku dňu jej odstúpenia od zmluvy a vychádzala z tvrdenia odporcu, že prefinancoval na stavbe celkom sumu 39 020, 94 € (1 175 545,- Sk), je podľa názoru súdu potrebné posudzovať ako nárok navrhovateľky na vrátenie poskytnutého plnenia v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedené nároky na vrátenie časti plnenia - úhrady za drevo na zimnú záhradu, úhradu za práce vo výške 195,84 € (5 900,- Sk), ktoré si odporca vyfaktúroval, ale nevykonal a úhradu za tatranský profil v objeme 32,5 m2 a vykonanie prác
spočívajúcich v podbití tohto tatranského profilu, ktoré si odporca rovnako zaúčtoval, navrhovateľka uhradila a odporca nevykonal, ani tatranský profil nedodal, tieto nároky boli navrhovateľkou uplatnené v rámci premlčacej lehoty a náhrada vo finančnom vyjadrení za ne navrhovateľke patrí a námietka odporcu v tejto časti nie je dôvodná. Preto súd aj v tejto časti považoval nárok navrhovateľky na zaplatenie istiny vo výške 1 684,53 € (50 748,20 Sk) tak, ako súdny znalec vyčíslil rozdiel medzi skutočnou hodnotou rodinného domu a navrhovateľkou zaplateným preddavkom, za dôvodný.
Vzhľadom k tomu, keďže súd po právnom zhodnotení skutkového stavu tak, ako bol zistený, dospel k záveru, že nárok navrhovateľky je dôvodný v celom rozsahu, zaviazal odporcu v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 5 148,04 €. Pre úplnosť súd iba uvádza, že na dôvodnosti nároku navrhovateľky nič nemení ani tá skutočnosť, že v priebehu súdneho konania došlo k zmene vlastníctva sporného domu z navrhovateľky na tretie subjekty, nakoľko v danom prípade ide o zodpovednostný vzťah z vadného plnenia, ktorého účastníkmi naďalej zostávajú navrhovateľka ako objednávateľka a odporca ako zhotoviteľ diela.
Zároveň, keďže odporca sa s plnením svojho záväzku voči navrhovateľke dostal do omeškania, súd v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 zaviazal odporcu aj k povinnosti zaplatiť navrhovateľke okrem istiny 5 148,04 € i úrok z omeškania vo výške 17,6 % od 1. 6. 2000 do zaplatenia. Súd bol toho názoru, že odporca sa dostal do omeškania s plnením svojich záväzkov vyplývajúcich mu zo zmluvy o dielo už v čase, kedy bol navrhovateľkou vyzvaný na odstránenie zistených vád diela, keďže si však navrhovateľka nárok na úrok z omeškania uplatnila až od podania návrhu na súd, súd jej priznal nárok na úrok z omeškania od tohto dňa. Zároveň výška úroku z omeškania tak, ako si ju navrhovateľka uplatnila, je v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 (výška diskontnej sadzby platná v čase uplatneného nároku na úrok z omeškania podľa Národnej banky Slovenska bola vo výške 8,80 %
V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením 142 ods. 1 O. s. p. súd navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľka bola v konaní v celom rozsahu úspešná. Priznaná náhrada trov konania pozostáva z náhrady za zaplatený súdny poplatok za podaný návrh na začatie konania vo výške 1 000,- Sk, náhrady za trovy spojené so znaleckým dokazovaním vo výške 19 682,- Sk, ktoré náklady boli v celom rozsahu hradené zo zálohy v konaní zloženej navrhovateľkou, z trov ohliadky vo výške 3 679,20 Sk, ktoré trovy boli tiež v celom rozsahu hradené zo zálohy v konaní zloženej navrhovateľkou a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 6 572,44 €. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z:
