Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-247-2009.pdf
PDF · 136.47 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/247/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou v právnej veci navrhovateľov: 1.) M. G., K. XX, G., a 2.) V. G., K. XX, G., obe v zast.: Mgr. Adriana Sojková, advokátka, so sídlom Dukelská štvrť 1401, Dubnica nad Váhom, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, Košice, v zast.: JUDr. Ján Tajták, advokát, so sídlom Ondavská 17, Košice, o určenie, že poistný vzťah trvá, takto
rozhodol:
Súd návrh odporcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., doručený súdu dňa 21.05.2009, z a m i e t a.
Súd u r č u j e, že poistný vzťah, založený poistnou zmluvou W.-H. Č.. XXXXXXXXXX s dobou poistenia od 24.11.2002 do 24.11.2027, uzatvorenou medzi Prvou česko-slovenskou poisťovňou, a.s. ako poistiteľom a navrhovateľkou v 1. rade ako poistníkom v prospech navrhovateľky v 2. rade ako poisteného trvá.
Odporca je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľkám v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 975,88 eur k rukám advokátky Mgr. Adriany Sojkovej, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľky návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.03.2009, žiadali súd, aby určil, že poistný vzťah, založený poistnou zmluvou W.-H. Č.. XXXXXXXXXX s dobou poistenia od 24.11.2002 do 24.11.2027, uzatvorenou medzi Prvou česko-slovenskou poisťovňou, a.s. ako poistiteľom na strane jednej a navrhovateľkou v prvom rade ako poistníkom v prospech navrhovateľky v druhom rade ako poistencom na strane druhej, trvá, a zaviazal odporcu na náhradu trov konania.
Obchodné meno odporcu v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy bolo Prvá československá poisťovňa, a.s. Odo dňa 01.01.2009 používa v obchodnom styku obchodné meno Rapid life životná poisťovňa, a.s., ako je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.
Svoj návrh na začatie konania navrhovateľky odôvodnili tým, že navrhovateľka v prvom rade dňa 23.11.2002 ako poistník uzatvorila s odporcom ako poistiteľom poistnú zmluvu UPD-K č. XXXXXXXXXX na produkt životné poistenie s dobou poistenia od 24.11.2002 do 24.11.2027, s mesačnou splatnosťou poistného, plateného po dobu 20 rokov v prospech poistenca, navrhovateľky v druhom rade. Odporca prípisom zo dňa 20.06.2008, označeným ako "Oznámenie o zániku poistenia" oznámil navrhovateľke v prvom rade, že v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a v zmysle čl. 11 ods. 2 všeobecných
poistných podmienok pre životné poistenie došlo dňa 16.05.2008 k zániku poistenia, nakoľko poistenie bolo nesprávne kalkulované a odporca nemôže pokračovať v poistení. Odporca zároveň upozornil navrhovateľku v prvom rade, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto poistnou zmluvou kryté a oznámil navrhovateľke výšku odbytného, odkupnej ceny. Navrhovateľka v prvom rade aj napriek uvedenému naďalej riadne platila dohodnutú výšku poistného a opakovane odmietla prevziať odkupné formou poštovej poukážky, ktorú jej zasielal odporca. Navrhovateľky sa domnievajú, že postup odporcu v snahe ukončiť poistný vzťah nie je v súlade s platnými právnymi predpismi, všeobecnými poistnými podmienkami, ani s uzatvorenou poistnou zmluvou. Odporca už v čase pred oznámením zániku poistenia ponúkal navrhovateľke v prvom rade ako poistníkovi nové poistné produkty a "výhody" vo forme mobilného telefónu a pod. Odporca tak konal v snahe dosiahnuť pristúpenie navrhovateľky v prvom rade k novým všeobecným poistným podmienkam, na základe ktorých už negarantoval výšku ním pôvodne sľúbenej poistnej sumy pre prípad smrti alebo dožitia poisteného. Navrhovateľky majú vedomosť o tom, že odporca obdobným spôsobom postupoval aj voči iným poisteným, ktorí svoje práva uplatnili návrhom na začatie konania na súde. Navrhovateľky sa v návrhu odvolávali na ustanovenia § 800 a nasl. Občianskeho zákonníka ako i na ustanovenia poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok. Na tomto základe uviedli, že ukončenie poistenia podľa čl. 