1. dvoch úkonov právnej pomoci á 1 850,- Sk v súlade s § 13 ods. 1 vyhlášky č. 240/1990 Zb. účinnej v čase poskytnutej právnej pomoci, a to za prevzatie zastúpenia dňa 7. 5. 2000 a podanie návrhu na začatie konania na súd dňa 1. 6. 2000, 2. deviatich úkonov právnej pomoci á 5 302,- Sk v súlade s § 13 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. účinnej v čase poskytnutej právnej pomoci, a to za poskytnutie právnej pomoci na pojednávaniach pred Okresným súdom Čadca v dňoch 22. 5. 2002, 3. 9. 2002 a 1. 6. 2004, poskytnutie právnej pomoci pri ohliadke na mieste samom dňa 7. 10. 2002, za rozšírené návrhy o uplatnené nároky z ďalších vád diela zo dňa 20. 5. 2002, 10. 9. 2002, 29. 1. 2003, za poskytnutú právnu pomoc pri vyjadrení sa k znaleckému posudku dňa 7. 7. 2003, za vyjadrenie sa k podanému odvolaniu zo dňa 2. 11. 2004, 3. jedného úkonu právnej pomoci á 1 325,50 Sk v súlade s § 13 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 účinnej v čase poskytnutej právnej pomoci, a to za právnu pomoc na pojednávaní dňa 12. 6. 2002, ktoré bolo odročené bez prejednania veci samej, 4. deviatich úkonov právnej pomoci á 5 302,- Sk v súlade s § 13 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej v čase poskytnutej právnej pomoci, a to za poskytnutú právnu pomoc pri zastupovaní na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 12. 5. 2005 a dňa 4. 12. 2007, zastupovanie pri pojednávaniach pred Okresným súdom Čadca v dňoch 20. 9. 2005, 4. 11. 2005, podanie zmeneného návrhu na začatie konania dňa 4. 7. 2005, vyjadrenie k rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline dňa 1. 8. 2005 a dňa 8. 12. 2008, vyjadrenie k odvolaniu odporcu voči rozhodnutiu vo veci samej dňa 7. 8. 2006, podanie rozšíreného návrhu na začatie konania dňa 21. 12. 2007, za každý jeden z uvedených úkonov by navrhovateľke prináležala náhrada trov vo výške 5 450,- Sk, keďže súd je viazaný uplatneným návrhom, súd navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia za každý jeden z uvedených úkonov vo výške tak, ako si navrhovateľka uplatnila,
5. jedného úkonu právnej pomoci á 1 362,50 Sk v súlade s § 13 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej v čase poskytnutej právnej pomoci, a to za poskytnutú právnu pomoc na pojednávaní dňa 8. 12. 2008, ktoré bolo odročené bez prejednania veci samej, 6. jedného úkonu právnej pomoci á 45,23 € v súlade s § 13 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej v čase poskytnutej právnej pomoci, a to za poskytnutú právnu pomoc na pojednávaní dňa 17. 3. 2009, ktoré bolo odročené bez prejednania veci samej, 7. jedného úkonu právnej pomoci á 180,93 € v súlade s § 13 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej v čase poskytnutej právnej pomoci, a to za poskytnutú právnu pomoc na pojednávaní dňa 25. 2. 2010, 8. režijný paušál 8 x 100,- Sk, 2 x 128,- Sk, 2 x 136,- Sk, 5 x 150,- Sk, 1 x 164,- Sk,2 x 178,- Sk, 2 x 190,- Sk, 1x 6,95 €, 1 x 7,21 €, 9. náhrada za stratu času vo výške celkom 7 350,- Sk podľa § 20 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. účinnej v čase poskytnutej právnej pomoci, a to náhrada za stratu času v súvislosti s poskytnutou právnou pomocou na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 22. 5. 2002 vo výške 2 450,- Sk (5 hodín x 490,- Sk ako 1/24 výpočtového základu v roku 2002, v súvislosti s uplatnenou náhradou za stratu času súd iba uvádza, že navrhovateľke by prináležala náhrada za stratu času vo výške 1/24 výpočtového základu za každú začatú polhodinu, navrhovateľka si však uplatnila náhradu za stratu času vo výške 1/24 za hodinu, a keďže je súd návrhom navrhovateľky na náhradu trov viazaný, súd navrhovateľke priznal náhradu za stratu času, ako si uplatnila), náhrada za stratu času v súvislosti s poskytnutou právnou pomocou na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 12. 6. 2002 vo výške 2 450,- Sk (5 hodín x 490,- Sk ako 1/24 výpočtového základu v roku 2002), náhrada za stratu času v súvislosti s poskytnutou právnou pomocou na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 3. 9. 2002 vo výške 2 450,- Sk (5 hodín x 490,- Sk ako 1/24 výpočtového základu v roku 2002), 10. náhrada za stratu času vo výške celkom 2 450,- Sk podľa § 20 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. účinnej v čase poskytnutej právnej pomoci, a to náhrada za stratu času v súvislosti s poskytnutou právnou pomocou na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 1. 6. 2004 (5 hodín x 490,- Sk), v súvislosti s priznanou náhradou za stratu času za zastupovanie na pojednávaní dňa 1. 6. 2004 súd iba uvádza, že v čase poskytnutia tejto právnej pomoci bola 1/24 výpočtového základu vo výške 567,- Sk a náhrada za stratu času prináleží za každú začatú polhodinu, keďže súd je však viazaný uplatneným návrhom, súd priznal navrhovateľke náhradu za stratu času tak, ako si ju navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnila, 11. náhrada za stratu času vo výške celkom 6 500,- Sk v súlade s § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to v súvislosti s poskytnutou právnou pomocou pri zastupovaní na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 12. 5. 2005 vo výške 1 600,- Sk, v súvislosti s poskytnutou právnou pomocou pri zastupovaní na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 20. 9. 2005 vo výške 2 450,- Sk, v súvislosti s poskytnutou právnou pomocou pri zastupovaní na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 4. 11. 2005 vo výške 2 450,- Sk tak, ako si navrhovateľka náhradu za stratu času uplatnila, hoci, ako už bolo uvedené, navrhovateľke by prináležala náhrada za stratu času za každú aj začatú polhodinu a nie hodinu a 1/60 výpočtového základu v roku 2005 bola vo výške 250,- Sk, 12. náhrada za stratu času vo výške 1 600,- Sk podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to v súvislosti s poskytnutou právnou pomocou pri zastupovaní na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 4. 12. 2007 i pri uplatnenej náhrade za stratu času súd iba uvádza, že navrhovateľke by prináležala náhrada za stratu času za každú aj začatú polhodinu a nie hodinu a 1/60 výpočtového základu v roku 2005 bola vo výške 297,- Sk, keďže je súd návrhom navrhovateľky viazaný, priznal navrhovateľke náhradu trov tak, ako si uplatnila, 13. náhrada za stratu času vo výške 2 450- Sk podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to v súvislosti s poskytnutou právnou pomocou pri zastupovaní na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 8. 12. 2008 i pri uplatnenej náhrade za stratu času súd iba uvádza, že navrhovateľke by prináležala náhrada za stratu času za každú aj začatú polhodinu a nie hodinu a 1/60 výpočtového základu v roku 2007 bola vo výške 318,- Sk, keďže je súd návrhom navrhovateľky viazaný, priznal navrhovateľke náhradu trov tak, ako si uplatnila, 14. náhrada za stratu času vo výške 115,90 € podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to v súvislosti s poskytnutou právnou pomocou pri zastupovaní na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 17. 3. 2009, 15. náhrada za stratu času vo výške 115,90 € podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to v súvislosti s poskytnutou právnou pomocou pri zastupovaní na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 25. 2. 2010, 16. náhrada cestových výdavkov celkom vo výške 25 300,- Sk v súlade s § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 7 zákon č.283/2002 Z. z., a to za cestu na pojednávanie z Bratislavy do
Čadce a späť dňa 22. 5. 2002 v sume 2 350,- Sk (500 km x 4,70 Sk ako suma základnej náhrady za jeden km platná v roku 2002), dňa 12. 6. 2002 v sume 2 350,- Sk (500 km x 4,70 Sk ako suma základnej náhrady za jeden km platná v roku 2002), dňa 3. 9. 2002 v sume 2 350,- Sk (500 km x 4,70 Sk ako suma základnej náhrady za jeden km platná v roku 2002), dňa 1. 6. 2004 v sume 3 100,- Sk (500 km x 6,20 Sk ako suma základnej náhrady za jeden km platná v roku 2004), dňa 20. 9. 2005 v sume 3 100,- Sk (500 km x 6,20 Sk ako suma základnej náhrady za jeden km platná v roku 2005), dňa 4. 11. 2005 v sume 3 100,- Sk (500 km x 6,20 Sk ako suma základnej náhrady za jeden km platná v roku 2005), dňa 8. 