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok, na ktoré sa odporca v oznámení o zániku poistenia zo dňa 20.06.2008 odvoláva, predpokladá žiadosť poistníka o ukončenie poistenia, ktorú navrhovateľka v prvom rade nepodala. Zároveň navrhovateľky poukázali na ustanovenie čl. 11 ods. 1 všeobecných poistných podmienok, ktorý vylučuje podanie žiadosti o ukončenie poistenia v prípade životného poistenia. Poukázali na spôsoby, akými môže dôjsť k zániku poistenia v súlade s platnými právnymi predpismi, a všeobecnými poistnými podmienkami, avšak v žiadnom prípade nemôže dôjsť k zániku poistenia na základe jednostranného úkonu účastníka zmluvy, tak ako to urobil odporca. Argument odporcu, že nemôže pokračovať v poistení pre nesprávnu kalkuláciu poistného považovali za nesprávny, nakoľko vzťah medzi účastníkmi zmluvy je vzťahom občianskoprávnym a navrhovateľky nemôžu byť dotknuté skutočnosťou, že MF SR a NBS určili, že odporca má poistné vypočítané nesprávne. Prípadnú škodu podľa ich názoru mal odporca vymáhať vo vzťahu k týmto orgánom.
Naliehavý právny záujem na určení súdom, že predmetný poistný vzťah trvá, videli navrhovateľky v tom, že sa na základe vyššie uvedeného nachádzajú v stave právnej neistoty, nakoľko nevedia, či navrhovateľka v prvom rade ako poistník neplní bez právneho dôvodu a či sa na základe toho odporca ako poisťovateľ na jej úkor bezdôvodne neobohacuje a zároveň, či je navrhovateľka v druhom rade ako poistenec poistená a odporca ako poisťovateľ v prípade poistnej udalosti bude na základe poistnej zmluvy plniť. Z dôvodu naliehavého právneho záujmu na strane oboch navrhovateliek podali tieto určovaciu žalobu na súd, nakoľko žaloba na plnenie v prípade predmetného životného poistenia, kedy k plneniu prichádza v prípade smrti alebo dožitia v roku 2027, by im nezabezpečila právnu istotu, keďže ide o relatívne dlhú dobu. Navrhovateľky preto považujú určovaciu žalobu za najúčinnejší právny prostriedok na ochranu ich práv.
Odporca v písomnom vyjadrení sa k návrhu žiadal súd, aby prerušil konanie v súlade s § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku a postúpil návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska k veci a vyslovenie, že právny základ konania orgánu dohľadu, ktorý je v konečnom dôsledku príčinou zrušenia poistenia medzi navrhovateľkou v prvom rade a odporcom, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. V prípade, že súd nevyhovie prerušeniu konania, žiadal odporca návrh na začatie konania zamietnuť a zaviazať navrhovateľky na náhradu trov konania.
Odporca žiadal súd o prerušenie konania, nakoľko rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Navrhoval vec postúpiť Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, pretože viaceré normy právnych predpisov, ktoré sa prejednávanej veci týkajú, vykazujú znaky neústavnosti a rozporu s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. V návrhu na prerušenie konania poukázal na to, že k ukončeniu poistnej zmluvy pristúpil z dôvodu výsledku dohľadu vykonávaného Národnou bankou Slovenska (ďalej len NBS) ktorá zistila, že poistné nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami pre výpočet poistného. NBS uložila odporcovi vykonať opatrenia na nápravu pod hrozbou uloženia peňažných pokút do výšky 20.000.000,-Sk (663.878,38 €), a to aj opakovane, prípadne hrozila odobratím povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti. Odporca preto poisťovaciu zmluvu jednostranne ukončil písomným oznámením doručeným navrhovateľke v
prvom rade. V návrhu na prerušenie odporca zdôrazňuje nesúlad ustanovení zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve s Ústavou SR a so Zmluvou o založení európskych spoločenstiev. Odporca je toho názoru, že ustanovenie § 48 ods. 3 citovaného zákona priznáva NBS právomoc nad rámec Ústavy SR pri výkone dohľadu nad činnosťou poisťovní a zaisťovní, čo je v rozpore s čl. 56 ods. 1 a 3 Ústavy, a tiež v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Rozhodnutím Ústavného súdu bude daný základ pre rozhodnutie všeobecného súdu.