12. 2008 v sume 2 750,- Sk (500 km x 5,50 Sk ako suma základnej náhrady za jeden km platná v roku 2008) a za cestu na pojednávanie z Q. do S. a späť v dňoch 12. 5. 2005 v sume 3 100,- Sk ( 500 km x 6,20 Sk ako suma základnej náhrady za jeden km platná v roku 2005) a dňa 4. 12. 2007 v sume 3 100,- Sk (500 km x 6,20 Sk ako suma základnej náhrady za jeden km platná v roku 2007), navrhovateľke by prináležala náhrada cestovných výdavkov spojených s cestou na pojednávania vo výške zodpovedajúcej základnej náhrade za každý jeden kilometer a náhrada za spotrebované pohonné látky, keďže si však navrhovateľka uplatnila iba základnú náhradu, súd jej priznal základnú náhradu, avšak vo výške vypočítanej v nadväznosti na základnú náhradu za jeden kilometer platnú v príslušnom období, v ktorom bola cesta vykonaná, 17. náhrada cestovných výdavkov vo výške celkom 183,- € v súlade s § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 7 zákon č.283/2002 Z. z., a to za cestu z Q. do N. a späť na pojednávanie dňa 17. 3. 2009 v sume 91,50 € (500 km x 0,183 € ako suma základnej náhrady za jeden km platná v roku 2009) a na pojednávanie dňa 25. 2. 2010 v sume 91,50 € (500 km x 0,183 € ako suma základnej náhrady za jeden km platná v roku 2009), navrhovateľke by prináležala náhrada cestovných výdavkov spojených s cestou na pojednávania vo výške zodpovedajúcej základnej náhrade za každý jeden kilometer a náhrada za spotrebované pohonné látky, keďže si však navrhovateľka uplatnila iba základnú náhradu, súd jej priznal základnú náhradu, avšak vo výške vypočítanej v nadväznosti na základnú náhradu za jeden kilometer platnú v príslušnom období, v ktorom bola cesta vykonaná, 18. DPH 19 % z priznanej náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1 049,35 € v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (priznaná náhrada odmeny a náhrady hotových výdavkov za úkony vykonané pred 1. 1. 2009 vo výške 150 138,- Sk prepočítaná na platnú menu, t. j. v sume 4 983,67 € + priznaná náhrada odmeny a náhrady hotových výdavkov za úkony vykonané v čase po 1. 1. 2009 v sume 539,22 € / 100 % x 19%).
Pokiaľ ide o navrhovateľkou uplatnenú náhradu cestovných výdavkov vo výške 3 650,- Sk za cestu Q.
- N. - Q. a náhradu za stratu času vo výške 2 450,- Sk, ktorú si navrhovateľka uplatnila za účasť na pojednávaní a ohliadke dňa 7. 10. 2002, súd navrhovateľke uvedené náhrady nepriznal, nakoľko dňa 7. 10. 2002 sa uskutočnila iba ohliadka miesta samého v Q., pojednávanie na Okresnom súde Čadca sa v uvedený deň neuskutočnilo. Preto aj v nadväznosti na § 17 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., podľa ktorého náhrada za stratu času prináleží iba vtedy, ak je úkon právnej pomoci vykonaný v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta a v danom prípade ohliadka bola vykonaná v mieste, v ktorom sa nachádza sídlo právnej zástupkyne navrhovateľky, súd navrhovateľke ňou uplatnenú náhradu za stratu času vo výške 2 450,- Sk nepriznal. Rovnako súd navrhovateľke nepriznal ani náhradu cestovných výdavkov za cestu Q. - N. - Q. na pojednávanie dňa 7. 10. 2002, nakoľko uvedené náklady nevznikli, keďže pojednávanie v danej právnej veci na Okresnom súde Čadca sa v uvedený deň neuskutočnilo.
Súd navrhovateľke nepriznal ani ňou uplatnenú náhradu za doplatok súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 6 750,- Sk, nakoľko ku dňu rozhodovania súdu uvedený súdny poplatok zaplatený nebol. Pokiaľ ide o sumu 11 752,- Sk spočívajúcu v zloženej zálohe na trovy dokazovania, uvedená suma bude navrhovateľke po právoplatnosti konania vo veci samej vrátená.
Súd navrhovateľke priznal náhradu trov konania celkom vo výške 7 258,96 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier) b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.