Odporca v písomnom vyjadrení, v ktorom žiadal zamietnuť návrh na začatie konania, poukázal na to, že ako poisťovateľ sa neriadi len Obchodným zákonníkom a inými predpismi súkromného práva, prípadne verejnoprávnymi predpismi, ktoré sa dotýkajú akéhokoľvek podnikateľského subjektu, ale i špecifickými predpismi, predovšetkým zákonom č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Podrobne rozobral otázku pojmu, obsahu, predmetu a subjektov právneho vzťahu poistenia osôb. Poukázal na to, že poistná zmluva zakladá medzi jej subjektmi taký právny vzťah, ktorého obsah upravuje konkrétna poistná zmluva, všeobecné poistné podmienky a príslušná právna úprava. Obsahom takéhoto vzťahu sú povinnosti na strane poistiteľa aj na strane poistníka. Poistník je povinný platiť určené poistné riadne a včas a poistiteľ je povinný v prípade poistnej udalosti plniť v súlade so zmluvou o poistení, alebo v prípade ukončenia poistného vzťahu inak ako poistnou udalosťou, vyplatiť poistníkovi odkupnú hodnotu. Právne postavenie poisťovateľa vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy sa v danom prípade spravuje zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Poisťovateľom tak môže byť len špeciálny subjekt, právnická osoba, čím chcel odporca poukázať na to, že subjekty poistného vzťahu sú determinované aj verejnoprávnym prvkom. Predmetom poistného vzťahu mohli byť iba také produkty životného poistenia, na ktoré mala poisťovňa povolenie, a tým bol predmet poistného vzťahu medzi účastníkmi od počiatku limitovaný ustanoveniami verejného práva. Takisto aj poistné sadzby boli obsahom povolenia na výkon poisťovacej činnosti, čím boli poisťovne obmedzené aj pri kalkulácii poistného pri konkrétnych produktoch poistenia. Pojmy sadzba poistného a kalkulácia nemajú legálnu definíciu, aj keď významne ovplyvňujú predmet aj obsah poistného vzťahu, odporca ich však podrobne rozviedol z hľadiska poistnej matematiky. Odporca mal za to, že predmetný právny vzťah síce spadá do kategórie občianskoprávnych vzťahov, avšak v tomto prípade dochádza k prelínaniu súkromného a verejného práva. Poukázal na to, že poistná sadzba, aplikovaná na predmetnú poistnú zmluvu, bola zahrnutá v obchodnom pláne odporcu a tvorila súčasť povolenia na výkon jeho poisťovacej činnosti v zmysle rozhodnutia MF SR č.j. XX/XXXX/XXXX zo dňa 30.05.1995. Dňa 31.07.1999 vykonalo MF SR ako orgán dozoru previerku činnosti odporcu, ktorej výsledkom bol protokol, v ktorom orgán dozoru skonštatoval súlad ponúkaných produktov odporcu s obchodným plánom a všeobecnými poistnými podmienkami. Na základe ustanovenia § 32 zákona č. 329/2000 Z.z.v znení účinnom od 01.01.2000 prešla pôsobnosť MF SR ako orgánu dozoru nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom na Úrad pre finančný trh SR (ďalej len Úrad), ktorý u odporcu vykonal dohľad nad jeho činnosťou počnúc dňom 18.02.2003, pričom nezistil žiadne pochybenia odporcu týkajúce sa kalkulácie poistnej sadzby na životné poistenie ani iných produktov. Ustanovením § 45 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom došlo s účinnosťou dňa 01.09.2005 ku zrušeniu Úradu a k prenosu pôsobnosti Úradu v oblastiach dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom na Národnú banku Slovenska. Tu vytýkal odporca aj rozšírenie právomoci Národnej banky Slovenska bez úpravy jej kompetencií v čl. 56 Ústavy SR. V období od 30.04.2007 do 21.02.2008 prebehol u odporcu dohľad vykonaný NBS, ktorá v protokole z dohľadu ako nedostatok o.i. označila nesúlad kalkulačných vzorcov s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného, a uviedla, že kalkulačné vzorce nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, pričom ako najkritickejšie boli označené UDP-K a Kapitál, čiže aj produkt životného poistenia. NBS určila odporcovi lehotu na odstránenie nedostatkov, z čoho odporcovi vyplynula povinnosť produkt UDP-K prepočítať a určiť novú výšku poistného. Odporca svojim klientom ponúkol tri alternatívy a pokiaľ si poistník žiadnu nevybral, pristúpil k predčasnému skončeniu poistenia. V nesprávne kalkulovanom poistení nemohol pokračovať vzhľadom na ustanovenie § 35 ods. zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, ako i vzhľadom na hrozbu opakovaných pokút. Spôsob ukončenia poistného vzťahu odôvodnil odporca tým, že v tomto prípade sa na jeho zánik nedajú použiť ustanovenia § 800 až § 803 Občianskeho zákonníka. Špeciálna právna úprava nevylučuje iné spôsoby zániku poistného vzťahu, ktoré sú upravené napr. vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka. Poukazoval na ustanovenie § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého budúci záväzok z už uzavretej zmluvy na plnenie druhej strany zaniká, ak okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Argument navrhovateliek, že poistný vzťah nemožno ukončiť jednostranným úkonom neberie do úvahy špecifickosť skutkového
stavu, ktorý mal odporca za raritný. V takomto prípade možno ukončiť zmluvný vzťah aj jednostranne, ak to Občiansky zákonník pripúšťa. V tomto prípade videl odporca riešenie v použití analógie legis s ustanovením § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poistenie po vyčerpaní riešení, za ktorých by mohla poisťovňa zotrvať v záväzku, zo zákona zaniklo. Tvrdil, že nie je možné plniť v súlade s právom a zároveň aj konať protiprávne, takýto konflikt má za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Plnenie z predmetných zmlúv je podľa neho objektívne nemožné a navrhovateľky nemajú nárok na časť plnenia pre prípad dožitia, ktorá presahuje právnymi normami prípustnú kalkuláciu. Argumentoval aj tým, že úhrada plnenia by bola v rozpore s dobrými mravmi. Pripomenul, že poistenie nezaniklo bez náhrady, ale s výplatou odkupnej ceny.
Odporca tvrdí, že v predmetnej veci nie je preukázaný naliehavý právny záujem na strane navrhovateliek, pretože ani úspešnosť navrhovateliek v konaní nebude znamenať vznik nároku na poistné plnenie pre prípad dožitia vo výške dohodnutej v poistnej zmluve.
Na pojednávaní zotrvali právni zástupcovia účastníkov na argumentácii obsiahnutej v ich písomných podaniach súdu.
Právna zástupkyňa navrhovateliek zdôraznila naliehavý právny záujem na požadovanom určení a uviedla, že navrhovateľky sa domnievajú, že poistný vzťah založený poistnou zmluvou uzavretou s odporcom trvá, pričom odporca to spochybňuje. Navrhovateľka v 1. rade vzhľadom na svoje presvedčenie uhrádza v zmysle poistnej zmluvy mesačné poistné vo výške cca 46 €, pričom toto uhrádza na účet odporcu pravidelne, keďže ak by ho uhrádzať prestala, došlo by k zániku poistnej zmluvy pre neplatenie poistného. Taktiež navrhovateľka v 2. rade má naliehavý právny záujem na určení, keďže je v právnej neistote vzhľadom na správanie sa odporcu v tom, či dohodnuté zmluvné podmienky platia a či bude odporca v prípade poistnej udalosti plniť.
Právny zástupca odporcu zotrval na návrhu na prerušenie konania. Poukázal tiež na to, že od odporcu nie je možné požadovať, aby zotrvával v zmluvnom vzťahu, ktorého obsah je v rozpore so zákonom. Návrh žiadal zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov a navrhovateľky v 1. rade, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to s poistnou zmluvou UPD-K č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.11.2002, všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, výpisom z obchodného registra, protokolom o kontrole MF SR zo dňa 30.05.1995, písomným oznámením odporcu o zániku poistenia zo dňa 20.06.2008, a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi účastníkmi nie je sporné, že navrhovateľka v prvom rade dňa 23.11.2002 uzavrela s odporcom v prospech navrhovateľky v druhom rade poistnú zmluvu UPD-K č. XXXXXXXXXX s dobou poistenia od 24.11.2002 do 24.11.2027. Predmetom poistnej zmluvy bolo životné poistenie a jeho súčasťou boli aj všeobecné poistné podmienky. Odporca prípisom zo dňa 20.06.2008 oznámil navrhovateľke v prvom rade, že dňa 16.05.2008 došlo na základe ustanovení Občianskeho zákonníka a v zmysle § 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie k zrušeniu uvedených zmlúv s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f) Občianskeho zákonníka, ktorá bola v oznámení vyčíslená. Zánik poistenia odporca odôvodnil tým, že nemôže pokračovať v nesprávne kalkulovanom poistení. Zároveň ju upozornil, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto dátume už nebudú kryté poistnou zmluvou. Napriek uvedenému oznámeniu o ukončení si navrhovateľka v prvom rade ako poistník naďalej plnila svoju povinnosť platiť poistné odporcovi ako poisťovateľovi a opakovane odmietala prebrať odbytné vo forme poštovej poukážky, ktoré jej zasielal odporca. Navrhovateľka v prvom rade tak postupovala, nakoľko bola presvedčená, že skončenie poistnej zmluvy nebolo v súlade s poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami, ani platnými právnymi predpismi.
Pokiaľ ide o činnosť odporcu ako poisťovateľa, MF SR ako dozorný orgán vykonalo dňa 31.07.1999 previerku činnosti odporcu, v rámci ktorej bolo konštatované, že ponúkané produkty (vrátane produktov
UDP-K) sú v súlade s obchodným plánom, aj všeobecnými poistnými podmienkami schválenými MF SR. Dňa 01.01.2000 prešla pôsobnosť dozorného orgánu na Úrad pre finančný trh, ktorý dňa 18.02.2003 v sídle odporcu vykonal dohľad nad jeho činnosťou, pričom taktiež neboli zistené žiadne pochybenia v kalkulácii poistnej sadzby UDP-K ani iných produktov. S účinnosťou od 01.09.2005 došlo k zrušeniu Úradu pre finančný trh a k prenosu jeho pôsobnosti na Národnú banku Slovenska. V období od 30.04.2007 do 21.02.2008 vykonala NBS ako orgán dozoru u odporcu kontrolu, pri ktorej zistil, že kalkulačné vzorce, nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, pričom za najkritickejšie boli označené produkty UDP-K a Kapitál. NBS určila odporcovi lehotu na odstránenie nedostatkov.
Vyššie uvedený skutkový stav nie je medzi účastníkmi sporný, rozpor spočíva v tom, či poistný vzťah ďalej trvá, nakoľko odporca na rozdiel od navrhovateliek tvrdí, že poistná zmluva zanikla dňom uvedeným v oznámení o ukončení poistného vzťahu.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Súd sa najskôr zaoberal tým, či navrhovateľky majú naliehavý právny záujem v súlade s § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Na základe zisteného skutkového stavu ma súd za preukázaný naliehavý právny záujem navrhovateliek, a preto považuje návrh na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je za adekvátny prostriedok na zabezpečenie ich právnej istoty. Účelom takéhoto návrhu je predovšetkým poskytnúť ochranu právneho postavenia alebo práva navrhovateľovi skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Na základe poistnej zmluvy, ktorá je v tomto konaní sporná, plní navrhovateľka v prvom rade odporcovi v prospech navrhovateľky v druhom rade, aj keď nie je zrejmé, či neplní bez právneho dôvodu a či sa odporca na jej úkor bezdôvodne neobohacuje, a navrhovateľka v druhom rade nemá istotu, či je poistená a či bude odporca v prípade poistnej udalosti plniť. Keďže navrhovateľky sa v tomto prípade nemôžu domáhať plnenia priamo zo strany odporcu, nakoľko podľa poistnej zmluvy je poistiteľ povinný plniť v prípade smrti alebo v prípade dožitia v roku 2027, čo je relatívne dlhá doba, považuje súd za potrebné uvedenú neistotu navrhovateliek odstrániť výrokom rozsudku skôr ako dôjde k prípadnému porušeniu práva.
Súd posúdil zistený skutkový stav podľa nasledovných zákonných ustanovení:
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného do 31.12.2002) súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
Podľa § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb);
Podľa § 794 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby.
Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa § 800 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím. Možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie zanikne. Poistiteľ nemôže podľa prvej vety vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.
Podľa § 801 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne takisto tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov alebo poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti; tieto lehoty možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
Podľa § 802 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne. Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.
Podľa § 804 Občianskeho zákonníka poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.
Poistný vzťah, ktorého trvanie je predmetom konania, bol založený na základe zmluvy UPD-K č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.11.2002, ktorú súd preskúmal, a zistil, že bola uzavretá v súlade s § 35 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o poistnú zmluvu, teda o zmluvný typ, upravený v § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu má súd za to, že ide o zmluvu platnú, uzavretú v súlade so zákonom, zákon neobchádzajúcu, ktorá sa neprieči dobrým mravom.
Poistná zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa uzaviera medzi dvomi subjektmi - poistiteľom, ktorý sa zaväzuje poskytnúť poistné plnenie a poistníkom - fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá uzaviera poistnú zmluvu. Poistník je spravidla aj poistený zo zmluvy, výnimku upravuje § 794, kedy poistná zmluva je uzavretá v prospech inej osoby. Obsahom poistnej zmluvy sú práva a povinnosti zmluvných strán, predovšetkým povinnosť poistníka platiť riadne a včas poistné a povinnosť poistiteľa plniť v prípade poistnej udalosti.
Zánik poistnej zmluvy nastáva buď v dôsledku výpovede zmluvy (pričom poistiteľ nemôže vypovedať poistenie osôb okrem poistenia pre prípad úrazu), nezaplatením poistného, alebo v dôsledku odstúpenia od poistnej zmluvy, a to všetko pri naplnení predpokladov podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka. Týmto zákonným ustanoveniam zodpovedajú aj ustanovenia všeobecných poistných podmienok predmetných zmlúv s tým, že si zmluvné strany dojednali i možnosť zrušenia poistnej zmluvy jednostranným úkonom poistníka. Takýto jednostranný úkon však neprichádza do úvahy pri poistení pre prípad smrti a dožitia s bežným platením.
Odporca spôsobom vyššie uvedeným jednostranným úkonom - oznámenie o zrušení poistnej zmluvy zo dňa 20.06.2008, zrušil poistný vzťah, čo však nemá oporu v zákone, v konkrétnej poistnej zmluve, ani v
prislúchajúcich všeobecných poistných podmienkach. Jednostranne zrušiť poistný vzťah je oprávnený jedine poistník, aj to nie v prípade predmetnej zmluvy, nakoľko ide o produkt životného poistenia. Navrhovateľka v prvom rade prejavila záujem zotrvať v poistnom vzťahu, a to tým, že opakovane neprijala odkupné zasielané odporcom a jednak tým, že ďalej platila poistné.
Takýto jednostranný úkon odporcu teda nebol právom predpokladaný ani dovolený, keď podľa § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka poistiteľ nemôže vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Toto ustanovenie vylučuje možnosť výpovede poistenia zo strany poistiteľa v poistení osôb, ktoré obsahuje nielen rizikovú, ale aj rezervotvornú povahu. Rizikové poistenie je druh poistenia osôb, v ktorom platí podmienená návratnosť finančných prostriedkov daná vznikom poistnej udalosti. V tomto poistení sa nevie, či udalosť jednoznačne vznikne alebo nie. Ak udalosť počas trvania poistenia nevznikne, poistiteľ neposkytne plnenie, napr. v poistení pre prípad smrti, ku ktorej nedošlo počas trvania poistenia. Rezervotvornú povahu má aj poistenie pre prípad dožitia, dožitia alebo úmrtia a niekedy aj dôchodkové pripoistenie.
Argumentácia odporcu, že poistnú zmluvu možno ukončiť aj iným spôsobom, ako predpokladá Občiansky zákonník, keďže ide o právny vzťah s verejným prvkom a raritný prípad, mal súd za nedôvodnú. Zákonné ustanovenia § 800 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujú možnosť zániku poistných zmlúv taxatívne a nemožno ich podľa ľubovôle poisťovateľa rozširovať. Jedinou výnimkou sú všeobecné poistné podmienky, v ktorých takýto spôsob zániku poistnej zmluvy tiež nebol stanovený.
Odporca tvrdí, že poistnú zmluvu bol nútený jednostranne zmeniť, respektíve ukončiť v dôsledku postupu štátnych orgánov, keďže podľa záverov orgánu dohľadu - NBS kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným. NBS určila odporcovi lehotu na odstránenie nedostatkov, z čoho odporcovi vyplynula povinnosť produkt UPD- K prepočítať a určiť novú výšku poistného. Svojim klientom ponúkol alternatívy, a pokiaľ si poistník žiadnu nevybral, poistenie bolo ukončené. V nesprávne kalkulovanom poistení nemohol pokračovať vzhľadom na ustanovenie § 35 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, ako i vzhľadom na hrozbu opakovaných pokút podľa § 67 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve.
Podľa § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2004 poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.
Až na základe tohto zákonného ustanovenia NBS ako orgán dozoru konštatoval u odporcu porušenie zákona ohľadne spôsobu výpočtu poistného a uložil mu povinnosť vykonať nápravu pod hrozbou uloženia pokuty. Do tohto dňa kontroly vykonávané príslušnými orgánmi dozoru porušenie zákonných povinností odporcu ako poisťovateľa nezistili.
Poistná zmluva, o určenie trvania ktorej v tomto konaní ide, bola uzavretá 23.11.2002, kedy ustanovenie § 31a zákona č. 186/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 95/2002 o poisťovníctve nebolo účinné. Až po uzavretí predmetnej poistnej zmluvy došlo k zmene právnej úpravy v oblasti poisťovníctva, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného, avšak táto zmena nemohla v rámci princípu zákazu retroaktivity ovplyvniť obsah predtým vzniknutého právneho vzťahu medzi navrhovateľkami a odporcom. Nakoľko medzi účastníkmi nedošlo k dohode o zmene poistného vzťahu, sú účastníci poistných zmlúv viazaní prejavom vôle, obsiahnutým v pôvodne uzavretej poistnej zmluve, o ktorej trvanie v konaní ide.
Záverom možno vyvodiť, že poistná zmluva nezanikla žiadnym zákonným spôsobom, ani spôsobom upraveným v poistnej zmluve, prípadne všeobecných poistných podmienkach a ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku predmetná zmluva trvá a je pre jej účastníkov právne záväzná. Z tohto dôvodu súd vyhovel navrhovateľkám v plnom rozsahu.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Čo sa týka odporcom navrhovaného prerušenia konania, súd tento návrh po preskúmaní veci vyhodnotil tak, že v predmetnom konaní nie sú dané dôvody na jeho prerušenie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Prihliadol na skutočnosť, že predmetom konania je určenie, že poistný vzťah medzi navrhovateľkami, fyzickými osobami - spotrebiteľmi ako poisteným a poistníkom na strane jednej a odporcom, právnickou osobou - dodávateľom na strane druhej, naďalej trvá. Tento právny vzťah je upravený príslušnou poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami a príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom ide o vzťahy súkromného práva. Prípadné konanie o návrhu odporcu o súlade verejnoprávneho predpisu - zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve s Ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, preto nemá význam pre rozhodnutie súdu v danej veci, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že v danom konaní nejde o správne konanie medzi odporcom a orgánmi verejnej správy, ale o občianskoprávne konanie medzi navrhovateľkami a odporcom. Nakoľko rozhodnutie vo veci nezávisí od otázky, ktorú nie je oprávnený súd v tomto konaní riešiť, rozhodol o návrhu na prerušenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľky mali vo veci plný úspech, preto im súd priznal proti neúspešnému odporcovi plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 876,38 eur.
V zmysle vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ustálil súd základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci podľa § 11 ods. 1, a to jedna trinástina výpočtového základu. Režijný paušál priznal súd v zmysle vyhlášky č. 655/2004 vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby.
Súdom priznané úkony právnej pomoci sú :
1. prevzatie a príprava zo dňa 09.03.2009, úkon za 53,49 eur + režijný paušál 6,95 eur
2. písomné podanie návrhu na súd zo dňa 20.03.2009, úkon za 53,49 eur + režijný paušál 6,95 eur
3. nesúhlasné stanovisko zo dňa 03.06.2009, úkon za 53,49 eur + režijný paušál 6,95 eur
4. žiadosť o predloženie veci nadriadenému súdu zo dňa 20.09.2009, úkon za 53,49 eur + režijný paušál 6,95 eur
5. písomné stanovisko k predmetu sporu zo dňa 05.03.2010, úkon za 55,49 eur + režijný paušál 7,21 eur
6. písomné vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania zo dňa 05.03.2010, úkon za 55,49 eur + režijný paušál 7,21 eur
7. účasť na pojednávaní dňa 11.03.2010, úkon za 55,49 eur + režijný paušál 7,21 eur
Úkony právnej pomoci dvom účastníčkam konania (380,43 eur x 2 = 760,86 eur) po znížení o 20 % (v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) predstavujú sumu 608,69 eur, režijný paušál predstavuje pri právnej pomoci dvom účastníčkam sumu 98,86 eur. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za vykonané úkony v celkovej sume 707,55 eur, pričom advokátke nepriznal náhradu za úkon "žiadosť o zápis veci do registra zo dňa 05.01.2010", nakoľko podľa názoru súdu v tomto prípade nejde o náklady účelne vynaložené na bránenie práv navrhovateliek, keďže zápis do registra vyplýva priamo z pravidiel určovania zákonného sudcu a rozvrhu práce.
Právnej zástupkyni navrhovateliek súd priznal aj náhradu za stratu času vo výške 72,12 eur (6 x 1/2 hod.) v súlade s § 17 ods. 1 vyhlášky a náhradu cestovného vo výške 96,71 eur za cestu osobným motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 11.03.2010 za trasu Dubnica nad Váhom - Bratislava a späť, to je 284 km (44,72 eur - náhrada za spotrebované PHM pri spotrebe 6,5l/100 km x cena PHM 1,212 eur/1l + 51,97 eur - paušálna náhrada 282 km x 0,183 eur/km v súlade s opatrením MPSVaR SR č. 632/2008 Z.z.).
Súd sa nestotožnil s vyčíslením trov právnej zástupkyne, v ktorom žiadala priznať tarifnú odmenu za úkony právnej pomoci vykonané v čase účinnosti vyhlášky do 31.05.2009 vo výške 335,95 eur za jeden úkon, krátenú v súlade s § 13 ods. 3 vyhlášky, kde tarifnou hodnotou pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny je suma 26.413,07 eur, teda výška poistného plnenia v prípade dožitia, nakoľko je zrejmé, že trovy právneho zastúpenia sú právnou zástupkyňou odporcu podľa názoru súdu vypočítané nesprávne, a ňou vyčíslená odmena za úkon právnej pomoci nemá oporu vo vyhláške.
V danom prípade ide o určovaciu žalobu, a súd má za to, že hodnotu práva nie je možné vyjadriť v peniazoch, preto priznal právnej zástupkyni za predmetné úkony tarifnú odmenu v súlade s § 11 ods. 1 vyhlášky účinnej do 31.05.2009, tak ako je vyššie uvedené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 o. s. p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.